{"guid": "0f5d588d-5798-42f5-ab5f-257b8ef1c6f6:9602bbf5-1291-420d-8147-5098158e058d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:6013200362.1", "spisova_znacka": "6Sžhuv/8/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžhuv/8/2013 z 24. 9. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. septembra 2014, sp. zn. 6Sžhuv/8/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:6013200362.1", "identifikacne_cislo": "6013200362", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Alena Adamcová", "sudca_id": 143, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-alena-adamcova-143", "datum_vydania": "2014-09-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/506/#paragraf-34.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 34 ods. 1 písm. a) zákona č. 506/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/506/#paragraf-34.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/506-2009/paragraf-34"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/506", "nazov": "zákon č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/506", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/506-2009"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/506#paragraf-34"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9602bbf5-1291-420d-8147-5098158e058d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:6013200362.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:6013200362.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:6013200362.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžhuv/8/2013\n6013200362\n24. 09. 2014\nJUDr. Alena Adamcová\nECLI:SK:NSSR:2014:6013200362.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Adamcovej\na členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Zdenky Reisenauerovej, v právnej veci žalobcu:\nBENZINA, s.r.o., Na Pankráci č. 127, 140 00 Praha 4, Česká republika, IČO: 60 193 328, zastúpeného\nJUDr. Miroslavom Budajom, advokátom, Miletičova 71, 821 09 Bratislava 2, proti žalovanému: Úrad\npriemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, ul. J. Švermu 43, 974 04 Banská Bystrica 4, za účasti\npribratého účastníka: B e n z i n a Slovakia s.r.o., Galvaniho 2/A, 821 04 Bratislava, IČO: 35 739\n142, zastúpeného W. D., patentovým zástupcom, S., o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia\nžalovaného č. POZ 356-2004/OZ 211633 II/14-2013 z 18. februára 2013, o odvolaní žalobcu proti\nrozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 1Scud/2/2013-20 z 15. mája 2013, jednomyseľne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 1Scud/2/2013-20\nz 15. mája 2013, p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len ako „krajský súd“ alebo „súd prvého\nstupňa“) podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu,\nktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. POZ 356-2004/OZ\n211633 II/14-2013 z 18. februára 2013, ktorým ako odvolací orgán rozklad žalobcu zamietol a potvrdil\nprvostupňové rozhodnutie Úradu priemyselného vlastníctva SR č. POZ 356-2004/OZ 211633 I/34-2012\nz 13. júna 2012, ktorým podľa § 34 ods. 1 písm. a/ zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach v\nznení neskorších predpisov (ďalej len „zákona č. 506/2009 Z. z.“ alebo „zákon o ochranných známkach“)\nbola zrušená ochranná známka č. 211633 s účinnosťou od 18. novembra 2010.\nO trovách konania rozhodol prvostupňový súd podľa § 250k O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý v konaní\nnemal úspech, náhradu trov konania nepriznal.\nZ administratívneho spisu mal krajský súd za preukázané, že prvostupňový správny orgán rozhodol\nuvedeným spôsobom z dôvodu, že majiteľ napadnutej ochrannej známky neuniesol dôkazné bremeno\na relevantným spôsobom nepreukázal, že napadnutá ochranná známka bola predmetom skutočného\npoužívania vo vzťahu k tovarom a službám v triedach 4, 35, 37, 39 medzinárodného triedenia tovarov a\nslužieb v zmysle ustanovenia § 34 ods. 1 písm. a/ zákona č. 506/2009 Z. z a ani nepoukázal na žiadne\noprávnené dôvody jej nepoužívania. Na základe podaného rozkladu rozhodoval ako druhostupňový\n\nsprávny orgán predseda Úradu priemyselného vlastníctva SR, ktorý rozhodnutím zo dňa 18. februára\n2013, č. POZ 356-2004/OZ 211633 II/14-2013 rozhodol tak, že podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.\no správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona č. 71/1967 Zb.