{"guid": "6389557d-9894-4057-b9e3-e76edacbdff9:8000d0a4-40ae-4729-ab29-5b3ca737c575", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:6213202324.1", "spisova_znacka": "7Cdo/221/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/221/2013 z 5. 2. 2014", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 5. februára 2014, sp. zn. 7Cdo/221/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:6213202324.1", "identifikacne_cislo": "6213202324", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Oľga Trnková", "datum_vydania": "2014-02-05", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "nazov": "§ 237 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-10.odsek-1", "nazov": "§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-10.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1992/paragraf-10"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-237", "/SK/ZZ/1992/71#paragraf-10"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8000d0a4-40ae-4729-ab29-5b3ca737c575", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:6213202324.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:6213202324.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:6213202324.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Cdo/221/2013\n6213202324\n05. 02. 2014\nJUDr. Oľga Trnková\nECLI:SK:NSSR:2014:6213202324.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Lawyer Partners, a.s., IČO: 35 944 471,\nso sídlom v Bratislave, Prievozská č. 37, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Chabadová, s.r.o., so\nsídlom v Bratislave, Pri starej prachárni č. 13, proti odporcovi V. T., bývajúcemu vo O., o zaplatenie 3,65\n€, vedenej na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 2 Ro 136/2013, o dovolaní navrhovateľa proti\nuzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. júla 2013, sp. zn. 13 Co 385/2013, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a .\nOdporcovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 30. júla 2013, sp. zn. 13 Co 385/2013 potvrdil uznesenie\nOkresného súdu Veľký Krtíš z 31. mája 2013, č. k. 2 Ro 136/2013-10, ktorým súd prvého stupňa\nzastavil konanie o návrhu na splnenie povinnosti odporcom zaplatiť navrhovateľovi 110,- Sk (3,65 €)\nspolu s príslušenstvom a náhradou trov konania. Rozhodol tak majúc za to, že súd prvého stupňa\nsprávne zastavil konanie podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za\nvýpis z registra trestov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“) z dôvodu, že napriek výzve súdu navrhovateľ\nnezaplatil súdny poplatok. Poukázal na ustanovenia § 82 ods. 1 O.s.p., § 5 ods. 1 písm. a/ a § 10 ods.\n1 zákona č. 71/1992 Zb. a vyslovil názor, že pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že návrh na začatie konania,\nktorý je v spise založený na č. l. 1 a 2 spisu, je totožný s návrhom doručeným súdu v roku 2006, bol\npovinný toto svoje tvrdenie preukázať. Navrhovateľ tak ale neurobil. Pokiaľ tvrdil, že v súčasnosti nemôže\npredložiť originálne DVD nosiče s pôvodnými návrhmi z roku 2006, lebo ich už nemá k dispozícii, pretože\nboli predložené iným súdnym orgánom, odvolací súd uviedol, že jeho argumentácia je „neudržateľná“.\nV ďalšom odvolací súd zdôraznil, že navrhovateľ ničím hodnoverne nepreukázal svoje tvrdenie o\ntotožnosti návrhu na začatie konania doručeného súdu prvého stupňa 11. marca 2013 s návrhom na\nzačatie konania, ktorý ako sám udáva, podal v roku 2006. Podľa názoru odvolacieho súdu preto postup\nprvostupňového súdu, ktorý v dôsledku nepreukázania totožnosti predmetných podaní považoval návrh\ndoručený mu 11. marca 2013 za nový návrh, nebolo možné označiť\nza nezákonný.\nProti uvedenému uzneseniu krajského súdu podal navrhovateľ dovolanie. Tvrdil,\nže napadnutým\nrozhodnutím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Rovnako ako\nv odvolaní tvrdí, že podanie, ktoré bolo súdu prvého stupňa doručené 11. marca 2013, nie je žiadnym\nnovým návrhom na začatie konania,\nale ide len o písomné vyhotovenie toho podania\nurobeného v elektronickej podobe na DVD nosiči v roku 2006, ktoré nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky z 2. júna 2008, sp. zn. II. ÚS 148/08 (ďalej len „nález“) prikázal rešpektovať a priznať mu\nprávne účinky návrhu\nna začatie konania. V súvislosti s tým navrhovateľ uviedol, že prvostupňový\naj odvolací súd na jednej strane popierajú totožnosť oboch podaní (z roku 2013 a 2006), na druhej strane\nale aj v roku 2013 akceptujú plnú moc majúcu časovú a vecnú väzbu na podanie z roku 2006. V danom\n\nprípade nález jednoznačne konštatoval protiústavnosť postupu súdu prvého stupňa, preto navrhovateľa\nnemala zaťažovať povinnosť