{"guid": "cf1e8ffa-a09b-4eed-afe6-db442420b693:04f10baf-d7c8-4771-9b93-85d151a0f68e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:6012201296.1", "spisova_znacka": "1Sžp/1/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžp/1/2013 z 27. 5. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. mája 2014, sp. zn. 1Sžp/1/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:6012201296.1", "identifikacne_cislo": "6012201296", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dagmar Snopeková", "sudca_id": 12, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-dagmar-snopekova-12", "datum_vydania": "2014-05-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/326/#paragraf-28.odsek-3", "nazov": "§ 28 ods. 3 zákona č. 326/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/326/#paragraf-28.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/326-2005/paragraf-28"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/326#paragraf-28"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/04f10baf-d7c8-4771-9b93-85d151a0f68e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:6012201296.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:6012201296.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:6012201296.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžp/1/2013\n6012201296\n27. 05. 2014\nJUDr., Ing. Miroslav Gavalec\nECLI:SK:NSSR:2014:6012201296.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr.\nMiroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v\nprávnej veci žalobkyne : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, so sídlom Tajovského č. 28B,\n974 01 Banská Bystrica, IČO: 17 058 520, zast. : JUDr. Martinom Dianiškom, advokátom z advokátskej\nkancelárie so sídlom Slnečná č. 42, 974 04 Banská Bystrica, proti žalovanému : Okresný úrad Banská\nBystrica (pôv. Krajský lesný úrad v Banskej Bystrici, so sídlom nám. Ľudovíta Štúra č. 1, 975 41\nBanská Bystrica), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, na odvolanie žalobkyne\nproti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 20. februára 2013 č.k. 23S/146/2012 - 64, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 20. februára 2013\nč.k. 23S/146/2012 - 64 m e n í tak, že rozhodnutia žalovaného č. 2012/00317 zo dňa 5. októbra 2012\na č. 2012/00291 zo dňa 5. októbra 2012 r u š í a veci mu vracia na ďalšie konanie.\nŽalovaný je povinný do 30 dní od doručenia rozsudku zaplatiť žalobkyni na účet jej právneho zástupcu\nnáhradu trov konania z titulu právneho zastúpenia vo výške 1.082,26 €.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na správnom orgáne\n1. V zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov s účinnosťou odo dňa 1. októbra 2013 obvodné úrady zriadené podľa predpisov\núčinných do 30. septembra 2013 sú okresné úrady podľa tohto zákona a podľa ods. 3 citovaného\nustanovenia Pôsobnosť obvodného úradu životného prostredia v sídle kraja, obvodného pozemkového\núradu v sídle kraja, obvodného lesného úradu v sídle kraja, obvodného úradu pre cestnú dopravu a\npozemné komunikácie v sídle kraja a správy katastra v sídle kraja (na ktoré bola prostredníctvom zákona\nč. 345/2012 Z.z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov prenesená pôsobnosť pôvodných špecializovaných krajských úradov) ustanovená osobitnými\npredpismi prechádza na okresný úrad v sídle kraja.\nNa základe nižšie citovaných zákonných ustanovení má Najvyšší súd Slovenskej republiky preukázané,\nže do postavenia Obvodného lesného úradu v Banskej Bystrici ako pôvodne žalovaného správneho\norgánu nastúpil z titulu zákonných zmien Okresný úrad Banská Bystrica. Uvedená právna zmena\nsa premietla v zákone č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších právnych predpisov\n\nnajmä prostredníctvom novelizovaného znenia ustanovenia § 56 (Štátnu správu na úseku lesného\nhospodárstva vykonáva ministerstvo, okresný úrad v sídle kraja a okresný úrad.)\nPreto bude s týmto právnym nástupcom Najvyšší súd Slovenskej republiky ďalej konať na strane\nžalovaného správneho orgánu. Pod všeobecným označením žalovaný je potom nutné rozumieť tak\npôvodný správny orgán ako aj jeho právneho nástupcu podľa toho, ktorého sa text odôvodnenia týka,\nvrátane aj výrokovej časti súdneho rozhodnutia pri identifikácii napadnutého rozhodnutia.\nPodľa § 9 ods. 11 zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov Konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch\nalebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, právoplatne neskončené obvodným úradom\nživotného prostredia v sídle kraja, obvodným pozemkovým úradom v sídle kraja, obvodným lesným\núradom v sídle kraja, obvodným úradom pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v sídle kraja a\nsprávou katastra v sídle kraja do 30. septembra 2013, dokončí okresný úrad v sídle kraja, v ktorého\núzemnom obvode mali sídlo obvodný úrad životného prostredia v sídle kraja, obvodný pozemkový úrad v\nsídle kraja, obvodný lesný úrad v sídle kraja, obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie\nv sídle kraja a správa katastra v sídle kraja.\nRozhodnutie 1/:\n2. Rozhodnutím č. 2012/00317 zo dňa 5. októbra 2012 (č.l. 26 sp.zn. 23S/146/2012) žalovaný ako\nodvolací orgán príslušný v zmysle ustanovenia § 56 ods. 1 písm. b) a § 59 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z.z.\no lesoch v znení neskorších predpisov (ďalej na účely rozsudku len „zák. č. 326/2005 Z.z.“) zmenil výrok\nnapadnutého rozhodnutia Obvodného lesného úradu v Revúcej č. 139/2012-4 zo 06.06.2012 v spojení s\nopravou chyby zo dňa 15. októbra 2012 tak, že nanovo celý uvedený výrok prvostupňového rozhodnutia\ndoplnil v tom duchu, že žalobkyňa sa porušenia citovaných zákonných ustanovení dopustila v roku 2012.\n3. Týmto prvostupňovým rozhodnutím Obvodný lesný úrad v Revúcej uložil žalobkyni pokutu vo výške\n2000 € podľa § 64 písm. c) zák. č. 326/2005 Z. z. za neplnenie povinností a opatrení na zabránenie\nšírenia a premnoženia škodcov z chránených území s 5. stupňom ochrany podľa ustanovenia § 28 ods.\n3 zák. č. 326/2005 Z. z., v ktorých nebola povolená výnimka orgánu štátnej správy ochrany prírody a\nkrajiny na vykonanie náhodnej ťažby v ochranných pásmach Národnej prírodnej rezervácie (ďalej na\núčely rozsudku len „NPR“) Veľká Stožka tvoriacich súčasť Národného parku Muránska planina.\nRozhodnutie 2/:\n4. Rozhodnutím č. 2012/00291 zo dňa 5. októbra 2012 (č.l. 25 v spise krajského súdu vedenom pod\nsp.zn. 23S/147/2012) žalovaný ako odvolací orgán príslušný v zmysle ustanovenia § 56 ods. 1 písm. b)\na § 59 ods. 1 zák. č. 326/2005 Z. z. zmenil výrok napadnutého rozhodnutia Obvodného lesného úradu\nvo Zvolene č. A/2012/00190-5 zo dňa 18. mája 2012 tak, že výrok prvostupňového rozhodnutia doplnil\nv tom duchu, že žalobkyňa sa porušenia citovaných zákonných ustanovení dopustila v roku 2012.