{"guid": "7ad5153d-0317-40b2-88f3-decf6712e552:5e5687d9-5b1a-4e04-bcb5-8b06b8ee20a5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:6013200133.1", "spisova_znacka": "4Sžo/2/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžo/2/2014 z 12. 2. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 12. februára 2014, sp. zn. 4Sžo/2/2014, ECLI:SK:NSSR:2014:6013200133.1", "identifikacne_cislo": "6013200133", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Zemková", "sudca_id": 393, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-zemkova-393", "datum_vydania": "2014-02-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-90.odsek-3", "nazov": "§ 90 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-90.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-90"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-47.odsek-4", "nazov": "§ 47 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-47.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250i.odsek-2", "nazov": "§ 250i ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250i.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250i"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/543#paragraf-90", "/SK/ZZ/2002/543#paragraf-47", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250i"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5e5687d9-5b1a-4e04-bcb5-8b06b8ee20a5", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:6013200133.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:6013200133.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:6013200133.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Sžo/2/2014\n6013200133\n12. 02. 2014\nJUDr. Jana Zemková\nECLI:SK:NSSR:2014:6013200133.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej, PhD.\na zo sudcov JUDr. Eriky Čanádyovej a JUDr. Milana Moravu v právnej veci žalobcu: Agro Čelovce, s.r.o.,\nso sídlom 77 Čelovce, IČO: 36 621 269, zastúpený: Advokátska kancelária Laššák, s.r.o., so sídlom\nRudlovská cesta 33, Banská Bystrica, proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia,\nústredie, Karloveská 2, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\n3397001312/8791-33584/25/2012/Ant zo dňa 23. novembra 2012, konajúc o odvolaní žalobcu proti\nrozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/12/2013 - 74 zo dňa 18. septembra 2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky m e n í rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.\n23S/12/2013-74 zo dňa 18. septembra 2013 v časti tak, že m e n í rozhodnutie žalovaného\nč. 3397001312/8791-33584/25/2012/Ant zo dňa 23. novembra 2012 v spojení s prvostupňovým\nrozhodnutím Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Banská\nBystrica č.3397301912/7684-24785/Huť zo dňa 06.09.2012 vo výroku o výške uloženej pokuty tak, že\nžalobcovi u k l a d á sankciu - pokutu vo výške 5 500,- €.\nVo zvyšnej časti rozsudok Krajského súdu v Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/12/2013-74 zo\ndňa 18. septembra 2013 p o t v r d z u j e .\nŽalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici podľa § 250j Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej len „OSP“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. 