{"guid": "1d3f4018-95a6-4af5-bc70-9f3263b96b0d:db8f4bc1-65d2-48ad-84cb-e95a450078c5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:6013200806.1", "spisova_znacka": "5Sži/9/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sži/9/2014 z 26. 5. 2014", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. mája 2014, sp. zn. 5Sži/9/2014, ECLI:SK:NSSR:2014:6013200806.1", "identifikacne_cislo": "6013200806", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Milan Morava", "sudca_id": 47, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-milan-morava-47", "datum_vydania": "2014-05-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/db8f4bc1-65d2-48ad-84cb-e95a450078c5", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:6013200806.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:6013200806.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:6013200806.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sži/9/2014\n6013200806\n26. 05. 2014\nJUDr. Milan Morava\nECLI:SK:NSSR:2014:6013200806.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Centrum ekologických informácií, so sídlom v\nBratislave, Suché mýto 19, zastúpeného advokátskou kanceláriou Bardač, s. r. o., so sídlom v Bratislave,\nBúdková 4, proti žalovanému Obec Hajnáčka, so sídlom v Hajnáčke, Hlavné námestie 500, zastúpenému\nadvokátom Mgr. Róbertom Liškom, so sídlom v Poprade, Štefánikova 882/39, o preskúmanie zákonnosti\nfiktívneho rozhodnutia žalovaného doručeného žalobcovi 07. apríla 2013, o odvolaní žalobcu proti\nuzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 13. decembra 2013, č. k. 24S/152/2013-30, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 13. decembra 2013,\nč. k. 24S/152/2013-30 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania\n\nnepriznáva.\n\nodôvodnenie:\nUznesením z 13. decembra 2013, č. k. 24S/152/2013-30, Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „krajský\nsúd“) zastavil konanie, v ktorom sa žalobca žalobou podanou 16. mája 2013 domáhal preskúmania\nfiktívneho rozhodnutia žalovaného doručeného žalobcovi 07. apríla 2013, ako aj fiktívneho rozhodnutia\nprvostupňového správneho orgánu doručeného žalobcovi 09. marca 2013 a vec vrátil na ďalšie konanie.\nKrajský súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal oznámenie obsahu žiadosti o sprístupnenie\ninformácií žalovanému, keďže spôsob podania žiadosti nezodpovedal § 14 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.\nz. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len „zákon o slobode informácií“, resp. „ZSI“). Žalovanému\npreto nevznikla povinnosť postupovať podľa zákona o slobode informácií, a nemohlo ani dôjsť k\nzaloženiu fiktívneho rozhodnutia, ktoré žalobca napáda.\nNeexistuje teda rozhodnutie, ktoré by mohlo byť predmetom preskúmania, a je teda daný dôvod pre\nzastavenie konania podľa § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). Neexistencia\nrozhodnutia je zároveň takým nedostatkom podmienok konania podľa piatej časti OSP, ktorý nemožno\nodstrániť (§ 104 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP).\nO trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP, § 250h OSP žalobcovi pre jeho\nneúspech v konaní náhradu trov konania nepriznal.\nProti tomuto uzneseniu krajského súdu podal v lehote ustanovenej zákonom (§ 204 ods. 1 OSP, § 246c\nods. 1 veta prvá OSP) odvolanie žalobca a žiadal, aby ho Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd“) zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.\nŽalobca mal za to, že odvolaním napadnuté uznesenie krajského súdu vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP) a viedlo k odňatiu možnosti žalobcovi konať pred\nsúdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s § 221 ods. 2 písm. f/ OSP).\n\nV zásade rozporoval záver krajského súdu o tom, že žiadosť o sprístupnenie informácií nebola\nžalovanému doručená technicky vykonateľným spôsobom, majúc za to, že postupoval v súlade s § 14\nods. 1 zákona o slobode informácií. Podľa jeho názoru došlo k riadnemu doručeniu žiadosti žalovanému,\nčo malo za následok planutie lehôt na jej vybavenie a následne aj vznik fiktívneho rozhodnutia podľa §\n18 ods. 3 a § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií. Uviedol, že žalovanému ako správnemu orgánu\nvyplýva z § 19 ods. 1 správneho poriadku vyplýva povinnosť prijímať podania podpísané zaručeným\nelektronickým podpisom, a aj povinnosť mať na to vytvorené technické predpoklady. Z tohto dôvodu\nformát žiadosti, ktorý žalobca zvolil, predstavuje technicky vykonateľný spôsob pre urobenie podania.