{"guid": "7eb1609c-aae0-4d5b-9374-4fe6621ace61:433256c1-1d9e-40c4-a77b-bcb123f3fc57", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:6013200533.1", "spisova_znacka": "6Sžo/1/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/1/2014 z 26. 11. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. novembra 2014, sp. zn. 6Sžo/1/2014, ECLI:SK:NSSR:2014:6013200533.1", "identifikacne_cislo": "6013200533", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "datum_vydania": "2014-11-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/326/#paragraf-28.odsek-3", "nazov": "§ 28 ods. 3 zákona č. 326/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/326/#paragraf-28.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/326-2005/paragraf-28"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/326", "nazov": "zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/326", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/326-2005"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/326#paragraf-28"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/433256c1-1d9e-40c4-a77b-bcb123f3fc57", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:6013200533.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:6013200533.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:6013200533.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžo/1/2014\n6013200533\n26. 11. 2014\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2014:6013200533.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci žalobcu:\nŠtátna ochrana prírody Slovenskej republiky, Tajovského 28B, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 17 058\n520, zastúpenej advokátom JUDr. Martinom Dianiškom. Slnečná 42, 974 04 Banská Bystrica, proti\nžalovanému: Okresný úrad v Banskej Bystrici, Nám. Ľ. Štúra 1, 975 41 Banská Bystrica, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2013/00059 zo dňa 13. februára 2013, o odvolaní žalovaného\nproti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/65/2013 - 67 zo dňa 11. októbra 2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S 65/2013 - 67\nzo dňa 11. októbra 2013 p o t v r d z u j e.\nŽalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 165,56 eur na účet\nprávneho zástupcu žalobcu JUDr. Martina Dianiška vedený v J. č. XXXXXXXXXX/XXXX v lehote 15 dní.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Banskej Bystrici, rozsudkom č. k. 24S 65/2013 - 67 zo dňa 11. októbra 2013 podľa ust. §\n250j ods. 2, písm. a/, d/, e/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) rozhodnutie Obvodného\nlesného úradu v Banskej Bystrici číslo: 2013/ 00059 zo dňa 13. februára 2013, ako aj rozhodnutie\nObvodného lesného úradu v Revúcej číslo spisu: 179/2011-14 zo dňa 5. novembra 2012 zrušil a vec\nvrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaného zaviazal k povinnosti nahradiť žalobcovi trovy konania\nvo výške 496,68 eur a zaplatiť ich právnemu zástupcovi žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.\nZ odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že krajský súd po preskúmaní veci vychádzajúc zo\nskutkového stavu zisteného žalovaným vyplývajúcim z predloženého administratívneho spisu dospel k\nzáveru, že dôvody žalobcu uvedené v žalobe sú dôvodné a preto žalobe vyhovel.\nKrajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu posudzoval v\nintenciách ustanovení § 11 v spojení s § 17 ods. 3,7 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny,\nv spojení s § 28 ods.1,2,3 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch, v spojení s § 29, s § 64 písm. c/, s § 65\nods.1,2,4, s § 66 písm. h/ a s § 67 ods.1 uvedeného zákona ako aj v intenciách ustanovení § 1 písm.\nm/ vyhlášky č. 453/2006 Z. z. v spojení s § 41 ods.1, s § 42 ods.1, s § 43 ods.5 uvedenej vyhlášky a s\nv spojení s § 47 ods.2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen správny poriadok), ktorú právnu úpravu citoval.