3397001312/8791-33584/25/2012/Ant zo dňa 23. novembra 2012 a nepriznal žalobcovi\nnáhradu trov konania. Predmetným rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie Slovenskej inšpekcie\nživotného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Banská Bystrica č. 33 973 019 12/7684-24 785/\nHuť zo dňa 06.09.2012, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 11.000 € za protiprávne konanie,\nktorého sa žalobca dopustil tým, že objednal výrub drevín bez súhlasu orgánu ochrany prírody, v rozpore\ns § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z., čím spáchal iný správny delikt podľa § 90 ods. 3 písm. l/ zákona\nč. 543/2002 Z.z. zákon o ochrane prírody a krajiny (ďalej len zákon č. 543/2002 Z.z.)\nKrajský súd rozsudok odôvodnil tým , že žalovaný postupoval správne, keď na daný prípad aplikoval\nzákon č. 543/2002 Z.z., pričom nie je možné prihliadať na predchádzajúcu, dnes už neplatnú právnu\núpravu, hoci na ňu odkazuje právna norma v poznámke pod čiarou. Nemožno vykladať ustanovenie\n\n§ 1 ods. 3 písm. a/ a b/ zákona č. 543/2002 Z.z. izolovane od ostatných ustanovení tohto zákona. Z\nviacerých ustanovení predmetného zákona možno vyvodiť, že pod režim ochrany spadajú aj ovocné\ndreviny. V podrobnostiach súd poukázal na argumentáciu žalovaného vo vyjadrení a poznamenal, že v\nzmysle rozhodovacej praxe súdov nie je nedostatkom odôvodnenia rozhodnutia, ak sa súd stotožní s\nprávnymi závermi žalovaného, pričom súd môže prevziať argumentáciu žalovaného, ak je právny názor\nsúdu zhodný s právnym názorom žalovaného, podľa ktorého by nemala byť dôvodom pre zrušenie\nrozhodnutia súdu skutočnosť, že odôvodnenie by malo byť obsiahlejšie, či prepracovanejšie, ak súd\nprisvedčí argumentáciu účastníka. Uviedol, že prvostupňový správny orgán náležite popísal skutkové\nzistenia, podklady, z ktorých dospel k skutkovému záveru a súd sa nestotožnil so žalobnou námietkou, že\nsa jedná o nedostatočne zistený skutkový stav veci. Ani rozpory v popise skutkového stavu nie sú také,\nktoré by mali znamenať nepreskúmateľnosť, nezrozumiteľnosť rozhodnutia. Naopak v popise zistení pri\nkontrole z obsahu protokolu z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že ústavný skutkový stav korešponduje\ns podkladmi rozhodnutia a odôvodňoval vydať napadnuté rozhodnutie o uložení predmetnej sankcie.\nSprávny orgán sa v rozhodnutí náležite vysporiadal s popisom stavu, odôvodnil ako postupoval pri\nvyčíslení spoločenskej hodnoty drevín a prečo nemohol použiť ďalšie koeficienty, pričom žalobca\npri fyzickom prepočítavaní vyrúbaných drevín voči počtu nenamietal. Nepovažoval za opodstatnenú\nžalobnú námietku, v zmysle ktorej z nájomných zmlúv vyplýva súhlas - oprávnenie na výrub drevín.\nMal za to, že žalovaný správne vyhodnotil obsah nájomných zmlúv, z ktorých možnosť výrubu drevín\nna základe súhlasu vlastníka nevyplýva. To, že nájomca má povinnosť v záujme udržiavania pozemku\nv stave spôsobilom na dosiahnutie poľnohospodárskeho účelu, nenahrádza súhlas vlastníka na výrub\ndrevín, keby aj sa malo tým predchádzať výskytu a šíreniu burín na neobrábaných pozemkoch, naviac\nkeď súhlas vlastníka musí byť daný jednoznačne a je základnou podmienkou preto, aby orgánom\nochrany prírody mohol byť daný súhlas k výrubu drevín. Za neopodstatnenú považoval žalobnú\nnámietku, že žalovaný nesprávne dospel k záveru, že žalobca si bol vedomý skutočnosti, že povolenie na\nvýrub stromov musí zabezpečiť, pričom túto povinnosť nesplnil, čo žalovaný vyvodzoval z obsahu zmluvy\no dielo, ktorú žalobca uzatvoril so spoločnosťou BIOPALIVÁ, spol. s.r.o., kde s názorom žalovaného\nkonštatoval, že ak žalobca ako účastník zmluvy nesúhlasil s dojednaním