preukazovať, že podanie z roku 2013\nje podaním z roku 2006,\nktorému treba v zmysle nálezu priznať právne účinky. Pokiaľ sa súd prvého stupňa odmietol zaoberať\npodaním urobeným v roku 2006 v elektronickej podobe, mal prijať také opatrenia, aby v prípade potreby\nvedel posúdiť, ktoré návrhy odmietol (napríklad zapísať si úradným záznamom identifikačné údaje o DVD\nnosiči, obsahom ktorého\nsa odmietol zaoberať). So zreteľom na nález bolo potrebné v danom\nprípade vychádzať predovšetkým z toho, že návrh na začatie konania bol v súlade so zákonom podaný\nuž v roku 2006, preto súdny poplatok za návrh na začatie konania už nebolo možné vyrubiť. Ak napriek\ntomu bolo konanie zastavené z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku, má postup súdu\nza\nnásledok odňatie možnosti navrhovateľa pred súdom konať. Táto procesná vada zakladá prípustnosť a\naj dôvodnosť dovolania. So zreteľom na to navrhovateľ žiadal napadnuté uznesenie a tiež ním potvrdené\nuznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.\nNajvyšší súd ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas navrhovateľ\nzastúpený v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a\nods. 3 O.s.p.) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon\npripúšťa.\nDovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ\nto zákon pripúšťa\n(§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu.\nUznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p.\nDovolateľom napadnuté uznesenie\nale nevykazuje znaky niektorého z nich, preto jeho\ndovolanie podľa § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné nie je.\nPrípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy,\nlen ak v konaní\ndošlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie\nprípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu),\nak a/ sa rozhodlo vo\nveci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť\nbyť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,\nd/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa\nnepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom\nsúdu odňala možnosť konať\npred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd\nnesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania\npodľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z\nvád vymenovaných v § 237 O.s.p., možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie\nprocesne neprípustné (pozri napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tiež rozhodnutia najvyššieho súdu\nuverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998). Pre záver o prípustnosti dovolania\nv zmysle § 237 O.s.p. nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade\nvymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je zistenie,\nže k tejto procesnej vade\nskutočne došlo.\nNavrhovateľ procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. netvrdil a ich existencia\nnevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.\nPodľa názoru navrhovateľa mu postupom súdov bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/\nO.s.p.). Pod odňatím možnosti pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. sa rozumie procesne\nnesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť realizovať\nprocesné oprávnenia priznané\nmu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv.\nO prípad odňatia možnosti pred súdom konať ide tiež vtedy, ak súd zastaví konanie pre nezaplatenie\nsúdneho poplatku podľa § 10 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb., hoci pre tento postup nebol zákonný dôvod\n(R 50/1997).\nSo zreteľom na uvedené dovolací súd skúmal, či pre zastavenie konania boli v danom\nprípade dané procesné predpoklady.\n\nV preskúmavanej veci argumentoval navrhovateľ tým, že návrh na začatie konania, ktorý bol doručený\nsúdu prvého stupňa 11. marca 2013, je pôvodný návrh na začatie konania, ktorý doručil tomuto súdu ešte\nv roku 2006 (ako elektronické podanie na DVD nosiči podpísané zaručeným elektronickým podpisom), a\nže vzhľadom na uplynutie trojročnej lehoty uvedenej v § 13 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. mu už nemožno\nvyrubiť súdny poplatok\nza návrh na začatie konania. Dôvodil (o. i.) nálezom a v ňom obsiahnutým\npríkazom,\naby vo veci jeho podania z roku 2006, právne účinky ktorého zostanú zachované,\nsúd opätovne konal podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Z dôvodu porušenia\npovinností súdom prvého stupňa, nie je možné od neho spravodlivo požadovať, aby preukázal totožnosť\npodania z roku 2006 s jeho podaním súdu doručeným\n11. marca 2013.\nPodľa dovolacieho súdu argumentácia navrhovateľa nie je spôsobilá spochybniť správnosť záverov\nsúdov nižších stupňov.