“\nalebo „správny poriadok“) v spojení s § 34 ods. 1 písm. a/ zákona č. 506/2009 Z. z. rozklad zamietol\na rozhodnutie č. POZ 356-2004/OZ 211633 I/34-2012 z 13. júna 2012 potvrdil. Rozhodnutie odôvodnil\ntým, že napadnutá kombinovaná ochranná známka č. 211633 „BENZINA“ majiteľa BENZINA, s.r.o., Na\nPankráci č. 127, Praha 4, Česká republika, s právom prednosti od 10. februára 2004 bola zapísaná\ndo registra ochranných známok 10. októbra 2005 a základným predpokladom zachovania existencie\nochrannej známky, ako predmetu práva, je jej používanie vo vzťahu k tovarom alebo službám, pre ktoré\nje zapísaná. Napadnutá kombinovaná ochranná známka bola zapísaná pre tovary v triedach 4, 35, 37,\n39 medzinárodného triedenia tovarov a služieb. Pre posúdenie návrhu na zrušenie napadnutej ochrannej\nznámky bolo podstatné zistiť, či bola táto ochranná známka v relevantnom období po jej zápise do\nregistra, t. j. po 10. októbra 2005 a pred podaním návrhu na jej zrušenie, t. j. pred 18. novembra 2010\nriadne, to znamená skutočne používaná vo vzťahu k tovarom a službám, pre ktoré bola zapísaná. Zákon\nč. 506/2009 Z. z. vo svojich ustanoveniach výslovne neukladá majiteľovi povinnosť ochrannú známku\npoužívať, používanie ochrannej známky je z hľadiska právnej úpravy skôr oprávnením. Ak ale majiteľ\nochrannú známku nepoužíva počas nepretržitého obdobia piatich rokov, vystavuje sa riziku, že ochranná\nznámka bude zrušená. Účelom zrušenia nepoužívanej ochrannej známky je okrem iného zabrániť\nzahlcovaniu registra ochrannými známkami, ktoré neslúžia ich základnému účelu (rozlišovanie tovarov\na služieb rôzneho pôvodu). Používaním ochrannej známky sa rozumie používanie v zmysle § 9 zákona\nč. 506/2009 Z. z. Ďalej krajský súd poukázal na pojem „skutočné používanie“ s odkazom na § 34 ods. 1\ntoho istého zákona a na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (rozsudok vo veci č. C 40/01 „Ansul“),\nz ktorého vyplýva, že ochranná známka je skutočne používaná len vtedy, ak je používaná v súlade s\njeho základnou funkciou, vo vzťahu k tovarom a službám, pre ktoré je zapísaná a použitie je verejné a v\ntakom rozsahu, ktorý zabezpečí, aby sa v ňom mohli stretnúť spotrebitelia, ktorým sú predmetné tovary\nalebo služby určené. „Skutočným používaním“ teda nebude používanie ochrannej známky slúžiace len\nna udržiavanie si práv na jej zápis v registri. Z pohľadu žalovaného boli jedinými dôkaznými materiálmi\nmajiteľa, hodnoverne preukazujúcimi rozsah používania napadnutej ochrannej známky, pokladničné\nbločky z obdobia rokov 2005 až 2009. Z posúdenia dôkazných materiálov majiteľa v ich vzájomnej\nsúvislosti bolo podľa neho dôvodné tvrdiť, že tieto bločky boli vydané pri predaji automobilových palív\nna čerpacej stanici BENZINA Smižany, ktorá je zobrazená na fotografiách - výtlačku z internetovej\nstránky www.kiamotors.sk <http://www.kiamotors.sk/>, resp. na reklamnom letáku, a to v relevantnom\nobdobí rokov 2005 až 2009. Na základe uvedených dôkazných materiálov bolo možné považovať za\npreukázané, že služby čerpacej stanice využilo 5 spotrebiteľov v období rokov 2005 až 2009 celkom\n7x. Majiteľ teda preukázal načerpanie paliva na danej čerpacej stanici len piatimi zákazníkmi v rokoch\n2005 až 2009. Žalovaný uviedol, že v zmysle zákona č. 506/2009 Z. z. rozhoduje výlučne na\nzáklade odôvodnenia podania a dôkazov, ktoré boli účastníkmi konania predložené, pričom v danom\nprípade majiteľ reálne nepreukázal väčší rozsah používania, aj keď mal podmienky na to, aby v konaní\ndoplnil ďalšie dôkazné materiály. Prvostupňový orgán konštatoval, že majiteľ síce napadnutú ochrannú\nznámku v relevantnom období používal, ale nie v dostatočnom rozsahu, a preto preukázané používanie\ntejto ochrannej známky možno hodnotiť len ako symbolické. Ďalej prvostupňový správny orgán v\nnapadnutom rozhodnutí uviedol, že „majiteľ“ napadnutej ochrannej známky síce predložil zmluvu o\nvzájomnom zaistení akceptácie platobných kariet, aj samotné platobné karty, ale nepredložil žiadny\ndôkaz o tom, že tieto platobné karty skutočne aj koncoví spotrebitelia využívali a v akom rozsahu. Takéto\ndôkazy preto sami o sebe neosvedčujú reálne poskytovanie daných tovarov či služieb v príslušnom\nsektore. Okrem toho majiteľ nepredložil žiadny dôkaz, na základe ktorého by bolo možné zistiť, koľko\nspotrebiteľov reálne využilo možnosť použiť zákaznícku kartu BENZINA na čerpacích staniciach Slovnaft\nBenzinol, preto bez ďalších dôkazných materiálov aj tento argument orgán rozhodujúci o rozklade\npovažoval za nedôvodný.