\nPoukázal na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“), osobitne na nález\nz 24. júna 2008, sp. zn. II. ÚS 150/08-102, či rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 290/08, II. ÚS 93/08, II. ÚS\n66/08, III. ÚS 204/2010 a ďalšie, z ktorej vyplýva, že skutočnosť, že správny orgán (žalovaný) nevytvoril\npríslušné podmienky pre prijímanie podaní, ktoré by mal vedieť prijať, nemôže ísť na ťarchu žalobcu.\nZa nesprávne označil úvahy krajského súdu, že žalovanému nevyplývala povinnosť zriadiť elektronickú\npodateľňu. Uviedol, že na prijímanie podaní podpísaných zaručeným elektronickým podpisom postačuje\nmať zriadenú elektronickú poštu a prostriedok na overenie elektronického podpisu, ktoré sú uvedené aj\nna stránke Národného bezpečnostného úradu (napr. QSign 4.2).\nNáhradu trov odvolacieho konania si žalobca neuplatnil.\nŽalovaný nevyužil svoje právo k odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadriť\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nOSP), preskúmal napadnuté odvolanie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného\nodvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) postupom bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu\nnemožno priznať úspech.\nPodľa § 250k ods. 1 OSP ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná\nprávo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Ak bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené\nz dôvodu podľa § 250j ods. 3, súd žalobcovi prizná úplnú náhradu trov konania. Môže tiež rozhodnúť,\nže sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP).\nPodstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo\nv správnom konaní; ide o právny prostriedok, ktorý umožňuje, aby každá osoba, ktorá sa cíti byť\nrozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, sa mohla domáhať ochrany svojich\nporušených alebo ohrozených práv na súde, ako na nezávislom orgáne a aby tak mohla začať konanie,\nv ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s\nrovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide.\nNajvyšší súd sa oboznámil s obsahom súdneho spisu, tvrdeniami oboch účastníkov, ako aj so závermi\nkrajského súdu, ktoré považuje za vecne i právne správne, pričom nezistil žiadnu vadu konania, ktorá\nby zakladala dôvod pre zrušenie odvolaním napadnutého uznesenia.\nPreto sa rozhodol pre postup podľa § 219 ods. 2 OSP, a stotožniac sa s odôvodnením odvolaním\nnapadnutého uznesenia, konštatuje správnosť jeho dôvodov, pričom na zdôraznenie správnosti ich\ndopĺňa v súlade s § 250ja ods. 7 OSP poukazom na svoje skoršie rozhodnutie z 27. novembra 2013 vo\nveci vedenej pod sp. zn. 7Sži/7/2013, z ktorého ďalej cituje.\n\nK záveru, že nie sú splnené podmienky pre konanie o žalobe (totožného) žalobcu, ktorou sa domáhal\npreskúmania fiktívneho rozhodnutia o jeho (v zásade totožnej) žiadosti o informácie, ktorú zaslal\nelektronickou poštou ako prílohu opatrenú zaručeným elektronickým podpisom, dospel najvyšší súd\nv označenej veci na základe právnej úvahy, že „žiadosť o poskytnutie informácií podľa § 14 ods. 4\nzákona č. 211/2000Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(o slobode informácií) je podaná až dňom, keď bola oznámená povinnej osobe. Nepostačuje, aby sa\npovinná osoba dozvedela iba o jej podaní, ale musí poznať jej obsah. Až odo dňa, v ktorom môže poznať\njej obsah, dochádza aj k začatiu konania o poskytnutie informácií podľa zákona o slobode informácií.“.\nNásledne najvyšší súd v uznesení z 27. novembra 2013, sp. zn. 7Sži/7/2013 dodal:\n„[...] Treba k tomu ešte uviesť, že podľa § 14 zákona o slobode informácií možno podať žiadosť o\nposkytnutie informácie aj elektronickou poštou, ale aj iným technicky vykonateľným spôsobom. Zo\nsamotného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že elektronicky možno urobiť podanie\nelektronickou poštou, ktorá predstavuje komunikáciu prostredníctvom počítačových sietí a internetových\nadries na nich uvedených, alebo iným technicky vykonateľným spôsobom.\nElektronickou poštou žalovanému žiadosť o informáciu nebola doručená a jej iné doručenie nebolo\ntechnicky vykonateľné.\nNa webovej stránke Národného bezpečnostného úradu, ktorý vedie zoznam elektronických podateľní\norgánov verejnej moci podľa § 10 ods. 2 písm. p/ zákona o elektronickom podpise súd zistil (a\nmohol tak urobiť aj žalobca, ktorého zastupujú a aj v konaní pred orgánmi obce zastupovali osoby s\nprávnickým vzdelaním, ktoré sú aj počítačovo gramotné), že žalovaný je orgánom verejnej moci, ktorý\nnemá zriadenú elektronickú podateľňu a ani mu zákon neukladá povinnosť takúto podateľňu zriadiť.