\nKrajský súd z obsahu správneho spisu zistil, že Lesy Slovenskej republiky, š.p. listom doručeným\nObvodnému lesnému úradu Revúca dňa 15.9.2011 upozornil na nedodržanie legislatívy na úseku\n\nlesného hospodárstva zo strany žalobcu; prvostupňový správny orgán rozhodnutím z 30.8.2011\nrozhodol tak, že nedošlo k porušeniu § 28 ods. 3 zákona o lesoch, a preto neukladá pokutu;\ntoto rozhodnutie bolo zrušené na základe odvolania Lesov SR š. p. rozhodnutím žalovaného číslo\n2011/00460 zo dňa 9.12.2011; následne prvostupňový správny orgán rozhodnutím z 31.5.2012 rozhodol\nzhodne ako prvým rozhodnutím a to, že nedošlo k porušeniu § 28 ods. 3 zákona o lesoch a neukladá\npokutu; i toto rozhodnutie bolo zrušené rozhodnutím žalovaného č. 2011/00460 zo dňa 9.12.2011 a to na\nzáklade odvolania Lesov Slovenskej republiky š. p.; následne prvostupňový správny orgán - Obvodný\nlesný úrad v Revúcej rozhodnutím číslo spisu 179/2011 - 14 zo dňa 5.11.2012 rozhodol tak, že ukladá\nžalobcovi pokutu 2000 eur za porušenie § 28 ods. 3 zákona o lesoch a § 41 vyhlášky č. 453/2006\nZ.z. o hospodárskej úprave lesa a ochrane lesa; konštatoval, že porušenia citovaných zákonných\nustanovení sa žalobca dopustil tým, že v roku 2011 v ochranných pásmach Národných prírodných\nrezervácií Javorníková a Veľká Stožka si nesplnil povinnosti pri ochrane lesa na zabránenie šírenia\na premnoženia škodcov z chránených územní s piatym stupňom ochrany, v ktorých nebola povolená\nvýnimka orgánov Štátnej správy ochrany prírody a krajiny na vykonanie náhodných ťažieb dreva; na\nzáklade odvolania žalobcu proti uvedenému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa Obvodný\nlesný úrad v Banskej Bystrici preskúmavaným rozhodnutím odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie\nprvostupňového správneho orgánu potvrdil, považujúc odvolacie námietky žalobcu za nedôvodné.\nKrajský súd vychádzajúc zo skutkových zistení, s citovanej právnej úpravy a poukazom na náležitosti\nvýroku rozhodnutia pri aplikácii zákona v spojení s článkom 6 Dohovoru o ľudských právach a základných\nslobodách konštatoval, že výrok rozhodnutia o inom správnom delikte musí obsahovať popis skutku\ns uvedením miesta a času a spôsobu jeho spáchania poprípade i uvedenie iných skutočností, ktoré\nsú potrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený s iným, a preto ak správny orgán neuvedie tieto\nnáležitosti do výroku svojho rozhodnutia podstatne poruší ustanovenie o správnom konaní (§ 47 ods. 2\nsprávneho poriadku). Podľa názoru krajského súdu v danom prípade výrok neobsahujúci konkretizáciu\nskutku vymedzením opatrení určených v zmysle § 43 ods. 5 vyhlášky č. 453/2006 Z. z., ktoré bol\nžalobca povinný v roku 2011 v ochranných pásmach území s 5. stupňom ochrany národných prírodných\nrezervácií zabezpečiť, je nepreskúmateľný pre jeho neurčitosť, majúc za to, že napadnuté rozhodnutie\nžalobou uplatneného dôvodu neurčitosti a nezrozumiteľnosti výroku napadnutého rozhodnutia nie je v\nsúlade so zákonom pre jeho nepreskúmateľnosť.\nVo vzťahu k žalobnej námietke nezákonnosti rozhodnutia z dôvodu, že rozhodnutie bolo vydané po\nuplynutí jednoročnej lehoty na uloženie pokuty, krajský súd konštatoval jej odôvodnenosť. Uviedol, že\nžalobca správne argumentoval a svoju argumentáciu oprel o rozhodovaciu prax najvyššieho súdu, a to,\nže lehota na uloženie sankcie sa neprerušuje, ani nespočíva s výnimkou prípadov, kedy rozhodnutie\no uložení sankcií bolo predmetom preskúmavania v súdnom konaní v zmysle § 246d O.s.p.. Poukázal\nna to, že zákon o lesoch v § 65 ods. 2 jasne stanovil jednoročnú subjektívnu lehotu, v ktorej správny\norgán je oprávnený rozhodnúť tak, že uloží sankciu za iný správny delikt, pričom medzi účastníkmi\nnebolo sporné, že prvý deň tejto lehoty začal plynúť 20. mája 2011 a uplynul preto 20. mája 2012. Podľa\nnázoru krajského súdu pokiaľ žalobcovi bola pokuta uložená až rozhodnutím Obvodného lesného úradu\nv Revúcej zo dňa 5.11.2012 z uvedeného vyplýva, že pokuta bola uložená až potom ako správnemu\norgánu uplynula jednoročná lehota, do ktorej ju mohol uložiť, teda až po 20.5.2012, majúc za to, že\nsprávny orgán rozhodol o uložení pokuty vtedy, keď už oprávnenie na jej uloženie zo zákona zaniklo.\nVo vzťahu k žalobnej námietke nezákonnosti rozhodnutia, že žalovaný v odôvodnení rozhodnutia\nneuviedol dôvody pre výšku uloženej sankcie krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie trpí\nnamietanou vadou. Poukazom na právnu úpravu ustanovenú v § 47 ods. 3 správneho poriadku prisvedčil\ntvrdeniu žalobcu, že výška pokuty bola odôvodnená len tým, že správny orgán postupoval v súlade s §\n65 ods. 1 zákona o lesoch, a preto uložil pokutu v spodnej hranici jej výšky a žalovaný v druhostupňovom\nrozhodnutí aj tým, že nie je pravdou, že správny orgán pri ukladaní pokuty neprihliadal na závažnosť,\nspôsob, čas trvania a možné následky porušenia povinností, čoho dôkazom je konštatovanie uvedené\nv odôvodnení rozhodnutia. Podľa názoru krajského súdu výška pokuty bola odôvodnená bez toho, aby\nžalovaný skutočnosti, ktoré boli určujúce pre určenie výšky pokuty vôbec konkretizoval a aby ich vôbec\nnejako vyhodnotil. Mal za to, že z odôvodnenia výšky pokuty v žiadnom prípade nie je možné rozpoznať\núvahu, ktorou sa tak prvostupňový ako aj druhostupňový orgán vo vzťahu k tým skutočnostiam, ktoré\nmal pri určovaní výšky pokuty hodnotiť, spravoval.