\nKrajský súd zákonnosť napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného správneho orgánu posudzoval\nv intenciách ustanovení § 34 ods. 1 písm. a/ zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach a uviedol,\nže napriek tomu, že tento zákon nedefinuje pojem „skutočné používanie“, ide o pojem komunitárneho\npráva, ktorého výkladom sa už zaoberal Súdny dvor Európskej únie. V rozsudku vo veci C 40/01 ( Ansul)\nzo dňa 11. marca 2003 v bode 43. Súdny dvor uviedol: „ skutočným používaním ochrannej známky je\npoužívanie v súlade s jej základnou funkciou, ktorou je garantovať pôvod tovarov alebo služieb, pre\nktoré je zapísaná za účelom vytvorenia alebo udržania odbytu pre tieto tovary alebo služby; skutočné\npoužívanie nezahŕňa symbolické používanie výhradne za účelom udržania si práv z ochrannej známky.\n\nPri hodnotení, či je používanie ochrannej známky skutočne skutočné, musia byť zohľadnené všetky\nrelevantné faktory a okolností, ktoré určia, či obchodné využitie známky je reálne, zvlášť či ide o také\npoužívanie, ktoré je schopné zaručiť v ekonomickom sektore udržanie alebo vytvorenie podielu na\ntrhu tovaru alebo služieb chránených ochrannou známkou, povahu tovarov alebo služieb, charakter\npredmetného trhu a rozsah a frekvenciu použitia známky “. Skutočné používanie si podľa názoru súdu\nvyžaduje skutočné, autentické, faktické a reálne používanie, ktoré musí byť spôsobilé odlíšiť označované\ntovary alebo služby a nie iba smerovať k zachovaniu práv ochrannej známky. Čo sa týka rozsahu\npoužívania ochrannej známky, treba brať ohľad najmä na obchodný objem všetkých úkonov používaných\nna jednej strane a na trvanie obdobia, počas ktorého sa úkony používania vykonávali, rovnako ako na\nfrekventovanosť týchto úkonov na strane druhej. Čím obmedzenejší je objem obchodného používania\nochrannej známky, tým viac potrebuje účastník konania predložiť dostatok dôkazov, ktoré by vylučovali\npochybnosti o skutočnej povahe používania predmetnej ochrannej známky.\nPokiaľ žalobca v žalobe poukazoval na to, že je nesporné, že má uzavretú licenčnú zmluvu na používanie\nkombinovanej ochrannej známky na území Slovenskej republiky, a že licenčná zmluva bola riadne\nregistrovaná žalovaným, prvostupňový súd k tomu uviedol, že samotné uzavretie licenčnej zmluvy\nnie je postačujúce na to, aby sa preukázala skutočná intenzita používania ochrannej známky. V\nsúvislosti s uzavretou licenčnou zmluvou bolo povinnosťou žalobcu predložiť ďalšie dôkazy, ktoré by\npotvrdzovali, že licenčná zmluva sa skutočne v praxi aj využíva. Vzhľadom na rozsah využívania\nlicenčnej zmluvy spoločnosťou ILS, s.r.o. Spišská Nová Ves ako držiteľa licenčnej zmluvy (vzhľadom\nk objemu obchodného používania ochrannej známky s veľkým množstvom čerpacích staníc), bolo\npredloženie 7 kusov pokladničných blkov za obdobie rokov 2005 až 2009 nepostačujúce. V súvislosti so\nspomínaným malým počtom pokladničných blokov, pri takom tovare, ako sú pohonné hmoty v náveznosti\nna 3 zákaznícke karty, ktoré boli vydané českými subjektmi v českom jazyku, nepreukazujú „skutočné\npoužívanie“ ochrannej známky v súlade so základnou funkciou, ktorej má ochranná známka slúžiť garantovanie pôvodu tovaru alebo služieb.\nSúd sa taktiež nestotožnil s tvrdením žalobcu, že v danom prípade nebola dodržaná medzinárodná\ndohoda (TRIPS), ktorá bola zverejnená v Zbierke zákonov SR pod č. 152/2000 Z. z., výmaz ochrannej\nznámky v dôsledku nepoužívania počas neprerušeného obdobia v trvaní aspoň troch rokov vychádza\nz tých istých zásad ako bolo vyslovené už vo viacerých prípadoch Súdneho dvora Európskej únie, ako\naj v konkrétnom rozsudku (Ansul) z 11. marca 2003.\nPokiaľ žalobca poukazoval na grafické spracovanie platobných kariet, ktoré obsahujú logo dvoch\nochranných známok spoločnosti KIA MOTORS, spoločnosť BENZINA, s.r.o., Česká republika, č.\nochrannej známky 211633, išlo o karty, ktoré boli vydané v Českej republike, českými subjektmi, tieto\nkarty ešte nedokazujú, že boli skutočne použité aj na území Slovenskej republiky. Okrem toho vydanie\ntroch platobných kariet pri takom množstve tovaru, ako je predaj pohonných hmôt považoval aj súd za\nsymbolické.\nPrvostupňový súd vychádzajúc z uvedených skutočností dospel k záveru, že na strane žalovaného\nnebolo zistené také porušenie zákona, ktoré mohlo mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia a postupu\nsprávneho orgánu, a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.\nII.