{"guid": "0e614c3b-e322-4f46-a493-f83259822bc3:19b6f6f4-1336-4022-8095-cbc559688ad5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:6013200177.1", "spisova_znacka": "6Sžf/62/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/62/2013 z 18. 6. 2014", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. júna 2014, sp. zn. 6Sžf/62/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:6013200177.1", "identifikacne_cislo": "6013200177", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Hargaš", "datum_vydania": "2014-06-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 221 ods. 1 písm. f) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-221"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/19b6f6f4-1336-4022-8095-cbc559688ad5", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:6013200177.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:6013200177.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:6013200177.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžf/62/2013\n6013200177\n18. 06. 2014\nJUDr. Jozef Hargaš\nECLI:SK:NSSR:2014:6013200177.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: BB Deal, s. r. o., Partizánska cesta 71, Banská\nBystrica, zastúpeného JUDr. Evou Krchňavou, advokátkou so sídlom v Banskej Bystrici, Rudlovská cesta\n47, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná\n63, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutí žalovaného č. 1100301/1/1294961/2012/5098 z\n30. novembra 2012 a č. 1100301/1/1294905/2012/5098 z 30. novembra 2012, o odvolaní žalobcu proti\nrozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 23S/15/2013-23 zo 17. apríla 2013, jednomyseľne,\ntakto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 23S/15/2013-23 zo\n17. apríla 2013 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej v texte rozhodnutia len ako „krajský súd“\nalebo „prvostupňový súd“) podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol\nžalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí žalovaného z 30. novembra\n2012:\n- č. 1100301/1/1294961/2012/5098, ktorým podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a\npoplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon č. 511/1992 Zb.“ alebo „zákon o správe daní a poplatkov“) potvrdil dodatočný platobný výmer\nDaňového úradu Banská Bystrica č. 9600403/5/2484716/2012/Bed z 10. septembra 2012, ktorým podľa\n§ 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. bol žalobcovi znížený nadmerný odpočet dane\nz pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie jún 2011 zo sumy 80.844,11 € na sumu\n34.967,76 €,\n- č. 1100301/1/1294905/2012/5098, ktorým podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. potvrdil dodatočný\nplatobný výmer Daňového úradu Banská Bystrica č. 9600403/5/2612067/2012/Lon z 19. septembra\n2012, ktorým podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. bol žalobcovi znížený nadmerný\nodpočet dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie júl 2011 zo sumy 43.064,25\n€ na sumu 39.152,25 €.\nKrajský súd po preskúmaní veci a postupu správnych orgánov dospel k záveru, že žalobca okrem faktúr,\nktoré sú na uplatnenie nadmerného odpočtu DPH nepostačujúce, nepreukázal nadobudnutie tovaru od\ndodávateľa LONGINEX, s. r. o.. Samotné faktúry na uplatnenie nadmerného odpočtu sú nepostačujúce,\nmusí dôjsť aj k reálnemu nadobudnutiu tovaru. Výpoveď bývalého konateľa spoločnosti LONGINEX,\ns. r. o. B., ktorý by mal najviac vedieť o obchodných vzťahoch medzi žalobcom a spoločnosťou\nLONGINEX, s. r. o., bola nepresvedčivá ohľadom obchodných vzťahov medzi žalobcom a spoločnosťou\nLONGINEX, s. r. o.. O dodávke cukru pre žalobcu nemal bývalý konateľ takmer žiadne informácie.