{"guid": "2287858a-9091-4568-a6a0-8bcf63713758:a5470442-ca8a-4fc5-a71a-15f0b81bd88a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:6213202128.1", "spisova_znacka": "7Cdo/67/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/67/2014 z 29. 4. 2014", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. apríla 2014, sp. zn. 7Cdo/67/2014, ECLI:SK:NSSR:2014:6213202128.1", "identifikacne_cislo": "6213202128", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Mária Šramková", "sudca_id": 287, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-maria-sramkova-287", "datum_vydania": "2014-04-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Odmietajúce podanie"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-42.odsek-1", "nazov": "§ 42 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-42.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-42"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "nazov": "§ 237 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 218 ods. 1 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-218"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-5", "nazov": "§ 243b ods. 5 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243b"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/71", "nazov": "zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1992"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-2.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-2.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1992/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-5.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-5.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1992/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-8.odsek-1", "nazov": "§ 8 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-8.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1992/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-10.odsek-1", "nazov": "§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-10.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1992/paragraf-10"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-42", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-237", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-218", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243b", "/SK/ZZ/1992/71#paragraf-2", "/SK/ZZ/1992/71#paragraf-5", "/SK/ZZ/1992/71#paragraf-8", "/SK/ZZ/1992/71#paragraf-10"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a5470442-ca8a-4fc5-a71a-15f0b81bd88a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:6213202128.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:6213202128.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:6213202128.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Cdo/67/2014\n6213202128\n29. 04. 2014\nJUDr. Mária Šramková\nECLI:SK:NSSR:2014:6213202128.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Lawyer Partners, a. s., IČO: 35 944 471,\nso sídlom v Bratislave, Prievozská č. 37, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Chabadová, s. r. o., so\nsídlom v Bratislave, Pri starej Prachárni č. 13, proti odporkyni V. Q., bytom V. o zaplatenie 34,52 Eur a\npríslušenstvo vedenej na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 8 Ro 106/2013, o dovolaní navrhovateľa\nproti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 12. novembra 2013, sp. zn. 15 Co 236/2013, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a .\nOdporkyni nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Veľký Krtíš uznesením zo dňa 20. mája 2013, č. k. 8 Ro 106/2013 - 7 zastavil konanie,\nktorým sa navrhovateľ domáhal zaplatenie 34,52 Eur a príslušenstvo. Zastavenie konania odôvodnil § 10\nods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, lebo navrhovateľ nezaplatil súdny poplatok\nza žalobný návrh a to ani po výzve súdu, hoci bol o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku poučený.