{"guid": "0ee991f2-4fe5-4580-8475-3159594c02dc:de0cfce6-119c-4c59-b68b-05203b7f877b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:6213202216.1", "spisova_znacka": "7Cdo/251/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/251/2013 z 26. 3. 2014", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. marca 2014, sp. zn. 7Cdo/251/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:6213202216.1", "identifikacne_cislo": "6213202216", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Oľga Trnková", "sudca_id": 80, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-olga-trnkova-80", "datum_vydania": "2014-03-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "nazov": "§ 237 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-237"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/de0cfce6-119c-4c59-b68b-05203b7f877b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:6213202216.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:6213202216.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:6213202216.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Cdo/251/2013\n6213202216\n26. 03. 2014\nJUDr. Oľga Trnková\nECLI:SK:NSSR:2014:6213202216.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky Lawyer Partners, a.s., IČO: 35 944 471,\nso sídlom v Bratislave, Prievozská č. 37, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Chabadová, s.r.o., so\nsídlom v Bratislave, Pri starej prachárni č. 13, proti odporcovi V. B., bývajúcemu v X., o zaplatenie 21,91\n€, vedenom na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 9 Ro 117/2013, o dovolaní navrhovateľky proti\nuzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 11. septembra 2013, sp. zn. 13 Co 417/2013, takto\nrozhodol:\nDovolania o d m i e t a .\nOdporcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 11. septembra 2013, sp. zn.\n13 Co\n417/2013 potvrdil uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš z 29. mája 2013, č. k.\n9 Ro\n117/2013-8, ktorým súd prvého stupňa zastavil konanie o návrhu na splnenie povinnosti odporcom\nzaplatiť navrhovateľke 21,91 € spolu s príslušenstvom a náhradou trov konania. V plnom rozsahu sa\nstotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatoval správnosť jeho dôvodov. Poukázal na\nustanovenia § 82 ods. 1 O.s.p., § 5 ods. 1 písm. a/ a\n§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. a\nvyslovil názor, že pokiaľ navrhovateľka tvrdila, že návrh na začatie konania, doručený okresnému súdu\n11. marca 2013, je totožný s návrhom doručeným súdu v roku 2006, bola povinná toto svoje tvrdenie\npreukázať. Navrhovateľka tak ale neurobila. Pokiaľ tvrdila, že v súčasnosti nemôže predložiť originálne\nDVD nosiče s pôvodnými návrhmi z roku 2006, lebo ich už nemá k dispozícii, pretože boli predložené\niným súdnym orgánom, odvolací súd uviedol, že jej argumentácia je „neudržateľná“. V ďalšom odvolací\nsúd zdôraznil, že navrhovateľka ničím hodnoverne nepreukázala svoje tvrdenie o totožnosti návrhu\nna začatie konania doručeného súdu prvého stupňa 11. marca 2013 s návrhom na začatie konania,\nktorý ako sama udáva, podala v roku 2006. Podľa názoru odvolacieho súdu, okresný súd správne\nvyzval navrhovateľku na zaplatenie súdneho poplatku za podanie návrhu na začatie konania, súdny\npoplatok stanovil v správnej výške, poučil navrhovateľku o možnosti zastavenia konania ako následku\nnezaplatenia súdneho poplatku. V dôsledku nezaplatenia súdneho poplatku v lehote určenej súdom,\nsúd dôvodne konanie zastavil.\nProti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala navrhovateľka dovolanie s tým, že jej v konaní bola\nodňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). V podstate sa pridržala dôvodov, ktoré uviedla\nuž v odvolaní a za základ dovolania považovala to, že podanie, ktoré bolo súdu prvého stupňa doručené\n11. marca 2013, nie je žiadnym novým návrhom na začatie konania, ale ide len o písomné vyhotovenie\npodania urobeného v elektronickej podobe na DVD nosiči v roku 2006. V súvislosti s tým navrhovateľka\nuviedla, že prvostupňový aj odvolací súd na jednej strane popierajú totožnosť oboch podaní (z roku\n2013 a 2006), na druhej strane ale aj v roku 2013 akceptujú plnú moc majúcu časovú a vecnú väzbu na\npodanie z roku 2006. V danom prípade, poukazujúc na obdobné konania\nna Ústavnom\n\nsúde Slovenskej republiky, navrhovateľku nemala zaťažovať povinnosť preukazovať, že podanie z roku\n2013 je podaním z roku 2006, ktorému treba v zmysle nálezu priznať právne účinky. Pokiaľ sa súd\nprvého stupňa odmietol zaoberať podaním urobeným v roku 2006 v elektronickej podobe, mal prijať také\nopatrenia, aby v