\nProti uvedenému rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal,\naby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a žalobe v plnom rozsahu vyhovel, teda zrušil rozhodnutie\nžalovaného č. POZ 356-2004/OZ 211633 II/14-2013 zo dňa 18. februára 2013 a rozhodnutie, ktoré\nmu predchádzalo. Zároveň si žalobca v rámci odvolania uplatnil trovy prvostupňového a odvolacieho\nkonania a právneho zastúpenia, v celkovej výške 1093,44 €.\nŽalobca ako dôvod odvolania uviedol, že prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní nesprávne\nvyhodnotil skutkový stav, nevysporiadal sa so všetkými predloženými dôkazmi, nesprávne interpretoval\nrozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie pre tento prípad (rozsudok C 40/01 causa Ansul) a\nnezaoberal sa skutočnosťou, že zásahom žalovaného do vlastníckych práv žalobcu boli porušené jeho\n\nústavné práva a všetky tieto dôvody boli príčinou nesprávneho právneho posúdenia a nesprávneho\nrozhodnutia súdu v tejto veci.\nUviedol, že ako zásadný argument pri posudzovaní tohto prípadu bolo konajúcim správnym orgánom,\npoužité rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie (rozsudok C 40/01 causa Ansul), s ktorým postupom\nsa stotožnil aj prvostupňový súd, ktorý zamietavé rozhodnutie zdôvodnil právnym výkladom, ktorý je\nuvedený konkrétne v článku 43. citovaného rozhodnutia. Podľa názoru žalobcu rozsudok Súdneho dvora\nEÚ nebol ako prameň komunitárneho práva preložený do slovenského a ani českého jazyka. Žalobca\ncitoval, že : „Skutočným používaním ochrannej známky je používanie v súlade s jej základnou funkciou,\nktorou je garantovať pôvod tovaru alebo služieb, pre ktorý bola zapísaná za účelom vytvorenia alebo\nudržania odbytu pre tovary alebo služby, pre ktoré bola zapísaná...“.\nZ uvedeného vyplýva, že podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ skutočným používaním ochrannej\nznámky je používanie v súlade s jej základnou funkciou. Podľa názoru žalobcu, bolo v správnom\nkonaní (a nespochybnil to ani žalovaný) preukázané užívanie predmetnej ochrannej známky, a to\ntak prostredníctvom licencie ako aj priamo žalobcom. Ďalej žalobca citoval článok 38. predmetného\nrozhodnutia „Nakoniec je potrebné pri posudzovaní, či je ochranná známka používaná skutočne,\nzohľadniť všetky okolnosti, ktoré môžu potvrdiť, že známka je skutočne komerčne využívaná, najmä\npoužitie, ktoré sa v príslušnom priemyselnom odvetví považuje za opodstatnené....“. Žalobca uviedol,\nže inak treba hodnotiť pojem „skutočné používanie“ pri posudzovaní ochrannej známky na hasiace\nprístroje a inak pre čerpacie stanice pohonných hmôt a činnosti s tým súvisiace. Citoval rovnako\naj článok 39. rozhodnutia: „Pri skúmaní okolností konkrétneho prípadu môže zavážiť to, že musí\nbyť zohľadnená najmä povaha príslušných tovarov a služieb, znaky príslušného trhu ako aj rozsah\na frekvencia používania ochrannej známky. Takže používanie ochrannej známky nemusí byť vždy\nrozsiahle - kvantitatívne významné, na to aby bolo považované za skutočné, keďže klasifikácia závisí\nod znakov - vlastností dotknutých tovarov a služieb a od príslušného trhu“.\nŽalobca uviedol, že ani žalovaný správny orgán a ani konajúci prvostupňový súd, sa nevysporiadal\ns výkladovým stanoviskom prameňa komunitárneho práva. Tak žalovaný ako aj konajúci súd z neho\nvybral len časť článku 43., ktorá sa mu hodila pre zamietavé rozhodnutie. Podľa názoru žalobcu, ak je\nprevádzka, tzv. „kamennej“ čerpacej stanice na PHM viditeľne z diaľky označená ochrannou známkou\nvo vlastníctve žalobcu, sú aj podľa kritérií článku 39. rozhodnutia Súdneho dvora EÚ (causa Anzul)\nsplnené podmienky pre „skutočné“ používanie ochrannej známky. Rovnako sú podľa názoru žalobcu\nsplnené podmienky pre „skutočné“ používanie ochrannej známky aj v prípade, ak počas piatich rokov\nboli používané karty s logom, ktoré sa kryje s ochrannou známkou na čerpanie PHM na čerpacej stanici.\nA nakoniec aj zmluva o vzájomnej akceptácii platobných kariet označených predmetnou ochrannou\nznámkou spĺňa kritériá článku 39 vyššie citovaného rozhodnutia o „skutočnom“ používaní ochrannej\nznámky. Žalobca mal za to, že žalovaný a ani prvostupňový súd sa vôbec nevysporiadal s námietkou\nžalobcu, že zrušením (výmazom) ochrannej známky vo vlastníctve žalobcu dochádza k závažnému\nzásahu do vlastníckeho práva, ktoré požíva ústavnú ochranu. To znamená, že k zásahu do vlastníckeho\npráva môže dôjsť len podľa platného slovenského alebo kumunitárneho práva. Podľa názoru žalobcu by\npri ústavou zaručenej ochrane vlastníckeho práva, mal byť zabezpečený autorizovaný preklad prameňa\nkomunitárneho práva, ktorý by žalovanému neumožňoval manipulovať s právnymi pojmami, ktoré si\nstrany sporu môžu vykladať úplne inak, pretože majú k dispozícii preklad od iného prekladateľa. A pri\nneexistencii autorizovaného prekladu, majú aj rozdielne preklady (ak sú vykonané „lege artis“), rovnakú\nprávnu silu.