Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sži/19/2014 z 17. 9. 2014 Citácia: uznesenie Najvyššieho súdu SR z 17. septembra 2014, sp. zn. 3Sži/19/2014, ECLI:SK:NSSR:2014:6013200712.1 Najvyšší súd | 3Sži/19/2014 | ECLI:SK:NSSR:2014:6013200712.1 | 2014-09-17 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 28 ods. 1 OSP, § 218 ods. 1 písm. b) OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9093964b-a4e1-4a54-aae5-5433290a5c88 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:6013200712.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Sži/19/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013200712
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Gerdová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:6013200712.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Centrum ekologických informácií, Suché Mýto
19, Bratislava, právne zastúpený: Bardač, s.r.o., advokátska kancelária, Búdkova 4, Bratislava, proti
žalovanému: Starosta Obce Kokava nad Rimavicou, Námestie 1. mája 480/1, Kokava nad Rimavicou, o
preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného, konajúc o odvolaní žalobcu proti uzneseniu
Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/118/2013-29 zo dňa 28. januára 2014, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.
23S/118/2013-29 zo dňa 28.01.2014 o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Krajský súd v Banskej Bystrici podľa § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O.s.p.“) konanie o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia zastavil z dôvodu,
že konaniu a rozhodnutiu vo veci bránila neodstrániteľná prekážka. Žalobca sa domáhal preskúmania
zákonnosti fiktívneho prvostupňového rozhodnutia žalovaného, ktoré malo byť žalobcovi doručené dňa
09.03.2013, ako aj druhostupňového fiktívneho rozhodnutia, ktoré malo byť žalobcovi doručené dňa
07.04.2013. Žalobca požiadal žalovaného ako povinnú osobu podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000
Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode
informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 211/2000 Z.z.) e-mailom zaslaným dňa
22.02.2013 o sprístupnenie viacerých informácií, ktoré má žalovaný k dispozícii.

Krajský súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žiadosť žalobcu obsahovala zaručený elektronický
podpis, pričom žalovaný nemá zriadenú elektronickú podateľňu, a preto nemal možnosť technicky
komunikovať so žalobcom. Žalovaný nemal možnosť prílohu doručovanú mu do počítača otvoriť
a poznať jej obsah. Národný bezpečnostný úrad vedie zoznam elektronických adries umiestnenia
elektronických podateľní orgánov verejnej moci, ktorý zverejňuje na svojom webovom sídle (§ 10
ods. 2 písm. p/ zákona č. 215/2002 Z.z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, ďalej len „zákon č. 215/2002 Z.z.“) a žalovaný podľa tohto
zoznamu nemá zriadenú elektronickú podateľňu. Doručovanie elektronických podaní na neexistujúcu
elektronickú adresu, ktorá je odlišná od bežne používanej v internetovom styku nemá právne účinky
doručenia a takéto doručenie nemohlo vyvolať začatie konania podľa zákona č. 211/2000 Z.z. Žalobca
síce podanie zaslal elektronicky, ale technicky nevykonateľným spôsobom. Doručenie len tela e-mailu
nemožno považovať za doručenie žiadosti. V súlade s § 14 ods. 4 zákona č. 211/2000 Z.z. žiadosť o
poskytnutie informácií je podaná až dňom, keď bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci konať.
Ak žalovaný nemal možnosť poznať obsah žiadosti, nedošlo k podaniu žiadosti zákonným spôsobom,
t.j. nemohlo dôjsť ani k začatiu konania o poskytnutie informácií. Ak nedošlo k začatiu konania o
poskytnutie informácií, nezačala plynúť ani lehota na vybavenie žiadosti, a preto nemôže platiť ani právna



domnienka, že existujú fiktívne rozhodnutia podľa § 18 ods. 3 a § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z.,
t.j. neplatí fikcia, že povinná osoba v správnom konaní vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť
informáciu. Tým, že nenastala fikcia vydania rozhodnutia, neexistuje rozhodnutie napadnuté žalobou, a
preto nie je ani daný predmet súdneho prieskumu.