\nKrajský súd dospejúc k záveru, že žalovaný rozhodol o uložení pokuty po uplynutí zákonnej\nlehoty, v ktorej mu zákon takéto oprávnenie dáva a tiež k tomu, že napadnuté rozhodnutie trpí\n\nnepreskúmateľnosťou pre nezrozumiteľnosť výroku a tiež pre nedostatok dôvodov k stanovenej výške\npokuty, napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil v zmysle § 250j ods. 2, písm.\na/, d/, e/ O.s.p..\nRozhodovanie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil podľa § 250k ods.1 O.s.p.. Úspešnému\nžalobcovi priznal náhradu trov konania, ktoré mu vznikli právnym zastúpením advokátom.\nProti uvedenému rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhoval, aby\nodvolací súd rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 24S/14/2013-64 z 6.9.2013(došlo k zrejmej\nchybe v písaní) zrušil.\nŽalovaný v dôvodoch odvolania namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci. K časti, v ktorej krajský súd zdôvodnil rozsudok tým, že výrok žalobou\nnapadnutého rozhodnutia je nepreskúmateľný pre jeho neurčitosť, nakoľko v ňom nie sú konkretizované\nochranné opatrenia v lesoch, ktoré bola ŠOP SR povinná zabezpečiť v roku 2011 v ochranných pásmach\ndotknutých chránených území, žalovaný uviedol, že uvedenou námietkou sa zaoberal vo výrokovej časti\nnapadnutého rozhodnutia, ako aj vo svojom stanovisku k žalobe. Poukázal na to, že konanie OLÚ v\nRevúcej ukončené rozhodnutím č. 179/2011-14 zo dňa 5.11.2012 je v poradí druhým konaním tohto\nsprávneho orgánu o uložení pokuty za porušenie § 28 ods. 3 zákona o lesoch zo strany ŠOP SR.\nZdôraznil, že v prípade, ak by najvyšší súd sa stotožnil s právnym názorom vyjadreným v rozsudku\nKrajského súdu v Banskej Bystrici č. 24 S/65/2013 - 67 zo dňa 11.10.2013, došlo by k zásadnému\nzneisteniu správnych orgánov pri riešení porušenia § 28 ods. 3 zákona o lesoch a to napriek skutočnosti,\nže správnosť ich doterajšieho postupu bola potvrdená ďalším rozsudkom Najvyššieho súdu SR č.\n2Sžp/23/2012 zo dňa 27.2.2013.\nŽalovaný nesúhlasil ani s názorom krajského súdu, ktorým konštatoval nezákonnosť žalobou\nnapadnutého rozhodnutia z dôvodu nedostatku odôvodnenia výšky uloženej pokuty podľa § 47 ods. 3\nsprávneho poriadku. V danej súvislosti dal do pozornosti záver najvyššieho súdu vyslovený v rozsudku\nč. 2Sžp/21/2011 z 18.4.2012 a č. 2Sžp/23/2012 zo dňa 27.2.2013.\nŽalovaný taktiež nesúhlasil s argumentáciou krajského súdu, ktorou zdôvodnil, že žalovaný rozhodol\no uložení pokuty po uplynutí zákonnej lehoty v rozpore s § 65 ods. 2 zákona o lesoch. Poukazom\nna to, že uvedenou námietkou sa zaoberal vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia ako aj vo\nsvojom stanovisku zdôraznil, že OLÚ v Banskej Bystrici v celom rozsahu rešpektoval postup vymedzený\nv právoplatnom rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 23S/43/2012 - 52 zo dňa 26.9.2012,\nv ktorom sa súd zaoberal okolnosťami majúcimi vplyv na plynutie, resp. spočívanie jednoročnej\nsubjektívnej lehoty.\nNa odvolanie žalovaného sa vyjadril žalobca. Navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok\nKrajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24 S/65/2013 zo dňa 11.10.2013 potvrdil. Uplatnil si náhradu\ntrov konania.\nV dôvodoch vyjadrenia nesúhlasil s odvolacími dôvodmi žalovaného uvedenými v jeho písomnom\nodvolaní. Tvrdil, že rozhodnutím správneho orgánu bola žalobcovi uložená pokuta bez toho, aby\nbolo zo samotného rozhodnutia zrejme, o ktoré opatrenie sa jedná resp., ktoré opatrenia žalobca\nnevykonal. Poukázal nato, že základný predpoklad vzniku povinnosti vykonávať opatrenia žalobcom\nv ochrannom pásme príslušnej rezervácie je definovaný § 28 ods. 3 zákona č. 326/2005 Z. z. o\nlesoch v znení neskorších predpisov. Mal za to, že žalovaný vydal nepreskúmateľné rozhodnutie, keďže\nvýrok rozhodnutia nespĺňa zákonné kritéria kladené na kvalitu výroku rozhodnutia, poukazom na to,\nže nič na tomto fakte nezmenili ani tvrdenia žalovaného, keď poukazoval na svoje iné predchádzajúce\nprávoplatné rozhodnutia v iných správnych konaniach, pretože každé rozhodnutie správneho orgánu\ntvorí samostatné autoritatívne rozhodnutie a vychádza z iného skutkového stavu veci.