\nIII.\nŽalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu s poukazom na § 34 ods. 1 písm. a/ zákona\nč. 506/2009 Z. z. uviedol, že účelom zrušenia ochrannej známky je odstránenie nežiaduceho stavu\nspočívajúceho v tom, že sa poskytuje ochrana takej známke, ktorá nie je používaná. V tejto súvislosti\npoukázal na recitál 9 k Smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/95/ES o aproximácii právnych\npredpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (ďalej len „aproximačná smernica“). Žalovaný\npoukázal tiež na rozsudok Súdneho dvora C-40/01 (Ansul) a uviedol, že závery použité v tomto\nrozhodnutí boli obsahom aj ďalších rozhodnutí Súdneho dvora (napr. C-442/07 Verei Radetzky Orden,\nC- 495/07 Silberquelle), ktoré sú dostupné aj v slovenskom jazyku. Zároveň uviedol, že na rozsudok\n\nC-40/01 nepoukazoval ako na „prameň komunitárneho práva“, ktorým tento rozsudok ani nie je, ale ako\nna „výkladové usmernenie“ k predmetnému ustanoveniu aproximačnej smernice.\nS poukazom na skutočnosť, že k zrušeniu ochrannej známky žalobcu došlo v súlade s príslušnými\nustanoveniami zákona č. 506/2009 Z. z. v riadnom správnom konaní, v ktorom žalovaný umožnil\nžalobcovi uplatniť všetky jeho procesné práva (voči postupu žalovaného nesmerovala žiadna žalobná\nnámietka), žalovaný navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací prvostupňový\nrozsudok podľa § 219 O.s.p. potvrdil a účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania.\nIV.\nÚčastník konania - B e n z i n a Slovakia s.r.o., v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že\nžalovaný, ako aj prvostupňový súd, správne posúdil zistený skutkový stav, vysporiadal sa so všetkými\npredloženými dôkazmi a správne interpretoval rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie. Vzhľadom\nna to, že žalobca neuviedol žiadne relevantné dôvody na zmenu napadnutého rozsudku, ktorý považoval\nza formálne a vecne správny, navrhol aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.\nV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 10 ods.\n2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta\nprvá O.s.p. v spojení s § 211 a nasl. O.s.p.) v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní a dospel k záveru,\nže odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania\npodľa ustanovenia § 250ja ods. 2 vety prvej O.s.p., s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený\nminimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk/>. Rozsudok bol verejne vyhlásený 24. septembra 2014 (§\n156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti\nfyzických alebo právnických osôb.\nÚlohou krajského súdu v predmetnej veci bolo postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti\nObčianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom\nsprávnych orgánov §§ 247 a nasl. O.s.p.) preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného\nč. POZ 356-2004/OZ 211633 II/14-2013 z 18. februára 2013, ktorým ako odvolací orgán o rozklade\nžalobcu rozhodol tak, že podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku v spojení s § 34 ods. 1 písm. a/ zákona\nč. 506/2009 Z. z. rozklad zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Úradu priemyselného vlastníctva\nSR č. POZ 356-2004/OZ 211633 I/34-2012 z 13. júna 2012, ktorým podľa § 34 ods. 1 písm. a/ zákona\nč. 506/2009 Z. z. bola ochranná známka č. 211633 zrušená s účinnosťou od 18. novembra 2010.\nNajvyšší súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu\nsprávneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. je posudzovať, či správny orgán príslušný na\nkonanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný\nstav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi\na inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie\nsprávneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.\nZákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu\npredchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma\naj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie\nsprávneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).