v zmluve, že zabezpečí\npotrebné povolenie na výrub stromov, nemusel v takomto znení zmluvu podpísať, resp. mohol trvať\nna zmene zmluvy a pokiaľ došlo k podpísaniu zmluvy v tomto znení, zmluva ho zaväzuje v zmysle\nzásady zmluvy sa plnia. Ďalej nevyhovel požiadavke žalobcu na zníženie výšky pokuty, keď konštatoval,\nže rozhodnutie o výške pokuty je rozhodnutím správneho orgánu na základe povolenej správnej\núvahy, správneho uváženia. Konštatoval, že žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia sa zaoberal\nvyhodnotením závažnosti správneho deliktu, spôsobu jeho spáchania, jeho následkom a okolnostiam\nza ktorých bol spáchaný v zmysle § 91 ods. 1 zák. č. 543/2002 Z.z. a zohľadnil konkrétne okolnosti\nsvedčiace v prospech ako aj v neprospech žalobcu, pričom svoje rozhodnutie a úvahu ako sa uberal pri\nrozhodovaní výške uloženej pokute náležite zdôvodnil. O trovách konania rozhodol podľa § 250k ods. 1\nOSP., keď žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech náhradu trov konania nepriznal.\nII.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie zo dňa 07.11.2013 čl. 81\nspisu, ktoré na základe uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/12/2013-82 zo dňa\n14. novembra 2013 - výzvy podľa § 43 a § 209 ods. 1 OSP doplnil dôvodmi odvolania v písomnom\npodaní zo dňa 28.11.2013 čl. 84 spisu. V dôvodoch odvolania uviedol, že napadnuté rozhodnutie\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Má za to, že aplikácia zákona č. 543/2002 Z.z. na\nprejednávanú vec a to na základe ust. § 1 ods. 3 písm. b/ a podporne písm. a/ zák. č. 543/2002 je vo\nveci vylúčená, keď ust. § 1 ods. 1 tejto normy uvádza, že zákon č. 543/2002 Z.z. sa nevzťahuje na\nochranu „hospodársky významných druhov a rodov rastlín a zvierat“, ktorých pojem nie je zákonom ani\nprávnym poriadkom SR v súčasnosti definovaný. Poukázal na jazykovú a historickú metódu interpretácie\ntohto slovného spojenia a na následné vzájomné súvislosti zhodnotené použitím systematickej metódy\ninterpretácie a zmyslu. Poukázal na slovník súčasného slovenského jazyka, ktorý definuje pojem „druh“\nz hľadiska biologického ako „základnú jednotku používanú pri systematike živých organizmov“ a na to,\nže zákonná úprava § 3 ods. 1 písm. b/ zák. č. 543/2002 Z.z. nehovorí o každom alebo akomkoľvek\ndruhu rastlín, ale len o „hospodársky významných druhov rastlín“ t.j. takých, ktoré sú významné pre\nhospodárstvo a poľnohospodárstvo. Jazykovým výkladom dospel k záveru, že tie druhy a rody rastlín\na zvierat, ktoré sú pre človeka hospodársky a poľnohospodársky významné, nepoužívajú ochranu\nzákona č. 543/2002 Z.z.. Definícia uvedeného pojmu sa nachádza vo vyhláške Federálneho ministerstva\n\npoľnohospodárstva výživy zo dňa 20. novembra 1989 pod. č. 134/1989 Zb., ktorou sa vydáva zoznam\nhospodársky významných druhov a rodov rastlín a zvierat, kde podľa § 1 uvedenej vyhlášky sa za\nhospodársky významný druh rastlín považuje aj jabloň a čerešňa, ako i na predchádzajúci zákon o\nochrane prírody a krajiny č. 287/1994 Z.z., ktorý v § 2 ods. 4 písm. b/ identicky ako zákon č. 543/2002\nZ.z. vylučoval jeho aplikáciu na ochranu hospodársky významných druhov a rodov rastlín a zvierat a\ndokonca odkazoval na ust. vyhlášky 134/1989 Zb. v danom čase obsahujúcej aj ust. § 1.