\n5. Uvedeným ďalším rozhodnutím Obvodný lesný úrad vo Zvolene uložil žalobkyni pokutu 4000 € podľa §\n64 písm. c) zák. č. 326/2005 Z.z. za neplnenie povinností na zabránenie šírenia a premnoženia škodcov\nz chránených území s 5. stupňom ochrany, v ktorých nebola povolená výnimka orgánu štátnej správy\nochrany prírody a krajiny na vykonanie náhodnej ťažby, konkrétne v ochrannom pásme NPR Zadná\nPoľana v zmysle ustanovenia § 28 ods. 3 zák. č. 326/2005 Z.z.\nPodľa § 28 ods. 3 zák. č. 326/2005 Z.z. v znení účinnom v čase tvrdeného porušenia predpisov\n(20.04.2012) opatrenia na zabránenie šírenia a premnoženia škodcov z chránených území s piatym\nstupňom ochrany, v ktorých nebola povolená výnimka orgánu štátnej správy ochrany prírody a krajiny\nna vykonanie náhodnej ťažby, zabezpečí v ochranných pásmach území s piatym stupňom ochrany\norganizácia ochrany prírody a krajiny. 43) Vlastník, správca a obhospodarovateľ lesa je povinný strpieť\nvykonanie týchto opatrení.\n\n6. Svoje rozhodnutia [obidve napadnuté rozhodnutia vychádzajú z obdobného právneho posúdeniapoznámka odvolacieho súdu] žalovaný odôvodnil tým, že v rozpore s § 28 ods. 3 zák. č. 326/2005 Z.\nz. ako aj v rozpore so Spoločným usmernením Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a\nMinisterstva životného prostredia Slovenskej republiky na realizáciu opatrení č. 1586/2008-700, resp.\n14037/2007-sopk, zo dňa 28. marca 2008 (ďalej na účely rozsudku tiež „Spoločné usmernenie“),\nžalobkyňa nezabezpečila v ochrannom pásme územia s 5. stupňom ochrany, v ktorom nebola povolená\nvýnimka orgánu štátnej správy ochrany prírody a krajiny, konkrétne v NPR Veľká Stožka a MCHÚ Zadná\nPoľana (ďalej na účely rozsudku tiež „dotknuté chránené územie“), opatrenia na zabránenie šírenia a\npremnoženia podkôrneho hmyzu (ďalej na účely rozsudku tiež „príslušné ochranné opatrenia“ alebo\n„ochranné opatrenia“).\nII.\nKonanie na prvostupňovom správnom súde\nA)\n7. Proti obidvom rozhodnutiam žalovaného podala žalobkyňa žaloby. Žaloba o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. 2012/00317 zo dňa 5. októbra 2012 napadla na Krajskom súde v Banskej\nBystrici pod sp.zn. 23S/146/2012. Žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\n2012/00291 zo dňa 5. októbra 2012 napadla na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp.zn.\n23S/147/2012.\nKrajský súd podľa § 112 ods. 1 O.s.p. spojil uvedené veci na spoločné konanie, ktoré sa ďalej viedlo\npod sp. zn. 23S/l46/2012. Ďalej pod pojmom „napadnuté rozhodnutia“, resp. iba „rozhodnutia“ bude mať\nNajvyšší súd Slovenskej republiky na mysli obidve hore uvedené rozhodnutia 1/ a 2/ žalovaného.\n8. Žalobkyňa prostredníctvom podaných žalôb brojila proti tomu, že rozhodnutia žalovaného potvrdili\nnesprávnosť právneho posúdenia veci a zistenia skutkového stavu. Tiež s poukazom na ustanovenie\n§ 28 ods. 3 zák. č. 326/2005 Z. z. zdôraznila, že toto ustanovenie nekonkretizuje spôsob a rozsah\nvykonania ochranných opatrení z chránených území s 5. stupňom ochrany.\nZ výroku rozhodnutí jej nie je zrejmé, ktoré konkrétne ochranné opatrenia a v akých termínoch\nmali byť vykonané, resp. zabezpečené, na ktorých konkrétnych územiach, aký následok mal nastať\nnevykonaním, resp. nezabezpečením opatrení žalobkyňou. Ani odvolací orgán neuviedol vo svojich\nrozhodnutiach žiadnu z povinností, za nezabezpečenie ktorých bola žalobkyni uložená pokuta.\n9. Tvrdila, že vzhľadom na oneskorené rozhodnutia Ministerstva životného prostredia Slovenskej\nrepubliky a Krajského úradu životného prostredia v Banskej Bystrici, ktorými bolo rozhodnuté o\nnepovolení zásahu na spracovanie náhodnej ťažby, žalobkyňa nemohla začať od 31. augusta 2011 s\nvykonávaním opatrení na zabránenie šírenia a premnoženia škodcov z chránených území s 5. stupňom\nochrany v zmysle Spoločného usmernenia.\nObidve rozhodnutia žalovaného, vrátane obidvoch prvostupňových rozhodnutí, považuje za\nnepreskúmateľné v dôsledku nedostatočného a nepresvedčivého odôvodnenia uloženej výšky pokuty.\n10. Čo sa týka zdôvodnenia výšky pokuty vo vzťahu k jednotlivým konkrétnym opatreniam, ktoré nemali\nbyť žalobkyňou zabezpečené a k jednotlivým územiam, na ktorých neboli tieto opatrenia zabezpečené,\ntak podľa žalobkyne z výroku obidvoch rozhodnutí toto nie je zrejmé. Správny orgán musí pri stanovení\nvýšky pokuty prihliadať na závažnosť konania, jeho okolnosti a trvanie a tieto skutočnosti je povinný v\nodôvodnení rozhodnutia náležité objasniť. Uvedenú požiadavku rozhodnutia nespĺňajú.\nTaktiež namietal neumožnenie pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k jeho podkladom, k spôsobu ich\nzistenia, a ani nemal možnosť navrhnúť doplnenie podkladov pre vydanie rozhodnutia vo veci, čo je v\nrozpore s § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok).\n\nB)\n11. Krajský súd po spojení obidvoch vecí na spoločné konanie preskúmal žalobami napadnuté\nrozhodnutia a postup správnych orgánov podľa Druhej hlavy Piatej časti Občianskeho súdneho poriadku\na dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia a postup správnych orgánov v rozsahu a z dôvodov\nuvedených v žalobe (v medziach žaloby) sú v súlade so zákonom, a preto žaloby ako nedôvodné\nzamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p..\n12. Po citácii ustanovení § 28 ods. 3, § 64 písm. c) a § 65 ods. 1, 2, 4 zák. č. 326/2005 Z. z., s\npoukazom na stanoviská účastníkov konania a obsah pripojených administratívnych spisov sa krajský\nsúd stotožnil so záverom správnych orgánov, že žalobkyňa porušila § 28 ods. 3 zák. č. 326/2005 Z.z.\ntým, že nezabezpečila ochranné opatrenia z dotknutých chránených území.\nČo sa týka konkrétnych opatrení, ktoré mala žalobkyňa realizovať, tieto krajskému súdu jednoznačne\nvyplývajú zo Spoločného usmernenia. Preto podľa krajského súdu neobstojí námietka žalobkyne,\nže nebola povinná zabezpečovať opatrenia v dôsledku neaktuálneho návrhu ochranných opatrení v\ndôsledku nedodržania termínu vydania rozhodnutí o nepovolení výnimiek na vykonanie náhodnej ťažby\ndreva v predmetných NPR.\n13. K otázke zabezpečenia verejného obstarávania pre dodanie feromónových odparníkov, ktoré\npodľa žalobkyňu nebolo uskutočnené z dôvodu existencie prekážky na strane Ministerstva životného\nprostredia Slovenskej republiky, krajský súd upozornil na uznávajúce stanovisko samotnej žalobkyne\nzachytené zápisnici o pojednávaní konanom vo Zvolene dňa 9. mája 2012 (č. sp.: A/2012/00190-4).