{"guid": "333f4995-2b7f-4d01-89e1-87ba51665658:48fe863c-55bc-4972-bb3a-fc5ad125c2c2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:6013201206.1", "spisova_znacka": "5Sžo/5/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/5/2014 z 27. 2. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. februára 2014, sp. zn. 5Sžo/5/2014, ECLI:SK:NSSR:2014:6013201206.1", "identifikacne_cislo": "6013201206", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Baricová", "sudca_id": 384, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-baricova-384", "datum_vydania": "2014-02-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/327", "nazov": "zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/327-2005"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/48fe863c-55bc-4972-bb3a-fc5ad125c2c2", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:6013201206.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:6013201206.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:6013201206.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžo/5/2014\n6013201206\n27. 02. 2014\nJUDr. Jana Baricová\nECLI:SK:NSSR:2014:6013201206.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Baricovej a\nčlenov senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Milana Moravu, v právnej veci navrhovateľa S., bytom\nv T., t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby, Leopoldov, Gucmanova 19/670,\nproti odporcovi Centru právnej pomoci, kancelária Trenčín, so sídlom v Trenčíne, Hviezdoslavova\n3, o preskúmanie rozhodnutia odporcu zo 17. júna 2013, č. 3N 3646/2013, č. RZ: 26571/2013, o\nodvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 25. októbra 2013, č. k.\n25Sp/35/2013-12, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 25. októbra 2013, č.\nk. 25Sp/35/2013-12 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania\n\nnepriznáva.\n\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „krajský súd“) rozsudkom z 25. októbra 2013, č. k.\n25Sp/35/2013-12 rozhodnutie odporcu napadnuté opravným prostriedkom potvrdil podľa § 250q ods. 2\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“), navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal a uložil\nmu povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 35 eur.\nNapadnutým rozhodnutím odporca nepriznal navrhovateľovi nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa\n§ 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v hmotnej núdzi (ďalej len\n„zákon o bezplatnej právnej pomoci“) vo veci zastupovania navrhovateľa v konaní pred Ústavným súdom\nSlovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) o sťažnosti pre porušenie ústavných práv v konaniach pred\nsúdmi.\nKrajský súd dospel k záveru, že odporca rozhodol v súlade so zákonom, keď veci navrhovateľa, v ktorej\no priznanie nároku na právnu pomoc žiadal, mal za to, že nie je vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu,\npretože sťažnosti boli na ústavný súd podané po uplynutí lehoty podľa § 53 ods. 3 zákona č. 38/1993\nZ. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov\n(ďalej len „zákon č. 38/1993 Z. z.“ alebo „zákon o ústavnom súde“). Neboli teda naplnené požiadavky\nzákona o bezplatnej právnej pomoci (§ 6, § 8) pre priznanie nároku.\nO povinnosti zaplatiť súdny poplatok rozhodol krajský súd podľa § 2 ods. 4 v spojení s § 4 ods. 1, 2 a\n3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“), vychádzajúc\nz toho, že sa na navrhovateľa nevzťahuje ani osobné, ani vecné oslobodenie od jeho platenia. Preto\nnavrhovateľovi uložil poplatkovú povinnosť vo výške 35 eura.\n\nVýrok o trovách konania krajský súd bližšie neodôvodnil.\nProti tomuto rozsudku podal v lehote ustanovenej zákonom (§ 204 ods. 1 OSP, § 246c ods. 1 veta\nprvá OSP, § 250l ods. 2 OSP) odvolanie navrhovateľ. Poukazujúc na všetky dôvody odvolania v zmysle\nObčianskeho súdneho poriadku, žiadal rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\nPoukázal na rozpornosť odôvodnenie rozsudku krajského súdu, kedy na jednej strane krajský súd\npoukazuje na povinnosť účastníka konania rešpektovať zákonom ustanovenú lehotu pre podanie\nústavnej sťažnosti, avšak adekvátnu povinnosť iných subjektov zaistiť, aby sa rozhodnutie včas dostalo\ndo dispozície účastníka konania už neuvádza. Pritom včasné doručenie rozhodnutí účastníkovi konania\nje základom pre to, aby mohol riadne a včas využiť všetky opravné prostriedky, riadne i mimoriadne,\ninak vznikajú zo strany orgánov štátu zbytočné prekážky pre to, aby účastník mohol realizovať svoje\npráva, dodržiac tak povinnosť rešpektovať lehoty.