\n\nPri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase\nvydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1).\nPri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne\nuváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených\nzákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia ( § 245 ods. 2 O.s.p.).\nPodľa § 246c ods. 1, veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa\npoužijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.\nPodľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak\nsa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nV posudzovanej veci z podkladov súdneho spisu, vrátane administratívneho spisu žalovaného\nsprávneho orgánu vyplýva nasledovné.\nZúčastnená osoba na konaní - B e n z i n a Slovakia s.r.o. návrhom doručeným Úradu priemyselného\nvlastníctva SR dňa 18. novembra 2010, navrhla zrušenie kombinovanej farebnej ochrannej známky\nč. 211633 „BENZINA“ podľa § 34 ods. 1 písm. a/ zákona č. 506/2009 Z. z. z dôvodu, že v priebehu\ninkriminovaného obdobia sa v Slovenskej republike tovary a služby označené napadnutou ochrannou\nznámkou pochádzajúce od majiteľa napadnutej ochrannej známky (resp. od zmluvného partnera) pre\nchránené výrobky a služby nevyskytovali v takej intenzite, aby to mohlo byť považované za skutočné\npoužívanie napadnutej ochrannej známky na území Slovenskej republiky.\nNavrhovateľovi bolo horeoznačenými rozhodnutiami správnych orgánov vyhovené, a to z dôvodu, že\nžalobca neuniesol dôkazné bremeno a relevantným spôsobom nepreukázal, že napadnutá ochranná\nznámka bola predmetom skutočného používania vo vzťahu k tovarom a službám v triedach 4, 35, 37\na 39 medzinárodného triedenia tovarov a služieb, pričom žalobca nepreukázal ani žiadne oprávnené\ndôvody jej nepoužívania.\nPodľa § 34 ods. 1 písm. a/ zákona č. 506/2009 Z .z. úrad na návrh tretej osoby zruší ochrannú známku,\nak na území Slovenskej republiky nebola skutočne používaná pre tovary alebo služby, pre ktoré je\nzapísaná počas nepretržitého obdobia najmenej piatich rokov; ak majiteľ ochrannej známky nepreukáže\nopak alebo nemá na jej nepoužívanie oprávnené dôvody, platí, že ochranná známka sa na území\nSlovenskej republiky nepoužívala počas piatich po sebe idúcich rokov. Úrad ochrannú známku nezruší,\nak sa ochranná známka medzi uplynutím tohto päťročného obdobia a podaním návrhu na jej zrušenie\nzačala skutočne používať alebo sa jej používanie obnovilo; na používanie ochrannej známky, ktoré sa\nzačalo alebo obnovilo v lehote troch mesiacov pred podaním návrhu na zrušenie ochrannej známky,\npričom táto lehota začala plynúť až po uplynutí nepretržitého päťročného obdobia nepoužívania, sa však\nneprihliada, ak prípravy na toto používanie začali až potom, ako sa majiteľ ochrannej známky dozvedel,\nže môže byť podaný návrh na jej zrušenie.\nPodľa § 34 ods. 5 zákona č. 506/2009 Z. z. zrušenie ochrannej známky je účinné odo dňa podania\nnávrhu na jej zrušenie.\nPodľa § 52 ods. 1 zákona č. 506/2009 Z. z. účastník konania je povinný navrhnúť a predložiť dôkazy\nna preukázanie svojich tvrdení.\n\nÚlohou súdu bolo preskúmať, či v posudzovanej veci existovali zákonné podmienky pre postup\nsprávneho orgánu v zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 34 ods. 1 písm. a/ zákona č. 506/2009\nZ. z., konkrétne, či dôkazné prostriedky predložené žalobcom v priebehu správneho konania, boli\ndostatočné na preukázanie, že napadnutú ochrannú známku v relevantnom období po jej zápise do\nregistra, t.j. v čase po 10. októbri 2005 do podania návrhu na jej zrušenie, t.j. pred 18. novebrom 2010\nskutočne používal vo vzťahu k tovarom a službám, pre ktoré bola zapísaná.\nDôkazné bremeno v zmysle cit. ustanovenia § 52 ods. 1 zákona č. 506/2009 Z. z. je na majiteľovi\nochrannej známky, ktorý musí v záujme zachovania zápisu svojej ochrannej známky v registri\nochranných známok, predložiť úradu dôkazy, z ktorých je možné vyvodiť skutočné používanie ochrannej\nznámky.\nTreba zdôrazniť, že z ustálenej judikatúry v správnom súdnictve vyplýva, že konanie na správnom súde\nnie je pokračovaním správneho konania. Pre správny súd je rozhodujúci skutkový stav zistený správnym\norgánom v čase vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.\nSkutočnosť, že sa ochranná známka v rozhodnom období skutočne používala, musí byť majiteľom\nochrannej známky riadne preukázaná.