{"guid": "c4671ed9-5c92-4c1d-8f75-87a91d3d0492:dfb43f52-1e93-48a7-b6a6-f190dfcac73d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:6012201215.1", "spisova_znacka": "3Sžf/25/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/25/2013 z 3. 6. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 3. júna 2014, sp. zn. 3Sžf/25/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:6012201215.1", "identifikacne_cislo": "6012201215", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2014-06-03", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49", "nazov": "§ 49 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/dfb43f52-1e93-48a7-b6a6-f190dfcac73d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:6012201215.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:6012201215.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:6012201215.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžf/25/2013\n6012201215\n03. 06. 2014\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2014:6012201215.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a\nsudkýň JUDr. Jany Zemkovej PhD. a JUDr. Gabriely Gerdovej v právnej veci žalobcu: ARIES, spol.\ns r.o., Železničná č. 93, 050 01 Revúca, IČO: 36 046 108, zast.: ATTORNEYS GROUP, s.r.o., Kláry\nJarunkovej č. 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 836 998, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo\nSlovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti postupu\na rozhodnutia žalovaného číslo: 1020501/1/1153473/2012/5098 zo dňa 06. septembra 2012, o odvolaní\nžalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/140/2012-95 zo dňa 16.01.2013,\njednomyseľne\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/140/2012-95\nzo dňa 16.01.2013 p o t v r d z u j e.\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 1020501/1/1153473/2012/5098 zo dňa 06. septembra 2012,\nktorým žalovaný potvrdil dodatočný platobný výmer č. 9616301/5/19366/2012 zo dňa 18.04.2012,\nktorým Daňový úrad Banská Bystrica, kontaktné miesto Revúca, žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej\nhodnoty znížil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2011 zo sumy 71.026,46 Eur na\nsumu 12.456,16 Eur a rozhodol, že neodpočítaná časť nadmerného odpočtu v sume 6.800,46 Eur bude\nvrátená podľa § 79 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH do 10 dní od skončenia kontroly.\nKrajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu, ktorá\nzačala 11.11.2011 za účelom zistenia oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z\npridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2011, ktoré žalobca uplatnil z dodávateľských faktúr\nfa. č. FV 11/024 zo dňa 30.06.2011 vystavenej Revúckou rozvojovou, a.s. ako predávajúcim, za dodanie\nhmotného majetku a zdravotníckej techniky, na sumu 427.379,52 Eur (z toho DPH 71.229,92 Eur) a fa.\nč. FV 11/025 zo dňa 30.06.2011 vystavenej Revúckou rozvojovou, a.s. ako predávajúcim, za dodanie\ndrobného hmotného majetku, na sumu 6.924 Eur (DPH 1.154 Eur), pričom na základe zistení správca\ndane neuznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z časti fa. č. FV 11/024 z nákupu CT - INJEKT - MMG\n(DPH 13.248,046 Eur) a Rontgen - SKIA DIG. - C SIREMOBIL (DPH 45.322,252 Eur), a to na základe\nzáverov miestneho zisťovania v Revúckej medicínsko - humanitnej, n.o., kde bola zdravotnícka technika\nfyzicky umiestnená. Konštatoval, že k prevodu ekonomického vlastníctva nedošlo, pretože Revúcka\nrozvojová, a.s. nedisponovala predmetným majetkom v čase, keď vystavila faktúry za dodanie tovaru\npre žalobcu, t.j. nemohla previesť ekonomické právo nakladať s majetkom ako vlastník na iný daňový\n\nsubjekt, pretože nebola schopná zabezpečiť výkon tohto práva. Žalovaný pri rozhodnutí vychádzal zo\nskutkových zistení, že Revúcka rozvojová, a.s. mala predať žalobcovi zdravotnícku techniku