{"guid": "3c83f8e1-0717-48fe-8109-f35f458a44c5:64c6b494-a5fb-4091-812c-b3e058a8aac1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:6213202042.1", "spisova_znacka": "7Cdo/225/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/225/2013 z 12. 2. 2014", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 12. februára 2014, sp. zn. 7Cdo/225/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:6213202042.1", "identifikacne_cislo": "6213202042", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Veselá", "datum_vydania": "2014-02-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-10.odsek-1", "nazov": "§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-10.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1992/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "nazov": "§ 237 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/71#paragraf-10", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-237"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/64c6b494-a5fb-4091-812c-b3e058a8aac1", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:6213202042.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:6213202042.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:6213202042.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Cdo/225/2013\n6213202042\n12. 02. 2014\nJUDr. Ladislav Górász\nECLI:SK:NSSR:2014:6213202042.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky Lawyer Partners a.s., IČO: 35 944 471,\nso sídlom v Bratislave, Prievozská č. 37, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Chabadová, s.r.o., so\nsídlom v Bratislave, Pri starej prachárni č. 13, proti odporcom 1/ N. L., bývajúcej v W., 2/ I. K., bývajúcemu\nv B., 3/ C. P., bývajúcej v S. o zaplatenie peňažných súm, vedených na Okresnom súde Veľký Krtíš pod\nsp. zn. 8 Ro 98/2013, 2 Ro 195/2013, 2 Ro 277/2013, o dovolaniach navrhovateľky proti uzneseniam\nKrajského súdu v Banskej Bystrici z 30. júla 2013, sp. zn. 13 Co 311/2013, z 13. augusta 2013, sp. zn.\n13 Co 451/2013, z 13. augusta 2013, sp. zn. 13 Co 433/2013, takto\nrozhodol:\nVeci vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 7 Cdo 225/2013, 7 Cdo 230/2013,\nspája na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn.\n\n7 Cdo 235/2013\n7 Cdo 225/2013.\n\nDovolania o d m i e t a .\nOdporcom náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Veľký Krtíš vo vyššie uvedených konaniach uznesením zastavil konanie z dôvodu\nnezaplatenia súdneho poplatku za návrh na začatie konania [§ 10 ods. 1 zákona\nč. 71/1992\nZb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon č. 71/1992 Zb.“)] po zistení, že výzvu na zaplatenie súdneho poplatku prevzala navrhovateľka a\nsúdny poplatok 16,50 € v určenej lehote 10 dní\nod doručenia výzvy nezaplatila napriek\npoučeniu o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku.\nProti zastavujúcim uzneseniam podala navrhovateľka odvolania, v ktorých navrhla, aby odvolací\nsúd napadnuté uznesenia zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podľa názoru\nnavrhovateľky jej postupom prvostupňového súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Namietala,\nže v tejto veci podala návrh na začatie konania\nuž v roku 2006 v elektronickej podobe a podpísala\nzaručeným elektronickým podpisom. Okresný súd ale odmietol takto urobené podanie prijať a DVD\nnosiče vrátil navrhovateľke späť. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) v náleze z 2.\njúna 2008\nsp. zn. II. ÚS 148/08 (ďalej len „nález“) konštatoval, že týmto postupom prvostupňového\nsúdu bolo porušené základné právo navrhovateľky na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd. Ústavný súd zároveň prvostupňovému súdu prikázal konať vo veci\npredmetného podania navrhovateľky, lebo návrh na začatie konania bol urobený v zákonom ustanovenej\nforme. Dodal, že právne účinky tohto podania zostali zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania; na\ntomto zásadnom závere nemôže nič zmeniť prípadná okolnosť, že z technických príčin nemôže súd\npodanie navrhovateľky zaevidovať spätne ku dňu jeho doručenia. Navrhovateľka v odvolaní uviedla\n\nďalej to, že súdu prvého stupňa opätovne doručila podania, o ktorých ústavný súd rozhodol nálezom.