\nVo vzťahu ku skutočnosti, že pre konanie pred všeobecným súdom mu bol ustanovený advokát, ktorému\nboli rozhodnutia riadne doručované, uviedol, že tento advokát nebol ustanovený pre konanie pred\nústavným súdom. Preto ani nemohol poznať navrhovateľov úmysel podať sťažnosť na ústavný súd a\nrozhodnutia mu urýchlene poslať. Do pozornosti súdu dal tiež možný stav, kedy advokát z objektívnych\ndôvodov (úmrtie, choroba, pracovné vyťaženie), alebo z dôvodu nedbanlivosti si neplní svoje povinnosti\ninformovať klienta. Vtedy, ako už rozhodol Európsky súd pre ľudské práva, sa štát nemôže zbaviť\nzodpovednosti jej prenesením na iný subjekt.\nOznačil za nesporné, že právo a povinnosť podať ústavnú sťažnosť prislúcha jemu, a nie jeho\nustanovenému právnemu zástupcovi, z čoho vyplýva, že súdy mali primárne konať s navrhovateľom, a\naž následne s ďalšími osobami. Takto v prípade navrhovateľa súdy nepostupovali.\nTvrdenie odporcu o neodpustiteľnosti premeškania lehoty na podanie ústavnej sťažnosti označil\nnavrhovateľ za nepravdivé, pretože v prípadoch hodných osobitného zreteľa je možné zmeškanie tejto\nlehoty odpustiť. Vzhľadom na okolnosti, pre ktoré navrhovateľ podal sťažnosť v jeho veciach oneskorene,\nje zrejmé, že ide o prípad hodný osobitného zreteľa, o čom však môže rozhodnúť jedine ústavný súd na\nzáklade žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty pre podanie sťažnosti, ktorá bude riadne odôvodnená.\nV tomto prípade však o tejto skutočnosti rozhodol už odporca.\nOdporca sa v napadnutom rozhodnutí snaží predísť skutkové zistenia, ktoré môže zaujať len ústavný\nsúd. Napadnuté rozhodnutie, rovnako ako rozsudok krajského súdu sú teda predčasné a právne\nneobstoja.\nSúčasne dodal, že bude potrebné jeho sťažnosť rozšíriť o námietku porušenia práva na prístup k\nústavnému súdu, kedy mu sporné rozhodnutia všeobecných súdov boli doručené až po lehote na včasné\npodanie ústavnej sťažnosti.\nNa záver svojho odvolania zopakoval, že je výlučnou právomocou ústavného súdu:\na/ posúdiť, či ide o prípad hodný osobitného zreteľa pre odpustenie zmeškanej lehoty na podanie\nsťažnosti,\nb/ rozhodnúť, či došlo k porušeniu práv navrhovateľa, zrušil dotknuté rozhodnutia všeobecných súdov\na uložil im vo veci nanovo konať a rozhodnúť.\nDodal, že je vyučený kuchár a nemožno od neho dobre očakávať, že bude vedieť riadne sformulovať a\nrelevantne odôvodniť sťažnosť. Preto potrebuje, aby mu bol ustanovený advokát, ktorý predloží správne\nprávne argumenty a až na základe takejto sťažnosti ústavný súd rozhodne.\nOdporca využil svoje právo k odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadriť. Navrhol, aby Najvyšší súd\nSlovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.\nZopakoval, že rozhodnutia súdov, ktoré sú predmetom ústavnej sťažnosti navrhovateľa boli riadne\ndoručené jeho vtedajšiemu právnemu zástupcovi, pričom sama sťažnosť bola navrhovateľom podaná\npo zákonom ustanovenej lehote.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v\nspojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu\npredchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta\nprvá OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá\nOSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na\ninternetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156\nods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že\nodvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti\nfyzických alebo právnických osôb (§ 244 ods. 1 OSP).\nPodľa ustanovení tretej hlavy druhej časti OSP sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom\nrozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov (§ 250l\nods. 1 OSP).\nPodstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo\nv správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť\nrozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu\na vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude\núčastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide.\nÚlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa\npiatej časti tretej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný\nna konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný\nstav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi\na inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie\nsprávneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.\nZákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu\npredchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma\naj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v opravnom prostriedku, či uvedené procesné\npochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv\nna zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP, § 250l ods. 2 OSP).\nSpornou skutočnosťou v prejednávanej veci je otázka zrejmej bezúspešnosti žiadosti navrhovateľa o\npriznanie nároku na právnu pomoc podľa zákona o bezplatnej právnej pomoci.\nZ predloženého spisového materiálu vrátane administratívneho spisu a podaní navrhovateľa nesporne\nvyplýva, že navrhovateľ sa domáhal priznania nároku na bezplatnú právnu pomoc v konaní o sťažnosti\npodľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „ústava“) stavy pre porušenie základných\npráv alebo slobôd v konaniach vedených na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 14S/68/2007 a\n14S/103/2007.\nPo zistení, že navrhovateľ spĺňa predpoklad priznania nároku na právnu pomoc podľa § 6 ods. 1 písm.\na/ zákona o bezplatnej právnej pomoci, pristúpil odporca k zisťovaniu, či sú naplnené aj ostatné zákonné\npožiadavky, t. j., že nejde o prípad tzv. zrejmej bezúspešnosti (nepostačuje, že túto nemožno vylúčiť), a\nže hodnota sporu, ak je vyčísliteľná, presahuje sumu minimálnej mzdy.\nPodľa § 6 ods. 1 zákona o bezplatnej právnej pomoci fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej\npomoci bez finančnej účasti, ak:\n\na) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a\nnemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,\nb) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a\nc) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu\nsporu vyčísliť v peniazoch.\nPodľa § 8 zákona o bezplatnej právnej pomoci pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum\nprihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ\nschopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.\nPojem zrejmej bezúspešnosti v spore bol v našom právnom poriadku pôvodne obsiahnutý len v §\n138 ods. 1 OSP v súvislosti s posudzovaním žiadosti účastníka konania o oslobodení od platenia\nsúdnych poplatkov, keď OSP pre priznanie oslobodenia odplatenia súdnych poplatkov vylučuje zrejme\nbezúspešne uplatňovanie alebo bránenie práva. Občiansky súdny poriadok však konkrétne neupravuje,\nčo je potrebné pod týmto pojmom rozumieť. Zákon o bezplatnej právnej pomoci príkladmo uvádza, načo\nje potrebné prihliadať pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu, keďže jednou z podmienok pre\npriznanie tohto nároku je, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Pri aplikácii § 138 OSP všeobecné\nsúdy judikovali, že o zrejmú bezúspešnosť sa jedná najmä vtedy, ak už zo skutkových tvrdení žiadateľa\nje nepochybné, že mu vo veci nemôže byť vyhovené.\nZ predloženého spisového materiálu najvyšší súd zistil, že obe konania vedené na Krajskom súde\nv Trnave boli právoplatne skončené, kedy rozsudok vo veci sp. zn. 14S/68/2007 z 12. mája 2011,\nv spojení s rozsudkom najvyššieho súdu z 28. augusta 2012, sp. zn. 8Sžo/36/2011, a opravnými\nuzneseniami č. k. 14S/68/2007-169 a č. k. 14S/68/2007-199 nadobudol právoplatnosť 13. septembra\n2012, a rozsudok vo veci sp. zn. 14S/103/2007 z 12. mája 2011 v spojení s rozsudkom najvyššieho\nsúdu z 18. apríla 2012, sp. zn. 2Sžo/39/2011, a opravnými uzneseniami č. k. 14S/103/2007-156 a č. k.\n14S/103/2007-202 nadobudol právoplatnosť 31. mája 2012. Rozhodnutia boli doručované vtedajšiemu\nprávnemu zástupcovi navrhovateľa.\nSťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy zo 07. decembra 2012 bola ústavnému súdu doručené 11.\ndecembra 2012 s tým, že ústavný súd je podľa § 23a zákona 38/1993 Zb. bez ďalšieho procesného\npostupu odložil, pretože nejde o návrh, o ktorom by Ústavný súd Slovenskej republiky mohol a mal\nmeritórne konať podľa čl. 127 ústavy a § 49 a nasl. zákona o ústavnom súde.\nPodľa § 49 zákona o ústavnom súde sťažnosť môže podať fyzická osoba alebo právnická osoba (ďalej\nlen „sťažovateľ“), ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom sa porušili\njej základné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné\nprostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd\núčinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.\nPodľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila\npodmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných\nosobitného zreteľa.\nPodľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od\nprávoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa\npri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu\ndozvedieť.\n\nPodľa § 49 ods. 1 OSP ak má účastník zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie, doručuje sa\npísomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má však účastník osobne v konaní niečo vykonať, doručuje\nsa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu. Výzva na zaplatenie súdneho poplatku sa doručuje iba\nzástupcovi.\nAko vyplýva zo zistení najvyššieho súdu podľa obsahu predloženého administratívneho spisu, rozsudok\nvo veci navrhovateľa vedenej na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 14S/68/2007 nadobudol\nprávoplatnosť 13. septembra 2012, rozsudok vo veci navrhovateľa vedenej na Krajskom súde v Trnave\npod sp. zn. 14S/103/2007 nadobudol právoplatnosť 31. mája 2012. Právoplatnosť oboch rozsudkov\nnastala momentom doručenia rozsudkov najvyššieho súdu, ktorými bolo rozhodnuté o odvolaniach v\nkaždej veci. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ bol v týchto konaniach zastúpený advokátom, Krajský súd\nv Trnave postupujúc v súlade s § 49 ods. 1 OSP doručoval rozhodnutia len advokátovi ako zástupcovi\nnavrhovateľa s plnomocenstvom pre celé konanie.\nHoci navrhovateľ správne poukazuje na to, že jedine on je oprávnený podať sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1\nústavy v označených veciach, nemožno prisvedčiť jeho námietke nesprávneho doručovania označených\nrozsudkov, pretože tieto boli riadne doručené jeho právnemu zástupcovi s účinkom nadobudnutia\nprávoplatnosti. Lehota na podanie sťažnosti začala teda plynúť 14. septembra 2012 pre rozsudok vo\nveci sp. zn. 14S/103/2007 a uplynula 14. novembra 2012, a 01. júna 2012 pre rozsudok vo veci sp. zn.\n14S/103/2007 s tým, že uplynula 01. augusta 2012.\nMožnosť posúdiť dôvody hodné osobitného zreteľa a odpustiť nesplnenie zákonnej podmienky pre\npodanie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je pre ústavný súd daná len ohľadom podmienky podľa §\n53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, t. j., že sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne\nprostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých\npoužitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Túto podmienku však navrhovateľ splnil\nvyužitím odvolania v oboch veciach.\nPodmienka vyplývajúca z § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, t. j. podanie sťažnosti v lehote do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti rozhodnutia (v tomto prípade každého z rozsudkom Krajského súdu v Trnave\nsamostatne), je daná ako neodpustiteľná.\nPodľa § 23a zákona o ústavnom súde ak sudca z obsahu podania zistí, že nejde o návrh na začatie\nkonania, podanie odloží. O odložení podania písomne vyrozumie toho, kto sa s podaním obrátil na\nÚstavný súd.\nPodľa § 24 zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak:\na) sa týka veci, o ktorej Ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len o\npodmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené,\nb) Ústavný súd v tej istej veci koná,\nc) navrhovateľ sa ním domáha preskúmania rozhodnutia Ústavného súdu.