Proti uzneseniu krajského súdu podal právny zástupca žalobcu odvolanie a navrhol, aby Najvyšší
súd Slovenskej republiky zrušil napadnuté uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.
23S/118/2013-29 zo dňa 28.01.2014 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že žalobca pripojil k
svojej žiadosti viaceré prílohy, z ktorých vyplýva, že svoju žiadosť žalovanému podal. Žalobca, resp. jeho
právny zástupca má k dispozícii e-mailovú schránku s konkrétnymi podaniami podpísanými zaručeným
elektronickým podpisom, ktoré odosielal žalovanému na vybavenie. Tieto súbory boli žalovanému
doručené. Ak by žalobca dostal priestor na pojednávaní, mohol to preukázať konajúcemu súdu priamo
nahliadnutím do danej e-mailovej schránky. Konajúci súd by sa priamo mohol oboznámiť aj so znením
podaní zaslaných daných e-mailom žalovanému, ak mal pochybnosť o pravosti ich tlačenej verzie.
Prípadne v rámci plnej jurisdikcie (§ 250i ods. 1 O.s.p.) by bolo možné vyhotoviť v rámci znaleckého
dokazovania napr. hašovacou funkciou príslušným programovým vybavením tzv. digitálny odtlačok
podania (súborov) odosielaného žalobcom, ako aj digitálny odtlačok príloh, pripojených k e-mailu so
žiadosťou žalobcu. Po vypočítaní oboch týchto odtlačkov by bolo zrejmé, že oba súbory (t.j. tak súbor
odoslaný e-mailom žalobcom, ako aj súbory prijaté žalovaným v e-mailovej schránke) majú totožný
digitálny odtlačok vyhotovený hašovacou funkciou, čo by bolo vylúčené, ak by išlo o rôzne súbory. Tiež
by bolo zrejmé, že tieto súbory sú aj obsahovo zhodné s prílohami pripojenými k žalobe. Záver krajského
súdu o neexistencii podanej žiadosti preto považuje žalobca za predčasný.

Žalobca je toho názoru, že svoju žiadosť doručil a podal žalovanému zákonom stanoveným spôsobom.
Ustanovenie § 14 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. spočíva v znížení formálnosti podaní podávaných
povinným osobám podľa zákona č. 211/2000 Z.z. Toto ustanovenie predstavuje zjednodušenie
podávania žiadostí povinným osobám a odstránenie všetkých formálnych obmedzení pri podávaní
žiadostí. Z toho dôvodu zákon č. 211/2000 Z.z. umožňuje podanie žiadosti povinnej osobe aj akýmkoľvek
technicky vykonateľným spôsobom, čo § 14 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. aj explicitne uvádza.
Prijímanie podaní podpísaných zaručeným elektronickým podpisom je pre žalovaného technicky
vykonateľný spôsob prijatia podania. Žalovaný je totiž obcou a z tohto dôvodu napr. vykonáva na
úseku stavebného konania prenesený výkon štátnej správy. Žalovaný je teda správnym orgánom a
to aj na iných úsekoch štátnej správy a samosprávy. Ako správny orgán je preto v zmysle § 19 ods.
1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej
len správny poriadok) žalovaný povinný prijímať podania zaručeným elektronickým podpisom. Pre
žalovaného predstavuje doručenie podania elektronickou poštou podpísanou zaručeným elektronickým
podpisom technicky vykonateľný spôsob, pretože z jeho vlastnej činnosti správneho orgánu mu takáto
povinnosť vyplýva z § 19 ods. 1 správneho poriadku. Podaná žiadosť preto vyvolávala tie právne
účinky, aké vyvoláva riadne podaná žiadosť so všetkými zákonom stanovenými náležitosťami. Z
judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) vyplýva, že ak je súčasťou
zákonného ustanovenia úprava prípustných druhov podaní účastníka konania, vyplýva z toho danému
orgánu verejnej moci povinnosť vytvoriť si podmienky pre prijímanie daného druhu podania. Ak teda
zákon umožňuje podať účastníkovi konania elektronické podanie podpísané zaručeným elektronickým
podpisom, vzniká orgánu verejnej moci povinnosť vytvoriť si podmienky na prijímanie takých podaní.
Aj bez zriadenia elektronickej podateľne je možné oboznámiť sa s podaním podpísaným zaručeným
elektronickým podpisom. Poukázal na rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 150/08-102 zo dňa
24.06.2008, I. ÚS 290/08, II. ÚS 93/08, II. ÚS 66/08, III. ÚS 204/2010, I. ÚS 291/08, IV. ÚS 33/08,
II. ÚS 151/08, II. ÚS 145/08, II. ÚS 67/08. Nemôže byť na ťarchu žalobcu, že žalovaný si nevytvoril
príslušné podmienky na prijímanie podaní, ktoré by mal vedieť prijímať. Na prijatie podaní podpísaných
zaručeným elektronickým podpisom žalovanému úplne postačuje pošta a prostriedok na overenie
elektronického podpisu. Medzi tieto prostriedky patria napr. softvérové programy na overovanie platnosti
zaručeného elektronického podpisu a čítanie dokumentov takýmto podpisom podpísaných. Zoznam
týchto prostriedkov na overenie elektronického podpisu je zverejnený na webovom sídle Národného
bezpečnostného úradu, pričom v súčasnosti ide o 18 softvérových produktov, spomedzi ktorých sú
niektoré bezplatne prístupné na internete. Žalovaný teda nemusel mať automatizovanú elektronickú
podateľňu, pretože mu postačoval niektorý z dostupných 18 softvérových produktov, schválených
Národným bezpečnostným úradom.