\nNavrhovateľka mala za to, že účinky podania zostali zachované s účinnosťou ku dňu jej podania.\nPoukázala na to, že v zmysle ustanovenia § 8 zákona č. 71/1992 Zb. je poplatok\nza podanie návrhu\nsplatný vznikom poplatkovej povinnosti, ktorá podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. vzniká\npodaním návrhu; podľa § 13 zákona č. 71/1992 Zb. poplatok alebo doplatok poplatku nemožno vyrubiť\npo uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom sa stal splatným. S prihliadnutím na tieto\nokolnosti a tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) z 30. júna\n1993, sp. zn.\n4 Cdo 70/1993 odvolateľka namietla, že súd prvého stupňa jej odňal možnosť pred\nsúdom konať, lebo zastavil konanie, i keď neboli dané procesné predpoklady pre tento postup - podľa\n§ 13 zákona č. 71/1992 Zb. už súdny poplatok nebolo možné vyrubiť. Tento poplatok bol totiž splatný v\nroku 2006 a lehota na jeho vyrubenie uplynula 31. decembra 2009.\nKrajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd v záhlaví označenými uzneseniami potvrdil ako vecne\nsprávne napadnuté prvostupňové uznesenia o zastavení konania. V odôvodnení uviedol, že návrhom\nna začatie konania s dátumom vyhotovenia v roku 2006 sa navrhovateľka voči protistrane domáhala\nzaplatenia sumy predstavujúcej dosiaľ nezaplatené koncesionárske poplatky; podľa podacej pečiatky\nsúdu prvého stupňa bol tento návrh doručený súdu 11. marca 2013. Súd prvého stupňa v súlade so\nzákonom vyzval navrhovateľku, aby do 10 dní zaplatil súdny poplatok za podanie návrhu vo výške\n16,50 € (položka č. 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992\nZb.) s poučením, že ak nebude poplatok v určenej lehote zaplatený, súd konanie zastaví (§ 10 ods. 1\nzákona č. 71/1992 Zb.). Napriek tomu, že táto výzva bola navrhovateľke riadne doručená, navrhovateľka\nju nerešpektovala. Súd prvého stupňa preto konanie správne zastavil. Odvolací súd poukázal na § 5\nods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. a vyslovil názor, že\nna splnenie príkazu vysloveného v náleze,\naby súd priznal právne účinky podaniu z roku 2006, bola navrhovateľka povinná preukázať, že návrh na\nzačatie konania, je totožný s návrhom doručeným súdu v roku 2006. Navrhovateľka to ale nepreukázala.\nPokiaľ tvrdila, že v súčasnosti nemôže predložiť originálne DVD nosiče s pôvodnými návrhmi z roku\n2006, lebo ich už nemá k dispozícii, odvolací súd uviedol, že tento stav si spôsobila navrhovateľka sama\nvlastným nesprávnym postupom. V ďalšom odvolací súd zdôraznil, že navrhovateľka ničím hodnoverne\nnepreukázala svoje tvrdenie o totožnosti návrhu na začatie konania doručeného súdu prvého stupňa\n11. marca 2013 s návrhom na začatie konania, ktorý ako sama udáva, podala v roku 2006. Podľa\nnázoru odvolacieho súdu preto postup prvostupňového súdu, ktorý v dôsledku nepreukázania totožnosti\npredmetných podaní považoval návrh doručený mu 11. marca 2013 za nový návrh, nebolo možné\noznačiť\nza nezákonný. Súd prvého stupňa správne vyzval navrhovateľku na zaplatenie\nsúdneho poplatku za tento návrh na začatie konania, súdny poplatok stanovil v správnej výške a poučil\nnavrhovateľku aj o možnosti zastavenia konania ako následku nezaplatenia súdneho poplatku. Lehota\nna vyrubenie súdneho poplatku navrhovateľke za návrh podaný na súd v roku 2013 doposiaľ neuplynula.\nPokiaľ súd prvého stupňa v danej procesnej situácii konanie zastavil, bol jeho postup v súlade so\nzákonom č. 71/1992 Zb. Odvolací súd na tomto základe uzavrel, že odvolania navrhovateľky neboli\ndôvodné, a preto napadnuté uznesenia potvrdil ako vecne správne (§ 219 O.s.p.).