\nSpoločnosť LONGINEX, s. r. o. a ani žalobca nemali vlastne skladovacie priestory a ani prenajaté\n\npriestory na skladovanie. Vykládka cukru mala byť vykonaná v priestoroch spoločnosti HBM TRADE,\ns. r. o. na Fiľakovskej ceste v Lučenci. Kryštálový cukor sa mal maďarským firmám vyvážať z Veľkého\nKrtíša, Prešova, Slovenských Ďarmôt, žalobca nevedel preukázať, že akým spôsobom a kým sa mala\nzabezpečiť doprava na tieto obchodné miesta. Pokiaľ žalobca v žalobe tvrdil, že zodpovednou osobou\nza spoločnosť LONGINEX, s. r. o. mal byť F., mal v priebehu správneho konania možnosť navrhnúť\nvypočutie tohto svedka, žalobca to však neurobil. Na druhej strane žalovaný a ani prvostupňový správny\norgán nemal dôvod vypočúvať tohto svedka, pretože F. nebol konateľom spoločnosti LONGINEX, s.\nr. o., nebol ani spoločníkom a dokonca nebol ani zamestnancom, bol len bývalý kamarát bývalého\nkonateľa spoločnosti B.. Dôvodom na zníženie nadmerného odpočtu nebolo nepreukázanie dodávky od\ndodávateľa HMB TRADE, s. r. o. odberateľovi LONGINEX, s. r. o., ako to tvrdí žalobca, ale dôvodom\nbola tá skutočnosť, že žalobca nepreukázal dodávky tovaru práve od spoločnosti LONGINEX, s. r. o..\nNa záver súd uviedol, že preskúmavanie rozhodnutí správnych orgánov súdom nie je pokračovaním\nsprávneho konania. Žalobca v odvolaniach proti prvostupňovým rozhodnutiam neuviedol žiadne\nkonkrétne porušenie zákona zo strany správnych orgánov a taktiež sa nedomáhal vykonania ďalších\ndôkazov, nenavrhoval ani vypočutie podľa žalobcu kľúčového svedka F.. Zdôraznil, že súd pri podaní\nodvolania a ani pri podaní žaloby nevyhľadáva za žalobcu porušenie zákona, a ani nenavrhuje za\nžalobcu vykonanie dôkazov. Zistenie rozsahu porušenia zákona a navrhovanie ďalších dôkazov je\nvecou daňového subjektu (žalobcu). Žalobca môže v žalobe napadnúť zákonnosť rozhodnutí správnych\norgánov len v takom rozsahu, v akom ich napadol v odvolaní proti rozhodnutiam prvostupňového\nsprávneho orgánu. Vytýkanie porušenia zákonnosti, ktoré uvádza žalobca v žalobe presahuje rámec\npodaných odvolaní proti rozhodnutiam prvostupňového správneho orgánu.\nKrajský súd vychádzajúc z uvedených skutočností preto po preskúmaní veci a postupu správnych\norgánov žaloby žalobcu zamietol.\nSúd nepriznal žalobcovi náhradu trov konania, pretože žalobca bol v konaní neúspešný. Rozhodnutie\no trovách konania je v súlade s § 250k ods. 1 OSP.\nII.\nProti tomuto rozsudku prvostupňového súdu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. Uviedol,\nže vyššie uvedené odôvodnenie súdu je v zásade totožné s argumentáciou žalovaného uvedenou\nv odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí. Súd jednotlivé fakty konštatoval rovnako, ako boli tieto\nuvádzané v tomto odôvodnení ako i vo vyjadrení žalovaného k podaným žalobám. V odôvodnení\nnapadnutého rozsudku sa súd ani v jednom prípade nezaoberal právnou argumentáciou žalovaného\nuvedenou v žalobe, nevyhodnotil žalobné dôvody a okrem konštatácie obsahu žaloby uvedenej na\nzačiatku rozsudku nebolo súdom žalobcovi objasnené, prečo sú dôvody jeho žaloby neopodstatnené.