Na záver žalobca uviedol, že žalovaný má povinnosť prijímať podania podpísané zaručeným
elektronickým podpisom, a preto pre žalovaného doručenie žiadosti žalobcu podpísanej zaručeným
elektronickým podpisom predstavuje technicky vykonateľný spôsob podania žiadosti. Doručenie žiadosti
technicky vykonateľným spôsobom je postačujúce pre vyvolanie tých účinkov, ktoré vyvoláva riadne
doručená žiadosť o sprístupnenie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z.z. Takúto žiadosť mal žalovaný
vybaviť zákonom predpokladaným spôsobom. K tomu však nedošlo, čo malo za následok vydanie
fiktívnych rozhodnutí podľa § 18 ods. 3 a § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z.

Žalovaný k podanému odvolaniu uviedol, že napadnuté uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici
považuje za zákonné a vecne správne, preto navrhol, aby odvolací súd predmetné uznesenie potvrdil
v plnom rozsahu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 vety
prvej O.s.p.) prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p. a dospel k
záveru, že nie sú naplnené podmienky pre konanie o odvolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej
Bystrici a je namieste odvolanie zamietnuť.

Najvyšší súd skúmajúc podmienky konania o odvolaní, zistil, že v pripojenom súdnom spise krajského
súdu sa nachádzajú vo fotokópii jednak plnomocenstvo udelené žalobcom advokátovi Advokátskej
kancelárii Bardač, s.r.o. pre viaceré správne konania, ako aj prezidiálna plná moc pre konania vo veciach
preskúmania zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v územnej pôsobnosti krajského súdu. Zo žaloby
žalobcu vyplýva, že plná moc na zastupovanie v súdnom konaní je založená v spisoch súdnej správy
krajského súdu pod zn. Spr. č. 287/2013. Najvyšší súd však originálom plnomocenstva preukazujúceho
zastúpenie žalobcu advokátom Advokátska kancelária Bardač s.r.o. nedisponuje, a to v žiadnej forme.

Zistiac túto skutočnosť najvyšší súd v zmysle § 211 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta
prvá O.s.p. vyzval advokátsku kanceláriu Bardač, s.r.o. na predloženie originálu plnomocenstva pre
zastupovanie žalobcu v tunajšom konaní v lehote 7 dní od doručenia (výzva z 28. júla 2014, doručená 01.
augusta 2014). Vo výzve bol poučený, že v prípade nedoručenia plnomocenstva bude podané odvolanie
odmietnuté ako podané neoprávnenou osobou.

Žalobca na predmetnú výzvu do vydania tohto uznesenia žiadnym spôsobom nereagoval.

Podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa
použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa § 24 O.s.p. účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ak nejde o
zastupovanie podľa § 26, môže si účastník zvoliť za zástupcu len fyzickú osobu. V tej istej veci môže
mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu; to neplatí, ak ide o zastúpenie podľa § 25.

Podľa § 25 ods. 1 O.s.p. ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta. Plnomocenstvo udelené
advokátovi nemožno obmedziť.

Podľa § 28 ods. 1 O.s.p. zástupcovi, ktorého si účastník zvolil, udelí písomne alebo ústne do zápisnice
plnomocenstvo buď pre celé konanie alebo len pre určité úkony.

Úkonom, ktorým účastník splnomocňuje advokáta na základe spravidla príkaznej zmluvy podľa § 724 a
nasl. Občianskeho zákonníka sa realizuje jeho základné právo na právnu pomoc v súdnom konaní.