\nProti uvedenému uzneseniu podal navrhovateľ odvolanie, v ktorom navrhol,\naby odvolací súd\nnapadnuté uznesenie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.). Podľa názoru\nnavrhovateľa mu postupom prvostupňového súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Namietol,\nže v tejto veci podal návrh na začatie konania\nuž v roku 2006 v elektronickej podobe a\npodpísal zaručeným elektronickým podpisom. Okresný súd ale odmietol takto urobené podanie prijať a\nDVD nosiče vrátil navrhovateľovi späť. O prípustnosti tohto podania rozhodoval Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky, ktorý sťažnosť ako podanú oneskorene rozhodnutím III. ÚS 142/07 odmietol. Následne sa\ndomáhal vyslovenia porušenia svojho práva na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu. Tento\nsúd dňa 16. júna 2009 o sťažnosti navrhovateľa č. 54252/07 rozhodol Rozsudkom, že prišlo k porušeniu\nČlánku 6 ods. 1 Dohovoru. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústavný súd“) v\nobdobných, skutkovo totožných veciach [napr. Nález sp. zn.\nII. ÚS 148/08 (ďalej len „nález“)]\nkonštatoval, že týmto postupom prvostupňového súdu bolo porušené základné právo navrhovateľa na\nsúdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne\nkonanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ústavný súd\nzároveň prvostupňovému súdu prikázal konať vo veci predmetného podania navrhovateľa, lebo návrh\nna začatie konania bol urobený v zákonom ustanovenej forme. Dodal, že právne účinky tohto podania\nzostali zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania; na tomto zásadnom závere nemôže nič zmeniť\nprípadná okolnosť, že z technických príčin nemôže súd podanie navrhovateľa zaevidovať spätne ku\ndňu jeho doručenia. Navrhovateľ v odvolaní uviedol ďalej to, že súdu prvého stupňa opätovne doručil\npodania, o ktorých ústavný súd rozhodol nálezom. Navrhovateľ\nmal za to, že účinky podania zostali\nzachované s účinnosťou ku dňu jeho podania. Poukázal na to, že v zmysle ustanovenia § 8 zákona č.\n71/1992 Zb. je poplatok za podanie návrhu splatný vznikom poplatkovej povinnosti, ktorá podľa § 5 ods. 1\n\npísm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. vzniká podaním návrhu; podľa § 13 zákona č. 71/1992 Zb. poplatok alebo\ndoplatok poplatku nemožno vyrubiť po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom sa stal\nsplatným. S prihliadnutím na tieto okolnosti a tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej\nlen „najvyšší súd“) z 30. júna 1993, sp. zn. 4 Cdo 70/1993 odvolateľ namietol, že súd prvého stupňa mu\nodňal možnosť konať pred súdom, lebo zastavil konanie, i keď neboli dané procesné predpoklady pre\ntento postup - podľa § 13 zákona č. 71/1992\nZb. už súdny poplatok nebolo možné vyrubiť. Tento\npoplatok bol totiž splatný v roku 2006 a lehota na jeho vyrubenie uplynula 31. decembra 2009.\nNa odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením\nzo dňa 12.\nnovembra 2013, sp. zn. 15 Co 236/2013 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne\nsprávne (§ 219 O.s.p.). V odôvodnení uviedol, že návrhom na začatie konania s dátumom vyhotovenia v\nroku 2006 sa navrhovateľ voči protistrane domáhal zaplatenia sumy predstavujúcej dosiaľ nezaplatené\nkoncesionárske poplatky; podľa podacej pečiatky súdu prvého stupňa bol tento návrh doručený súdu\n11. marca 2013. Súd prvého stupňa v súlade so zákonom vyzval navrhovateľa, aby do 10 dní zaplatil\nsúdny poplatok\nza podanie návrhu vo výške 16,50 € (položka č. 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych\npoplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb.) s poučením, že ak nebude poplatok v určenej lehote\nzaplatený, súd konanie zastaví (§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.). Napriek tomu,\nže táto výzva\nbola navrhovateľovi riadne doručená, navrhovateľ ju nerešpektoval. Súd prvého stupňa preto konanie\nsprávne zastavil. Odvolací súd poukázal na ustanovenia § 82 ods. 1 O.s.p., § 2 ods. 1, § 5 ods. 1 písm.\na/, § 8 ods. 1 a § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. a vyslovil názor, že na splnenie príkazu vysloveného v\nnáleze, aby súd priznal právne účinky podaniu z roku 2006, bol navrhovateľ povinný preukázať, že návrh\nna začatie konania, je totožný s návrhom doručeným súdu v roku 2006. Navrhovateľ to ale nepreukázal.