\nTreba síce súhlasiť s tým, že v náleze ústavný súd konštatoval, že navrhovateľ právne účinným\nspôsobom podal v roku 2006 návrh na začatie konania v elektronickej podobe\na že\ntreba rešpektovať právne účinky, ktoré vyvolalo toto podanie, nález ale neobsahuje žiadny údaj o tom,\nkonkrétne ktorých vecí a ktorých odporcov sa toto podanie týkalo. Navrhovateľ, ktorý 11. marca 2013\ndoručil súdu návrh (s dátumom vyhotovenia v roku 2006) na vydanie platobného rozkazu ukladajúceho\nprotistrane povinnosť zaplatiť mu predmetnú sumu spolu s náhradou trov konania, ničím nedoložil, že\npodanie doručené súdu v roku 2013 je identické s tým podaním doručeným súdu na DVD nosiči v roku\n2006, na ktoré sa vzťahuje nález a ním vyslovený príkaz vychádzať z toho, že podanie bolo doručené\ns účinkami pôvodného doručenia. V danej procesnej situácii, v ktorej nič nepreukazovalo, že nález a\npríkaz ústavného súdu sa týka aj preskúmavanej veci (t. j. že na daných DVD nosičoch bol uložený aj\nnávrh navrhovateľa proti tomu, kto je uvedený v záhlaví tohto uznesenia dovolacieho súdu) a z ničoho\nnevyplývala totožnosť navrhovateľom tvrdeného podania z roku 2006 s podaním z roku 2013, nemožno\nprvostupňovému ani odvolaciemu súdu vytýkať ako nesprávny procesný postup, že vychádzali z toho,\nže v preskúmavanej právnej veci vyvolalo právne účinky podania návrhu na začatie konania to podanie,\no urobení a obsahu ktorého nemožno mať pochybnosti, t. j. podanie doručené 11. marca 2013 súdu\nprvého stupňa,\na nepostupovali tak, ako by postupovali v prípade, keby návrh na začatie\nkonania bol podaný už v roku 2006 doručením takého návrhu, o urobení a obsahu ktorého nemožno\nmať žiadne pochybnosti. K námietke, že prvostupňový aj odvolací súd popierajú totožnosť oboch podaní\n(z roku 2013 a 2006), i keď aj v roku 2013 akceptujú plnú moc z roku 2006, dovolací súd poukazuje na\nto, že o existencii a obsahu tejto plnej moci (na rozdiel od totožnosti návrhov\nna začatie konania\nz roku 2006 a 2013) nie sú pochybnosti.\nV preskúmavanej veci súdy mali a mohli rešpektovať príkaz vyplývajúci z nálezu ústavného súdu len vo\nvzťahu k tomu návrhu na začatie konania podanému v roku 2006, ktorého sa predmetný nález týkal. Z\nlogiky veci potom vyplýva, že bolo na navrhovateľovi, aby preukázal totožnosť návrhu podaného v roku\n2006 v elektronickej podobe s návrhom podaným v písomnej podobe v roku 2013. Pokiaľ navrhovateľ v\nsúvislosti s tým poukazoval na to, že už nemá k dispozícii originálne DVD s jeho návrhmi podanými v roku\n2006 a vytýkal súdom, že mali prijať opatrenia na zachovanie možnosti preveriť totožnosť návrhov na\nzačatie konania podaných v roku 2006 a 2013, dovolací súd uvádza, že je predovšetkým vecou nositeľov\npráv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, lebo ich podcenením,\nči zanedbaním môžu\no ne prísť. V súlade so zásadou, že právo patrí bdelým, pozorným, ostražitým, bedlivým („vigilantibus\niura scripta sunt“), teda tým, ktorí sa aktívne a prezieravo zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv,\nnespoliehajú sa na náhodu, predvídajú aj možnosti vzniku komplikovaných situácií sťažujúcich výkon\npráv a ich praktické uplatnenie, bolo práve na navrhovateľovi, aby po „neprijatí“ jeho návrhov podaných\nv roku 2006 v elektronickej podobe uchoval pôvodné DVD, neuvážene sa ich nezbavil a nevystavil\nsa tým sám riziku, že v súčasnosti nevie súdom hodnoverne a preukázateľne doložiť, konkrétne aký\nnávrh na začatie konania podal v roku 2006.\nPokiaľ súd prvého stupňa v danej procesnej situácii vychádzal z toho, že poplatková povinnosť\nnavrhovateľa vznikla podaním návrhu dňa 11. marca 2013, a že vzhľadom\nna nerešpektovanie\nvýzvy na zaplatenie súdneho poplatku sú splnené predpoklady\npre zastavenie konania\n(§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.), nepriečil sa jeho postup\na rozhodnutie, ale\n\nani rozhodnutie odvolacieho súdu, zákonu. Postupom súdov, ktorý bol v súlade so zákonom, nemohlo\ndôjsť k znemožneniu realizácie procesných oprávnení navrhovateľa spôsobom, ktorý by bol významný\nz hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p.\nVzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady konania tvrdenej\nnavrhovateľom, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 O.s.p. a prípustnosť podaného dovolania\nnevyplýva z § 239 O.s.p., najvyšší súd odmietol procesne neprípustné dovolanie podľa § 243b ods. 5\nO.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.\nO trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods.\n1 O.s.p., § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 O.s.p.\nToto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}