{"guid": "d8241922-1b33-4700-b83e-55e2f4448bbd:c1b9b3e6-a079-4df2-bcd0-b199a828a278", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:6012200827.1", "spisova_znacka": "5Sžf/11/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/11/2013 z 27. 2. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. februára 2014, sp. zn. 5Sžf/11/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:6012200827.1", "identifikacne_cislo": "6012200827", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jarmila Urbancová", "sudca_id": 552, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jarmila-urbancova-552", "datum_vydania": "2014-02-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c1b9b3e6-a079-4df2-bcd0-b199a828a278", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:6012200827.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:6012200827.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:6012200827.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžf/11/2013\n6012200827\n27. 02. 2014\nJUDr. Jarmila Urbancová\nECLI:SK:NSSR:2014:6012200827.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily\nUrbancovej a členov senátu JUDr. Jany Baricovej a JUDr. Milana Moravu, v právnej\nveci žalobkyne obchodnej spoločnosti BBH Slovakia, s. r. o., so sídlom v Lučenci Opatová, Jegorovova 542, zastúpenej advokátkou JUDr. Ing. Veronikou Škodovou, so sídlom\nv Banskej Bystrici, Komenského 18B, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej\nrepubliky, so sídlom v Bratislave, Vazovova 2, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí\nžalovaného č. 1020501/1/1034077/2012, č. 1020501/1/1034071/2012, č. 1020501/1/1034059/2012,\nč.\n1020501/1/1034046/2012,\nč.\n1020501/1/1033990/2012,\nč.\n1020501/1/1033972/2012,\nč. 1020501/1/1033956/2012, č. 1020501/1/1033930/2012, č. 1020501/1/1023895/2012, č.\n1020501/1/1023825/2012, č. 1020501/1/1023776/2012, č. 1020501/1/1023750/2012 všetky z 15. júna\n2012, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. novembra 2012,\nč. k. 23S/87/2012-114, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28.\nnovembra 2012, č. k. 23S/87/2012-114 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len „OSP“) zamietol žaloby žalobkyne, ktorými sa domáhala preskúmania a\nzrušenia rozhodnutí žalovaného č. 1020501/1/1034077/2012 z 15. júna 2012, ktorým žalovaný\npotvrdil rozhodnutie správcu dane Daňového úradu Banská Bystrica, pobočka Lučenec č.\n9611301/1/73010/2012 z 10. februára 2012, ktorým bol žalobkyni vyrubený rozdiel dane z pridanej\nhodnoty za zdaňovacie obdobie september 2008 v sume 5.147,08 eura, č. 1020501/1/1034071/2012 z\n15. júna 2012, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane Daňového úradu Banská Bystrica,\npobočka Lučenec č. 9611301/1/72990/2012 z 10. februára 2012, ktorým bol žalobkyni vyrubený\nrozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2008 v sume 10.644,75 eura,\nč. 1020501/1/1034059/2012 z 15. júna 2012, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane\nDaňového úradu Banská Bystrica, pobočka Lučenec č. 9611301/1/72912/2012 z 10. februára 2012,\nktorým bol žalobkyni vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2008 v\nsume 6.522,57 eura, č. 1020501/1/1034046/2012 z 15. júna 2012, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie\nsprávcu dane Daňového úradu Banská Bystrica, pobočka Lučenec č. 90611301/1/72891/20120 z\n10. februára 2012, ktorým bol žalobkyni vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie\nobdobie jún 2008 v sume 7.981,37 eura, č. 1020501/1/1033990/2012 z 15. júna 2012, ktorým\nžalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane Daňového úradu Banská Bystrica, pobočka Lučenec č.