\nZ uvedenej zápisnice tiež vyplýva záver (viď odborné stanoviská LOS Banská Štiavnica), že systém\nkompetencií pri ochrane smrekových porastov je nefunkčný, pomalý a spôsobuje naďalej veľké\npoškodenie smrekových porastov s ohľadom na vývojový cyklus podkôrneho hmyzu. Nedodržaním\nvčasných agrotechnických termínov už došlo k vyrojeniu podkôrneho hmyzu z NPR do okolitých\nhospodárskych lesov a následnému vzniku poškodenia lesov. Takisto štátny podnik Lesy Slovenskej\nrepubliky časť navrhovaných opatrení zabezpečil vo vlastnej réžii.\n14. Krajský súd zdôraznil, že zodpovednosť žalobkyne za nezabezpečenie opatrení, ktorá povinnosť\njej vyplýva z ustanovenia § 28 ods. 3 zák. č. 326/2005 Z.z., je konštituovaná na objektívnom princípe\na podľa krajského súdu nastupuje priamo zo zákona v prípade, keď nebola orgánom štátnej správy\npovolená výnimka na vykonanie náhodnej ťažby.\nNajmä za nepostačujúce krajský súd označil to, že žalobkyňa do 15.04. iba začala proces zabezpečenia\nvýberu dodávateľa materiálu a prác, hoci Spoločné usmernenie jej prostredníctvom bodu 7/ ukladá\npovinnosť už zabezpečiť výber dodávateľa materiálu a prác v tomto termíne, a nepostačí len začať\nproces, ktorý môže trvať dlhšiu dobu. Jedná sa o agrotechnické termíny, nedodržaním ktorých môže\ndôjsť k vyrojeniu podkôrneho hmyzu.\n15. Krajský súd rovnako za nedôvodné označil nasledujúce námietky žalobkyne, a to že\n- rozhodnutia správnych orgánov (oboch stupňov) sú nepreskúmateľné a nezrozumiteľné; krajský súd\npoukázal na konkretizáciu správneho deliktu vo výrokových častiach, ako aj na obranu žalobkyne, ktorá\nv žalobe bola schopná reagovať (tzn. identifikovať) jednotlivé konkrétne dôvody rozhodnutia žalovaného,\n- výška uloženej pokuty je nedostatočné odôvodnená; krajský súd s poukazom na výšku uloženú pri\nspodnej hranici zákonného rozpätia vyslovil záver, že zistená vada v postupe nemôže spôsobovať\nnezákonnosť rozhodnutia (obdobne aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.\n2Sžp/21/2011 zo dňa 18.04.2012, resp. rozsudok ESĽP v prípade Mikulova v. Slovensko),\n16. Vo vzťahu k odlišnému rozsudku Krajského súdu v Žiline a Krajského súdu v Prešove v obdobných\nprípadoch, sa krajský súd pridržal svojej doterajšej rozhodovacej činnosti (rozsudok č.k. 23S/9/2012-85 z\n\n25. apríla 2012 a rozsudok č.k. 23S/4/2011-91 z 30. marca 2011) potvrdenej hore citovaným rozsudkom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Sžp/21/2011.\nIII.\nOdvolanie žalobkyne/stanoviská\nA)\n17. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 9. apríla 2013 (č.l. 70) proti rozsudku prvostupňového súdu v\ncelosti žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu poukázala na to, že\nrozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm.\nf/ O.s.p.) a\nsúd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.).\nNásledne odvolací súd v stručnosti rekapituluje odvolacie dôvody žalobkyne.\n\n18. Podľa žalobkyne\n- správne orgány nekonkretizovali územia prírodných rezervácii, na ktorých mali a neboli vykonané resp.\nzabezpečené jednotlivé ochranné opatrenia, a\n- tieto jednotlivé opatrenia tiež nekonkretizovali, a to ani lehoty na ich vykonanie (iba spresnenie lehoty\nod 15. apríla do 30.októbra.),\n- krajský súd nevykonal žiadne dokazovanie,\n- neexistenciou povolenia výnimky vo forme náhodnej ťažby na územiach s 5. stupňom ochrany nevzniká\nžalobkyni vykonať príslušné ochranné opatrenia,\n- pri NPR Zadná Poľana žiadateľ (Lesy Slovenskej republiky, š.p.) nemôže namietať nevykonanie\npríslušných ochranných opatrení v roku 2012 podľa neaktuálneho návrhu opatrení (t.j. pred vydaním\nrozhodnutia Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky),\n- pri NPR Veľká Stožka obhospodarovateľ lesa požiadal príslušný úrad o vydanie výnimky oneskorene\n(viď rozhodnutie Krajského úradu životného prostredia v Banskej Bystrici č. 03/2012/111-Ku zo dňa 12.\njanuára 2012 o nepovolení výnimky žiadateľovi) a do jeho ochranného pásma nepatria JPRL ((jednotky\npriestorového rozdelenia lesa) č. 378A00, 379A00 a 382A00,\n- ústne pojednávanie zo dňa 09.05.2012 resp. 24.05.2012 nie je možné považovať za dostatočný priestor\nna obhajovanie práv žalobkyne v zmysle ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku,\n- napriek konštatovaniu nedostatočného odôvodnenia výšky uloženej pokuty toto krajský súd\npaušalizoval tvrdením (v rozpore s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2\nSžp/16/2011), že pokuta bola uložená v spodnej hranici zákonného rozpätia.\nPodľa § 28 ods. 3 zák. č. 326/2005 Z.z. v znení účinnom v čase údajného vykonania činností žalobkyňu\nopatrenia na zabránenie šírenia a premnoženia škodcov z chránených území s piatym stupňom ochrany,\nv ktorých nebola povolená výnimka orgánu štátnej správy ochrany prírody a krajiny na vykonanie\nnáhodnej ťažby, zabezpečí v ochranných pásmach území s piatym stupňom ochrany organizácia\nochrany prírody a krajiny. 43) Vlastník, správca a obhospodarovateľ lesa je povinný strpieť vykonanie\ntýchto opatrení..\n19. Záverom žalobkyňa požadovala o zmenu rozsudku krajského súdu tak, že žalobe konajúci súd v\ncelom rozsahu vyhovie a žalobkyni prizná náhradu trov konania vo vyčíslenej výške 1.082,26 €.\n\nB)\n20. Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 13. mája 2013 (č.l. 80) vyplýva, že žalobkyňa vo svojom\nodvolaní opakovanie vzniesla námietky, ktoré už skôr uviedla vo svojich odvolaniach proti rozhodnutiam\nObvodného lesného úradu vo Zvolene a Obvodného lesného úradu v Revúcej, ako aj vo svojich žalobách\nvo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutí bývalého Krajského lesného úradu v Banskej Bystrici (č.\n2012/00291 a č. 2012/00317, obidve z 5. októbra 2012). Preto sa žalovaný rozhodol nevyjadrovať k\njednotlivým námietkam žalobkyne.\nV súvislosti s uvedeným žalovaný zdôraznil, že porušovanie povinností žalobkyňou vymedzených v\nustanovení § 28 ods. 3 zák. č. 326/2005 Z.z. je opakovane riešené obvodnými lesnými úradmi už od\nroku 2010.\n21. Hoci žalobkyňa na jednej strane uznáva svoju povinnosť zabezpečovať ochranné opatrenia podľa\ncitovaného ustanovenia, tak neplnenie tejto povinnosti na strane druhej odôvodňuje komplikovanosťou\nverejného obstarávania v danej veci.\n22. Na podporu svojho vyjadrenia žalovaný poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp.zn. 2Sžp/21/2011 zo dňa 18. apríla 2012 a sp.zn. 2Sžp/23/2012 zo dňa 27. februára\n2013, ktorými boli potvrdené rozsudky Krajského súdu v Banskej Bystrici o zamietnutí obdobných žalôb\nžalobkyňu.\nUvedené rozsudky v prílohe pripojil.\n23. Záverom žalovaný požadoval potvrdiť napadnutý rozsudok krajského súdu. K nároku na priznanie\nnáhrady trov konania sa nevyjadril.