\nSúd uvádza, že žalobca nepreukázal reálne nadobudnutie tovaru od spoločnosti LONGINEX, s. r. o.,\nkeďže konateľ tejto spoločnosti o dodávke cukru nevedel takmer nič povedať. Pokiaľ konateľ B. nemal\nvedomosť o tom, kde sa cukor skladoval, na koľkých miestach, kto ho doviezol a odkiaľ, nemôže byť\ntáto skutočnosť na ťarchu žalobcovi, ktorý sa pri obchode s uvedeným pánom ani nekontaktoval a\nzodpovednou osobou za spoločnosť LONGINEX, s. r. o. bol pre neho pán F., ktorý tovar priamo na\nskladovacom mieste odovzdal konateľovi žalobcu pánovi Vladimírovi Kollárovi a u ktorého tento nemal\nmať dôvod na pochybnosť o jeho oprávnení konať za spoločnosť LONGINEX, s. r. o.. Aj z výpovede\nkonateľa spoločnosti LONGINEX, s. r. o. B. vyplýva, že pán F. zabezpečoval predmetný obchod so\nžalobcom, konateľ B. mu pripravoval len pokladničné doklady, ktoré ponechával v trezore spoločnosti,\npričom finančné prostriedky preberal len pán F..\nPokiaľ súd uvádza, že žalovaný ani prvostupňový orgán nemali dôvod vypočuť uvedenú osobu ako\nsvedka, pretože nebol štatutárnym zástupcom , ani spoločníkom a ani pracovníkom spoločnosti\nLONGINEX, s. r. o., považoval tento názor za nesprávny, a to z dôvodu, že pre správne objasnenie\nskutkového stavu je vhodná výpoveď akéhokoľvek svedka, ktorý sa môže vyjadriť k zisťovaným\nokolnostiam a to bez ohľadu na právny vzťah k účastníkovi konania alebo inej osobe.\nZ vykonaného dokazovania je zrejmé, že F. nekonal „na vlastnú päsť“, o jeho konaní bol konateľ\nspoločnosti LONGINEX, s. r. o. informovaný a bol ním splnomocnený aj k preberaniu finančných\nprostriedkov, na ktoré mu vystavoval potvrdenia ako i účtovné doklady (faktúry). Tak, ako uviedol v\nžalobe, prečo boli vnútorné vzťahy usporiadané takýmto spôsobom, nie je žalobcovi známe a ani nemal\nv čase realizácie obchodu dôvod sa o tieto zaujímať. Na pojednávaní konanom dňa 17. apríla 2013\nkonateľ žalobcu uviedol, že obchod s takouto komoditou, ako je cukor, sa vykonáva v rámci hotovostného\nstyku, pričom tento spôsob nie je vôbec neobvyklý, žalobca vykonal aj mnohé ďalšie obchody týmto istým\nspôsobom, pričom tieto boli daňovým úradom akceptované. Bežná prax je taká, že cukor sa skladuje\n\nv logistických centrách, resp. veľkoskladoch, do ktorých si prídu záujemcovia tovar prezrieť a kúpiť bez\ntoho, aby sa tovar premiestňoval. Žalobcovi nie je zrejmé, prečo, pokiaľ súd neuveril výpovedi konateľa\nspoločnosti LONGINEX, s. r. o. B. a túto považoval za nepresvedčivú, z tejto výpovede si osvojil jeho\ntvrdenie o tom, že cukor mal byť skladovaný v Lučenci na Fiľakovskej ceste. Samotný B. vo výpovedi\nzo 27. januára 2011 uvádza, že sa nezúčastnil žiadneho obchodu, preto ani nemohol vedieť, kde sa\ntovar nachádza. Keďže žalobca nepreberal tovar v sklade v Lučenci, ale vo veľkoskladoch, kde bol\ncukor skladovaný na náklady dodávateľa, nemal mať prečo doklady o prenájme takéhoto skladu ani\no preprave tovaru z Lučenca do Veľkého Krtíša, Slovenských Ďarmôt a Prešova. Rovnako doklad o\nprenájme skladovacieho priestoru nemusela mať ani spoločnosť LONGINEX, s. r. o., ktorá nakúpila\ntovar od spoločnosti HBM TRADE, s. r. o., keďže tento tovar sa nepremiestňoval, ale až do prevzatia\nposledným kupujúcim bol na jednom mieste. Podľa vyjadrenia konateľa žalobcu tovar preberal on\nosobne za prítomnosti pána F. ako zástupcu spoločnosti LONGINEX, s. r. o. a ďalších osôb na troch\nmiestach - v Prešove, Slovenských Ďarmotách a Veľkom Krtíši, kde bol tovar uskladnený, o čom predložil\nsprávcovi dane potrebné doklady /viď aj zoznam o nákupe, preprave a predaji vypracovaný žalobcom/,\nktorý dôkaz nebol vyhodnotený ani žalovaným ani súdom.