{"guid": "64840c16-e99f-49eb-a790-e05506685b02:af529274-6302-421b-98d2-ba3b2337500f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:6013200826.1", "spisova_znacka": "6Sži/34/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sži/34/2014 z 11. 12. 2014", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 11. decembra 2014, sp. zn. 6Sži/34/2014, ECLI:SK:NSSR:2014:6013200826.1", "identifikacne_cislo": "6013200826", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "datum_vydania": "2014-12-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-246c", "nazov": "§ 246c OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-246c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-246c"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-246c"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/af529274-6302-421b-98d2-ba3b2337500f", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:6013200826.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:6013200826.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:6013200826.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sži/34/2014\n6013200826\n11. 12. 2014\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2014:6013200826.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Centrum ekologických informácií, so sídlom\nSuché Mýto 19, Bratislava, IČO: 42 268 559, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Bardač,\ns.r.o. so sídlom v Bratislave, Búdkova č. 4, proti žalovanému: Obec Chrámec, so sídlom Chrámec 38,\nRimavská Seč, IČO: 649872, o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného, o odvolaní\nžalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/161/2013-37 zo dňa 30. januára\n2014, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/161/2013-37\nzo dňa 30. januára 2014 p o t v r d z u j e.\nŽalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Banskej Bystrici napadnutým uznesením č. k. 24S/161/2013-37 zo dňa 30.1.2014 podľa\n§ 246c ods.1 O.s.p. v spojení s § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p. zastavil konanie z dôvodu, že bolo\npreukázané, že na základ žiadosti žalobcu nezačalo konanie o poskytnutie informácií a v dôsledku toho\nneexistuje rozhodnutie, ktoré by mohlo byť predmetom súdneho preskúmania, a preto podmienky pre\npostup podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku neboli splnené, keďže išlo o taký\nnedostatok podmienky konania, ktorý nebolo možne odstrániť. O trovách konania rozhodol krajský súd\npodľa § 250k ods. 1 O.s.p., žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal pre jeho neúspech v\nkonaní.\nProti uvedenému uzneseniu krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Žiadal, aby\nodvolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nV priebehu odvolacieho konania Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením č. k. I. ÚS 260/2014-14\nzo dňa 21. mája 2014 vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods.\n1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 7 Sži/7/2013 z 27. novembra 2013 rozhodol, že sťažnosť Centra ekologických\ninformácií, Suché mýto 19, Bratislava odmieta ako zjavne neopodstatnenú.\nZ odôvodnenia uvedeného uznesenia ústavného súdu vyplýva, „Po oboznámení sa s obsahom\nnapadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu ústavný súd konštatuje, že najvyšší súd konal v medziach\nsvojej právomoci, keď príslušné ustanovenia podstatné pre posúdenie veci interpretoval a aplikoval,\na jeho úvahy vychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické, a preto aj celkom legitímne, právne\nakceptovateľné a ústavne konformné. Vzhľadom na aplikáciu príslušných na vec sa vzťahujúcich\n\nhmotnoprávnych a procesnoprávnych zákonných ustanovení je napadnuté rozhodnutie najvyššieho\nsúdu aj náležite odôvodnené. Najvyšší súd vo svojom uznesení sp. zn. 7Sži/7/2013 z 27. novembra\n2013 právne vyčerpávajúcim a ústavne súladným spôsobom zdôvodnil, prečo a na základe akých\nprávnych úvah sa nestotožnil so sťažovateľom predostretou argumentáciou, a predovšetkým prečo\ndospel k záveru, že „... žalovaný nezačal konanie o poskytnutie informácií a ani ho začať nemohol...\nteda nenastúpila fikcia, že povinná osoba vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu“. Je\nteda zrejmé, že najvyšší súd oprel svoje závery o konkrétne zákonné ustanovenia príslušných právnych\npredpisov, a to predovšetkým zákona č. 215/2002 Z.z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vychádzajúc pritom z príslušných ustanovení zákona o\nslobodnom prístupe k informáciám. Zhodnotiac intenzitu možného zásahu do sťažovateľom označených\npráv sa musí aj ústavný súd stotožniť so záverom najvyššieho súdu, podľa ktorého „Na webovej stránke\nNárodného bezpečnostného úradu, ktorý vedie zoznam elektronických podateľni orgánov verejnej moci\npodľa § 10 ods. 2 písm. p) zákona o elektronickom podpise súd zistil (a mohol tak urobiť aj žalobca,\nktorého zastupujú a aj v konaní pred orgánmi obce zastupovali osoby s právnickým vzdelaním, ktoré\nsú aj počítačovo gramotné), že žalovaný je orgánom verejnej moci, ktorý nemá zriadenú elektronickú\npodateľňu a ani mu zákon neukladá povinnosť takúto podateľňu zriadiť.“, k čomu dodáva, že tejto\nskutočnosti si bol, resp. mohol byť sťažovateľ za aktívnej pomoci svojho právneho zástupcu vedomý už\nna začiatku samotného konania podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, a ústavnému súdu\nani nepredložil taký dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že nemohol požiadať o požadované informácie iným\ntechnicky prijateľným spôsobom.“\nOdvolací súd zistil, že preskúmavaná vec, ktorá je predmetom tohto odvolacieho konania je obdobná\nako vec, ktorá bola predmetom odvolacieho konania najvyššieho súdu, v ktorom rozhodol uznesením\nsp. zn. 7 Sži/7/2013 z 27. novembra 2013.\nVzhľadom k uvedenému pokiaľ Ústavný súd Slovenskej republiky v citovanom uznesení č. k. I. ÚS\n260/2014-14 zo dňa 21. mája 2014 vyslovil svoj právny názor k obdobnej problematike, ktorá je\npredmetom súdneho prieskumu v danej veci, tento jeho právny názor je potrebné považovať za záväznú\njudikatúru pre danú vec, a preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v zmysle §\n250ja ods.3 druhá veta v spojení s § 219 ods.1,2 a s § 246 ods.1 O.s.p. potvrdil.\nO náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s §\n246c ods.1 a s § 224 ods. 1 O.s.p.. Žalobcovi náhradu trov tohto konania nepriznal, pretože v tomto\nkonaní nemal úspech.\nRozhodnutie senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta\ntretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}