\nŽalobca poukazom na právnu úpravu ustanovenú v § 65 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch\nuviedol že je zrejmé, že Obvodný lesný úrad v Revúcej výšku uloženej pokuty v napadnutom\nrozhodnutí dostatočne neodôvodnil, a preto napadnuté rozhodnutie obvodného lesného úradu ako aj\njeho prvostupňové rozhodnutie je nepreskúmateľné, pretože z neho nie je možné zistiť ako sa v zmysle\n\nuvedených zákonných kritérií vysporiadal s argumentáciou žalobcu obsiahnutou v jeho odvolaní. V danej\nsúvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 2Sžp/16/2011.\nPoukazom na právnu úpravu ustanovenú v § 65 ods. 2 zákona o lesoch žalobca vyslovil názor, že v danej\nveci došlo k zániku jednoročnej subjektívnej lehoty na uloženie pokuty za spáchanie iného správneho\ndeliktu podľa § 64 zákona o lesoch a zánikom trestnosti iného správneho deliktu zaniká zodpovednosť\nza správny delikt a neprichádza do úvahy pokračovať v konaní o spáchanom inom správnom delikte, v\nktorej súvislosti dal do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 8Sžo 147/2008.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok\nako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.\ns použitím § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2\nO.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na\ninternetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156\nods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k\nzáveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.\nPredmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého\nstupňa zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu v spojení s rozhodnutím\nsprávneho orgánu prvého stupňa a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\nŽalovaný preskúmavaným rozhodnutím (č. 2013/00059 zo dňa 13. februára 2013) zamietol odvolanie\nžalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa -Obvodného lesného úradu v Revúcej\nčíslo spisu: 179/2011-14 zo dňa 5. novembra 2012.\nObvodný lesný úradu v Revúcej uvedeným rozhodnutím podľa § 64 písm.c/ zákona o lesoch uložil\nžalobcovi pokutu vo výške 2.000 eur za porušenie povinnosti ustanovenej v § 28 ods. 3) zákona o\nlesoch a § 41 vyhlášky č. 453/2006 Z. z. o hospodárskej úprave lesa, ktorého porušenia sa dopustil tým,\nže v roku 2011 v ochranných pásmach Národných prírodných rezervácií Javorníková a Veľká Stožka, si\nnesplnil povinnosti pri ochrane lesa, na zabránenie šírenia a premnoženia škodcov z chránených území\ns piatym stupňom ochrany, v ktorých nebola povolená výnimka orgánom štátnej správy ochrany prírody\na krajiny na vykonanie náhodných ťažieb dreva.\nPredmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho\norgánu, ktorým rozhodnutím žalovaný rozhodol s konečnou platnosťou o uložení sankcie žalobcovi za\nporušenie povinností ustanovenej v § 28 ods.3 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch v znení neskorších\npredpisov (ďalej aj zákon o lesoch) a § 41 vyhlášky č. 453/2006 Z.z. o hospodárskej úprave lesa (ďalej\naj vyhláška).\nV správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).\nPodľa § 246c ods.1, veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa\npoužijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.\nPodľa § 219 ods.1,2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak\nsa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nOdvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu\na vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods.\n2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v podstate odchýlil od argumentov a relevantných\n\nprávnych záverov vo veci samej spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem uvedených\nv odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská\npre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu považuje právne posúdenie\npreskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom a aby v preskúmavanej veci\nnadbytočne neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti spolu s právnymi závermi krajského súdu, sa\nvo svojom odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.