\nC)\n24. V procese prípravy podkladov pre odvolacie súdne rozhodnutie právny zástupca žalobkyne podaním\nz 17. septembra 2013 zaslal vyjadrenie, v ktorom položil dôraz na právne účinky vykonanej zmeny\nvýrokovej časti (nezrozumiteľnosť). Súčasne si uplatnil nárok na trovy odvolacieho konania vo vyčíslenej\nsume 217,63 €.\nNa výzvu Najvyššieho súdu právny zástupca žalobkyne listom z 21. marca 2014 uviedol, že\nžalobkyňa sa nedomáhala revízie právoplatných rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp.zn. 2Sžp/21/20n, resp. 2Sžp/23/2012, ale súčasne vyslovil názor, že nie je možné v celkom rozsahu\nv prejednávanej veci aplikovať závery odvolacieho súdu uvedené vo vyššie citovaných rozhodnutiach\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky.\nIV.\nPrávne názory odvolacieho súdu\n25. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 v spojení s\n§ 246c ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku tiež „O.s.p.“),\npričom prihliadol aj na obsah rozsudkov Krajského súdu v Prešove z 25. októbra 2011 č.k. 1S/46/2011-74\n(č.l. 33) ako aj Krajského súdu v Žiline z 20. septembra 2011 č.k. 20S/141/2010-105 (č.l. 43) ako aj\nna právnu argumentáciu toho istého krajského súdu uvedenú v rozsudku sp.zn. 24S/142013 zo dňa 6.\nseptembra 2013 a tiež k tam pripojenému odlišnému stanovisko člena senátu (viď spis sp.zn. 1 Sžp\n14/2013 tunajšieho súdu). Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote\n(§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250ja\nods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, nenariadil vo veci pojednávanie (v zmysle § 250ja ods. 2 v spojení\ns § 250i ods. 2 O.s.p. a s prihliadnutím na skutočnosť, že preverovanie zákonnosti uloženia sankcie\n\nvyžaduje od správneho súdu konať v rámci úplnej jurisdikcie, tak takýto postup v odvolacom konaní senát\nvzhľadom na charakter napadnutého rozhodnutia nepovažoval za potrebný) a po neverejnej porade\nsenátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že odvolanie\nje dôvodné, pretože napadnuté rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho\nposúdenia veci (§ 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p.), a preto postupom podľa § 220 v spoj. s § 246c ods.\n1 O.s.p. rozsudok krajského súdu zmenil tak, že z dôvodu uvedenom v § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p.\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím podľa § 250ja ods. 3 O.s.p\nzrušil a vrátil mu späť na ďalšie konanie v zmysle nasledujúcich záverov.\n26. Na prvom mieste Najvyšší súd zdôrazňuje, že zákonodarca výkon správneho súdnictva (najmä čl.\n46 a čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) založil iba na návrhovej slobode účastníka (žalobkyne),\nt.j. zodpovednosti za obranu svojich práv (vigilantibus leges sunt scriptae), vybrať si podľa Občianskeho\nsúdneho poriadku z prostriedkov ochrany ten najvhodnejší proti rozhodnutiu či postupu orgánu verejnej\nsprávy. Preto správny súd nie je oprávnený do tejto procesnej slobody, t.j. dispozitívne rozhodnutie\núčastníka konania z úradnej povinnosti meniť alebo ho presviedčať o nevhodnosti takto zvoleného\nprostriedku nápravy.\n27. Rovnako Najvyšší súd zdôrazňuje, že predmetom odvolacieho súdneho konania je prieskum vecnej\nsprávnosti výroku rozsudku krajského súdu (§ 219 ods. 1 v spojení s § 205 O.s.p.) o nevyhovení žalobe\na o jej zamietnutí, preto Najvyšší súd ako súd odvolací primárne v medziach odvolania (viď § 212\nods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu i súdne konanie, ktoré\nmu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania preskúmal zákonnosť napadnutých rozhodnutí\nžalovaného, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými zrušujúcimi námietkami\nžalobkyne (§ 250j ods. 2 O.s.p.) ako aj so stanoviskami zvyšných účastníkov, a z takto vymedzeného\nrozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutých rozhodnutí žalovaného.\nĎalej zdôrazňuje, že podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky č.k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp.zn. 6 Sžo 84/2007, sp.zn. 6 Sžo\n98/2008, sp.zn. 1 Sžo 33/2008, sp.zn. 2 Sžo 5/2009 či sp.zn. 8 Sžo 28/2007) nie je úlohou súdu pri\nvýkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť\nich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych\notázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Preto\nodvolaciemu súdu neprislúcha ani takto vymedzený rámec prieskumu rozšíriť aj na iné rozhodnutia, hoci\ns prv menovaným sú tesne zviazané nielen dôsledkami ale aj účastníkmi.\n28. V takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho\nprieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov)\nsa Najvyšší súd nestotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil\nzo zistení uvedených žalovaným správnym orgánom, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise.\nNa druhej strane podstatou súdneho odvolania proti rozsudku krajského súdu ako aj žaloby, ktorou\nsa žalobkyňa domáha preskúmania rozhodnutia žalovaného, je právna otázka, či je možné Spoločné\nstanovisko označiť za záväzný predpis pre žalobkyňu, či tento predpis neodporuje postupu lege artis pri\nochrane lesa, a s tým súvisí aj otázka, ako odpovedať na odlišnú judikatúru krajských súdov vyslovenú\nv obdobných veciach žalobkyne.\nPráve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.\n29. Žalobkyňa svoje odvolanie oprela o viacero námietok. Najvyšší súd v súvislosti s uvedeným\nkonštatuje, že pokiaľ dôjde k záveru, že už prvé procesné, resp. iné pochybenia žalovaného krajský\nsúd nedostatočne pri kontrole zákonnosti vyhodnotil a ich intenzita naplní zrušovacie dôvody uvedené\nzákonodarcom v ustanovení § 250j ods. 2 O.s.p., potom preverovanie oprávnenosti ďalších námietok je\nv zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva [najmä rozsudok Ruiz Torija v. Španielsko, resp.\nneskôr Garcia Ruiz v. Španielsko (vo veci č. 30544/96 z 20. januára 1999)] nehospodárne.\n30. Z citovanej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva jasný právny názor, že správny súd\nnemusí dať detailné odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú\n\npre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez\ntoho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového), ale aj odvolacieho (ktoré stručne a jasne objasní\nskutkový a právny základ rozhodnutia), by malo postačovať na záver o tom, že z tohto aspektu je plne\nrealizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.\n31. Predovšetkým Najvyšší súd poukazuje na tú skutočnosť, že priestupkové konania v svojej podstate\npredstavuje tie správne konania, pri ktorých priestupkový orgán podľa osobitného zákona rozhoduje\nnielen o vine ale aj o uložení sankcie. Nakoľko však z obsahu odvolania nevyplýva argumentácia, ktorá\nby vytýkala odmietnutie úplnej jurisdikcie správnym súdom (§ 250i ods. 2 v spojení s § 250j ods. 5\nO.s.p.), Najvyšší súd ďalej správnosť výberu mechanizmu nápravy neposudzoval.