Plnomocenstvo, ktoré sa udelí advokátovi sa nemôže obmedziť na jednotlivé úkony, pretože by to
odporovalo nielen zákonu, ale aj podstate tohto zastupovania. Také plnomocenstvo sa považuje za
procesné plnomocenstvo a musí byť súdu predložené v origináli. Plnomocenstvo udelené advokátovi
musí byť žalobcom výslovne udelené pre konanie pred súdom, tzn. že plnomocenstvo iba pre
predchádzajúce konanie pred orgánom verejnej správy je nepostačujúce.

Zákonné predpoklady na zastupovanie účastníka advokátom obsahuje zákon č. 586/2003 Z.z. o
advokácii v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 586/2003 Z.z.).

Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. advokát môže vykonávať advokáciu

a) samostatne,

b) v združení spolu s inými advokátmi,

c) ako spoločník verejnej obchodnej spoločnosti,

d) ako komplementár komanditnej spoločnosti alebo

e) ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným.

Z citovaných zákonných ustanovení týkajúcich sa zastúpenia na základe plnomocenstva vyplýva, že
účastník konania môže udeliť plnomocenstvo na zastupovanie v občianskom súdnom konaní advokátovi
- fyzickej osobe, ako aj právnickej osobe založenej podľa zákona č. 586/2003 Z.z. Účastníka konania
môže zastupovať v súdnom konaní verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť a spoločnosť
s ručením obmedzeným, ktoré boli založené na účel výkonu advokácie. Tieto spoločnosti nesmú mať
iný predmet podnikania ako poskytovanie právnych služieb. Ak účastník konania udelí plnomocenstvo
právnickej osobe založenej na účely výkonu advokácie, na súde ho bude zastupovať spoločník
verejnej obchodnej spoločnosti, komplementár komanditnej spoločnosti, konateľ spoločnosti s ručením
obmedzeným alebo nimi poverený zamestnanec (advokátsky koncipient).

Nedostatok procesného plnomocenstva je nedostatkom podmienky konania, ktorý možno odstrániť (§
104 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), pričom opatrením súdu na odstránenie
nedostatku preukázania zastúpenia je spravidla výzva tomu, kto vystupuje ako splnomocnenec,
prípadne účastníkovi, aby v určenej lehote predložil plnomocenstvo, alebo aby k udeleniu plnomocenstva
došlo ústne do zápisnice. To platí ako v prípade, kedy plnomocenstvo nebolo v konaní predložené vôbec,
tak aj v prípade, že bolo predložené s takými nedostatkami, pre ktoré ho nebolo možné považovať za
platné.

V prípade, ak odvolanie podáva advokát v mene účastníka konania ako jeho zástupca bez toho, aby
bolo preukázané jeho oprávnenie na zastupovanie spôsobom uvedeným v § 28 ods. 1 O.s.p., ide o
nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý možno odstrániť. Súd je povinný skúmať splnenie tejto
procesnej podmienky v každom štádiu konania, t.j. aj v odvolacom konaní a ak nie je splnená, musí
vyzvať účastníka na jej odstránenie. Uvedená zásada platí aj v prípade, ak odvolací súd plnomocenstvo,
založené v spise pred podaním odvolania, nepovažuje za postačujúce na preukázanie zastupovania
účastníka v konaní.

Občiansky súdny poriadok (§ 28) okrem plnej moci pre celé konanie (tzv. procesné plnomocenstvo)
pozná aj plnomocenstvo všeobecné (oprávňujúce zastupovať účastníka v každom súdnom konaní, nech
ide o ktorúkoľvek vec). Pritom tzv. všeobecné plnomocenstvo bolo možné založiť do spisov súdnej
správy príslušného súdu a v konkrétnej veci sa naň odvolať, na jeho existenciu musel účastník alebo
ním zvolený zástupca súd upozorniť (R 43/2003).



Z uvedeného je zrejmé, že je nutné rozlišovať medzi udelením plnomocenstva a preukazovaním jeho
udelenia. Toto sa deje jednak predložením originálu plnomocenstva, alebo jeho udelením ústne do
zápisnice súdu (§ 28 ods. 1 O.s.p.).

Na založenie, resp. uschovanie všeobecného plnomocenstva do spisov súdnej správy sa vzťahovala
Inštrukcia ministerstva spravodlivosti č. 18/1964 o účasti organizácií a štátu v súdnom konaní a o ich
zastupovaní, ktorá umožňovala aj advokátom zastupujúcim „organizáciu alebo štát“ uschovať udelené
všeobecné plnomocenstvo v správnych spisoch súdu, ktorý vo veci koná.