\nPodľa čl.1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný,\ndemokratický a právny štát.\nPodľa čl. 2 ods.2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nPodľa čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne\nzáväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\nZ uvedeného článku ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov\nmusí byť v súlade s ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo-hodnotových vlastností\ndo všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad. Požiadavka na\nústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho\nsprávneho aktu. Práve tu je ťažisko činnosti správneho súdnictva, pretože dikcia zákona nemôže byť\ninterpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje.\nOrgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v\nzmysle čl.2 ods.2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou\nv medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl.7 Ústavy SR) a po vstupe\nSlovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne\nzáväznými predpismi Európskeho spoločenstva a Európskej únie.\nOdvolací súd v danej veci zistil, že spor o zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného medzi\núčastníkmi konania v prieskumnom konaní spočíva práve v ústavnej konformnosti výkladu právnej\núpravy ustanovujúcej náležitosti rozhodnutia v zmysle 47 ods. 2,3 správneho poriadku (výrok,\nodôvodnenie rozhodnutia) a plynutie prekluzívnej lehoty v zmysle § 65 ods.2 zákona o lesoch, a preto\nodvolací súd zameral svoju pozornosť na uvedené sporné skutočnosti.\nK námietke žalovaného, že súd prvého stupňa nesprávne právne vec posúdil, keď dospel k záveru\nnepreskúmateľnosti výroku rozhodnutia o uložení sankcie, odvolací súd konštatuje nasledovné. Otázkou\nnáležitostí výroku správneho orgánu o uložení sankcie sa vo svojej judikatúre viackrát už zaoberal\nÚstavný súd Slovenskej republiky ako aj Najvyšší súd Slovenskej republiky (pozri napr. rozsudok NS SR\nsp. zn. 8Sž 18-24/2011). Záver o nevyhnutnosti úplnej špecifikácie iného správneho deliktu (z hľadiska\nvecného, časového a miestneho) plne korešponduje i s medzinárodným záväzkom Slovenskej republiky.\nJe potrebné pripomenúť, že i na rozhodovanie o iných správnych deliktoch dopadajú požiadavky čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, keď Dohovor v článku 6 ods. 1 uvádza ,,akékoľvek\ntrestné obvinenie“, je potrebné poskytnúť záruku tomu, kto je obvinený v trestnom konaní ako aj v\nsprávnom konaní pre podozrenie zo spáchania správneho deliktu. Takto vykladá Dohovor stabilne i\njudikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva. Rovnako judikoval Ústavný súd Slovenskej republiky\n(pozri napr. Nález sp. zn. III ÚS 2310/2010-38 zo dňa 25. augusta 2010). Z vyššie uvedeného potom\nje potrebné vyvodiť, že výrok rozhodnutia o inom správnom delikte musí obsahovať popis skutku s\nuvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, poprípade i uvedenie iných skutočností, ktoré sú\npotrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený iný. Ak správny orgán neuvedie tieto náležitosti do\nvýroku svojho rozhodnutia, podstatne poruší ustanovenie o správnom konaní (§ 47 ods. 2 správneho\nporiadku). Vzhľadom k uvedenému odvolací súd považuje argumentáciu súdu prvého stupňa týkajúcu\nsa nepresnosti vymedzenia skutku správneho deliktu kladenému žalobcovi za vinu za správnu a v\ncelom rozsahu sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, že pokiaľ výrok rozhodnutia v danom\nprípade neobsahuje konkretizáciu skutku vymedzením opatrení, ktoré bol žalobca povinný v roku 2011\n\nv ochranných pásmach území s 5. stupňom ochrany národných prírodných rezervácií zabezpečiť, je\nnepreskúmateľný pre jeho neurčitosť.\nZákonodarca v právnej norme § 28 ods.3 zákona o lesoch ustanovuje povinnosť organizácii ochrany\nprírody a krajiny zriadenej v zmysle § 65 ods. 1 písm. k) siedmy bod zákona č. 543/2002 Z.z. zabezpečiť v\nochranných pásmach území s piatym stupňom ochrany opatrenia na zabránenie šírenia a premnoženia\nškodcov z chránených území s piatym stupňom ochrany, v ktorých nebola povolená výnimka orgánu\nštátnej správy ochrany prírody a krajiny na vykonanie náhodnej ťažby.