\nOdvolateľ tvrdil, že vyrúbané jablone a čerešne, ktorých vyrúbanie objednal, spadajú do kategórie\n„hospodársky významných druhov a rodov rastlín a zvierat“ s právnym následkom, že vo vzťahu\nk nim nie je žalobca viazaný povinnosťami upravenými v zákone č. 543/2002 Z.z., preto sa ani\nnemohol dopustiť správneho deliktu podľa § 90 ods. 3 zák. č. 543/2002 Z.z.. Ďalej tvrdil, že nájomné\nzmluvy výslovne neupravujú prípadné výruby drevín na prenajatých pozemkoch, avšak oprávnenie\nna výrub drevín z nájomných zmlúv vyplýva, nakoľko ide o zmluvný typ nájomnej zmluvy na nájom\npôdy na poľnohospodárske účely, ktorý podlieha režimu zák. č. 504/2003 Z.z. v znení neskorších\npredpisov, podľa § 3 tohto zákona sa pozemok má udržiavať v stave spôsobilom na dosiahnutie účelu;\npoľnohospodársky účel je definovaný odkazom na zák. č. 220/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov,\na každý vlastník poľnohospodárskej pôdy alebo nájomca a správca poľnohospodárskej pôdy je povinný\nvykonávať agrotechnické opatrenia zamerané na ochranu a zachovanie kvalitatívnych vlastností a\nfunkcií poľnohospodárskej pôdy a na ochranu pred jej poškodením a degradáciou, predchádzať výskytu\na šíreniu burín na neobrábaných pozemkoch, zabezpečiť užívanie poľnohospodárskej pôdy tak, aby\nnebola ohrozená ekologická stabilita územia a bola zachovaná funkčná spätosť prírodných procesov\nv krajinnom prostredí a usporiadať a zosúladiť poľnohospodársky druh pozemku s jeho evidenciou v\nkatastri nehnuteľností s poukazom na § 3 ods. 1 písm. a/ - d/ zák. č. 220/2004 Z.z., a tvrdil, že na\nvýrub posudzovaných drevín nebolo potrebné povolenie, preto ani o ne nežiadal a nemožno hovoriť o\nporušení zmluvných a zákonných povinností. Poukazoval na nedostatočne zistený skutkový stav veci,\nkeď žalovaný neuvádzal ani presný počet vyrúbaných drevín a nezohľadnil pri rozhodovaní skutočnosť,\nže žalobca z výrubu nemal žiaden prospech.\nIII.\nŽalovaný vo svojej replike k odvolaniu žalobcu navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd“) odvolaním napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici ako vecne správny\npotvrdil. Uviedol, že sa pridržiava svojho stanoviska k žalobe č. 193-5595/25/2013/Ant z 01.03.2013, v\nktorom sa vyjadril k námietke týkajúcej sa aplikácie zákona č. 543/2002 Z.z. ako aj k ostatným žalobným\nnámietkam.\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nOSP), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu\ndôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 OSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja\nods. 2 OSP) a potom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia zverejnené najmenej päť\ndní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk rozsudok\nverejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 OSP).\nPodľa § 1 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z., tento zákon sa nevzťahuje na ochranu\na) poľnohospodárskych plodín a kultúr,\nb) hospodársky významných druhov a rodov rastlín a zvierat,\nc) rastlinných a živočíšnych škodcov vonkajšej a vnútornej karantény\nd) rastlinných a živočíšnych pôvodcov nákaz a ochorení ľudí a zvierat.\n\nPodľa § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z., na výrub dreviny sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany\nprírody, ak tento zákon neustanovuje inak. Súhlas na výrub dreviny sa môže v odôvodnených prípadoch\nvydať len po posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka a so\nsúhlasom vlastníka alebo správcu, prípadne nájomcu, ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej\nzmluvy, pozemku, na ktorom drevina rastie, ak žiadateľom nie je jeho vlastník (správca, nájomca) a po\nvyznačení dreviny určenej na výrub.