\n1) K nejednotnosti judikatúry:\n32. Ďalej musí Najvyšší súd poukázať na nejednotnosť judikatúry pri aplikácii právnej úpravy ochrany\nlesa v obdobných veciach. V prejednávanej veci krajský súd žalobu zamietol s argumentáciou totožnou\nso svojim skorším rozsudkom č.k. 23S/4/2011-91 zo dňa 30. marca 2011, ktorým bola preverovaná\nzákonnosť pokuty uloženej vo výške 2.000 € za nesplnenie povinností a opatrení na zabránenie šírenia\na premnoženia škodcov z príslušných chránených území s 5. stupňom ochrany (NP Muránska planina)\npodľa ust. § 28 ods. 3 zák. č. 326/2005 Z.z.\n33. Naopak v právne odlišných (viď body č. 16 a 25 ) rozsudkoch Krajského súdu v Prešove z 25.\noktóbra 2011 č.k. 1S/46/2011-74 (č.l. 33) ako aj Krajského súdu v Žiline z 20. septembra 2011 č.k.\n20S/141/2010-105 (č.l. 43) bolo vyslovené zrušenie napadnutých rozhodnutí žalovaného, a to\n- v prvom prípade s poukazom na právne názory konštatované v inom rozsudku Najvyššieho súdu\nsp.zn. 8Sžo 28/2007, podľa ktorého výrok o postihu za iný správny delikt musí obsahovať popis skutku\ns uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, poprípade i evidencie iných skutočností, ktoré sú\npotrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený s iným, a\n- v druhom prípade, že z výroku napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, ktoré konkrétne opatrenia\nobsiahnuté v Realizačnom projekte žalobkyňa nerealizovala a že z výroku nie je zrejmé, či predmetné\nopatrenia neboli realizované vôbec alebo len čiastočne, resp. boli realizované oneskorene.\n34. Navyše pri lustrácii odvolacích konaní pred vydaním rozhodnutia vo veci bolo v kancelárii Správneho\nkolégia Najvyššieho súdu zistené, že žiadne údaje o realizácii odvolacích úkonov pri hore uvedených\nrozsudkoch Krajského súdu v Prešove a Krajského súdu v Žiline nie sú v kancelárii zaznamenané.\n35. V súvislosti s uvedeným je konajúci senát Najvyššieho súdu postavený do situácie, kedy o právne\nobdobných rozhodnutiach toho istého žalovaného o uložení pokuty tej istej žalobkyni za tvrdené\nporušenie povinnosti vyplývajúcej pre ňu z ustanovenia § 28 ods. 3 zák. č. 326/2005 Z.z. rôzne krajské\nsúdy rozhodli odlišne.\nUvedenú situáciu je Najvyšší súd oprávnený riešiť prostredníctvom mimorozhodovacej súdnej\nprávomoci zverenej kolégiu ako osobitnému inštitucionálnemu zoskupeniu sudcov postupom uvedeným\nv § 21 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Konajúci\nsenát však nedisponuje informáciou, či niektorý zo subjektov uvedených v § 21 ods. 3 zák. č. 757/2004\nZ.z. svoje oprávnenie na vykonanie zjednotenia aj využil.\nPodľa § 21 ods. 3 písm. a) a b) zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov kolégium najvyššieho súdu najmä\na) na návrh predsedu kolégia, predsedu najvyššieho súdu alebo ministra prijíma stanoviská k\nzjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ak došlo k\nvýkladovým rozdielnostiam v právoplatných rozhodnutiach senátov toho istého kolégia,\n\nb) na návrh predsedu kolégia, predsedu najvyššieho súdu alebo ministra prijíma stanoviská k\nzjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ak došlo k\nvýkladovým rozdielnostiam v právoplatných rozhodnutiach súdov nižšieho stupňa, ...\n36. Súčasne je z predchádzajúcich rozsudkov Najvyššieho súdu sp. zn. 8Sžo 28/2007 a 2Sžp/21/2011\npre konajúci senát evidentné, že neskorší rozsudok nezohľadnil závery vyslovené v skoršom rozsudku\nbez toho, aby tento judikačný odklon zákonným spôsobom vysvetlil.\nPotom Najvyšší súd musí k nejednotnosti judikatúry a spôsobu jej riešenia zaujať ten právny názor, že\nzásada rýchlosti súdneho prieskumu (§ 6 O.s.p. v spojení s čl. 48 ods. 2 ústavy) pri absencii odlišnej\nprávnej úpravy (§ 109 ods. 1 písm. b/ a contrario v spojení s odsekom 2 písm. c/ a § 246c ods. 1 O.s.p.)\nneumožňuje konajúcemu odvolaciemu senátu, keď nedisponuje informáciou, či niektorý zo subjektov\nuvedených v § 21 ods. 3 zák. č. 757/2004 Z. z. svoje oprávnenie na vykonanie zjednotenia aj využil,\nkonanie do vyriešenia otázky s právnym významom na rozhodnutie súdu.\n2) K účinkom rozhodnutia o nepovolení ťažby dreva:\n37. Vo vzťahu k tvrdenému porušeniu povinnosti žalobkyňou, t.j. aj v procese ochrany lesa, zohráva\nvýznamnú úlohu okamih vydania rozhodnutia správneho orgánu o povolení výnimky orgánu štátnej\nsprávy na vykonanie náhodnej ťažby v chránenom území s 5. stupňom ochrany, ktorá pôsobí ako\nrozväzovacia právna skutočnosť (s účinkami ex offo), čo je zakotvené v ustanovení § 28 ods. 3 zák. č.\n326/2005 Z.z., na ktorú žalobkyňa poukazuje s tým, že žiadne povinnosti v zmysle § 28 ods. 3 zákona\no lesoch nemala, pretože obhospodarovateľ lesa neskoro požiadal o udelenie výnimky.\n38. V súvislosti s uvedeným Najvyšší súd konštatuje, že z citovaného znenia § 28 ods. 2 a 3 zák. č.\n326/2005 Z.z. vyplýva, že časť povinností pri ochrane lesa, ktoré inak zaťažujú obhospodarovateľa lesa\n(zabezpečiť opatrenia na zabránenie šíreniu a premnoženiu škodcov z chránených území s 5. stupňom),\nzákonodarca ukladá žalobkyni ako orgánu verejnej správy.\nDôvodom, prečo tak zákonodarca konal, je to, že ochranné opatrenia predstavujú činnosti s negatívnym\ndopadom na územia s 5. stupňom ochrany, a preto sú na týchto územiach zakázané, t.j. najmä\nzasahovanie do lesného porastu s následným poškodením vegetačného a pôdneho krytu.\n39. Uvedené povinnosti zaťažujú žalobkyňu stále, a to až do okamihu, kedy na území s 5.\nstupňom ochrany je obhospodarovateľovi lesa právoplatne povolená náhodná ťažba; potom sa od\nich realizácie oslobodí (rozviaže svoje povinnostné puto), ktorú realizáciu následne zákon prenáša na\nobhospodarovateľa.\nPreto musel Najvyšší súd uvedenú námietku žalobkyne vyhodnotiť ako nedôvodnú.\n3) K skutkovej podstate :\n40. Je nepochybné, že v prejednávanej veci krajský súd preskúmaval jednak administratívnoprávnu\nzodpovednosť žalobkyne za porušenie predpisov správneho práva, tzn. jej tvrdenú vinu ako konajúceho\nsubjektu za spáchanie iného správneho deliktu, a jednak sa preskúmavala peňažná výška uloženej\nsankcie.\n41. Otázku prieskumu zákonnosti administratívnoprávnej zodpovednosti je nutné riešiť s prihliadnutím\nna tvrdenú skutkovú podstatu iného správneho deliktu (ďalej len „deliktu“).