kúpnou\nzmluvou č. 030-ZML zo dňa 30.06.2011, avšak v zmysle článku IV. nadobudnutie vlastníckeho práva\nv bode 4.1. je uvedené, že kupujúci nadobúda vlastnícke právo k predmetu kúpy okamihom jeho\nodovzdania, preto nadobúdajúci mohol nadobudnúť vlastníctvo k tovaru len jeho odovzdaním, k čomu\ndošlo až dňa 30.03.2012. Konštatoval, že neboli splnené zákonné (§ 443 ods. 1 Obchodného zákonníka,\n§ 133 Občianskeho zákonníka), ani zmluvné (čl. IV, bod 4.1.) podmienky nadobudnutia tovaru. Preto\nsa žalobca nemohol správať ako vlastník veci v zmysle § 123 Občianskeho zákonníka a § 8 ods. 1\npísm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Zohľadnil tiež skutočnosť, že Revúcka\nrozvojová, a.s. prenajímala predmetnú zdravotnícku techniku Revúckej medicínsko - humanitnej, n.o.\n(dnes Nemocnica s poliklinikou, n.o., Revúca) nájomnou zmluvou č. 12/07 a č. 14/2008, pričom nájomný\nvzťah trval do 31.08.2011. Zohľadnil skutočnosť, že Revúcka rozvojová, a.s. vystavila faktúry č. FV\n11/027 zo dňa 13.07.2011, fa. č. FV11/029 zo dňa 13.07.2011, fa. č. FV 11/030 zo dňa 01.08.2011 a\nfa. č. FV 11/032 zo dňa 01.08.2011, ktorými fakturovala nájomné Revúckej medicínsko - humanitnej,\nn.o. za prenájom hmotného majetku - zdravotníckych prístrojov za obdobie júl 2011 a august 2011,\nčo potvrdzuje skutočnosť, že k odovzdaniu zdravotníckej techniky nedošlo a vlastníkom prístrojov\nbola naďalej spoločnosť Revúcka rozvojová, a.s. Predložením zmluvy č. 030-ZML a faktúr od platiteľa\nRevúcka rozvojová, a.s. za dodanie predmetného majetku žalobca len deklaroval uplatnenie práva na\nodpočítanie dane podľa § 51 zákona o DPH. Skutočnosť, či mu vzniklo právo odpočítať daň z prijatého\ntovaru musí byť v zmysle § 49 preukázaná vznikom daňovej povinnosti.\nProti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie. Namietal, že prvostupňový súd nesprávne\nskutkovo, ale i právne vyhodnotil okamih, kedy došlo k prevodu vlastníckeho práva k zdravotníckym\nzariadeniam, a to bez akéhokoľvek akceptovateľného racionálneho základu. V žiadnom prípade týmto\ndátumom nie je deň 30.03.2012, kedy bol podpísaný protokol o odovzdaní diagnostických prístrojov.\nČo sa týka vyššie uvedeného protokolu, ten bol podpísaný medzi Nemocnicou s poliklinikou, n.o.,\nRevúca ako odovzdávajúcim a žalobcom ako preberajúcim. Nemocnica s poliklinikou, n.o., Revúca\nužívala zdravotnícku techniku na základe nájomnej zmluvy, zdravotnícka technika bola namontovaná v\njej priestoroch. Zdôraznil, že Nemocnica s poliklinikou, n.o., Revúca nikdy nebola vlastníkom predmetnej\nzdravotníckej techniky, a teda odovzdanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 30.03.2012 nemalo a ani nemá\nžiadny vplyv na posudzovanie právnej otázky prevodu vlastníckeho práva k zdravotníckej technike na\nžalobcu. Keďže odovzdávajúci Nemocnica s poliklinikou, n.o., Revúca, užívala tieto zariadenia len z\npozície nájomcu, aj uvádzaný protokol je len dokladom viažucim sa na skončenie nájomného vzťahu, ale\nnie titulom pre nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcu. Dňa 30.03.2012 si žalobca síce fyzicky prevzal\npredmetnú zdravotnícku techniku, avšak už ako jej vlastník, keďže vlastnícke právo k zdravotníckej\ntechnike nadobudol už predtým, konkrétne dňa 29.06.2011.\nSkutočnosť, že predmetná zdravotnícka technika bola v tom čase predmetom nájomného vzťahu medzi\nRevúckou rozvojovou, a.s. ako pôvodným prenajímateľom a zdravotníckym zariadením Nemocnica\ns poliklinikou, n.o. Revúca ako nájomcom, nemá na prevod vlastníckeho práva na žalobcu žiaden\nvplyv. Poukazuje na skutočnosť, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že na účinný prevod\nvlastníckeho práva by bol potrebný súhlas nájomcu.