\nPodľa § 47 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z.z., súhlas na výrub dreviny sa nevyžaduje\na) na stromy s obvodom kmeňa do 40 cm, meraným vo výške 130 cm nad zemou, a krovité porasty s\nvýmerou do 10 m2 alebo\nb) pri obnove produkčných ovocných drevín, ak sa výsadba nových ovocných drevín uskutoční do\nšiestich mesiacov odo dňa výrubu, alebo\nc) pri bezprostrednom ohrození zdravia alebo života človeka, alebo značnej škody na majetku, alebo\nd) ak oprávnenie alebo povinnosť výrubu vyplýva z osobitných predpisov, alebo\ne) na územiach so štvrtým alebo piatym stupňom ochrany, kde je výrub drevín zakázaný [§ 15 ods. 1\npísm. e) a § 16 ods. 1 písm. a)], alebo\nf) ak je výrub preukázateľne nevyhnutný na zabezpečenie starostlivosti o osobitne chránenú časť prírody\na krajiny a ak výrub vykonáva alebo obstaráva organizácia ochrany prírody, alebo\ng) na stromy s obvodom kmeňa do 80 cm, meraným vo výške 130 cm nad zemou, ak rastú v súkromných\nzáhradách a záhradkárskych osadách.\nPodľa § 2 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z., na účely tohto zákona sa považuje za písm. m/ drevinu rastúcu\nmimo lesa (ďalej len drevina) strom alebo ker vrátane jeho koreňovej sústavy rastúce jednotlivo alebo\nv skupinách mimo lesného pôdneho fondu.\nPodľa § 90 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z., pokutu do 33 193,91 eura a prepadnutie veci môže orgán\nochrany prírody uložiť podnikateľovi alebo právnickej osobe, ktorá sa dopustí protiprávneho konania\ntým, že písm. l/ vyrúbe, objedná výrub alebo dá pokyn na výrub dreviny (§ 47 ods. 3) alebo chráneného\nstromu (§ 49 ods. 3) alebo ho ošetrí (§ 49 ods. 3) bez súhlasu orgánu ochrany prírody.\nPodľa § 219 ods. 1 OSP Odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\nOdvolací súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že krajský súd sa v dôvodoch rozsudku nevysporiadal\ndostatočne s námietkou žalobcu o neaplikovateľnosti zákona č. 543/2002 Z.z. na prejednávanú vec.\nPoukazuje na dôvody rozhodnutia krajského súdu k tejto námietke žalobcu (str. 8, štvrtý a piaty odsek)\na na podporu záverov krajského súdu zdôrazňuje:\nÚčelom zákona č. 543/2002 Z.z. je upraviť pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí, ako aj práva a\npovinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny s cieľom prispieť k zachovaniu\nrozmanitosti podmienok a foriem života na Zemi, utvárať podmienky na trvalé udržiavanie, obnovovanie\na racionálne využívanie prírodných zdrojov, záchranu prírodného dedičstva, charakteristického vzhľadu\nkrajiny a na dosiahnutie a udržanie ekologickej stability (§ 1 ods. 1).\nStrom - je rastová forma cievnatých rastlín. Zaraďuje sa medzi dreviny, čiže rastliny s trvácimi drevnatými\nstonkami a obnovovacími púčikmi umiestnenými nad vrcholom pôdy. Stonky stromov sú celé drevnaté\na od krov sa líšia tým, že sa rozkonárujú už v určitej výške nad povrchom pôdy.\n\nTreba konštatovať, že vyrúbané čerešne a jablone boli stromy a sú považované za dreviny rastúce\nmimo lesa, čo v konaní nebolo sporné.