prípade potreby vedel posúdiť, ktoré návrhy odmietol (napríklad zapísať si úradným\nzáznamom identifikačné údaje o DVD nosiči, obsahom ktorého sa odmietol zaoberať). V danom prípade\nbolo potrebné vychádzať z toho, že návrh na začatie konania bol v súlade so zákonom podaný už\nv roku 2006, preto súdny poplatok za návrh na začatie konania už nebolo možné vyrubiť. Ak napriek\ntomu bolo konanie zastavené z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku, má postup súdu\nza\nnásledok odňatie možnosti navrhovateľke pred súdom konať. Táto procesná vada zakladá prípustnosť\na aj dôvodnosť dovolania. So zreteľom na to navrhovateľka žiadala napadnuté uznesenie, a tiež ním\npotvrdené uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.\n\nNajvyšší súd ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas navrhovateľka\nzastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a\nods. 3 O.s.p.) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon\npripúšťa.\nDovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ\nto zákon pripúšťa\n(§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu.\nUznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p.\nDovolateľom napadnuté uznesenie, ale nevykazuje znaky niektorého z nich, preto jeho dovolanie podľa\n§ 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné nie je.\nPrípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len ak v konaní došlo\nk niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné\nproti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu),\nak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí\ndo právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom\nkonania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa\nuž prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie\nkonania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť\nkonať\npred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže\nnamiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia\nnie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237\nO.s.p., možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné (viď\nnapríklad R 117/1999, R 34/1995, a tiež rozhodnutia najvyššieho súdu uverejnené v časopise Zo súdnej\npraxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998). Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237 O.s.p. nie\nje významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto\nustanovení; rozhodujúcim je zistenie, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.\nNavrhovateľka procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. netvrdila a ich existencia\nnevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolaní preto z týchto ustanovení nevyplýva.\nPodľa názoru navrhovateľky jej postupom súdov bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/\nO.s.p.). Pod odňatím možnosti pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. sa rozumie procesne\nnesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť realizovať\nprocesné oprávnenia priznané\nmu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv.\nO prípad odňatia možnosti\npred súdom konať ide tiež vtedy, ak súd zastaví konanie pre\nnezaplatenie súdneho poplatku podľa § 10 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb., hoci pre tento postup nebol\nzákonný dôvod\n(R 50/1997). So zreteľom na uvedené dovolací súd skúmal, či pre zastavenie\nkonania boli v danom prípade dané procesné predpoklady.\nV preskúmavanej veci argumentovala navrhovateľka tým, že návrh na začatie konania, ktorý bol\ndoručený súdu prvého stupňa 11. marca 2013, je pôvodný návrh na začatie konania, ktorý doručila\n\ntomuto súdu ešte v roku 2006 (ako elektronické podanie na DVD nosiči podpísané zaručeným\nelektronickým podpisom), a že vzhľadom na uplynutie trojročnej lehoty uvedenej v § 13 ods. 1 zákona\nč. 71/1992 Zb. už nemožno vyrubiť súdny poplatok za návrh na začatie konania. Dôvodila (o. i.)\nnálezom a v ňom obsiahnutým príkazom, aby vo veci jeho podania z roku 2006, právne účinky ktorého\nzostanú zachované, súd opätovne konal podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.\nZ dôvodu porušenia povinností súdom prvého stupňa, nie je možné od nej spravodlivo požadovať, aby\npreukázala totožnosť podania z roku 2006 s jej podaním súdu doručeným 11. marca 2013.\nPodľa dovolacieho súdu argumentácia navrhovateľky nie je spôsobilá spochybniť správnosť záverov\nsúdov nižších stupňov.