\nĎalej namietal, že prvostupňový súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal so skutočnosťou, že\npredmetné zdravotnícke zariadenia, ktorých vlastnícke právo bolo prevedené na žalobcu, boli\numiestnené, resp. odbornými firmami namontované na špecializovanom oddelení zdravotníckeho\nzariadenia Revúckej medicínsko - humanitnej, n.o. a to vo vysoko sterilnom prostredí, v ktorom nie je\nmožné kedykoľvek vykonať štandardné odovzdanie veci (traditio) fyzickým kontaktom nového vlastníka\na prevádzanej veci. Prvostupňový súd taktiež neprihliadal na fakt, že Ing. Marián Faško, ktorý bol\nkonateľom žalobcu ako kupujúceho bol zároveň predsedom predstavenstva predávajúceho Revúckej\nrozvojovej, a.s., keď napriek špecifickej povahe prípadu spočívajúcej aj v identickej osobe štatutárneho\nzástupcu oboch zmluvných strán túto skutočnosť neposúdil ako dodanie tovaru v zmysle § 8 ods. 1\npísm. a) zák. č. 222/2004 Z.z.\n\nŽalovaný vo vyjadrení zo dňa 01.03.2013 k odvolaniu žalobcu uviedol, že súhlasí so závermi\nnapadnutého rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/140/2012 zo dňa 16.01.2013,\nktorým žalobu zamietol.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta\nprvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo\nv rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1\nveta prvá O.s.p.), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), pričom\ndeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156 ods. 1 a 3\nO.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.) a podľa § 250j ods. 3 posledná veta\nO.s.p. v spojení s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.\nPreskúmaním veci senát zistil, že išlo o zdaniteľný obchod medzi personálne prepojenými osobami,\nkedy Ing. Marián Faško bol konateľom žalobcu ako kupujúceho a súčasne bol zároveň predsedom\npredstavenstva predávajúceho Revúcka rozvojová, a.s. Pri tomto type obchodov sa skúma existencia\nekonomického dôvodu (kauzy) ako podporného interpretačného prostriedku netypickej daňovej\ntransakcie na okolnosti prevodu ekonomického vlastníctva, a to najmä v prípadoch, ak ide o odovzdanie\nbez fyzického prevzatia veci vo forme traditio longa manu (angl. delivery by long hang), na ktoré následne\nnadväzuje fyzické prevzatie tovaru.\nPrevod ekonomického vlastníctva vo forme traditio longa manu je výrazne spochybnený následným\nsprávaním žalobcu, ktorý si prístroje dňa 22.09.2011 ani po následnej telefonickej urgencii neprevzal,\nani na ďalšiu výzvu najneskôr do 10.10.2011 a ďalšou výzvou najneskôr do 31.10.2011. Nadobudnutie\nekonomického vlastníctva totiž predpokladá, že vec bude ekonomicky využívaná na uskutočňovanie\nzdaniteľných plnení. Na rozdiel od prevodu vlastníctva v právnom slova zmysle, v prípade ekonomického\nvlastníctva nemôže ísť o nadobudnutie iba holého vlastníctva (tzv. nuda proprietas). Keďže vec v tom\nčase bola prenajatá a daňový subjekt súčasne nevstúpil do postavenia prenajímateľa, ekonomické\nzložky vlastníctva absentovali. Následne, keď žalobca mal možnosť získať ekonomické zložky\nvlastníctva (právo užívať, požívať, držať vec), tak podľa zistení správcu dane ani v čase vydania\nplatobného výmeru si žalobca tovar neprevzal. Tým je spochybnené využívanie nadobudnutého tovaru\nna uskutočňovanie zdaniteľných plnení žalobcu. Senát preto zhodne s daňovými orgánmi dospel k\nzáveru, že právo na odpočet dane žalobcovi v tomto prípade nevzniklo v zmysle § 49 ods. 1, ods. 2\npísm. a) zák. č. 222/2004 Z.z. Preukázanie kauzy, ekonomického dôvodu daňovej transakcie daňovým\nsubjektom by umožnilo objasniť ekonomickú podstatu daňovej transakcie v zmysle § 2 ods. 6 zák.\nč. 511/1992 Zb. Ekonomický dôvod však preukázaný nebol, a preto zdaniteľný obchod zostal preukázaný\niba v polohe prevodu právneho vlastníctva, nie však ekonomického vlastníctva.\nO trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 224 ods. 2\nO.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi nevznikol nárok\nna náhradu trov odvolacieho konania.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}