\nK námietke súdu, že žalobca mohol navrhnúť výsluch svedka F., uviedol, že nemohol poznať názor\nsprávcu dane a nevedel, že tento považoval rozporné výpovede svedkov za dôkaz, preukazujúci\nnezrealizovanie zdaniteľného plnenia žalobcom. Žalobca bol presvedčený, že predložené doklady a\nostatné vykonané dôkazy nespochybniteľne preukazujú jeho nárok, a preto výsluch ďalších svedkov,\nvrátane F., nenavrhoval. Pokiaľ považoval správca dane niektoré skutočnosti za sporné, bol povinný pre\nzistenie úplného skutkového stavu doplniť dokazovanie ďalšími jemu známymi dôkazmi, a preto mal\nvykonať aj výsluch svedka F.. Prvostupňový orgán v rozpore so svojou povinnosťou zistiť objektívne\nskutkový stav preniesol túto povinnosť na žalobcu, ktorý zabezpečoval na svoje náklady aj iných\nsvedkov. Povinnosť správneho orgánu zistiť objektívne skutkové okolnosti v rozsahu potrebnom na\nsprávne rozhodnutie mu vyplýva z ust. § 2 (Základné zásady daňového konania) zákona č. 511/1992 Zb.,\npodľa ktorého v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi,\nchránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov\ndaňových subjektov a ostatných osôb ?zúčastnených v daňovom konaní. Správca dane postupuje v\ndaňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto\nkonaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a\nvybrať daň. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky\ndôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo /použitie\nprávnej úpravy zákona č. 511/1992 Zb. vyplýva z § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z./.\nŽalovaný a prvostupňový správny orgán v tomto konaní takto nepostupovali. Aj pri vyhodnocovaní\ndôkazov správny orgán ako i žalovaný vyhodnotili dôkazy v rozpore s ust. § 2 zákona č. 511/1992\nZb., keď tieto dôkazy nevyhodnotili vo vzájomnej súvislosti, ale brali do úvahy len svedeckú výpoveď\nsvedka B., čo vyplýva z napádaného rozhodnutia, ako i z dodatočného platobného výmeru, keď svoje\nrozhodnutie správca dane a následne aj žalovaný odvodzuje od skutočností, ktoré vyplynuli len z tejto\nvýpovede, pričom správca dane ani žalovaný jednotlivé tvrdenia nekonfrontovali s inými dôkazmi a\nskutočnosťami, ktoré vyšli najavo. Veľmi dôležitým tvrdením pre preukázanie oprávnenosti uplatneného\nnadmerného odpočtu DPH bolo tvrdenie V. o mieste skladovania, ktoré presne označil s tým, že prebratia\ntovaru sa zúčastnili aj ďalšie osoby. Žalovaný toto tvrdenie bez ďalšieho spochybnil len s poukazom\nna výpoveď B., a nevykonal žiadne dôkazy na odstránenie týchto rozporov o to viac, že z výpovede\nkonateľa B. vyplývalo, že o dodávkach tovaru nevie nič, a preto aj jeho tvrdenie o mieste skladovania\ncukru nemôže mať žiadnu výpovednú hodnotu. Konajúci súd námietku žalobcu o nesprávnom hodnotení\ndôkazov žalovaným a obmedzením sa len na hodnotenie svedeckej výpovede B. vo svojom odôvodnení\nrozhodnutia nevyhodnotil a ponechal ju, ako aj iné argumentácie žalobcu, za nepovšimnuté.\nVykonaným dokazovaním správca dane nezistil objektívne, pravdivé a úplné skutkové okolnosti, keďže\nsa obmedzil vo vzťahu na preukázanie zdaniteľného plnenia medzi spoločnosťou LONGINEX, s. r. o.,\na žalobcom len na výsluch konateľa B. s tým, že ďalšie osoby, ktoré sa obchodu zúčastnili priamo\nnevypočul. Z výpovede konateľa žalobcu V. vyplynulo, že prevzatia tovaru - kryštálového cukru od\ndodávateľa sa za spoločnosť LONGINEX, s. r. o. zúčastnil len pán F., ktorú skutočnosť potvrdil aj konateľ\nspoločnosti pán B., pričom F. okrem odovzdania tovaru preberal od žalobcu aj finančné prostriedky ako\núhradu za dodanie tovaru. Pokiaľ konateľ B. nemal vedomosť o tom, kde sa cukor skladoval, na koľkých\nmiestach, kto ho doviezol a odkiaľ, nemôže byť táto skutočnosť na ťarchu žalobcovi, ktorý sa pri obchode\ns uvedeným pánom ani nekontaktoval a zodpovednou osobou za spoločnosť LONGINEX, s. r. o. bol\npre neho pán F., ktorý tovar priamo na skladovacom mieste odovzdal konateľovi pánovi V. a u ktorého\ntento nemal mať dôvod na pochybnosť o jeho oprávnení konať za spoločnosť LONGINEX, s. r. o.. Aj\n\nz výpovede konateľa spoločnosti LONGINEX, s. r. o. B. vyplýva, že pán F. zabezpečoval predmetný\nobchod so žalobcom, konateľ B. mu pripravoval len pokladničné doklady, ktoré ponechával v trezore\nspoločnosti, pričom finančné prostriedky preberal len pán F..