\nPrávna úprava zákona č. 543/2002 Z.z. (v účinnom znení v čase, kedy sa predmetný skutok stal\n- jún a júl 2012) v § 1 ods. 3 vymedzovala, že na hospodárske významné druhy a rody rastlín a\nzvierat sa úprava nevzťahuje (v norme je odkaz pod čiarou na zákon č. 132/1989 Zb. o ochrane práv\nk novým odrodám rastlín a plemenám zvierat, ktorý platil do 31.05.2009 a s účinnosťou od 01.06.2009\nbol zákonom č. 202/2009 Z.z. zrušený). Právna úprava, ktorá platila do 31.12.1997 do zoznamu\nhospodársky významných druhov a rodov rastlín zahrňovala aj jabloň a čerešňu (vyhláška Federálneho\nministerstva poľnohospodárstva a výživy č. 134/1989 Zb., ktorou sa vydáva zoznam hospodársky\nvýznamných druhov a rodov rastlín a zvierat.). Právna úprava platná a účinná v čase, keď sa predmetný\nskutok stal, nevymedzovala za hospodársky významné druhy a rody rastlín a zvierat - jablone a čerešne.\nVo vyhláške Ministerstva životného prostredia č. 24/2003 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002\nZ.z. sú upravené podrobnosti o podmienkach a vydávaní súhlasu na výrub drevín § 17 a prílohou č. 33\nvyhlášky je zoznam drevín (časť A), kde sú medzi drevinami uvedené aj jabloň a čerešňa, z hľadiska\nvzrastovej charakteristiky sú dreviny rozdelené na strom, ker a lianu.\nPre účely zákona č. 543/2002 Z.z. zákonodarca v § 2 ods. 2 písm. m/ definoval pojem drevina rastúca\nmimo lesa (ďalej len drevina) ako strom alebo ker vrátane jeho koreňovej sústavy rastúci jednotlivo\nalebo v skupinách mimo lesného pôdneho fondu.\nPodľa odvolacieho súdu úprava postupu pri výrube drevín typu jabloň a čerešňa, rastúcich, mimo\nlesa bola komplexne upravená v zákone č. 543/2002 Z.z.. V prejednávanej veci nebolo možné na\nvec aplikovať skoršiu právnu úpravu, na ktorú poukazoval žalobca z dôvodu jej neúčinnosti v čase\nskutku. Právna úprava v rozhodujúcom čase pojem „hospodársky významné druhy a rody rastlín“\nnedefinovala. Zákon č. 543/2002 Z.z. komplexne, podľa názoru odvolacieho súdu, upravuje postup pri\nvýrube drevín rastúcich mimo lesa ako aj skutkové podstaty iných správnych deliktov súvisiacich s\nporušením povinností upravených týmto zákonom týkajúcich sa výrubu drevín.\nPotom záver správneho orgánu, ktorý konštatoval porušenie § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z. ako\naj postup správnych orgánov v súlade s § 90 ods. 3 písm. l/ zákona č. 543/2002 Z.z. bol v súlade so\nzákonom.\nOdvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalobcu, že rozhodnutie žalovaného je vydané na\nzáklade nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Poukazuje na dôvody rozsudku krajského súdu\nv tejto časti. Naviac žalobca ani neozrejmil, o ktoré „opomenuté skutkové zistenia“ sa má jednať, ani\nnepreukázal vplyv týchto konkrétnych skutkových zistení na rozhodnutie žalovaného.\nSenát najvyššieho súdu nemohol akceptovať ani tvrdenie žalobcu, že v rozhodnutí žalovaného sa\nneuvádza presný počet vyrúbaných stromov. Konanie žalovaného ako i prvostupňového správneho\norgánu tvorí jeden celok, jedná sa o dvojinštančné konanie. Správny orgán prvého stupňa vo výroku\nrozhodnutia uviedol okrem iných údajov aj presný počet vyrúbaných jabloní (315 ks) a čerešní (340\nks). Žalovaný ako odvolací orgán bol kompetentný rozhodnúť len spôsobom v súlade s ust. § 59 ods.\n2 zákona č. 71/1967 Zb. v spojení s § 81 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. a v súlade s týmito zákonmi\nustanoveniami aj rozhodol, pričom výrok prvostupňového správneho rozhodnutia je určitý, zrozumiteľný,\nteda súladný so zákonom.\nSkutková podstata správneho deliktu podľa § 90 ods. 3 písm. l/ zákona č. 543/2002 Z.z. sa viaže k\nskutkovej okolnosti výrubu drevín rastúcich mimo lesa bez súhlasu orgánu ochrany prírody.