\nV prejednávanej veci bola na základe prvostupňového rozhodnutia 1/ OLÚ v Revúcej č. 139/2012-4 zo\n6. júna 2012 prostredníctvom právnej kvalifikácie identifikovaná nasledujúca skutková podstata deliktu\n[Najvyšší súd z výrokovej časti rozhodnutia cituje]:\n\n„OLÚ, ako prvostupňový orgán v konaní podľa § 60 ods. 1 písm. p) zákona o lesoch, Ukladá ŠOP SR v\nBanskej Bystrici pokutu vo výške 2 000 Eur (slovom dvetisíc eur), podľa § 64 písm. c) zákona o lesoch,\nza neplnenie povinností a opatrení na zabránenie šírenia a premnoženia škodcov z chránených území\ns 5. stupňom ochrany podľa ustanovenia § 28 ods. 3) zákona o lesoch, v ktorých nebola povolená\nvýnimka orgánu štátnej správy ochrany prírody a krajiny na vykonanie náhodnej ťažby, v ochranných\npásmach Národnej prírodnej rezervácie Veľká Stožka (ďalej len NPR), tvoriacich súčasť Národného\nparku Muránska planina.\nPodľa § 65 ods. 5 a ods. 7) zákona o lesoch, pokuta je splatná do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti\nrozhodnutia a je príjmom štátneho rozpočtu a bude odvedená na účet Krajského lesného úradu v Banskej\nBystrici, č. účtu .......“\n42. Ďalej v prejednávanej veci bola na základe prvostupňového rozhodnutia 2/ OLÚ vo Zvolene\nč. A/2012/00190-5 z 18. mája 2012 prostredníctvom právnej kvalifikácie identifikovaná nasledujúca\nskutková podstata iného správneho deliktu [Najvyšší súd z výrokovej časti rozhodnutia cituje]:\n„Obvodný lesný úrad vo Zvolene, ako prvostupňový orgán v konaní podľa § 60 ods. 1 písm. „p“ a § 64\npísm. „c“ zákona o lesoch, Ukladá Štátnej ochrane prírody Slovenskej republiky Banská Bystrica (ďalej\nlen ŠOP SR Banská Bystrica) pokutu vo výške 4 000 € (slovom štyritisíc eur), za neplnenie povinností\nna zabránenie šírenia a premnoženia škodcov z chránených území s piatym stupňom ochrany, v ktorých\nnebola povolená výnimka orgánu štátnej správy ochrany prírody a krajiny na vykonanie náhodnej ťažby,\nkonkrétne v ochrannom pásme MCHÚ Zadná Poľana, v zmysle ustanovenia § 28 ods. 3 zákona o lesoch.\nPodľa § 65 ods. 5 a 7 zákona o lesoch, pokuta je splatná do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti\nrozhodnutia a je príjmom štátneho rozpočtu a bude odvedená na účet Krajského lesného úradu v Banskej\nBystrici, č. účtu .......“\n43. Z citovaného textu obidvoch výrokových častí je nepochybné, že prvostupňové orgány a následne\naj žalovaný vymedzili zodpovednosť žalobkyne za porušenie § 28 ods. 3 zák. č. 326/2005 Z.z. Samotná\nskutková podstata iného správneho deliktu, ktorá je pričítaná na ťarchu žalobkyne, a t.j. aj jeho právna\nkvalifikácia je však zakotvená v ustanovení § 64 písm. c) zák. č. 326/2005 Z.z., ktorý je vo výrokovej\nčasti prvostupňových rozhodnutí „umiestnený“ bez bližšieho vysvetlenia.\n44. Správny poriadok, ktorého podporné pôsobenie zák. č. 326/2005 Z.z. priamo nevylučuje, kladie\nprostredníctvom ustanovenia § 47 v spojení s § 3 (Základné pravidlá konania) Správneho poriadku na\npísomné vyhotovenie výrokovej časti rozhodnutia prísne kritériá.\nNeopomenuteľnou náležitosťou výrokovej časti rozhodnutia o tom, že bol spáchaný delikt (čo ani nebolo\nvo výrokovej časti konštatované), je uvedenie príslušného právneho ustanovenia (resp. ustanovení),\nktoré nezameniteľným spôsobom a jasne právne kvalifikujú spoločensky nežiaduce správanie sa\npáchateľa spolu s jeho právnymi následkami vo forme uloženia sankcie podľa druhu a jej výšky.\nPodľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia\nprávneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy\nkonania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí\npre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.\n45. Žalovaný však tak nekonal. Naopak, zdôrazňovaním iba objektívnej stránky skutkovej podstaty\ndeliktu doplneného opisom skutku uviedol žalobkyňu do omylu, že sa dopustila skutku, ktorý však nie\nje priamo vymedzený ako priestupok, či iný správny delikt.\nNavyše tzv. skutková veta (t.j. slovný opis priebehu, miesta, času a spôsobu spáchania skutku) sa\nv prejednávanej veci uvádza iba u priestupkov (a contrario § 63 ods. 7 zák. č. 326/2005 Z. z.), a\npreto je nadbytočné (hoci toto zákonodarca správnemu orgánu výslovne nezakazuje) požadovať pri\nsprávnych deliktov vymedzených v zák. č. 326/2005 Z. z., aby skutková veta bola súčasťou výroku\nrozhodnutia. Práve v tomto zákonnom dôvode vidí konajúci senát Najvyššieho súdu zákonný dôvod\n\nna odklon od rozsudku Najvyššieho súdu sp.zn. 8Sžo/28/2007. Správny poriadok neumožňuje (§ 3\nods. 1 Správneho poriadku v spojení s čl. 2 ods. 2 ústavy Slovenskej republiky), aby uvedené právne\npochybenie následne správny orgán odstránil tým, že by v odôvodnení potom svoju výrokovú časť po\ntejto stránke doodôvodňoval.\nPodľa § 63 ods. 7 zák. č. 326/2005 Z.z. na priestupky [podľa tohto zákona o lesoch- poznámka\nodvolacieho súdu] a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch.\n46. Práve v tomto pochybení vidí Najvyšší súd prvý dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia\nsprávneho orgánu.\n3) K ochranným opatreniam :\n47. V rámci rozhodovacej činnosti sa Najvyšší súd oboznámil aj s opačnou argumentáciou krajského\nsúdu [vyslovená prostredníctvom rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 24S/14/2013 na str.\n13 a nasl. a preskúmavaná Najvyšším súdom v odvolacom konaní vedenom pod sp.zn. 1Sžp 14/2013],\nktorá je obidvom účastníkom známa. Podľa uvedenej argumentácie :\n„V tomto prípade a to aj vzhľadom k tomu, že žalobkyni sa kladie za vinu nevykonanie žiadnych\npovinností, časové, ale aj miestne vymedzenie spáchaného skutku spĺňa kritéria určitosti a\nzrozumiteľnosti. ....\n... Spôsob spáchania skutku, ktorý mal spočívať v nečinnosti, t. j. v opomenutí určitých povinných\nkonaní, je však vymedzený len všeobecne a to tak, že porušenia citovaných zákonných ustanovení\nsa žalobkyňa dopustila tým, že v určitom čase, v určitom mieste nesplnila povinnosti na zabránenie\nšírenia premnoženia škodcov z chránených území s piatym stupňom ochrany, v ktorých nebola povolená\nvýnimka orgánom štátnej správy ochrany prírody a krajiny na vykonanie náhodných ťažieb dreva.\nTo znamená len tým, že nesplnila povinnosti na zabránenie šírenia a premnoženia škodcov z chránených\núzemí s piatym stupňom ochrany. Takéto vymedzenie spôsobu spáchania iného správneho deliktu pre\nchýbajúci opis opomenutých povinností spôsobuje neurčitosť výroku a tým jeho nezrozumiteľnosť.“\n48. Najvyšší súd sa s uvedeným právnym názorom celkom stotožňuje. je nepochybné, že zákonodarca\nprostredníctvom ustanovenia § 28 ods. 3 zák. č. 326/2005 Z.z. nepredkladá žalobkyni konkrétny zoznam\nochranných opatrení, ktoré je povinná zabezpečiť za účelom ochrany lesa. Naopak, z jeho znenia jasne\nvyplýva, že povinnosť zabezpečiť opatrenia na zabránenie šíreniu škodcov možno splniť zabezpečením\nrôznych druhov konkrétnych činností, a to kombinovane či samostatne, čo bude závisieť od konkrétneho\nstavu škodcov na dotknutých územiach s 5. stupňom ochrany.