\nV právnej norme § 41 ods.1,2,3,4 vyhlášky č. 453/2006 Z. z. zákonodarca ustanovuje, že opatreniami na\nochranu lesa sa zabezpečuje sledovanie zdravotného stavu lesa, zisťovanie a identifikácia škodlivých\nčiniteľov a ich vývoja s cieľom zabezpečenia stability a odolnosti lesov a vytváranie podmienok a\npredpokladov na obmedzenie výskytu a pôsobenia škodlivých činiteľov, zmiernenie následkov ich\npôsobenia a na obranu proti nim.\nOpatrenia na ochranu lesa sa z hľadiska času ich vykonávania členia na a) preventívne opatrenia, ktoré\nslúžia na zamedzenie výskytu a pôsobenia škodlivých činiteľov, b) obranné opatrenia, ktoré slúžia na\nodstránenie škodlivých činiteľov a ich pôsobenia, c) ozdravné opatrenia, ktoré slúžia na odstránenie\nnásledkov pôsobenia škodlivých činiteľov.\nOpatrenia na ochranu lesa sa podľa spôsobu ich vykonávania členia na a) mechanické, b) chemické,\nc) biologické.\nOpatrenia na ochranu lesa podľa odsekov 2 a 3 alebo ich kombinácie sa používajú podľa druhu\nškodlivého činiteľa a jeho pôsobenia.\nCharakter opatrení na ochranu lesa pred škodami spôsobenými hmyzom a inými živými organizmami\nzákonodarca ustanovuje v právnej norme § 43 ods.1 až 5 vyhlášky č. 453/2006 Z.z. tak, že opatrenia na\nochranu lesa pred škodami spôsobenými hmyzom a inými živými organizmami sú najmä tieto opatrenia:\na) zabezpečenie hygieny porastov, odstraňovanie zdrojov infekcie, vykonávanie dôslednej ochrany a\nobrany proti pôvodcom a prenášačom hubových a ostatných infekčných chorôb, b) používanie zdravého\nsadbového materiálu a osiva bez príznakov chorôb a poškodenia, c) sústavná kontrola stavu semien,\nsemenáčikov a sadeníc lesných drevín a prirodzeného zmladenia (ods. 1).\nNa opatrenia na ochranu lesa pred škodami spôsobenými hmyzom a inými živými organizmami sa\nustanovenia § 42 ods. 1 vzťahujú primerane (ods.2).\nZlomy, vývraty a drevo vhodné na rozvoj škodlivého hmyzu, vzniknuté do 31. marca kalendárneho roka\nmusí byť spracované alebo asanované najneskôr do 31. mája kalendárneho roka, v lesných porastoch,\nktoré sa aj sčasti nachádzajú vo výške 800 m nad morom a viac, do 30. júna kalendárneho roka. To\nneplatí, ak sa náhodná ťažba vykonáva podľa harmonogramu náhodnej ťažby (ods. 3).\nOpatrenia na ochranu lesa týkajúce sa vybraných druhov hmyzu a iných živých organizmov sú uvedené\nv technických normách (napríklad STN 48 2702 Letecké a pozemné ošetrovanie lesných porastov, STN\n48 2711 Ochrana lesa proti hlavným druhom podkôrneho hmyzu na ihličnatých drevinách, STN 48 2712\nOchrana lesa proti tvrdoňom a lykokazom na sadeniciach, STN 48 2713 Ochrana lesa proti chrústom a\nich pandravám, STN 48 2714 Ochrana lesa proti ploskankám rodu Cephalcia Pz., STN 48 2715 Ochrana\nlesa proti mníške veľkohlavej, STN 48 2716 Ochrana semenáčikov a sadeníc v lesných škôlkach, STN 48\n2717 Ochrana lesa proti podkôrnikovi dubovému, STN 48 2718 Ochrana lesa proti kôrovnici kaukazskej,\nSTN 48 2723 Ochrana lesa proti drevokaznému hmyzu na ihličnatých drevinách, STN 48 2732 Ochrana\nlesa proti sypavkám na borovici, STN 48 2440 Ochrana kultúr proti burine) a v prílohe č. 9 (ods.4).\nOpatrenia na zabránenie šíreniu a premnoženiu škodcov z chránených území s piatym stupňom ochrany,\nv ktorých nebola náhodná ťažba povolená, sa zabezpečujú podľa návrhu hospodára, ktorý posúdi\nlesnícka ochranárska služba (ods. 5).\n\nVychádzajúc z uvedenej právnej úpravy a obsahu výroku rozhodnutia o uložení sankcie - pokuty 2000\neur za porušenie § 28 ods. 3 zákona o lesoch a § 41 vyhlášky č. 453/2006 Z.z. o hospodárskej\núprave lesa a ochrane lesa, ktorých porušenia sa žalobca dopustil tým, že v roku 2011 v ochranných\npásmach Národných prírodných rezervácií Javorníková a Veľká Stožka si nesplnil povinnosti pri ochrane\nlesa na zabránenie šírenia a premnoženia škodcov z chránených územní s piatym stupňom ochrany,\nv ktorých nebola povolená výnimka orgánov Štátnej správy ochrany prírody a krajiny na vykonanie\nnáhodných ťažieb dreva, odvolací súd dospel k zhodnému názoru ako súd prvého stupňa, že obsah\nvýroku je neurčitý a nejasný, keď z neho nie je zrejmé, aké povinnosti pri ochrane lesa na zabránenie\nšírenia a premnoženia škodcov z chránených územní s piatym stupňom ochrany, v ktorých nebola\npovolená výnimka orgánov Štátnej správy ochrany prírody a krajiny na vykonanie náhodných ťažieb\ndreva nesplnil, ktorá skutočnosť má za následok nepreskúmateľnosť výroku, čo je v rozpore s právnou\núpravou ustanovenou v § 47 ods. 2 správneho poriadku.