\nTreba síce súhlasiť s tým, že v náleze ústavný súd konštatoval, že navrhovateľka právne účinným\nspôsobom podala v roku 2006 návrh na začatie konania v elektronickej podobe a že treba rešpektovať\nprávne účinky, ktoré vyvolalo toto podanie, nález ale neobsahuje žiadny údaj o tom, konkrétne ktorých\nvecí a ktorých odporcov sa toto podanie týkalo. Navrhovateľka, ktorá 11. marca 2013 doručila súdu\nnávrh (s dátumom vyhotovenia v roku 2006) na vydanie platobného rozkazu ukladajúceho protistrane\npovinnosť zaplatiť jej predmetnú sumu spolu s náhradou trov konania, ničím nedoložila, že podanie\ndoručené súdu v roku 2013 je identické s tým podaním doručeným súdu na DVD nosiči v roku 2006,\nna ktoré sa vzťahuje nález a ním vyslovený príkaz vychádzať z toho, že podanie bolo doručené s\núčinkami pôvodného doručenia. V danej procesnej situácii, v ktorej nič nepreukazovalo, že nález a príkaz\nústavného súdu sa týka aj preskúmavanej veci (t. j. že\nna daných DVD nosičoch bol uložený aj\nnávrh navrhovateľky proti tomu, kto je uvedený v záhlaví tohto uznesenia dovolacieho súdu) a z ničoho\nnevyplývala totožnosť navrhovateľkou tvrdeného podania z roku 2006 s podaním z roku 2013, nemožno\nprvostupňovému ani odvolaciemu súdu vytýkať ako nesprávny procesný postup, že vychádzali z toho,\nže v preskúmavanej právnej veci vyvolalo právne účinky podania návrhu na začatie konania to podanie,\no urobení a obsahu ktorého nemožno mať pochybnosti, t. j. podanie doručené 11. marca 2013 súdu\nprvého stupňa, a nepostupovali tak, ako by postupovali v prípade, keby návrh na začatie konania bol\npodaný už v roku 2006 doručením takého návrhu, o urobení a obsahu ktorého nemožno mať žiadne\npochybnosti. K námietke, že prvostupňový aj odvolací súd popierajú totožnosť oboch podaní (z roku\n2013 a 2006), i keď aj v roku 2013 akceptujú plnú moc z roku 2006, dovolací súd poukazuje na to, že\no existencii a obsahu tejto plnej moci (na rozdiel od totožnosti návrhov na začatie konania z roku 2006\na 2013) nie sú pochybnosti.\nV preskúmavanej veci súdy mali a mohli rešpektovať príkaz vyplývajúci z nálezu ústavného súdu len vo\nvzťahu k tomu návrhu na začatie konania podanému v roku 2006, ktorého sa predmetný nález týkal. Z\nlogiky veci potom vyplýva, že bolo na navrhovateľke, aby preukázala totožnosť návrhu podaného v roku\n2006 v elektronickej podobe s návrhom podaným v písomnej podobe v roku 2013. Pokiaľ navrhovateľka\nv súvislosti s tým poukazovala na to, že už nemá k dispozícii originálne DVD s jeho návrhmi podanými v\nroku 2006 a vytýkala súdom, že mali prijať opatrenia na zachovanie možnosti preveriť totožnosť návrhov\nna začatie konania podaných v roku 2006 a 2013, dovolací súd uvádza, že je predovšetkým vecou\nnositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, lebo ich podcenením, či zanedbaním môžu\no ne prísť. V súlade so zásadou, že právo patrí bdelým, pozorným, ostražitým, bedlivým („vigilantibus\niura scripta sunt“), teda tým, ktorí sa aktívne a prezieravo zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv,\nnespoliehajú sa na náhodu, predvídajú aj možnosti vzniku komplikovaných situácií sťažujúcich výkon\npráv a ich praktické uplatnenie, bolo práve na navrhovateľke, aby po „neprijatí“ jej návrhov podaných v\nroku 2006 v elektronickej podobe uchovala pôvodné DVD, neuvážene sa ich nezbavila a nevystavila sa\ntým sám riziku, že v súčasnosti nevie súdom hodnoverne a preukázateľne doložiť, konkrétne aký návrh\nna začatie konania podala v roku 2006.\nPokiaľ súd prvého stupňa v danej procesnej situácii vychádzal z toho, že poplatková povinnosť\nnavrhovateľkya vznikla podaním návrhu dňa 11. marca 2013, a že vzhľadom\nna\nnerešpektovanie výzvy na zaplatenie súdneho poplatku sú splnené predpoklady\npre zastavenie\nkonania (§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.), nepriečil sa jeho postup\na rozhodnutie, ale\nani rozhodnutie odvolacieho súdu, zákonu. Postupom súdov, ktorý bol v súlade so zákonom, nemohlo\n\ndôjsť k znemožneniu realizácie procesných oprávnení navrhovateľky spôsobom, ktorý by bol významný\nz hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p.\nVzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady konania tvrdenej\nnavrhovateľkou, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 O.s.p. a prípustnosť podaného dovolania\nnevyplýva z § 239 O.s.p., najvyšší súd odmietol procesne neprípustné dovolanie podľa § 243b ods. 5\nO.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.\nO trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods.\n1 O.s.p., § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 O.s.p.\nToto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "13Co/417/2013", "guid": "74ffd924-a3af-4a41-b76a-d3421c5de2c9:406a17c6-832d-4b10-a381-3359660171c7", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}