\nProti týmto uzneseniam odvolacieho súdu podala navrhovateľka dovolania s tým, že jej v konaní bola\nodňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). V podstate sa pridržala dôvodov, ktoré uviedla\nuž v odvolaní a za základ dovolaní považovala to, že podanie, ktoré bolo súdu prvého stupňa doručené\n11. marca 2013, nie je žiadnym novým návrhom na začatie konania, ale ide len o písomné vyhotovenie\ntoho podania urobeného v elektronickej podobe na DVD nosiči v roku 2006, ktoré nález prikázal\nrešpektovať a priznať mu právne účinky návrhu na začatie konania. V súvislosti s tým navrhovateľka\nuviedla, že prvostupňový aj odvolací súd na jednej strane popierajú totožnosť oboch podaní (z roku\n2013 a 2006), na druhej strane ale aj v roku 2013 akceptujú plnú moc majúcu časovú a vecnú väzbu\nna podanie z roku 2006. V danom prípade nález jednoznačne konštatoval protiústavnosť postupu súdu\nprvého stupňa, preto navrhovateľku nemala zaťažovať povinnosť preukazovať, že podanie z roku 2013 je\npodaním z roku 2006, ktorému treba v zmysle nálezu priznať právne účinky. Pokiaľ sa súd prvého stupňa\nodmietol zaoberať podaním urobeným v roku 2006 v elektronickej podobe, mal prijať také opatrenia,\naby v prípade potreby vedel posúdiť, ktoré návrhy odmietol (napríklad zapísať si úradným záznamom\nidentifikačné údaje o DVD nosiči, obsahom ktorého sa odmietol zaoberať). V danom prípade bolo predovšetkým\nso zreteľom na nález - potrebné vychádzať z toho, že návrh na začatie\nkonania bol v súlade so zákonom podaný už v roku 2006, preto súdny poplatok za návrh na začatie\nkonania už nebolo možné vyrubiť. Ak napriek tomu bolo konanie zastavené z dôvodu nezaplatenia\n\nsúdneho poplatku, má postup súdu za následok odňatie možnosti navrhovateľke pred súdom konať.\nTáto procesná vada zakladá prípustnosť a aj dôvodnosť dovolania. So zreteľom na to navrhovateľka\nžiadal napadnuté uznesenie, a tiež ním potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť\nprvostupňovému súdu na ďalšie konanie.\nPodľa § 112 ods. 1 O.s.p., v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť\nna spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých\núčastníkov.\nS prihliadnutím na totožnosť predmetu konania, totožnosť v osobe dovolateľky a skutkovú i právnu\nsúvislosť obsahu dovolaní vo veciach vedených tunajším súdom\npod 7 Cdo 225/2013, 7 Cdo\n230/2013, 7 Cdo 235/2013, rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo\n„dovolací súd“), aplikujúc ustanovenie § 112 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243c O.s.p. tak, že predmetné\nveci spojil do jedného spoločného konania ako je to uvedené v prvom výroku tohto rozhodnutia.\nNajvyšší súd ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolania podala včas navrhovateľka\nzastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a\nods. 3 O.s.p.) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon\npripúšťa.\nDovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ\nto zákon pripúšťa\n(§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu.\nUznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p.\nDovolateľom napadnuté uznesenie ale nevykazuje znaky niektorého z nich, preto jeho dovolanie podľa\n§ 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné nie je.\nPrípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len ak v konaní došlo\nk niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné\nproti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu),\nak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí\ndo právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom\nkonania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa\nuž prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie\nkonania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť\nkonať\npred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže\nnamiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia\nnie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237\nO.s.p., možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné (viď\nnapríklad R 117/1999, R 34/1995, a tiež rozhodnutia najvyššieho súdu uverejnené v časopise Zo súdnej\npraxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998). Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237 O.s.p. nie\nje významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto\nustanovení; rozhodujúcim je zistenie, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.\nNavrhovateľka procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. netvrdila a ich existencia\nnevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolaní preto z týchto ustanovení nevyplýva.\nPodľa názoru navrhovateľky jej postupom súdov bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/\nO.s.p.). Pod odňatím možnosti pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. sa rozumie procesne\nnesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť realizovať\nprocesné oprávnenia priznané\nmu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv.\nO prípad odňatia možnosti\npred súdom konať ide tiež vtedy, ak súd zastaví konanie pre\nnezaplatenie súdneho poplatku podľa § 10 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb., hoci pre tento postup nebol\n\nzákonný dôvod\n(R 50/1997). So zreteľom na uvedené dovolací súd skúmal, či pre zastavenie\nkonania boli v danom prípade dané procesné predpoklady.\nPodľa § 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania\na dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu,\nak je poplatníkom navrhovateľ,\nodvolateľ a dovolateľ. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona\nč. 71/1992 Zb. poplatníkom je\nnavrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu. Podľa § 8 ods.\n1 zákona č. 71/1992 Zb. poplatok za podanie návrhu alebo žiadosti, poplatok za uplatnenie námietky\nzaujatosti v konkurznom konaní alebo reštrukturalizačnom konaní podľa osobitného predpisu a poplatok\nza konanie o dedičstve je splatný vznikom poplatkovej povinnosti. Podľa § 10 ods. 1 prvá a druhá veta\nzákona\nč. 71/1992 Zb. ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania\nalebo dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí spravidla\nv lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd\nkonanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený.\nV preskúmavanej veci argumentovala navrhovateľka tým, že návrh na začatie konania, ktorý bol\ndoručený súdu prvého stupňa 11. marca 2013, je pôvodný návrh na začatie konania, ktorý doručila\ntomuto súdu ešte v roku 2006 (ako elektronické podanie na DVD nosiči podpísané zaručeným\nelektronickým podpisom), a že vzhľadom na uplynutie trojročnej lehoty uvedenej v § 13 ods. 1 zákona\nč. 71/1992 Zb. jej už nemožno vyrubiť súdny poplatok\nza návrh na začatie konania.\nV zmysle § 42 ods. 1 veta prvá a druhá O.s.p. podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice,\nelektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh\nvo veci samej alebo návrh\nna nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami, treba doplniť\npísomne alebo ústne do zápisnice najneskôr\ndo troch dní; podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným\nelektronickým podpisom, doplniť netreba.\nV náleze ústavný súd konštatoval, že navrhovateľka právne účinným spôsobom podala v roku 2006\nnávrh na začatie konania v elektronickej podobe a treba rešpektovať právne účinky, ktoré vyvolalo toto\npodanie. Malo ísť o DVD, na ktorom boli uložené viaceré návrhy navrhovateľky proti rôznym odporcom.\nNález ale neobsahuje žiadny údaj o tom, konkrétne ktorých vecí a ktorých odporcov sa toto podanie\ntýkalo. Navrhovateľka, ktorá 11. marca 2013 doručila súdu návrh (s dátumom vyhotovenia v roku 2006)\nna vydanie platobného rozkazu ukladajúceho protistrane povinnosť zaplatiť mu predmetnú sumu spolu\ns náhradou trov konania, ničím nedoložila, že podanie doručené súdu v roku 2013 je identické s tým\npodaním doručeným súdu na DVD nosiči v roku 2006, na ktoré sa vzťahuje nález a ním vyslovený\npríkaz ústavného súdu vychádzať z toho, že podanie bolo doručené s účinkami pôvodného doručenia.