\nKrajský súd žiadnu vyššie namietanú skutočnosť nezobral do úvahy, pričom z odôvodnenia rozhodnutia\nsúdu nie je žalobcovi zrejmé, prečo jeho argumentáciu súd neuznal. Takéto rozhodnutie nie je\npreskúmateľné a je v rozpore s ust. § 157 ods. 2 OSP. V tejto súvislosti navrhovateľ poukázal na\nodôvodnenie uznesenia NS SR č. k. 6Sžf/8/2010, ktorého časť citoval v nasledovnom znení „Súčasťou\npráva na súdnu ochranu a na spravodlivý proces je nepochybne aj právo na riadne odôvodnenie súdneho\nverdiktu. Právo na spravodlivý proces vyžaduje, aby rozhodnutie bolo odôvodnené. Vyplýva to z potreby\ntransparentnosti výkonu spravodlivosti, ktorá je inherentná každému jurisdikčnému aktu. Je korelátom\npráva účastníka prednášať návrhy aj argumenty, aby na ne dostal odpoveď. Odôvodnenie rozhodnutia je\naj zárukou toho, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny. Je predpokladom toho, aby strany mohli účinne\nuplatňovať právo na opravné prostriedky. Napokon je predpokladom kontroly výkonu spravodlivosti zo\nstrany verejnosti. Súčasťou práva na riadne odôvodnenie je aj to, aby sa súd riadne vysporiadal so\nvšetkými relevantnými námietkami účastníka konania. Nedostatočné vysporiadanie sa s námietkami\núčastníka konania spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Odôvodnenie má presvedčiť účastníkov\nkonania, že rozhodnutie bolo výsledkom starostlivého zhodnotenia relevantných faktov, že nebolo\nlen doprovodom vopred prijatého rozhodnutia a že nebolo svojvoľné. Z uvedeného dôvodu je preto\npotrebné trvať na logickej súladnosti (bezrozpornosti) a vecnej konzistencii odôvodnenia rozhodnutia,\nktoré nemôže opomenúť dôležité skutočnosti a tieto ponechať bez odpovede.“.\nZ uvedeného teda vyplýva, že súd vo svojom odôvodnení musí podať výklad opodstatnenosti,\npravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku a musí sa vysporiadať so všetkými\nrozhodujúcimi skutočnosťami. Jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený\nnielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na\nprávne závery, ktoré prijal.\nV správnom súdnictve je súd viazaný žalobou vymedzeným rozsahom a dôvodmi preskúmania\nzákonnosti napadnutého rozhodnutia, čomu zodpovedá povinnosť súdu rozhodnúť o všetkých bodoch\nžaloby a v odôvodnení sa s nimi vysporiadať (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15.\ndecembra 2010, sp. zn. 8Sžo/230/2010).\nNa základe uvedeného je podľa názoru žalobcu napadnuté rozhodnutie pre nedostatočné odôvodnenie\nnepreskúmateľné .\nAj keď žalobca vo svojom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu nedefinoval\nsvoje námietky tak rozsiahlo, ako bolo uvedené v žalobe, aj z tohto odvolania je zrejmé, že dôvodil\nrovnakými skutočnosťami ako v žalobe, keď namietal, že preukázal zdaniteľné plnenie, splnil podmienky\npodľa ust. § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. a § 49 ods. 1, 2 v spojení s § 51 ods. 1 zákona č.\n222/2004 Z. z., a že má nárok na uplatnený nadmerný odpočet DPH. Okrem toho, pokiaľ bol rozhodnutím\nžalovaného žalobca ukrátený na svojich právach z dôvodov uvedených v ust. § 205j ods. 2 písm. a/,\nc/ OSP, o ktoré opieral žalobca svoju žalobu, sú podľa názoru žalobcu splnené zákonné podmienky na\nvyhovenie žalobe.