\n9611301/1/72844/2012 z 10. februára 2012, ktorým bol žalobkyni vyrubený rozdiel dane z pridanej\n\nhodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2008 v sume 7.913,96 eura, č. 1020501/1/1033972/2012 z 15. júna\n2012, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane Daňového úradu Banská Bystrica, pobočka\nLučenec č. 9611301/1/72834/2012 z 10. februára 2012, ktorým bol žalobkyni vyrubený rozdiel dane z\npridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2008 v sume 7.752,73 eura, č. 1020501/1/1033956/2012\nz 15. júna 2012, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane Daňového úradu Banská\nBystrica, pobočka Lučenec č. 9611301/1/72781/2012 z 10. februára 2012, ktorým bol žalobkyni\nvyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2008 v sume 7.947,68\neura, č. 1020501/1/1033930/2012 z 15. júna 2012, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane\nDaňového úradu Banská Bystrica, pobočka Lučenec č. 9611301/1/72749/2012 z 10. februára 2012,\nktorým bol žalobkyni vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2008 v\nsume 8.106,45 eura, č. 1020501/1/1023895/2012 z 15. júna 2012, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie\nsprávcu dane Daňového úradu Banská Bystrica, pobočka Lučenec č. 9611301/1/73455/2012 z 10.\nfebruára 2012, ktorým bol žalobkyni vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie\njanuár 2009 v sume 5.893,36 eura, č. 1020501/1/1023825/2012 z 15. júna 2012, ktorým žalovaný potvrdil\nrozhodnutie správcu dane Daňového úradu Banská Bystrica, pobočka Lučenec č. 9611301/173613/2012\nz 10. februára 2012, ktorým bol žalobkyni vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie\nobdobie marec 2009 v sume 5.584,46 eura, č. 1020501/1/1023776/2012 z 15. júna 2012, ktorým\nžalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane Daňového úradu Banská Bystrica, pobočka Lučenec č.\n9611301/1/73924/2012 z 10. februára 2012, ktorým bol žalobkyni vyrubený rozdiel dane z pridanej\nhodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2009 v sume 15.163,33 eura a č. 1020501/1/1023750/2012 z 15. júna\n2012, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane Daňového úradu Banská Bystrica, pobočka\nLučenec č. 9611301/1/74233/2012 z 10. februára 2012, ktorým bol žalobkyni vyrubený rozdiel dane z\npridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2009 v sume 7.768,06 eura.\n\nKrajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj\nkonania, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 244 ods. 1, 2, 3 OSP v\nspojení s § 247 a nasl. OSP), dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie, ako aj postup správneho\norgánu sú v súlade so zákonom, a preto žalobu zamietol. Pri svojom rozhodovaní prvostupňový súd\nvychádzal z obsahu správneho spisu a z ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a/, § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č.\n222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“), ako aj z\nustanovenia § 15 ods. 6, ods. 17, 18 a 19 a § 29 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a o zmenách\nv sústave daňových orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.“ alebo\n„zákon o správe daní“), pričom sa stotožnil s argumentáciou v odôvodnení napadnutých rozhodnutí.\nUviedol, že správca dane nespochybnil, že žalobkyňa obchoduje s drevom spochybnil však nákup dreva\nod spoločností Stavmady Holding, s. r. o., so sídlom v Košiciach, AKVILS, s. r. o., so sídlom v Humennom,\nKAMEX SK, s. r. o., so sídlom v Brestove a PD-X, s. r. o, so sídlom v Košiciach, pričom žalobkyňa\ndôkazné bremeno v konaní neuniesla, keď nepreukázala, že došlo k uskutočneniu zdaniteľných plnení.\nK ďalším námietkam žalobkyne krajský súd uviedol, že pokiaľ správca dane v rozhodnutiach poukázal\nna odkaz na § 163 ods. 2 Daňového poriadku a neuviedol odkaz na § 165 ods. 2 Daňového poriadku,\ntáto samotná skutočnosť nemá vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Ďalej krajský súd uviedol,\nže pokiaľ správny orgán postupoval pri rozhodovaní zo zákona č. 511/1992 Zb. postupoval správne.