\nPodľa názoru odvolacieho súdu je navrhovateľ je povinný preukázať, že návrhy na začatie konania\ndoručené okresnému súdu v roku 2013 sú totožné s návrhmi doručenými okresnému súdu v roku 2006\nnapr. predložením originálu nosiča DVD alebo iným spôsobom s porovnateľnou výpovednou hodnotou.\nLehota na vyrubenie súdneho poplatku navrhovateľovi za návrh podaný na súd v roku 2013 doposiaľ\nneuplynula. Pokiaľ súd prvého stupňa v danej procesnej situácii konanie zastavil, bol jeho postup v\nsúlade so zákonom č. 71/1992 Zb. Odvolací súd na tomto základe uzavrel, že odvolanie navrhovateľa\nnebolo dôvodné, a preto napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne (§ 219 O.s.p.).\nUvedené uznesenie odvolacieho súdu dovolaním napadol navrhovateľ. Dovolanie odôvodnil § 237 písm.\nf/ O.s.p., nakoľko účastníkovi konania (navrhovateľovi) sa postupom súdu odňala možnosť konať pred\nsúdom. V podstate sa pridržal dôvodov, ktoré uviedol\nuž v odvolaní a za základ dovolania považoval\nto, že podanie, ktoré bolo súdu prvého stupňa doručené 11. marca 2013, nie je žiadnym novým návrhom\nna začatie konania,\nale ide len o písomné vyhotovenie toho podania urobeného v\nelektronickej podobe na DVD nosiči v roku 2006, ktoré nález prikázal rešpektovať a priznať mu právne\núčinky návrhu\nna začatie konania. V súvislosti s tým navrhovateľ uviedol, že prvostupňový aj\nodvolací súd na jednej strane popierajú totožnosť oboch podaní (z roku 2013 a 2006), na druhej strane\nale aj v roku 2013 akceptujú plnú moc majúcu časovú a vecnú väzbu na podanie z roku 2006. V danom\nprípade nález jednoznačne konštatoval protiústavnosť postupu súdu prvého stupňa, preto navrhovateľa\nnemala zaťažovať povinnosť preukazovať, že podanie z roku 2013\nje podaním z roku 2006,\nktorému treba v zmysle nálezu priznať právne účinky. Pokiaľ sa súd prvého stupňa odmietol zaoberať\npodaním urobeným v roku 2006 v elektronickej podobe,\nmal prijať také opatrenia, aby v prípade\npotreby vedel posúdiť, ktoré návrhy odmietol (napríklad zapísať si úradným záznamom identifikačné\núdaje o DVD nosiči, obsahom ktorého sa odmietol zaoberať). V danom prípade bolo - predovšetkým so\nzreteľom na nález - potrebné vychádzať z toho, že návrh na začatie konania bol v súlade so zákonom\npodaný\nuž v roku 2006, preto súdny poplatok za návrh na začatie konania už nebolo možné vyrubiť.\nAk napriek tomu bolo konanie zastavené z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku, má postup súdu za\nnásledok odňatie možnosti navrhovateľa pred súdom konať. Táto procesná vada zakladá prípustnosť a\naj dôvodnosť dovolania. So zreteľom na to navrhovateľ žiadal napadnuté uznesenie a tiež ním potvrdené\nuznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.\nNajvyšší súd ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas navrhovateľ\nzastúpený v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a\nods. 3 O.s.p.) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon\npripúšťa.\n\nDovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ\nto zákon pripúšťa\n(§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu.\nUznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p.\nDovolateľom napadnuté uznesenie\nale nevykazuje znaky niektorého z nich, preto jeho\ndovolanie podľa § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné nie je.\nPrípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy,\nlen ak\nv konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je\ndovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu),\nak a/ sa\nrozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal\nspôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne\nzastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa\npostupom súdu odňala možnosť konať\npred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo\nbol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti\ndovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté\nniektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak\ndovolanie procesne neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tiež rozhodnutia najvyššieho\nsúdu uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998). Pre záver o prípustnosti\ndovolania v zmysle § 237 O.s.p. nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že\ndošlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je zistenie,\nže k tejto procesnej\nvade skutočne došlo.