\nJe pravdou, že pojem „skutočné používanie ochrannej známky“ náš právny poriadok nedefinuje, avšak\nvzhľadom na skutočnosť, že ide o pojem komunitárneho práva, jeho výkladom sa zaoberal už vo\nviacerých prípadoch Súdny dvor Európskej únie.\nOhľadne námietky žalobcu, ktorý v odvolaní namietal, že mal byť zabezpečený autorizovaný preklad\nprameňa komunitárneho práva - rozsudku C-40/01 (Ansul), odvolací súd v prvom rade považuje za\npotrebné uviesť, že žalobca túto námietku neuplatnil ako žalobný dôvod v rámci zákonom limitovanej\n2 - mesačnej lehoty.\nPodľa § 250b ods. 1 O.s.p. žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia\nsprávneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty\nnemožno odpustiť.\nAž do rozhodnutia súdu môže žalobca rozsah napadnutého správneho rozhodnutia obmedziť; rozšíriť\nho môže len v lehote podľa § 250b (§ 250h ods. 1 O.s.p.).\nPodľa doterajšej súdnej praxe žaloba musí byť podaná v lehote 2 mesiacov so všetkými náležitosťami\nuvedenými v § 249 ods. 2 O.s.p. (okrem prípadu, ak pôjde o povinné zastúpenie v zmysle § 250a O.s.p.).\nNemožnosť doplniť náležitosti podanej žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu,\nšpeciálne dôvodov nezákonnosti, resp. rozsahu, v ktorom sa rozhodnutie správneho orgánu napáda, po\nlehote ustanovenej v § 250b ods. 1 O.s.p. vyplýva z ustanovenia § 250h ods. 1 O.s.p., ktorého účelom\nje zakotviť koncentračnú zásadu v rámci konania o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu, na\nzáklade ktorej už žalobca v priebehu konania nemôže rozšíriť jeho predmet, len ho obmedziť.\nPokiaľ teda žalobca až v rámci odvolania namietal nezabezpečenie autorizovaného prekladu prameňa\nkomunitárneho práva, odvolací súd vzhľadom na prísne časové limitovanie žalobných dôvodov, na tento\nnový dôvod pri posudzovaní veci nemohol prihliadať.\nOdvolací súd nad rámec považuje za potrebné uviesť, že závery týkajúce sa „skutočného používania\nochrannej známky“ uvedené v rozsudku C-40/01 boli obsahom aj ďalších rozhodnutí Súdneho dvora\nEÚ (napr. C-442/07 Verei Radetzky Orden, C-495/07 Silberquelle), ktoré sú dostupné aj v slovenskom\n\njazyku. Žalovaný na uvedený rozsudok C-40/01 však ani nepoukazoval ako na „prameň komunitárneho\npráva“, ale ako na „výkladové usmernenie“ k aproximačnej smernici.\nPokiaľ žalobca vyčítal prvostupňovému súdu, ako aj žalovanému, že sa v predmetnom prípade\nnezaoberali aj ďalšími relevantnými časťami rozsudku C-40/01, konkrétne jeho bodmi 38 a 39, odvolací\nsúd uvádza nasledovné.\nZo žalobcom citovaných bodov vyplýva, že pri posudzovaní skutočného používania ochrannej známky\nje potrebné zohľadniť aj charakter tovarov a služieb, pre ktoré je ochranná známka zapísaná. Iný rozsah\npoužívania ochrannej známky sa bude považovať za dostatočný pre udržanie zápisu ochrannej známky\npre tovary a služby bežnej spotreby a iný pre známku, ktorá je zapísaná pre, tzv. luxusné tovary alebo\nslužby, resp. tovary a služby, ktoré spotrebiteľ používa zriedkavo, prípadne sú určené len úzkemu\nokruhu spotrebiteľov. Pri tovaroch bežnej spotreby bude potrebné, v porovnaní s luxusnými tovarmi\nalebo službami, preukázanie väčšieho rozsahu používania, ktoré je schopné na relevantnom trhu (na\ntrhu s bežnými tovarmi a službami) zabezpečiť vytvorenie alebo udržanie podielu.\nPodľa názoru žalobcu s poukazom body 38 a 39 cit. rozsudku, v prípade jeho ochrannej známky stačilo\nna preukázanie používania podľa § 34 ods. 1 písm. a/ zákona č. 506/2009 Z. z. predloženie dôkazov len\nv rozsahu ako to urobil pred žalovaným. S týmto názorom odvolací súd nesúhlasí, pretože napadnutá\nochranná známka bola podľa medzinárodného triedenia tovarov a služieb zapísaná pre tovary a služby\nv triedach:\n4 - palivá, mazivá, motorové oleje,\n35 - sprostredkovanie obchodu s tovarom, maloobchodná činnosť\ns palivami , mazivami a motorovými olejmi,\n37 - čerpacie stanice s palivami a mazivami, čistenie, umývanie, opravy\na údržba automobilov a dopravných prostriedkov,\n39 - nákladná cestná motorová doprava.\nZ uvedeného výpočtu tovarov a služieb je totiž zrejmé, že ide o tovary a služby bežnej spotreby\n(spotrebitelia ich používajú často). Podľa názoru odvolacieho súdu na preukázanie používania ochrannej\nznámky na takýchto tovaroch a službách v rozsahu, ktorý by odôvodňoval zotrvanie zápisu ochrannej\nznámky, je potrebné predložiť dôkazy preukazujúce používanie vo väčšom rozsahu.\nAko už bolo uvedené vyššie, skutočnosť, že sa ochranná známka v rozhodnom období skutočne\npoužívala, musí byť majiteľom ochrannej známky riadne preukázaná. V konaní o zrušení ochrannej\nznámky je dôkazná povinnosť výlučne na majiteľovi.