Citovaná inštrukcia bola však s účinnosťou od 19. marca 2012 Inštrukciou ministerstva spravodlivosti č.
10/2012 zrušená (čl. 15a ods. 2; príloha č. 1a) bez náhrady. Z tohto dôvodu súdy nie sú už ani oprávnené
ani povinné akceptovať preukazovanie udelenia plnomocenstva na zastupovanie v občianskom súdnom
konaní vrátane konania v správnom súdnictve poukazom na originál všeobecného plnomocenstva
uschovaného v spisoch správy súdu, ktorý vec prejednáva. Tým súčasne strácajú opodstatnenie
rozhodnutia najvyššieho súdu vo veciach sp. zn. 2Cdo/112/2011, 7Cdo/45/2011, 4Cdo/70/2011,
5Cdo/54/2011, 2Cdo/56/2011, ako aj 3Cdo/76/2012, ktorých právne posúdenie sa vzťahovalo na
obdobie účinnosti inštrukcie č. 18/1964.

Aj v čase jej účinnosti inštrukcia č. 18/1964 vyžadovala uschovanie originálu plnomocenstva v spise
súdnej správy súdu, ktorý vo veci koná, t.j. na každom jednom súde, ktorý dotknutú vec prejednáva a
rozhoduje o nej samostatne (bod III in fine). Táto požiadavka na preukázanie udeleného plnomocenstva
žiadnym spôsobom nespochybňuje rozsah udeleného plnomocenstva podľa § 25 ods. 1 O.s.p.

Pokiaľ aj krajský súd disponoval originálom plnomocenstva udeleného žalobcom advokátskej kancelárii
Bardač, s.r.o., a mohol si teda jeho udelenie riadne overiť, najvyšší súd túto možnosť nemá. Preukázanie
existencie plnomocenstva pritom nie je skutočnosťou, ktorej preukazovanie môže účastník ponechať na
vyhľadávacej povinnosti súdu (§ 120 ods. 1, 2 O.s.p.). Je pritom vecou dohovoru účastníka konania a ním
zvoleného zástupcu, koľko vyhotovení písomného plnomocenstva za účelom preukázania existencie
tohto ich vzťahu bude existovať.

Advokátska kancelária Bardač, s.r.o. si zrejme nesprávne vyložila ustanovenie zrušenej Inštrukcie č.
18/1964 o možnosti (potrebe) uschovať „originál plnomocenstva v spise súdnej správy súdu, ktorý vo
veci koná“, a plnomocenstvo, ktorým by preukázala oprávnenie podať odvolanie v tunajšej veci v mene
a na účet žalobcu, nepredložila ani na výslovnú výzvu najvyššieho súdu. Pokiaľ je vo veci podané
odvolanie, je daná vecná právomoc dvoch súdov vo veci konať, voči ktorým je potrebné udelenie
plnomocenstva na zastupovanie jednoznačne preukázať.

Najvyššiemu súdu bolo vo veci žalobcu predložené odvolanie signované (zaručeným elektronickým
podpisom) advokátskou kanceláriou Bardač, s.r.o., ktorá napriek výzve najvyššieho súdu nepreukázala
svoje oprávnenie na tento úkon v mene a na účet žalobcu v danej veci nereagovaním na predmetnú
výzvu. Preto nemožno mať za to, že odvolanie bolo podané žalobcom, a je naopak na mieste uzavrieť,
že toto podala Advokátska kancelária Bardač, s.r.o. vo vlastnom mene a na vlastný účet.

Podľa § 218 ods. 1 O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré

a) bolo podané oneskorene;

b) bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený;

c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné;

d) nemá náležitosti podľa § 205 ods. 1 a 2; ak boli dodržané podmienky podľa § 209 ods. 1 a § 211 ods. 1,

e) rozhodnutie napadnuté odvolaním zaniklo inak.



Preto najvyšší súd po zistení, že odvolanie podal iný subjekt než účastník konania - žalobca, pričom
ani na riadne doručenú výzvu nebola preukázaná existencia oprávnenia tento procesný úkon vykonať v
mene a na účet žalobcu (plnomocenstva), postupoval podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p., § 246c ods. 1
veta prvá O.s.p., a odvolanie ako podané neoprávnenou osobou odmietol.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože odvolanie bolo
odmietnuté (§ 224 ods. 1, § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. per analogiam, v spojení s § 246c ods. 1 veta
prvá O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.