\nNavrhovateľ procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. netvrdil a ich existencia\nnevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.\nPodľa názoru navrhovateľa mu postupom súdov bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm.\nf/ O.s.p.). Pod odňatím možnosti pred súdom konať v zmysle § 237\npísm. f/ O.s.p. sa rozumie\nprocesne nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť\nrealizovať procesné oprávnenia priznané\nmu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho\npráv. O prípad odňatia možnosti\npred súdom konať ide tiež vtedy, ak súd zastaví konanie pre\nnezaplatenie súdneho poplatku podľa § 10 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb., hoci pre tento postup nebol\nzákonný dôvod\n(R 50/1997). So zreteľom na uvedené dovolací súd skúmal, či pre zastavenie\nkonania boli v danom prípade dané procesné predpoklady.\nPodľa § 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania\na dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu,\nak je poplatníkom navrhovateľ,\nodvolateľ a dovolateľ. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona\nč. 71/1992 Zb. poplatníkom je navrhovateľ\npoplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu. Podľa § 8 ods. 1 zákona\nč. 71/1992 Zb. poplatok za podanie návrhu alebo žiadosti, poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti v\nkonkurznom konaní alebo reštrukturalizačnom konaní podľa osobitného predpisu a poplatok za konanie\no dedičstve\nje splatný vznikom poplatkovej povinnosti. Podľa § 10 ods. 1 prvá a druhá veta\nzákona\nč. 71/1992 Zb. ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania\nalebo dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí spravidla\nv lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd\nkonanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí\nbyť poplatník vo výzve poučený.\nV preskúmavanej veci argumentoval navrhovateľ tým, že návrh na začatie konania, ktorý bol doručený\nsúdu prvého stupňa 11. marca 2013, je pôvodný návrh na začatie konania, ktorý doručil tomuto súdu ešte\nv roku 2006 (ako elektronické podanie na DVD nosiči podpísané zaručeným elektronickým podpisom), a\nže vzhľadom na uplynutie trojročnej lehoty uvedenej v § 13 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. mu už nemožno\nvyrubiť súdny poplatok\nza návrh na začatie konania.\n\nV zmysle § 42 ods. 1 veta prvá a druhá O.s.p. podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice,\nelektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh\nvo veci samej\nalebo návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami,\ntreba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr\ndo troch dní; podanie, ktoré bolo\npodpísané zaručeným elektronickým podpisom, doplniť netreba.\nV náleze ústavný súd konštatoval, že navrhovateľ právne účinným spôsobom podal v roku 2006 návrh\nna začatie konania v elektronickej podobe a treba rešpektovať právne účinky, ktoré vyvolalo toto\npodanie. Malo ísť o DVD, na ktorom boli uložené viaceré návrhy navrhovateľa proti rôznym odporcom.\nNález ale neobsahuje žiadny údaj o tom, konkrétne ktorých vecí a ktorých odporcov sa toto podanie\ntýkalo. Navrhovateľ, ktorý 11. marca 2013 doručil súdu návrh (s dátumom vyhotovenia v roku 2006)\nna vydanie platobného rozkazu ukladajúceho protistrane povinnosť zaplatiť mu predmetnú sumu spolu\ns náhradou trov konania, ničím nedoložil, že podanie doručené súdu v roku 2013 je identické s tým\npodaním doručeným súdu na DVD nosiči v roku 2006, na ktoré sa vzťahuje nález a ním vyslovený\npríkaz ústavného súdu vychádzať z toho, že podanie bolo doručené s účinkami pôvodného doručenia.