\nV súvislosti s námietkou týkajúcou sa miestneho zisťovania na Daňovom úrade v Lučenci, podľa\nnázoru krajského súdu správny orgán neporušil ustanovenie § 14 zákona o správe daní, keďže z tohto\nustanovenia nevyplýva, že miestne zisťovanie má byť vykonané len v priestoroch daňového subjektu.\nPokiaľ ide o námietku týkajúcu sa dĺžky daňovej kontroly, krajský súd uviedol, že v danom prípade nebolo\npovinnosťou správcu dane ukončiť daňovú kontrolu v lehote šiestich mesiacov odo dňa jej začatia, keďže\ndaňová kontrola bola začatá na základe žiadosti Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove,\nÚradu justičnej a kriminálnej polície. č. p.: KRP-152-148/JKP-2009 z 19. januára 2010, a preto v zmysle\nustanovenia § 15 ods. 19 zákona o správe daní, lehoty na vykonanie daňovej kontroly uvedené v\nodsekoch 17 a 18 neplatia.\nČo sa týka námietky žalobkyne, že jej dodatočný platobný výmer nebol riadnym spôsobom doručený,\nkrajský súd uviedol, že táto námietka je právne irelevantná, keďže právna zástupkyňa žalobkyne podala\nproti nemu odvolanie. Taktiež je právne irelevantná aj námietka týkajúca sa podpisu na dodatočnom\n\nplatobnom výmere, keďže podpis na bol v súlade s dodatkom k služobnej zmluve a riadiacimi aktami\nFinančnej správy Slovenskej republiky.\nPokiaľ ide o námietku týkajúcu sa nezákonného zadržiavania dokladov, krajský súd uviedol, že správca\ndane nemal povinnosť vrátiť žalobkyni doklady v lehote do 18. marca 2010 a napokon ak by aj došlo k\nporučeniu poriadkového opatrenia zo strany správcu dane, nemá táto skutočnosť za následok zrušenie\nnapadnutých rozhodnutí.\nNámietka nedostatočného a nesprávneho vysporiadania sa s námietkami žalobkyne týkajúcimi sa\ndokazovania je podľa názoru krajského súdu taktiež nedôvodná, keďže správca dane vykonal\ndokazovanie v súlade s § 29 zákona o správe daní riadne a v dostatočnej miere pre rozhodnutie vo veci.\nProti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, domáhajúc sa, aby Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že napadnuté rozhodnutia\nžalovaného zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie.\nNamietala, že žalovaný pri vykonávaní miestneho zisťovania nepostupoval s odbornou starostlivosťou a\nkonal v rozpore s ustanovením § 14 zákona o správe daní, čoho dôkazom sú nezrovnalosti a absencia\nmnožstva údajov v zápisnici o vykonaní miestneho zisťovania. Uviedla, že súd v rozsudku uviedol,\nže skutočnosť, že miestne zisťovanie nebolo vykonané v prevádzkových priestoroch žalobkyne nemá\npre rozhodnutie správneho orgánu zásadný význam. S týmto tvrdením sa žalobkyňa nestotožňuje.\nŽalobkyňa považuje za nepochopiteľné, že správca dane i napriek tomu, že fyzicky halu videl, poprel\njej zaobstaranie, a tým poprel aj dodávku a nárok na odpočítanie dane. Za dôvod popretia správca\ndane uviedol, že mu nebola predložená dokumentácia ako stavebný denník, kolaudačné rozhodnutie\na skutočnosť, že svedok A. uviedol, že nezamestnával žiadnych zamestnancov. Uviedla, že podľa\njej názoru nepostačuje len všeobecné konštatovanie vychádzajúce z nesprávneho a neobjektívneho\nnázoru zamestnancov správcu dane, pretože aby spoločnosť riadne fungovala, môže využívať aj služby\nformou outsourcingu (prenajme si pracovnú silu, mechanicky, skladové priestory a pod.), pričom v zmysle\n§ 29 ods. 3 zákona o správe daní netreba preukazovať všeobecne známe skutočnosti, ako je napr.\nvyužívanie outsourcingových služieb.