\nNezákonnosť rozhodnutia z dôvodu nedostatočného zistenia skutkového stavu a nesprávneho právneho\nposúdenia veci videl žalobca v tom, že žalovaný a aj prvostupňový správny orgán preniesli v rozpore so\nzákonom dôkazné bremeno na neho a pri rozhodovaní vychádzali zo skutkového stavu, ktorý neodrážal\nrealitu posudzovaného prípadu, pričom alibistickým spôsobom žalobcu odkázali na ust. § 29 zákona\nč. 511/1992 Zb. o jeho dôkaznom bremene. Napriek uvedenej zásade bol správny orgán povinný zistiť\nobjektívne skutkový stav a na jeho základe vydať zákonné rozhodnutie. V napádanom konaní dôkazy\ndohliadaval sám žalobca a na svoje náklady zabezpečoval aj svedkov. Uviedol, že správne konanie je\novládané zásadou materiálnej pravdy. Rozhodnutie správneho orgánu musí vychádzať zo spoľahlivo\nzisteného skutkového stavu veci. Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za\ntým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov\nkonania. Skutkový stav nie je postačujúci pre rozhodnutie vo veci vtedy, pokiaľ v rozpore so zákonom\nneboli v danej veci zistené všetky právne významné skutočnosti. Na rozdiel od súdneho konania, kde\nsa uplatňuje zásada dispozičná, v administratívnom procese je to zásada vyšetrovacia. Povinnosť zistiť\nskutkový stav v rozsahu nevyhnutnom pre vydanie rozhodnutia má zásadne správny orgán.\nPod nesprávnym právnym posúdením veci možno rozumieť predovšetkým omyl správneho orgánu pri\naplikácii práva na dostatočne zistený skutkový stav. Aj nedostatočne zistený skutkový stav však môže\nbyť následkom nesprávneho právneho posúdenia veci.\n\nNa základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu\nv Banskej Bystrici, č. k. 23S/15/2013-23 zo 17. apríla 2013 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie, resp. aby rozsudok zmenil tak, že rozhodnutia žalovaného z 30. novembra 2012, č.\n1100301/1/1294961/2012/5098 a č. 1100301/1/1294905/2012/5098, vrátane dodatočných platobných\nvýmerov Daňového úradu Banská Bystrica č. 9600403/5/2484716/2012/Bed z 10. septembra 2012 a č.\n9600403/5/2612067/2012/Lon z 19. septembra 2012, zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie a\npriznal mu z vyššie uvedených dôvodov náhradu trov konania v ním vyčíslenej výške.\nIII.\nŽalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že trvá na vyjadrení k žalobe a v plnom\nrozsahu sa stotožňuje s právnym záverom uvedeným v napadnutom rozsudku. Vzhľadom na uvedené\nnavrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 23S/15/2013-23\nzo 17. apríla 2013 ako vecne správny potvrdil.\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 OSP)\npreskúmal rozsudok krajského súdu podľa § 212 ods. 1 OSP, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia\npojednávania podľa § 214 ods. 2 a § 250ja ods. 2 OSP, a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok\nje potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP a podľa § 221 ods. 2 OSP vec vrátiť súdu prvého\nstupňa na ďalšie konanie, a to pre závažné procesné pochybenie spočívajúce v jeho nedostatočnom\nodôvodnení.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP).\nPodľa § 247 ods. 1 OSP podľa ustanovení tejto hlavy (t. j. druhej hlavy piatej časti) sa postupuje\nv prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená\nrozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia\na postupu.\nPre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej,\ntretej a štvrtej časti tohto zákona (§ 246c ods. 1 vety prvej OSP).\nPodľa § 250j ods. 1 OSP ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z\ndôvodov uvedených v žalobe (ďalej len „v medziach žaloby“) dospel k záveru, že rozhodnutie a postup\nsprávneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta.\nV zmysle citovaného ustanovenia § 250j ods. 1 OSP príslušný súd rozhodne vo veci samej tak, že\nžalobu zamietne, ak zistí, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade\nso zákonom. Záver o súlade postupu a rozhodnutia správneho orgánu so zákonom sa týka rozsahu a\ndôvodov, pre ktoré bola žaloba podaná.\nProcesnému právu účastníka konania vznášať v žalobe námietky nezákonnosti voči postupu\na rozhodnutiu správneho orgánu zodpovedá povinnosť správneho súdu preskúmať rozhodnutie\nsprávneho orgánu v rozsahu žalobných námietok, o vznesených námietkach rozhodnúť a pokiaľ ich\nnepovažoval za dôvodné, vysvetliť a vyložiť, z akých dôvodov. Ak tak správny súd neurobí, zaťaží svoje\nrozhodnutie nielen vadami spočívajúcimi v porušení všeobecných procesných princípov - podraditeľných\npod vadu konania v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ OSP - ale súčasne postupuje aj v rozpore so zásadami\nvyjadrenými v druhej hlave, siedmom oddiele Ústavy SR (predovšetkým čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2) a v\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd (ďalej aj „Dohovor“; porov. II. ÚS\n9/00, I. ÚS 35/01, I. ÚS 26/94, IV. ÚS 156/03).\nSúčasťou práva na súdnu ochranu a na spravodlivý proces je nepochybne aj právo na riadne\nodôvodnenie súdneho verdiktu, ktoré je aj zárukou toho, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny. Je\n\npredpokladom toho, aby strany mohli účinne uplatňovať právo na opravné prostriedky. Napokon je\npredpokladom kontroly výkonu spravodlivosti zo strany verejnosti.\nV odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa\nvo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí,\nktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa\npri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd\ndbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé (§ 157 ods. 2 OSP).\nCitované zákonné ustanovenie je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie súdu musí obsahovať dostatočné\ndôvody, na základe ktorých je založené.\nSúčasťou práva na riadne odôvodnenie je aj to, aby sa súd riadne vysporiadal so všetkými relevantnými\nnámietkami účastníka konania. Nedostatočné vysporiadanie sa s námietkami účastníka konania\nspôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia.\nZ obsahu žaloby je zrejmé, že žalobca nezákonnosť rozhodnutí žalovaného a nesprávneho postupu pri\nich vydaní videl v tom, že :\n1) rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci,\n2) zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci,\n3) postupom žalovaného boli porušené základné zásady správneho konania, keď vyhodnotil vykonané\ndôkazy jednostranne, a to len niektoré a bez vzájomnej súvislosti, tieto navzájom nekonfrontoval a\nnezabezpečil objektívne a úplné zistenie skutkového stavu,\n4) nesprávne právne vyhodnotil zistené skutočnosti predovšetkým z pohľadu neunesenia dôkazného\nbremena podľa § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb.,\n5) žalobca preukázal dokladmi, ktoré označil, splnenie podmienok pre uplatnenie nadmerného odpočtu\nDPH podľa § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. a s poukazom na § 49 ods. 1, 2 zákona č. 222/2004 Z.\nz. je jeho nárok na nadmerný odpočet DPH v uplatňovanej výške 80.844,11 € preukázaný a zákonný.\nPosudzujúc obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku, odvolací súd dospel k záveru, že krajský\nsúd v odôvodnení rozsudku zameral podstatnú pozornosť otázke nevypočutiu F., pričom s ostatnými\nnámietkami zo strany žalobcu sa dôsledne nevysporiadal, resp. niektorým venoval len minimálnu\npozornosť a z niektorými (porušenie zásad správneho konania, neunesenie dôkazného bremena) sa\nnevysporiadal vôbec.