\nK odvolacej námietke žalovaného týkajúcej sa nedostatočného odôvodnenia výšky uloženej sankcie\nodvolací súd konštatuje.\nOtázkou náležitého odôvodnenia rozhodnutia sa taktiež už zaoberal vo svojej judikatúre Ústavný súd\nSlovenskej republiky ako aj Najvyšší súd Slovenskej republiky Ústavný súd vo svojej judikatúre tiež\nzdôraznil, že súd (čo možno aplikovať aj pre orgán verejnej správy) by mal vo svojej argumentácii,\nobsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia, dbať aj na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby\npremisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre\nširšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé\na presvedčivé. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné.\nSúd, ako aj orgán verejnej správy je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá\nzákladným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a\nštylistické hľadiská. Nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia (Nález\nÚstavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 114/08). Súd musí súčasne vychádzať z toho, že je povinný\nposkytovať v občianskom súdnom konaní (teda aj v konaní súdneho prieskumu podľa piatej časti\nObčianskeho súdneho poriadku ustanovujúcej správne súdnictvo) materiálnu ochranu zákonnosti tak,\naby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O.s.p.), na\nktorú skutočnosť poukazuje Ústavný súd Slovenskej republike v rozhodnutiach (napr. IV. ÚS 1/02, II. ÚS\n174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09).\nUvedenou problematikou sa už viackrát zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj ESĽP ) napr. v rozhodnutí Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, séria A, č. 254-B, s. 49, § 30. Rovnako ESĽP\npripomína, že rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García\nRuiz c. Španielsku z 21. januára 1999).\nJudikatúra ESĽP a ani Ústavného súdu SR pritom nevyžaduje, aby na každý argument strany bola\ndaná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,\nvyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument.\nZákonodarca v právnej norme § 65 ods.1 zákona o lesoch ustanovil orgánu štátnej správy povinnosť tak,\nže pri ukladaní pokuty a určení jej výšky podľa § 64 prihliada najmä na závažnosť, spôsob a čas trvania\na možné následky porušenia povinností, na spoluprácu a prístup právnických osôb alebo dotknutých\nfyzických osôb - podnikateľov k odstraňovaniu následkov a k prijatým opatreniam. V právnej norme\nustanovenej v § 47 ods.3 správneho poriadku zákonodarca ukladá správnemu orgánu povinnosť náležite\nodôvodniť svoje rozhodnutie .\nVychádzajúc z uvedenej právnej úpravy a obsahu odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov oboch\nstupňov vo vzťahu k námietke žalovaného týkajúcej sa nedostatočného odôvodnenia výšky uloženej\nsankcie, odvolací súd dospel k zhodnému záveru ako súd prvého stupňa, že napadnuté rozhodnutie\ntrpí vadou, v žalobe namietanou, nedostatku uvedenia dôvodov, na základe ktorých bola v danom\nprípade uložená sankcia v predmetnej výške, keď výška uloženej sankcie bola odôvodnená bez toho,\naby žalovaný skutočnosti, ktoré boli určujúce pre určenie výšky pokuty vôbec konkretizoval a aby\nich vôbec nejako vyhodnotil. Odvolací súd tiež súhlasí s konštatovaním prvostupňového súdu, že z\n\nodôvodnenia výšky pokuty v žiadnom prípade nie je možné rozpoznať úvahu, ktorou sa tak prvostupňový\nako aj druhostupňový orgán vo vzťahu k tým skutočnostiam, ktoré mal pri určovaní výšky pokuty\nhodnotiť, spravoval. Vzhľadom k uvedenému sa odvolaciemu súdu preto javí odôvodnenie napadnutého\nrozhodnutia v časti uloženia sankcie v danej veci, ako jednostranné a formalistické, a teda ako zjavne\nnezdôvodnené a tým aj nesúladné s právami podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nPokiaľ žalovaný v súvislosti s uvedenými odvolacími dôvodmi poukazoval na iné rozhodnutia súdov,\nodvolací súd konštatuje, že súd postupom podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku\nvykonáva súdny prieskum rozhodnutia správneho orgánu vzhľadom na konkrétne okolnosti veci, ktorá\nbola predmetom preskúmavaného rozhodnutia a postup prechádzajúci vydaniu tohto rozhodnutia,\npričom je viazaný žalobnými dôvodmi, ktorými žalobca v konkrétnej veci namieta nezákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia a súčasne súd posudzuje, či žalobcom namietaný dôvod nezákonnosti\nrozhodnutia alebo postupu správneho orgánu je takou vadou konania majúci za následok nezákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods.3 O.s.p.).\nOdvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani odvolaciu námietku žalovaného, ktorou namietal nesprávne\nprávne posúdenie súdom prvého stupňa vo vzťahu k žalobnej námietke, že v danej veci bola uložená\nsankcia po uplynutí prekluzívnej lehote.\nPodľa § 65 ods.2 zákona o lesoch účinného v čase uloženia sankcie pokutu podľa § 63 a 64 možno\nuložiť do jedného roka odo dňa, keď sa orgán štátnej správy lesného hospodárstva o porušení\ndozvedel, najneskôr však do troch rokov, a ak ide o porušenie povinností vlastníka, správcu alebo\nobhospodarovateľa lesa, najneskôr do desiatich rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.\nZákonodarca v citovanej právnej úprave § 65 ods. 2 zákona o lesoch jasne stanovil jednoročnú\nsubjektívnu lehotu, v ktorej správny orgán je oprávnený rozhodnúť o uložení sankcie za iný správny\ndelikt. Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich v danej veci z administratívneho spisu je\nzrejmé, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že prvý deň tejto lehoty začal plynúť 20. mája 2011 a\nuplynul preto 20. mája 2012. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd zastáva zhodný názor ako súd\nprvého stupňa, že pokiaľ žalobcovi bola pokuta uložená až rozhodnutím Obvodného lesného úradu v\nRevúcej zo dňa 5.11.2012, pokuta bola uložená po uplynutí jednoročnej lehoty, ktorá je prekluzívnou\nlehotou, a preto jej uplynutím oprávnenie na jej uloženie zo zákona zaniklo. Súd prvého stupňa správne\npoukazuje na rozhodovaciu prax najvyššieho súdu, v zmysle ktorej zákonná lehota na uloženie\nsankcie sa neprerušuje, ani nespočíva s výnimkou prípadov, kedy rozhodnutie o uložení sankcie bolo\npredmetom preskúmavania v súdnom konaní v zmysle § 246d O.s.p.. Pokiaľ žalovaný v súvislosti s\npredmetnou námietkou uviedol, že sa riadil postupom súdu uvedeným v rozhodnutí Krajského súdu v\nBanskej Bystrici č. k. 23S/43/2012-52 z 26.9.2012, odvolací súd dáva do pozornosti, že aj z uvedeného\nrozhodnutia krajského súdu vyplýva, že napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu bolo\nzrušené okrem iného aj z dôvodu preklúzie lehoty zákonom stanovenej na jej uloženie, pričom krajský\nsúd v odôvodnení tohto rozhodnutia vymedzuje plynutie lehoty práve z dôvodu, že predchádzajúce\nrozhodnutie žalovaného správneho orgánu bolo zrušené a vrátené súdom na ďalšie konanie, a preto\nv zmysle § 246d O.s.p., podľa ktorého ak osobitný zákon upravujúci priestupky, kárne, disciplinárne a\niné správne delikty určuje lehoty pre zánik zodpovednosti, prípadne pre výkon rozhodnutia, tieto lehoty\npočas konania podľa tejto časti neplynú. Obdobne to platí o lehotách pre zánik práva vo veciach daní,\npoplatkov a odvodov, ktoré sú príjmami štátneho rozpočtu, verejných fondov, rozpočtov obcí, miest a\nvyšších územných celkov, lehota počas súdneho prieskumu neplynula.\nVzhľadom k uvedenému odvolací súd sa nestotožnil s odvolacími námietkami žalovaného, že\nrozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.),\na preto vchádzajúc zo skutkových okolností vyplývajúcich z administratívneho spisu poukazom na\nzávery uvedené vyššie odvolací súd považoval námietky žalovaného uvedené v odvolaní proti\nrozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli mať za následok úspešnosť odvolacieho návrhu\nžalovaného.\n\nZ uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne a právne správny\npodľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 246c ods.1 veta prvá O.s.p. a s § 219 ods. 1,2\nO.s.p. potvrdil, stotožniac sa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p v spojení s\n§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.).\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa ust. § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p.\nv spojení s ust. § 246c veta prvá O.s.p. a s ust. § 224 ods. 1 O.s.p.. Žalobcovi, ktorý mal úspech v\nodvolacom konaní, priznal náhradu trov tohto konania, ktorú náhradu si v tomto konaní uplatnil a vyčíslil\nvo výške 165,56,-€ za jeden úkon právnej služby (130,16 + 7,81- režijný paušál, +27,59 DPH) podľa\n§ 13a ods.1, písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}