\n\nŽalobkyňa ďalej namietala, že výkon daňovej kontroly trval 712 dní a pred začatím daňovej kontroly mali\nzamestnanci správcu dane skúmať opodstatnenosť žiadosti Krajského riaditeľstva policajného zboru v\nPrešove. Podľa názoru žalobkyne sa správca dane nevysporiadal so základnou právnou otázkou, či ide\no podnet orgánu činného v trestnom konaní, resp. ide iba o žiadosť jednej zo zložiek Policajného zboru\nna prešetrenie určitých aktivít v rámci iného konania alebo napr. v operatívno-pátracej činnosti pred\norgánom Policajného zboru, resp. či sa jedná o žiadosť o vykonanie daňovej kontroly jednej zo zložiek\npolicajného zboru v rámci súčinnosti podľa § 3 Trestného poriadku, na ktorú sa nevzťahuje ustanovenie\n§ 15 ods. 3 zákona o správe daní. Žalobkyňa zastáva názor, že v danom prípade išlo len o žiadosť\no preverenie obchodných aktivít, ktorý mala byť vybavená v rámci súčinnosti, resp. spolupráce medzi\ndaňovými orgánmi a orgánmi policajného zboru.\nŽalobkyňa ďalej namietala doručenie dodatočného platobného výmeru a žalobkyňa sa rozhodnutí\ndozvedela náhodou, keď bola z opatrnosti nahliadnuť do spisu a vyžiadala si kópie rozhodnutí, pričom\nto bolo pred koncom uplynutia lehoty na odvolanie. Ďalej namietala, že správca dane zadržiaval\ndoklady takmer dva roky, čím bolo porušené ustanovenie § 15 ods. 9 zákona o správe daní a taktiež\nsa podľa žalobkyne žalovaný nedostatočne vysporiadal s námietkou nedostatočného dokazovania\nvykonaného správcom dane. Ďalej žalobkyňa namietala, že sa správca dane ani v dodatku č. 1 k\nprotokolu nezaoberal návrhmi tvrdeniami a dôkazmi, ktoré žalobkyňa predložila. Podľa názoru žalobkyne\nnepostačuje na odôvodnenie rozhodnutia konfrontácia výpovedí konateľa spoločnosti BBH Slovakia,\ns. r. o. a svedka PD-X, s. r. o., keď žalobkyňa tvrdenie svedka spoločnosti PD-X, s. r. o. považuje sa\nvýpoveď potvrdzujúcu uskutočnenie zdaniteľného plania. Ďalej žalobkyňa namietala, že správca dane\npochybil, keď neupovedomil žalobkyňu o výsluchu svedka.\n\nŽalobkyňa tiež namietala, že správca dane vykonal neúplné dokazovanie, keď nepreveroval skutočnosť,\nže smrekové rezivo bolo prijaté na sklad spoločnosti BBH Slovakia, s. r. o. a následne bolo ďalej\npredané. Uviedla, že tvrdenie, že kontrolovaný daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno, je vzhľadom\nk uvedenému irelevantné. Správca dane žiadnou písomnou listinou ani prostriedkami, ktoré v zmysle\nzákona má využiť nevyzval kontrolovaný daňový subjekt na predloženie dôkazov potrebných pre\nvykonanie dokazovania, nevyhotovil žiadnu výzvu na písomnú svedeckú výpoveď, nezabezpečil výsluch\nvodičov nákladných áut a nezaoberal sa ani skutočnosťou, že ak nedošlo k nákupu reziva zo strany\nžalobkyne, nemohlo dôjsť ani jeho následnému predaju. V tejto súvislosti žalobkyňa poukazovala na\nrozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č. k. 4Sž/106/00.\n\nŽalobkyňa uviedla, že predložila správcovi dane dôkazy, ktoré preukazujú existenciu materiálneho\nplnenia vo forme faktúr aj s prílohami - dodacie listy, vo forme skutočných dodávok tovarov, ktoré boli\npreukázané všetkými dôkaznými prostriedkami a možnosťami žalobkyne. Vo veci dôkazného bremena\nžalobkyňa poukazovala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č. k. 3Sžf/1/2011 z 15.\nmarca 2011.\n\nŽalobkyňa namietala, že správca dane sa pri vydávaní dodatočných platobných výmerov riadil iba\núvahami, ktoré nezaložil na jednoznačných dôkazoch. Uviedla, že správca dane nebral do úvahy, že\nabsolútnym základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je presadenie\nkoncepcie materiálneho, nie formálneho právneho štátu. V uvedenom zmysle je potrebné interpretovať\naj ustanovenie § 2 ods. 1, 2 a 8 a § 15 zákona o správe daní, pričom poukazovala na rozhodnutia\nÚstavného súdu Slovenskej republiky č. I. ÚS 10/1998, I. ÚS 17/1999 a I. ÚS 44/1999 a tiež na\nrozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/108/2009 z 18. mája 2010.