\nV danej procesnej situácii, v ktorej nič nepreukazovalo, že nález a príkaz ústavného súdu sa týka aj\npreskúmavanej veci (t. j. že na daných DVD nosičoch bol uložený aj návrh navrhovateľa proti tomu, kto je\nuvedený v záhlaví tohto uznesenia dovolacieho súdu) a z ničoho nevyplývala totožnosť navrhovateľom\ntvrdeného podania z roku 2006 s podaním z roku 2013, nemožno prvostupňovému ani odvolaciemu\nsúdu vytýkať ako nesprávny procesný postup, pokiaľ: a/ vychádzali z toho, že v preskúmavanej právnej\nveci vyvolalo právne účinky podania návrhu na začatie konania to podanie, o urobení a obsahu ktorého\nnemožno mať pochybnosti - to znamená podanie doručené 11. marca 2013 súdu prvého stupňa, a\nb/ nepostupovali tak, ako by postupovali v prípade, keby návrh na začatie konania bol podaný už v\nroku 2006 doručením takého návrhu, o urobení a obsahu ktorého nemožno mať žiadne pochybnosti.\nK námietke, že prvostupňový aj odvolací súd popierajú totožnosť oboch podaní (z roku 2013 a 2006),\ni keď aj v roku 2013 akceptujú plnú moc z roku 2006, dovolací súd poukazuje na to, že o existencii a\nobsahu tejto plnej moci (na rozdiel\nod totožnosti návrhov na začatie konania z roku 2006\na 2013) nie sú pochybnosti.\nV preskúmavanej veci súdy mali a mohli rešpektovať príkaz vyplývajúci z nálezu ústavného súdu len vo\nvzťahu k tomu návrhu na začatie konania podanému v roku 2006, ktorého sa predmetný nález týkal. Z\nlogiky veci potom vyplýva, že bolo na navrhovateľovi, aby preukázal totožnosť návrhu podaného v roku\n2006 v elektronickej podobe s návrhom podaným v písomnej podobe v roku 2013. Pokiaľ navrhovateľ v\nsúvislosti s tým poukazoval na to, že už nemá k dispozícii originálne DVD s jeho návrhmi podanými v roku\n2006 a vytýkal súdom, že mali prijať opatrenia na zachovanie možnosti preveriť totožnosť návrhov na\nzačatie konania podaných v roku 2006 a 2013, dovolací súd uvádza, že je predovšetkým vecou nositeľov\npráv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, lebo ich podcenením,\nči zanedbaním môžu\no ne prísť. V súlade so zásadou, že právo patrí bdelým, pozorným, ostražitým, bedlivým („vigilantibus\niura scripta sunt“), teda tým, ktorí sa aktívne a prezieravo zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv,\nnespoliehajú sa na náhodu, predvídajú aj možnosti vzniku komplikovaných situácií sťažujúcich výkon\npráv a ich praktické uplatnenie, bolo práve na navrhovateľovi, aby - najmä po „neprijatí“ jeho návrhov\npodaných v roku 2006 v elektronickej podobe - uchoval pôvodné DVD, neuvážene sa ich nezbavil a\nnevystavil\nsa tým sám riziku, že v súčasnosti nevie súdom hodnoverne a preukázateľne doložiť,\nkonkrétne aký návrh na začatie konania podal v roku 2006.\nPokiaľ súd prvého stupňa v danej procesnej situácii vychádzal z toho, že poplatková povinnosť\nnavrhovateľa vznikla podaním návrhu dňa 11. marca 2013 a že - vzhľadom\nna nerešpektovanie\nvýzvy na zaplatenie súdneho poplatku - sú splnené predpoklady\npre zastavenie konania\n(§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.), nepriečil sa jeho postup,\nale ani postup odvolacieho\nsúdu zákonu. Postupom súdov, ktorý bol v súlade so zákonom, nemohlo dôjsť k znemožneniu realizácie\nprocesných oprávnení navrhovateľa spôsobom, ktorý by bol významný z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p.\n(viď napríklad rozhodnutie zo 7. novembra 2013, sp. zn. 3 Cdo 355/2013, z 27. Novembra 2013, sp.\nzn. 8 Cdo 29/2013).\n\nVzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady konania tvrdenej\ndovolateľom, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 O.s.p. a prípustnosť podaného dovolania\nnevyplýva z § 239 O.s.p., najvyšší súd odmietol procesne neprípustné dovolanie podľa § 243b ods. 5\nO.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.\nO trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods.\n1 O.s.p., § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 O.s.p.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "15Co/236/2013", "guid": "08ee5814-55ee-4954-bde0-291efacae90c:6cf7b79b-e3cd-40e1-89fa-4b63af4df4af", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}