\n\nV správnom konaní bolo preukázané naplnenie uvedenej skutkovej podstaty správneho deliktu. Pre\nposúdenie protiprávneho konania žalobcu v preskúmavanej veci je irelevantné, či z výrubu stromov\nmal alebo nemal prospech. Uvedené skutočnosti podľa odvolacieho súdu nemôžu byť zohľadňované\nani pri rozhodovaní o výške uloženej pokuty, pretože § 91 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. upravuje\npodmienky, na ktoré je povinný správny orgán prihliadať pri určení výšky pokuty. Uvedenú skutočnosť\nnemožno subsumovať pod pojem závažnosť, spôsob spáchania správneho deliktu a jeho následky\nvrátane vzniknutej ujmy, rozsah a mieru hroziacej ujmy alebo spoločenskej hodnoty. Uvedená skutková\nokolnosť podľa odvolacieho súdu nemôže byť ani vyhodnotená podľa kritérií upravených v § 91 ods. 1\nzákona č. 543/2002 Z.z.\nŽalobca o súhlas s výrubom drevín príslušný orgán ochrany prírody nepožiadal, preto je bezpredmetné\nsa zaoberať, či v súlade s § 47 ods. 3 druhá veta zákona č. 543/2002 Z.z. bol potrebný aj súhlas vlastníka,\nsprávcu, prípadne nájomcu pozemku na ktorom bol výrub realizovaný a či žalobcovi z nájomnej zmluvy\nvyplýva oprávnenie na výrub drevín.\nSúd prvého stupňa sa dostatočným spôsobom vysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v podanej\nžalobe. Skutkový stav zistený prvostupňovým správnym orgánom a žalovaným bol podľa názoru senátu\nodvolacieho súdu dostatočne preukázaný a v rozhodnutiach náležite odôvodnený.\nOdvolací súd zistil, že v čase rozhodovania o odvolaní proti rozsudku krajského súdu je účinné znenie\nzákona č. 543/2003 Z.z. (účinnosť nadobudlo dňa 01.01.2014), ktoré v § 47 ods. 4 písm. c/ upravuje,\nže súhlas na výrub drevín sa nevyžaduje na dreviny rastúce v ovocných sadoch a záhradách. Z\nadministratívneho spisu bolo podľa názoru najvyššieho súdu preukázané, že vyrúbané dreviny (jablone\na čerešne) sa nachádzali v ovocnom sade. S účinnosťou od 01.01.2014 na výrub takýchto drevín sa\nnevyžaduje podľa zákona č. 543/2002 Z.z. súhlas príslušného orgánu ochrany prírody.\nS poukazom na ustanovenie § 250j ods. 5 O.s.p. ak súd na základe vykonaného dokazovania (na\npodklade administratívneho a súdneho spisu) dospel k záveru, že o uložení sankcie má byť rozhodnuté\ninak, ako rozhodol správny orgán, môže rozhodnúť o uložení sankcie sám. Uvedené ustanovenie\nzákona sa vzťahuje aj na odvolacie konanie (§ 246c, § 211 ods. 2 O.s.p.).\nV danom prípade odvolací súd dospel k záveru, že krajský súd dôvodne zamietol podanú žalobu v časti\nuplatneného základu - kvalifikácie skutku, keďže žalobca porušil povinnosti, ktoré mu vyplývali zo zákona\nč. 543/2002 Z.z. v čase, kedy sa predmetný skutok stal. Najvyšší súd napadnutý rozsudok Krajského\nsúdu v Banskej Bystrici v tejto časti potvrdil (§ 219 ods. 1 a 2 OSP).\nOdvolací súd vzhľadom na požiadavku hospodárnosti konania nevidel dôvod na zrušenie rozhodnutia\nsprávneho orgánu, pretože skutkový stav považoval za dostatočne zistený a samotné právne posúdenie\nveci čo do kvalifikácie sankcionovaného konania nebolo materiálne nesprávne. S poukazom na účinnú\nprávnu úpravu, aplikujúc zásady administratívneho trestania, súd výrok o výške uloženej pokuty v rámci\nrozhodovania v plnej jurisdikcii napravil sám odvolací súd zmenou výroku rozhodnutia správneho orgánu\nlen v časti výšky uloženej sankcie (§ 250j ods. 5 O.s.p. a § 250ja ods. 3 O.s.p.).