\nNie bez povšimnutia Najvyššieho súdu ostalo splnomocňovacie ustanovenie § 66 písm. h) zák. č.\n326/2005 Z.z., ktorým sa vykonávajú podrobnosti k povinnosti uloženej žalobkyni v zmysle § 28 cit.\nzákona.\nPodľa § 66 písm. h) zák. č. 326/2005 Z.z. všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo,\nustanoví podrobnosti o zásadách ochrany lesa pred vplyvom imisií, abiotických a biotických škodlivých\nčiniteľov, opatreniach na ochranu lesov vrátane ochrany lesa pred požiarmi ( § 28),\n49. Na základe uvedeného ustanovenia bola vydaná vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva\nSlovenskej republiky č. 453/2006 Z.z. o hospodárskej úprave lesov a o ochrane lesa. Prostredníctvom\njej predmetu (§ 1 písm. m/) ako aj v ustanoveniach o ochrane lesa ( § 41 až 46) sa ministerstvo s touto\notázkou právne vysporiadalo.\nPodľa § 1 vyhlášky č. 453/2006 Z.z. táto vyhláška ustanovuje podrobnosti o hospodárskej úprave lesov\na o ochrane lesa, najmä o\na) kategorizácii lesov a charakteristike subkategórií lesov,\n\nb) kritériách a podmienkach na vyhlásenie ochranných lesov a lesov osobitného určenia,\nc) zásadách určovania a spôsobe predkladania návrhov na vyhlasovanie ochranných lesov a lesov\nosobitného určenia,\nd) zaraďovaní lesov pod vplyvom imisií do pásiem ohrozenia a charakteristike pásiem ohrozenia,\ne) určovaní hospodárskeho tvaru lesa,\nf) členení a použití hospodárskych spôsobov a ich foriem,\ng) rekonštrukcii lesa,\nh) kritériách na posudzovanie zabezpečeného lesného porastu,\ni) určovaní priestorového rozdelenia lesa vrátane vymedzenia lesných oblastí a podoblastí, časovej a\nťažbovej úprave lesov,\nj) vykonávaní hospodárskej úpravy lesov, postupe pri vyhotovovaní lesného hospodárskeho plánu (ďalej\nlen \"plán\"), jeho schvaľovaní a kontrole,\nk) predčasnej obnove plánu, o zmene plánu a o úprave plánu,\nl) spôsobe vykonania národnej inventarizácie lesov a monitoringu lesov,\nm) zásadách ochrany lesa pred vplyvom imisií, abiotických a biotických škodlivých činiteľov a o\nopatreniach na ochranu lesov vrátane ochrany lesa pred požiarmi.\n50. Činnosti, ktoré zákon preniesol na žalobkyňu za situácie, kedy je vysoká pravdepodobnosť šírenia a\npremnoženia škodcov z území s 5. stupňom ochrany, v ktorých nebola náhodná ťažba povolená, nemôže\nvykonávať nahodilo a svojvoľne, ale zásadne v súlade s ust. § 41 až 46 citovanej vyhlášky.\nPodľa § 41 ods. 1 vyhlášky č. 453/2006 Z.z. opatreniami na ochranu lesa sa zabezpečuje sledovanie\nzdravotného stavu lesa, zisťovanie a identifikácia škodlivých činiteľov a ich vývoja s cieľom zabezpečenia\nstability a odolnosti lesov a vytváranie podmienok a predpokladov na obmedzenie výskytu a pôsobenia\nškodlivých činiteľov, zmiernenie následkov ich pôsobenia a na obranu proti nim.\nPodľa § 43 ods. 5 vyhlášky č. 453/2006 Z.z. opatrenia na zabránenie šíreniu a premnoženiu škodcov\nz chránených území s piatym stupňom ochrany, v ktorých nebola náhodná ťažba povolená, sa\nzabezpečujú podľa návrhu hospodára, ktorý posúdi lesnícka ochranárska služba.\n51. Z vyššie citovaných právnych noriem vyplýva, že právna úprava výber opatrení potrebných na\nzabránenie šírenia škodcov z území s piatym stupňoch ochrany zveruje do rúk odborného lesného\nhospodára (§ 47 ods. 1 zák. č. 326/2005 Z.z.) a lesníckej ochranárskej službe (§ 29 ods. 1 zák. č.\n326/2005 Z.z.). Či, a ak áno, boli tieto predpoklady na ochranu lesa v územiach s 5. stupňom ochrany\nsplnené, musí objasniť žalovaný.\nŽalobkyňa, ako taká, má zo zákona len povinnosť, aby opatrenia, ktoré uvedené subjekty určili,\nzabezpečila. Na tom nič nemení skutočnosť, že podľa Spoločného usmernenia sa ministerstvá zhodli na\ntom, že žalobkyni zároveň ukladajú povinnosť vypracovať identifikáciu území, ktoré spĺňajú podmienky\npodľa § 28 ods. 3 zák. č. 326/2005 Z.z., a to ako podklad pre vypracovanie návrhu opatrení a to vždy\ndo 31. augusta v roku.\nPodľa § 29 ods. 1 zák. č. 326/2005 Z.z. orgánom štátnej odbornej kontroly ochrany lesa je právnická\nosoba zriadená ministerstvom alebo jej organizačný útvar (ďalej len \"lesnícka ochranárska služba\"),\nktorá vykonáva kontrolu plnenia povinností pri ochrane lesa, účinnosti opatrení vykonaných podľa tohto\nzákona a kontrolu zdravotného stavu lesa.\n\nPodľa § 47 ods. 1 zák. č. 326/2005 Z.z. odborný lesný hospodár (ďalej len \"hospodár\") je fyzická osoba,\nktorá je odborne spôsobilá na výkon činností uvedených v § 48. Podmienkou na výkon týchto činností\nje zápis v registri odborných lesných hospodárov, ktorý vedie príslušný orgán štátnej správy lesného\nhospodárstva [ § 59 ods. 2 písm. k)].\n52. Z vyššie uvedeného vyplýva, že ak napadnuté rozhodnutie v odôvodnení neobsahuje konkretizáciu\nopatrení určených v zmysle § 43 ods. 5 vyhlášky č. 453/2006 Z.z., ktoré bola žalobkyňa povinná v\npríslušnom období v ochranných pásmach území s 5. stupňoch ochrany PR a NPR zabezpečiť, potom\nide o nepreskúmateľné rozhodnutie pre nedostatok dôvodov.\nNajvyšší súd v súvislosti s uvedeným spresňuje svoju pôvodnú definíciu minimálnych kritérií\nodôvodnenia orgánu verejnej správy (najmä rozsudok Najvyššieho súdu sp.zn. 5Sži 1/2009) pre oblasť\niných správnych deliktov tak, že odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy musí obsahovať\nlogickú, právnu a presvedčivú argumentáciu o vine osoby, t. j.\n- skutok, o ktorom sa koná, sa stal a napĺňa znaky iného správneho deliktu,\n- skutok spáchala označená osoba,\n- spáchanie skutku, o ktorom sa koná, bolo osobe preukázané a\n- nie sú známe prekážky z titulu vnútroštátneho alebo medzinárodného práva, ktoré by bránili orgánu\nverejnej správy v konaní,\nčím sa v dostatočnom rozsahu splnia formálnej a materiálnej podmienky rozhodnutia, tzn. že\npriemernému adresátovi je daná možnosť z mu predloženého odôvodnenia pochopiť\nna základe akých skutočností (dôkazných prostriedkov) a v akom rozsahu bol zistený skutkový stav,\nsprávnosť právnych noriem aplikovaných na skutkový stav a\nprávne závery nevybočujúce z logiky aplikácie práva a vedúce k myšlienke obsiahnutej vo výrokovej\nčasti.\n53. Pokiaľ preskúmavané rozhodnutie orgánu verejnej správy nebude spĺňať hore uvedenú definíciu,\npotom je nepreskúmateľné, čo aj v prejednávanej veci bolo odvolacím súdom konštatované.\nOdpoveď na otázku, kedy je rozhodnutie orgánu verejnej správy nepreskúmateľné z titulu nedostatku\ndôvodov Najvyšší súd vyslovil nasledovne (m.m. sp.zn. 1 Sžso 23/2010):\n„Za nedostatok dôvodov, ktoré by inak mali byť riadne objasnené v odôvodnení rozhodnutia správneho\norgánu, nie je možné považovať čiastkové nedostatky odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu, ale\niba taký nedostatok dôvodov, ktoré majú skutkovo a právne objasniť právne názory vedúce konajúci\nsprávny orgán k prijatiu výrokovej časti rozhodnutia, tzn. že\n- ide teda o také vady skutkových zistení a na to nadväzujúcej aplikácie príslušnej právnej normy, ktoré\nsú neodmysliteľným základom pre rozhodnutie samotné, a že\n- existuje stav „absencie“, ktorý nutne vedie k nepochopeniu rozhodovacích dôvodov.