\nDoručovanie elektronických podaní na neexistujúcu elektronickú adresu, ktorá je odlišná od e-mailovej\nadresy, používanej v bežnom internetovom styku nemalo preto právne účinky doručenia a nemohlo\nvyvolať začatie konania podľa zákona o slobode informácií.\nPodanie žalobcu, ktoré mohol urobiť elektronicky, ale technicky vykonateľným spôsobom, preto nemalo\nza následok doručenie jeho obsahu žalovanému a žalovaný konanie o poskytnutie informácií podľa\nzákona o slobode informácií nemohol začať. K uvedenému treba ešte uviesť, že žiadosť o poskytnutie\ninformácií je pritom podľa § 14 ods. 4 zákona o slobode informácií podaná až dňom, keď bola oznámená\npovinnej osobe príslušnej vo veci konať. Nepostačuje preto, aby sa povinná osoba dozvedela o jej\npodaní, lebo z textu zákona vyplýva, že jej musela byť oznámená, teda že povinná osoba musela poznať\njej obsah. Žiadosť je podaná dňom, keď bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci konať a týmto\ndňom dochádza aj k začatiu konania o poskytnutie informácií.\nŽalobca nepreukázal, že došlo k začatiu konania o poskytnutie informácií na základe jeho žiadosti z 21.\njanuára 2013, ktorú v písomnej podobe predložil až súdu. Iný dôkaz o jej doručení žalovanému v konaní\nžalobca nepredložil, ani jeho vykonanie nenavrhol.\nV dôsledku skutočnosti, že žalovaný nezačal konanie o poskytnutie informácií a ani ho začať nemohol,\nneplatí právna domnienka, že existuje rozhodnutie podľa § 17 ods. 3 zákona o slobode informácií, teda\nnenastúpila fikcia, že povinná osoba vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu.\nV konaní bolo dostatočne preukázané, že konanie o poskytnutie informácií podľa zákona o slobode\ninformácií sa na základe žiadosti žalobcu nezačalo, a že v dôsledku toho neexistuje rozhodnutie, ktoré\nby mohlo byť predmetom súdneho preskúmania. Podmienky pre postup podľa V. časti druhej hlavy OSP\npreto splnené neboli a súd prvého stupňa rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nkeď zrušil fiktívne rozhodnutia žalovaného, ktoré neexistujú.\n\nOdvolací súd preto podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP v spojení s § 221 ods. 1 písm. h/ OSP rozsudok\nsúdu prvého stupňa zrušil a konanie podľa § 104 OSP zastavil, lebo konaniu a rozhodnutiu vo veci bránila\nneodstrániteľná prekážka konania, ktorou je nedostatok právomoci súdu na preskúmanie neexistujúceho\nrozhodnutia.“\nNajvyšší súd dodáva, že vzhľadom k tomu, že žalovaný nebol technicky spôsobilý oboznámiť sa s\nobsahom prílohy e-mailu, nemožno vylúčiť ani iné jej poškodenia brániace jej bezpečnému otvoreniu,\npopri žalobcom tvrdenej absencii vhodného softwarového nástroja.\nSúčasne, nemožno nechať bez povšimnutia skutočnosť, že žalobca požadoval sprístupnenie informácií,\nktoré sú verejne prístupné na internetových stránkach príslušných povinných osôb (a ktoré mohli\nbyť dôvodom pre rozhodnutie o neposkytnutí informácií zo strany žalovaného). Zhromažďovanie a\nevidovanie požadovaných informácií totiž do vecnej pôsobnosti žalovaného nepatrí. Podľa názoru\nnajvyššieho súdu žalobca nepostupoval zvyčajným spôsobom s cieľom získať požadované informácie,\nale jeho cieľ bol zjavne šikanózny.\nNajvyšší súd považuje za dôvodné poznamenať, že zákon o slobode informácií má slúžiť predovšetkým\nako nástroj spoločenskej kontroly. Najvyšší súd v žiadnom prípade nepopiera právo žalobcu na\ninformácie, avšak je nevyhnutné, aby toto právo bolo uplatňované efektívne a účelne (nie účelovo), a to\nnielen vo vzťahu k povinným osobám, ale i vo vzťahu k súdu. V opačnom prípade ide zo strany žiadateľov\nskôr o zneužívanie práva, kedy je toto právo zámienkou pre formalistické a bezúčelné spory.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky preto podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 a 2 OSP\nnapadnuté uznesenie krajského súdu potvrdil.\nO náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c\nods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP a v odvolacom konaní neúspešnému žalobcovi náhradu trov\nkonania nepriznal a úspešnému žalobcovi nevznikli.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 01. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok\n\nn i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "24S/152/2013", "guid": "3aeb89c7-34ab-4955-9d46-9579d0160585:af050d1e-7382-43e1-bbb9-3ac3e49851ec", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}