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom\nzasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá\nÚstavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy\nalebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže Ústavný\nsúd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže\n\nodmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak Ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky\nupozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\nPodľa § 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa návrh neodložil alebo neodmietol, prijme sa na ďalšie\nkonanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí návrhu.\nAko vyplýva z právnej úpravy konania pred ústavným súdom odloženie podania je jedným z konečných\nvybavení veci, a to z dôvodu, že podanie z jeho obsahu nemožno mať za návrh na začatie konania\npred ústavným súdom. Preto nemožno prisvedčiť námietke navrhovateľa, že odložením jeho sťažnosti\nústavný súd konanie o nej neukončil a v prípade priznania nároku na právnu pomoc kvalifikovaným\nprávnym zástupcom bude v ňom pokračovať.\nOkrem teda zjavne neskorému podaniu sťažností, možno z na základe oznámenia ústavného súdu\no odložení podania navrhovateľa mať dôvodne za to, že sťažnosť navrhovateľa vôbec nespĺňala\npožiadavky zákona kladené na návrh na začatie konania pred ústavným súdom.\nPokiaľ krajský súd vyhodnotil ako podložené a správne závery odporcu o tom, že vec navrhovateľa,\npre ktorú žiada poskytnutie právnej pomoci podľa zákona o bezplatnej právnej pomoci, je vecou zrejme\nbezúspešnou, je namieste skonštatovať vecnú a právnu správnosť tohto hodnotenia, a teda aj vecnú\nsprávnosť výroku rozsudku krajského súdu. S ohľadom na zjavne oneskorené podanie návrhu - sťažnosti\npodľa čl. 127 ústavy, ako aj na spôsob, ktorým už ústavný súd podanie navrhovateľa vybavil, je zrejmé,\nže zamýšľaná sťažnosť navrhovateľa nemôže byť úspešná.\nPreto najvyšší súd rozsudok krajského súdu potvrdil (§ 250ja ods. 3 veta druhá OSP v spojení s § 250l\nods. 2 OSP a podľa § 219 ods. 1 OSP).\nO trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1\nveta prvá OSP a § 250l ods. 2 OSP a podľa § 250k OSP tak, že navrhovateľovi ich náhradu pre neúspech\nv konaní nepriznal, pričom priznanie náhrady trov konania úspešnému odporcovi zákon neumožňuje.\nZáverom najvyšší súd dáva do pozornosti, že podľa § 14c zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch\nsúdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení\nneskorších predpisov (v znení zákonov č. 428/2004 Z. z. a č. 757/2004 Z. z.) znení účinnom od 01.\njanuára 2012 (ďalej len „zákon o sídlach a obvodoch súdov“) na konanie o opravných prostriedkoch proti\nrozhodnutiam vydaným v konaní o poskytnutí právnej pomoci podľa osobitného predpisu je príslušný:\na) Krajský súd v Bratislave pre obvod Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave, Krajského\nsúdu v Trenčíne,\nb) Krajský súd v Banskej Bystrici pre obvod Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajské súdu v Žiline,\nKrajského súdu v Nitre,\nc) Krajský súd v Košiciach pre obvod Krajského súdu v Košiciach, Krajského súdu v Prešove.\nCitované zákonné ustanovenie zakotvuje tzv. kauzálnu príslušnosť súdov stanovenú v zákone o sídlach\na obvodoch súdov, ktorá nahrádza všeobecnú miestnu príslušnosť súdov, a je z neho zrejmé, že\no opravnom prostriedku v danej veci mal ako kauzálne miestne príslušný rozhodnúť Krajský súd v\nBratislave, keďže sídlo odporcu je v obvode Krajského súdu v Trenčíne. Vzhľadom na ustanovenie § 105\nOSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP však v danom prípade nejde o takú vadu konania, ktorá by\nspôsobovala nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP).\n\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 01. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku\n\nnie\n\nj e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "25Sp/35/2013", "guid": "fc1b07fb-eae0-43d5-95b6-1b725e8a45cd:4e96e38a-66e5-421b-9fed-e9aec7069a67", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}