“\n4) Ku kritériám výšky pokuty:\n54. Zákonodarca pre oblasť iných správnych deliktov uložil povinnosť správnym orgánom, aby na\nzáklade správnej úvahy stanovili druh (v prejednávanej veci toto zákonodarca neumožnil) a výšku\nsankcie za zistený iný správny delikt.\nPodľa § 65 ods. 1 zák. č. 326/2004 Z.z. pri ukladaní pokuty a určení jej výšky podľa § 64 sa prihliada\nnajmä na závažnosť, spôsob a čas trvania a možné následky porušenia povinností, na spoluprácu a\n\nprístup právnických osôb alebo dotknutých fyzických osôb - podnikateľov k odstraňovaniu následkov a\nk prijatým opatreniam.\n55. Hore uvedené požiadavky však nie je možné splniť iba tým, že žalovaný ako odôvodnenie výšky\nuloženej pokuty použije argument, ktorý je iba prepisom textu vyššie uvedenej právnej normy, ako\nnapríklad bolo vyslovené v rozhodnutí Obvodného lesného úradu vo Zvolene zo dňa 18.05.2012\nnasledovne:\n„OLÚ pri ukladaní pokuty a jej výšky, podľa § 64 zákona o lesoch prihliadol na spôsob a čas trvania a\nmožné následky porušenia povinností. Rozhodnutie sa tiež opieralo o písomné stanoviská dotknutých\norganizácií, ktoré poukazujú na pasivitu ŠOP SR Banská Bystrica pri zabezpečení opatrení v ochrannom\npásme MCHÚ Zadná Poľana. “\n56. Naopak, iba riadnym odôvodnením o naplnení jednotlivých kritérií, t.j. uvedením najmä spôsobu\nsprávania osoby (orgánu) zodpovednej za porušenie právnej povinnosti, si orgán verejnej správy splní\nsvoju povinnosť aj vo vzťahu k výroku o uloženej sankcii.\nV.\n57. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení\nnámietok žalobkyne a stanoviska žalovaného ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté v svojich\npredchádzajúcich rozsudkoch, najmä už v citovaných rozhodnutiach sp.zn. 1 Sžso 23/2010 a 5 Sži\n1/2009, pri ktorých Najvyšší súd nezistil žiaden relevantný dôvod, aby sa od nich odchýlil (napríklad\nzásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného\nzjednocovacieho stanoviska), s oznámením termínu vyhlásenia rozsudku postupom podľa §156 ods. l\na 3 O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.\nNaopak, na základe vyššie uvedených právnych názorov bol konajúci senát Najvyššieho súdu povinný\nsa odkloniť od právnych zistení vyslovených v rozsudkoch Najvyššieho súdu sp.zn. 2Sžp/23/2012 zo\ndňa 27. februára 2013, 2Sžp/21/2011 zo dňa 18. apríla 2012 ako aj 8Sžo 28/2007.\n58. Najvyšší súd v súlade so zásadou hospodárnosti súdneho konania ako aj so svojou dlhodobo\nustálenou praxou neuviedol vo výroku zrušujúceho rozsudku zákonné ustanovenie, podľa ktorého bolo\nrozhodnutie správneho orgánu zrušené (§ 250j ods. 4 prvá veta O.s.p.), nakoľko dôvodom podania\ntejto informácie súdom je v zmysle § 250j ods. 4 veta druhá O.s.p. poskytnúť podklady pre posúdenie\nprípustnosti možného odvolania proti rozsudku súdu. Nakoľko proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu\nvydaným v správnom súdnictve sú nielen generálne (§ 246c ods. 1 O.s.p.) ale aj špeciálne (§ 250ja ods.\n6 O.s.p.) opravné prostriedky neprípustné s výnimkou prípadu úplnej jurisdikcie zakotvenej v ustanovení\n§ 250ja ods. 5 O.s.p., a táto situácia v prejednávanej veci nenastala, potom nie je možné ust. § 250j\nods. 4 O.s.p. na výrok rozhodnutia Najvyššieho súdu aplikovať.\n\n59. O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 v spojitosti s §\n250k ods. 1 a § 246c ods. 1 O.s.p., podľa ktorého iba úspešná žalobkyňa má právo na náhradu trov tohto\nkonania. Podmienkou pre priznanie náhrady trov právneho zastúpenia je ich doloženie do spisu počas\nkonania alebo dovyčíslenie v 3 - dňovej lehote po vyhlásení rozsudku. V prípade iných trov konania sa\núspešnej žalobkyni prizná náhrada trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia\ns výnimkou trov právneho zastúpenia.\nPodľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v\nrozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný\ntrovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.\nPodľa § 151 ods. 2 O.s.p. platí, že ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná\nnáhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho\n\nzastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd\nmu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady\ntrov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.\n60. Výška priznaných náhrad trov konania sa skladá :\n1. Z náhrady trov právneho zastúpenia, ktoré právny zástupca žalobkyne podaním zo 7. decembra 2012,\n21. februára 2008 v zmysle vyhl. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. vyčíslil\na voči správnosti ktorých neboli vznesené námietky :\n1.1. Trovy právneho zastúpenia na krajskom súde\n1.1.1. prevzatie a príprava zastúp. (12) - 1 úkon práv. pomoci 127,16 €\n1.1.1.1. prislúchajúca náhrad rež. paušálu\n\n7,63 €\n\n1.1.2. podanie žaloby 1/ (12)\n\n127,16 €\n\n- 1 úkon práv. pomoci\n\n1.1.2.1. prislúchajúca náhrad rež. paušálu\n\n7,63 €\n\n1.1.3. prevzatie a príprava zastúp. (12) - 1 úkon práv. pomoci 127,16 €\n1.1.3.1. prislúchajúca náhrad rež. paušálu\n\n7,63 €\n\n1.1.4. podanie žaloby 2/ (12)\n\n127,16 €\n\n- 1 úkon práv. pomoci\n\n1.1.4.1. prislúchajúca náhrad rež. paušálu\n\n7,63 €\n\n1.1.5. účasť na pojednávaní (13)\n\n173,55 €\n\n- 1 úkon práv. pomoci\n\n1.1.5.1. prislúchajúca náhrad rež. paušálu\n\n7,81 €\n\n1.2. Trovy právneho zastúpenia na odvolacom súde\n1.2.1. podanie odvolania (13) ......... 1 úkon práv. pomoci\n\n173,55 €\n\n1.2.1.1. prislúchajúca náhrad rež. paušálu\n\n7,81 €\n\nSpolu s DPH\ntzn. v celkovej sume : 1.082,26 €\n61. Nakoľko úspešná žalobkyňa bola zastúpený advokátom, je nutné podľa § 149 ods. 1 v spoj. s § 246c\nods. 1 O.s.p. zaplatiť mu priznanú náhradu trov. Bližšie podrobnosti o spôsobe platby a účte právneho\nzástupcu sú obsiahnuté v liste zo dňa 9. apríla 2013, ktorý je súčasťou súdneho spisu krajského súdu\n(č.l. 76 a 77).\n62. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol bez pojednávania,\nlebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni\nsúdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť sa ho zúčastniť). Napriek skutočnosti, že\nišlo o prieskum zákonnosti uloženia sankcie, v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 2\nO.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "23S/146/2012", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}