\nV danej procesnej situácii, v ktorej nič nepreukazovalo, že nález a príkaz ústavného súdu sa týka\naj preskúmavanej veci (t. j. že na daných DVD nosičoch bol uložený aj návrh navrhovateľky proti\ntomu, kto je uvedený v záhlaví tohto uznesenia dovolacieho súdu) a z ničoho nevyplývala totožnosť\nnavrhovateľkou tvrdeného podania z roku 2006 s podaním z roku 2013, nemožno prvostupňovému\nani odvolaciemu súdu vytýkať ako nesprávny procesný postup, pokiaľ: a/ vychádzali z toho, že v\npreskúmavanej právnej veci vyvolalo právne účinky podania návrhu na začatie konania to podanie, o\nurobení a obsahu ktorého nemožno mať pochybnosti - to znamená podanie doručené 11. marca 2013\nsúdu prvého stupňa, a b/ nepostupovali tak, ako by postupovali v prípade, keby návrh na začatie konania\nbol podaný už v roku 2006 doručením takého návrhu, o urobení a obsahu ktorého nemožno mať žiadne\npochybnosti. K námietke, že prvostupňový aj odvolací súd popierajú totožnosť oboch podaní (z roku\n2013 a 2006), i keď aj v roku 2013 akceptujú plnú moc z roku 2006, dovolací súd poukazuje na to, že\no existencii a obsahu tejto plnej moci (na rozdiel\nod totožnosti návrhov na začatie\nkonania z roku 2006 a 2013) nie sú pochybnosti.\nV preskúmavanej veci súdy mali a mohli rešpektovať príkaz vyplývajúci z nálezu ústavného súdu len vo\nvzťahu k tomu návrhu na začatie konania podanému v roku 2006, ktorého sa predmetný nález týkal. Z\nlogiky veci potom vyplýva, že bolo na navrhovateľke, aby preukázala totožnosť návrhu podaného v roku\n2006 v elektronickej podobe s návrhom podaným v písomnej podobe v roku 2013. Pokiaľ navrhovateľka\nv súvislosti s tým poukazovala na to, že už nemá k dispozícii originálne DVD s jeho návrhmi podanými v\n\nroku 2006 a vytýkala súdom, že mali prijať opatrenia na zachovanie možnosti preveriť totožnosť návrhov\nna začatie konania podaných v roku 2006 a 2013, dovolací súd uvádza. že je predovšetkým vecou\nnositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, lebo ich podcenením, či zanedbaním môžu\no ne prísť. V súlade so zásadou, že právo patrí bdelým, pozorným, ostražitým, bedlivým („vigilantibus\niura scripta sunt“), teda tým, ktorí sa aktívne a prezieravo zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv,\nnespoliehajú sa na náhodu, predvídajú aj možnosti vzniku komplikovaných situácií sťažujúcich výkon\npráv a ich praktické uplatnenie, bolo práve na navrhovateľke, aby - najmä po „neprijatí“ jej návrhov\npodaných v roku 2006 v elektronickej podobe - uchovala pôvodné DVD, neuvážene sa ich nezbavila\na nevystavila sa tým sama riziku, že v súčasnosti nevie súdom hodnoverne a preukázateľne doložiť,\nkonkrétne aký návrh na začatie konania podala v roku 2006.\nPokiaľ súd prvého stupňa v danej procesnej situácii vychádzal z toho, že poplatková povinnosť\nnavrhovateľky vznikla podaním návrhu dňa 11. marca 2013 a že - vzhľadom\nna nerešpektovanie\nvýzvy na zaplatenie súdneho poplatku - sú splnené predpoklady\npre zastavenie konania (§\n10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.), nepriečil sa jeho postup, ale ani postup odvolacieho súdu zákonu.\nPostupom súdov, ktorý bol v súlade so zákonom, nemohlo dôjsť k znemožneniu realizácie procesných\noprávnení navrhovateľa spôsobom, ktorý by bol významný z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. (rozhodnutia\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 3 Cdo 355/2013, 3 Cdo 368/2013, 3 Cdo 386/2013,\n4 Cdo 431/2013,\n4 Cdo 433/2013, 8 Cdo 39/2013 ).\nVzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady konania tvrdenej\ndovolateľkou, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 O.s.p. a prípustnosť podaných dovolaní\nnevyplýva z § 239 O.s.p., najvyšší súd odmietol procesne neprípustné dovolania podľa § 243b ods. 5\nO.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.\nV dovolacom konaní úspešným odporcom vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti\nnavrhovateľke, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224\nods. 1 O.s.p.\na § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky im však žiadne trovy dovolacieho konania\nnepriznal z dôvodu, že nepodali návrh na ich priznanie.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}