\nAj podľa názoru odvolacieho súdu licenčná zmluva sama osebe nepreukazuje používanie napadnutej\nochrannej známky na zapísaných tovaroch a službách. Takýto dôkaz musí byť podporený ďalšími\ndôkazmi osvedčujúcimi jej realizáciu. Pokladničné bloky, vystavené nadobúdateľom podľa licenčnej\nzmluvy, neobsahujú napadnutú ochrannú známku a ich počet (7 kusov za obdobie 5 rokov) taktiež\nnemožno uznať za dostatočný, obzvlášť pri tovare akým sú pohonné hmoty. Ani zákazníka karta,\npredložená spolu s pokladničnými blokmi, neozrejmuje v akom rozsahu bola napadnutá ochranná\nznámka pre zapísané tovary a služby používaná. Zmluva o akceptácii platobných kariet medzi právnym\npredchodcom žalobcu a spoločnosťou SLOVNAFT BENZINOL, a.s. spolu s troma kartami vydanými na\nzáklade tejto zmluvy nepreukazuje, či sa spotrebiteľ aj na slovenskom trhu reálne stretol s napadnutou\nochrannou známkou. Argumenty žalobcu o umiestnení ochrannej známky na „kamennej“ čerpacej\nstanici, o používaní kariet s logom, ktoré sa kryje s ochrannou známkou ako aj o používaní platobných\nkariet s napadnutou ochrannou známkou, ostali len v rovine tvrdení. Odvolací súd prisvedčil žalovanému\nv tom, že ďalšie dôkazy, ktoré boli predložené v správnom konaní (leták, fotografia, výtlačok z webovej\n\nstránky), neboli datované, z dôvodu ktorého nebolo možné vyvodiť, či ochranná známka bola používaná\npráve v relevantnom období piatich rokov pred podaním návrhu na jej zrušenie.\nAk za tohto stavu vo veci žalovaný skonštatoval, že žalobca nepreukázal počas relevantného obdobia\nskutočné používanie napadnutej ochrannej známky na tovaroch a službách, pre ktoré bola ochranná\nznámka zapísaná, napadnutým rozhodnutím nemohlo dôjsť k ukráteniu žalobcu na jeho právach.\nOdvolací súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že preukázanie používania napadnutej ochrannej\nznámky zo strany žalobcu bolo nedostatočné na to, aby si zápis ochrannej známky udržal, pretože\nžalobca nepredložil správnemu orgánu také dôkazy, ktoré by preukazovali skutočné používanie\nochrannej známky v zmysle § 34 ods. 1 písm. a/ zákona č. 506/2009 Z. z.\nOdvolací súd zároveň považuje za dôležité uviesť, že posúdenie otázky skutočného používania\nochrannej známky patrí do správnej úvahy správneho orgánu a súd v zmysle § 245 ods. 2 O.s.p.\npreskúmava iba to, či takéto rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom.\nPodľa názoru odvolacieho súdu, žalovaný správny orgán skutkové okolnosti, z ktorých pri rozhodovaní\nvychádzal, zistil správnym procesným postupom. Právny následok založený rozhodnutím - zrušenie\nochrannej známky - nie je v rozpore so zákonom, rozhodnutie žalovaného je logické a z hľadiska\nhodnotenia dôkazov úplné. Na základe uvedených skutočností odvolací súd skonštatoval, že\nrozhodnutie žalovaného nevybočilo z rámca povolenej správnej úvahy.\nPokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že prvostupňový súd sa nezaoberal skutočnosťou, že zásahom\nžalovaného do vlastníckych práv žalobcu boli porušené jeho ústavné práva, odvolací súd uvádza, že za\nstavu splnenia zákonných podmienok pre vydanie rozhodnutia o zrušení ochrannej známky, nemohlo\ndôjsť k zásahu do vlastníckych práv žalobcu.\nOdvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu\npo tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu, pričom nezistil dôvod na to,\naby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v dôvodoch\nnapadnutého rozsudku. Odvolanie žalobcu neobsahuje žiadne právne relevantné tvrdenia a dôkazy,\nktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.\nKrajský súd v posudzovanej veci vyvodil správne skutkové aj právne závery, s ktorými sa odvolací\nsúd v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. stotožnil, vychádzajúc pritom z odvolania, ako aj z rozsahu a včas\nvymedzených dôvodov podanej žaloby.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnutý\nrozsudok krajského súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p.\nv spojení s ust. § 246c veta prvá O.s.p a s ust. § 224 ods. 1 O.s.p., tak, že účastníkom konania\nnáhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Rozhodol tak z dôvodu, že žalobca nebol v tomto konaní\núspešný, pričom žalovanému a ďalšiemu účastníkovi, zákonodarca v tomto konaní náhradu trov konania\nnepriznáva.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 3 ods. 9 veta tretia\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}