\nPodľa § 90 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z., právna úprava účinná od 01.01.2014 v prípade výrubu drevín\nbez súhlasu príslušného orgánu (mimo drevín na ktorých výrub sa súhlas nevyžaduje § 47 ods. 4 zákona\n543/2002 Z.z.), určuje rozpätie výšky pokuty do 33.193,91 € (rovnako, ako aj v čase rozhodovania\nsprávnych orgánov a krajského súdu).\nOdvolací súd bol povinný pri rozhodovaní zohľadniť právnu úpravu účinnú v čase jeho rozhodovania,\nvychádzal zo skutočnosti, že aktuálna právna úprava v prípade výrubu posudzovaných drevín je pre\nžalobcu priaznivejšia než právna úprava účinná v čase, kedy sa skutok stal a aj v čase rozhodovania\nkrajského súdu.\n\nPreto aplikujúc moderačné právo, zmenil odvolací súd napadnuté rozhodnutie žalovaného a\nprvostupňového správneho orgánu vo výroku o uložení výšky pokuty a pokutu uložil v spodnej hranici\njej zákonného rozpätia, ktoré zákon pri ukladaní pokút upravuje, čo je v konečnom dôsledku pre\npostavenie žalobcu priaznivejšie a zohľadňuje aj existenciu súčasnej liberálnejšej úpravy pri výrube\ndrevín postupom podľa zákona č. 543/2002 Z.z. Postup odvolacieho súdu je v súlade so Zásadou 2 bod\n2. odporúčania Výboru ministrov Rady Európy č. R (91) pre členské štáty Rady Európy o správnych\nsankciách (schválené Výborom ministrov dňa 13.02.1991 na 452. zasadnutí zástupcov ministrov), podľa\nktorej „ak po spáchaní činu nadobudli účinnosť menej represívne sankcie, mali by sa uplatniť tak, aby\nto bolo výhodné pre osobu , o uložení sankcie proti ktorej správny orgán rozhoduje.“\nVzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je\nuvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu\nobsahujú všetky zákonom požadované náležitosti, žalovaný pri hodnotení dôkazov postupoval v\nmedziach zákona a logického uvažovania, všetky dôkazy hodnotil v ich vzájomnej súvislosti a prihliadal\nna všetko, čo v danom konaní vyšlo najavo. Z týchto podstatných dôvodov napadnutý rozsudok\nKrajského súdu v Banskej Bystrici ako vecne správny, podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP v spojení\ns § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil, iba v časti výšky uloženej pokuty ho zmenil, ako aj zmenil napadnuté\nrozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu v časti výšky uloženej sankcie - pokuty\nz 11.000 € na 5.500 €.\nRozhodnutie krajského súdu v čase jeho vyhlásenia bolo zákonné, z tohto dôvodu odvolací súdu ako\nvecne správny potvrdil aj jeho výrok o náhrade trov konania. Senát odvolacieho súdu je však názoru,\nže krajský súd pokiaľ odkazuje na judikatúru súdov, by sa mal predovšetkým odvolávať na judikatúru\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky a ESĽP prípadne, ak aplikuje úniové právo na judikatúru\nSD EÚ. K zmene časti napadnutého rozsudku, ako odvolací súd konštatuje vyššie, došlo z dôvodu\nzmeny právnej úpravy, ktorá je pre žalobcu priaznivejšia, keďže skutok, ktorého sa žalobca dopustil, s\núčinnosťou od 01.01.2014 už nie je iným správnym deliktom.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa ustanovenia § 250k ods. 1 OSP v spojení\ns § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p. tak, že žalobcovi ich náhradu nepriznal,\nkeď dôvod zmeny časti rozsudku krajského súdu z obsahu odvolania žalobcu nevyplýval a v ďalšom\nžalobca nemal v odvolacom konaní úspech.\nSenát rozhodol pomerom hlasov v pomere 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "23S/12/2013", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}