\nPokiaľ teda v posudzovanej veci krajský súd nepreskúmal komplexne žalobcove námietky,\npodľa názoru odvolacieho súdu postupoval nedôsledne, čím postihol napadnutý rozsudok znakom\nnepreskúmateľnosti odvolacím súdom, pričom uvedeným postupom bolo porušené právo žalobcu na\nspravodlivý a riadny súdny proces, právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na\nnezávislom a nestrannom súde ako aj zásada spravodlivého procesu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 38 ods. 2\nListiny základných práv a slobôd. Ústavný súd SR už vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na\nspravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom\nsúdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ (IV. ÚS 115/03).\nV správnom súdnictve je súd viazaný žalobou vymedzeným rozsahom a dôvodmi preskúmania\nzákonnosti napadnutého rozhodnutia, čomu zodpovedá povinnosť súdu rozhodnúť o všetkých bodoch\nžaloby a v odôvodnení sa s nimi vysporiadať.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky preto musel napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP v\nspojení s § 250ja ods. 3 veta druhá OSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP),\na to bez toho, aby sa zaoberal hmotnoprávnou stránkou odvolania.\nPokiaľ prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca v odvolaniach proti prvostupňovým\nrozhodnutiam neuviedol žiadne konkrétne porušenie zákona zo strany správnych orgánov a taktiež sa\nnedomáhal vykonania ďalších dôkazov, nenavrhoval ani vypočutie podľa žalobcu kľúčového svedka F. s\ntým, že skonštatoval, že žalobca môže v žalobe napadnúť zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov len\n\nv takom rozsahu, v akom ich napadol v odvolaní proti rozhodnutiam prvostupňového správneho orgánu\n-a vytýkanie porušení zákonnosti, ktoré uvádza žalobca v žalobe presahuje rámec podaných odvolaní\nproti rozhodnutiam prvostupňového správneho orgánu - odvolací súd konštatuje nasledovné.\nV súvislosti s obsahovými náležitosťami žalobného návrhu je v aplikačnej praxi diskutovaná otázka, či\nžalobca môže v návrhu na zrušenie rozhodnutia uplatňovať aj dôvody, ktoré v konaní pred správnym\norgánom neuplatňoval. Podľa názoru odvolacieho súdu, zo žiadneho ustanovenia druhej hlavy piatej\nčasti Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva obmedzenie žalobcu uviesť v žalobe aj skutočnosti,\nktoré pôvodne v konaní neuplatňoval. Rozhodujúce je iba to, či rozhodnutím alebo postupom správneho\norgánu bol žalobca ukrátený na jeho právach (§ 250 ods. 2 OSP). Uvedené obmedzenie nevyplýva\nani z ustanovenia § 250j OSP, ktoré neumožňuje súdu pri úvahách o tom ako má vo veci rozhodnúť,\nzobrať do úvahy tú skutočnosť, že navrhovateľ v priebehu správneho konania prípadne neuviedol všetky\nskutočnosti významné pre rozhodnutie vo veci.\nV ďalšom konaní bude preto povinnosťou prvostupňového súdu prejednať vec v medziach podanej\nžaloby, dôsledne sa vysporiadať so všetkými námietkami žalobcu, vrátane odvolacích námietok, znovu\no nej rozhodnúť a svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodniť.\nV novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho\nkonania (§ 224 ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvej OSP).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 01. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu\n\nn i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}