Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Tdo/34/2014 z 9. 7. 2014
Citácia: uznesenie Najvyššieho súdu SR z 9. júla 2014, sp. zn. 6Tdo/34/2014, ECLI:SK:NSSR:2014:6205010348.1
Najvyšší súd | 6Tdo/34/2014 | ECLI:SK:NSSR:2014:6205010348.1 | 2014-07-09 | Uznesenie
Oblasť práva: Trestné právo – Hospodárske trestné činy
Citované ustanovenia: § 382 TP, § 374 ods. 3 TP, § 371 ods. 1 písm. i) TP, § 148b ods. 1 zákona č. 140/1961 Zb., § 148a ods. 1 zákona č. 140/1961 Zb., § 148a ods. 2 písm. a) zákona č. 140/1961 Zb.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c8fb2c02-0cb0-44e8-bb4c-a6ce9771f5e2
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:6205010348.1

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Tdo/34/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6205010348
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Hatala
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:6205010348.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Hatalu a sudcov JUDr.
Štefana Michálika a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom zasadnutí konanom 10. júla 2014 v Bratislave
v trestnej veci obvineného I. W. a spol. pre trestný čin neodvedenie dane a poistného spolupáchateľstvom
podľa § 9 ods. 2 k § 148a ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 a iné, o dovolaní
obvineného I. W. proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 26. júna 2013, sp. zn. 3To 64/2013,
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného I. W. s a  o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo 04. marca 2013, sp. zn. 1T 197/2005, boli obvinení
Ing. H. W. a I. W. uznaní za vinných zo spáchania trestného činu neodvedenia dane a poistného
spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 148a ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., (účinného do 1. januára
2006, ďalej len Tr. zák.) a trestného činu nezaplatenia dane spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 148b
ods. 1 Tr. zák. a to na skutkovom základe, ako je uvedené v skutkovej vete výrokovej časti citovaného
rozsudku.

Za to bol I. W. odsúdený podľa § 148a ods. 2 Tr. zák. s použitím § 35 ods. 2  Tr. zák. k trestu odňatia
slobody vo výmere 2 roky, pričom mu výkon uloženého trestu bol podmienečne odložený, podľa § 58
ods. 1 písm. a/, § 59 ods. 1 Tr. zák. na skúšobnú dobu vo výmere 2 roky.

Proti vyššie citovanému rozsudku podal obvinený W. v zákonnej lehote odvolanie, ktoré bolo uznesením
Krajského súdu v Banskej Bystrici z 26. júna 2013, sp. zn. 3To 64/2013, podľa § 319 Tr. por. ako
nedôvodné zamietnuté.

Dňa 20. septembra 2013 bolo prostredníctvom advokátky na tunajší súd doručené  dovolanie
obvineného smerujúce proti rozsudku krajského súdu (uvedený súd rozhodol uznesením), po odstránení
nedostatkov bolo dovolanie obvineného dňa 30. mája 2014 opätovne predložené Najvyššiemu súdu
Slovenskej republiky, kde obvinený ako dovolacie dôvody označil dôvody v zmysle § 371 ods. 1 písm.
i/ Tr. por.

V dôvodoch dovolania obvinený namietol, že súdy porušili prezumpciu neviny a pravidlo „in dubio pro
reo“ v rozhodnej dobe nemali na účtoch prostriedky na uhradenie zákonných platieb, oni nemôžu byť
právne zodpovední, keďže táto zodpovednosť bola na strane obchodnej spoločnosti teda právnickej
osobe, nemožno konateľov postihovať za konanie právnickej osoby, a že teda napadnuté rozhodnutie
okresného súdu je založené na nesprávnom posúdení zisteného skutku.

Navrhuje preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zrušil
a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.



Okresný prokurátor v rámci svojho písomného vyjadrenia k podanému dovolaniu uviedol, že podľa jeho
názoru boli v danom konaní vykonané všetky relevantné dôkazy, pričom obe napadnuté rozhodnutia
považuje za správne a zákonné. Čo sa potom týka uplatnených námietok, tak týmito obvinený vlastne
napáda len skutkové zistenia, ktoré však ale s poukazom na ust. § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. nemôžu
byť predmetom preskúmania v dovolacom konaní.

Na základe uvedeného preto navrhol, aby dovolací súd dovolanie obvineného podľa § 382 písm. c/ Tr.
por. odmietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní
obvineného skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti
prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a § 566 ods. 3 Tr. por.), bolo podané oprávnenou
osobou prostredníctvom obhajcu (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por. a § 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonnej
lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.), a že spĺňa obligatórne obsahové náležitosti
dovolania (§ 374 ods. 1, ods. 2 Tr. por.). Okrem toho zistil, že bola splnená aj podmienka dovolania
podľa § 372 ods. 1, veta prvá Tr. por., keďže obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo a
podal riadny opravný prostriedok.

Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k záveru, že podané dovolanie je potrebné
odmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa §
371 Tr. por. (§ 382 písm. c/ Tr. por.).

Podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom
právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia;
správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Podľa § 371 ods. 4, veta pred bodkočiarkou Tr. por. dôvody podľa odseku 1 písm. a/ až g/ nemožno
použiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní a nenamietal
ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom.

Podľa § 371 ods. 5 Tr. por. dôvody podľa odseku 1 písm. i/ a podľa odseku 3 nemožno použiť, ak zistené
porušenie zákona zásadne neovplyvnilo postavenie obvineného.

Podľa § 374 ods. 3 Tr. por. v dovolaní možno uplatňovať ako dôvod dovolania aj konanie na súde prvého
stupňa, ak vytýkané pochybenia neboli napravené v konaní o riadnom opravnom prostriedku.

Podľa § 385 ods. 1 Tr. por. dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené.

Pokiaľ ide o obvineným uplatnený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., tak z jeho znenia
ako aj z inštitútu dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku je zrejmé, že trestné konanie je
v zásade dvojinštančné. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o dovolaní je potom
viazaný zisteným skutkovým stavom veci tak, ako ho ustálili súdy nižšej inštancie. Rovnako nie je
oprávnený ani posudzovať spôsob hodnotenia dôkazov a závery, ktoré z dokazovania súdy vyvodili a
ktoré sú podkladom pre zistenie skutkového stavu.

V dôsledku uvedeného iba s poukazom na nesprávne skutkové zistenia alebo na nesúhlas s hodnotením
vykonaných dôkazov nemožno potom vyvodzovať predmetný dovolací dôvod. Ten je totiž daný len v
tých prípadoch, keď je rozhodnutie súdu založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku
alebo na inom nesprávnom hmotnoprávnom posúdení.

Ustanovenie § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. teda vyjadruje zásadu, že účelom dovolacieho konania je
posudzovanie právnych otázok, nie posudzovanie správnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu.

Z príslušnej časti odôvodnenia posudzovaného dovolania obvineného I. W. pritom vyplýva, že v tejto
menovaný napáda len skutkové zistenia a závery oboch vo veci konajúcich súdov, s ktorými sa
nestotožňuje a v dôsledku toho potom odvodzuje i nesprávne posúdenie jeho konania ako trestného
činu. Keďže však ale s poukazom na už vyššie uvedené je revízia skutkových zistení v dovolacom



konaní vylúčená, predmetné námietky je potrebné považovať za irelevantné, pričom skutok, tak ako
bol ustálený prvostupňovým súdom a následne i súdom odvolacím aj podľa názoru Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky napĺňa všetky zákonné znaky skutkovej podstaty tak trestného činu neodvedenia
dane a poistného podľa § 148a ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. účinného do 01. januára 2006, ako aj
trestného činu nezaplatenia dane podľa § 9 ods. 2, § 148b ods. 1 Tr. zák. účinného do 01. januára 2006,
spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Tr. zák., nakoľko súdy ustálili, že prostriedky na povinné platby v
kritickom období mali k dispozícii.

K námietke týkajúcej sa zodpovednosti konateľov, štatutárov spoločnosti treba uviesť, že túto okolnosť
nenamietali obvinení ani v odvolacom konaní a preto by dovolací súd na uvedenú námietku ani nemal
reagovať, preto len na margo poznamenáva, že za porušenie, nesplnenie si povinnosti zodpovedá ten,
kto za právnickú osobu koná, alebo mal konať, čo napokon upravoval, do 1. januára 2006 § 90 ods. 2
Tr. zák. a v súčasnosti ustanovenie § 128 ods. 8 Tr. zák.

Novela Trestného zákona uskutočnená zákonom č. 421/2002 Z.z. v § 90 ods. 2 Tr. zák. výslovne
stanovila, že v prípade kde je konkrétny alebo špeciálnym subjektom právnická osoba stačí, že zvlášť
vlastnosť, spôsobilosť alebo postavenie (§ 90 ods. 1) spĺňa právnická osoba, v ktorej mene páchateľ
koná.

Zákon tu zakotvuje fikciu, na základe ktorej fyzická osoba, ktorá konala za právnickú osobu, hoci sama
nevykazuje znaky konkrétneho alebo špeciálneho subjektu, bude pri spáchaní trestného činu, ktorý
taký subjekt vyžaduje, považovaná za konkrétny alebo špeciálny subjekt, pokiaľ zvláštna vlastnosť,
spôsobilosť alebo postavenie sú dané u právnickej osoby.

Z dôvodov vyššie uvedených preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené v
enunciáte tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.