\nŽalobkyňa uviedla, že svedok A. potvrdil v zápisnici z ústneho pojednávania č. 698/320/29833/2010/\nSvej z 19. apríla 2010 prevzatie hotovosti za predmetné zdaniteľné plnenie a tiež podanie daňového\npriznania k dani z pridanej hodnoty za I. a III. štvrťrok 2009 a odvedenie dane. Tiež sa vyjadril,\nže daňové priznanie za IV. štvrťrok 2009 nebolo podané z dôvodu, že počítač externej účtovníčky\nbol zabavený políciou, avšak materiálne dodanie tovaru potvrdil. Žalobkyňa tiež zotrvala na tvrdení,\nže prípadné nejasnosti, resp. nezrovnalosti v preprave, prevzatí hotovosti, resp. iné nezrovnalosti,\nmal v rámci vedenia dokazovania odstrániť správca dane, a to nielen konfrontáciou výpovedí ale aj\niným dokazovaním, napr. opakovanými vypočutím svedka, výsluchom vodičov, výsluchom odberateľov\nihličnatého dreva a pod..\nŽalobkyňa uviedla, že disponuje skladovou evidenciou a dôkazmi o odpredaji tovaru a aj výrobnou\nhalou. Podľa názoru žalobkyne správca dane nešetril podstatu a zmysel základných práv a slobôd\na prostredníctvom svojich zamestnancov sa už pri samotnom začatí daňovej kontroly absolútne\nnezaoberal výkladom práva a daňovú kontrolu začal a ukončil nezákonne. Nevykonal dokazovanie,\nneaplikoval správne právne ustanovenia zákona, nevysporiadal sa so svojim postavením v rámci novej\norganizačnej štruktúry, nešetril a nezaoberal sa stanoviskom a vyjadrením sa kontrolovaného daňového\nsubjektu k protokolu o výkone daňovej kontroly, čím porušil zásadu zákonnosti.\n\nŽalovaný vo svojom písomnom vyjadrení na odvolanie z 23. januára 2013 navrhol napadnutý rozsudok\nKrajského súdu v Banskej Bystrici potvrdiť ako vecne správny. Poukázal na to, že v odvolaní žalobkyňa\nneuvádza žiadne nové skutočnosti ako uviedla v žalobe proti rozhodnutiam žalovaného, a preto sa\nžalovaný stotožňuje s právnym posúdením veci v napadnutom rozsudku krajského súdu a zotrváva na\nsvojom vyjadrení k žalobe.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok,\nako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania\n(§250ja ods. 2 OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na\núradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§\n\n156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že\nodvolaniu žalobkyne nie je možné priznať úspech.\nPredmetom konania v danej veci bolo preskúmanie rozhodnutí žalovaného č. 1020501/1/1034077/2012\nz 15. júna 2012, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane Daňového úradu Banská Bystrica,\npobočka Lučenec č. 9611301/1/73010/2012 z 10. februára 2012, ktorým bol žalobkyni vyrubený\nrozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2008 v sume 5.147,08 eura,\nč. 1020501/1/1034071/2012 z 15. júna 2012, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane\nDaňového úradu Banská Bystrica, pobočka Lučenec č. 9611301/1/72990/2012 z 10. februára 2012,\nktorým bol žalobkyni vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2008 v\nsume 10.644,75 eura, č. 1020501/1/1034059/2012 z 15. júna 2012, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie\nsprávcu dane Daňového úradu Banská Bystrica, pobočka Lučenec č. 9611301/1/72912/2012 z\n10. februára 2012, ktorým bol žalobkyni vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie\nobdobie júl 2008 v sume 6.522,57 eura, č. 1020501/1/1034046/2012 z 15. júna 2012, ktorým\nžalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane Daňového úradu Banská Bystrica, pobočka Lučenec č.\n90611301/1/72891/20120 z 10. februára 2012, ktorým bol žalobkyni vyrubený rozdiel dane z pridanej\nhodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2008 v sume 7.981,37 eura, č. 1020501/1/1033990/2012 z 15. júna\n2012, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane Daňového úradu Banská Bystrica, pobočka\nLučenec č. 9611301/1/72844/2012 z 10. februára 2012, ktorým bol žalobkyni vyrubený rozdiel dane z\npridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2008 v sume 7.913,96 eura, č. 1020501/1/1033972/2012\nz 15. júna 2012, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane Daňového úradu Banská\nBystrica, pobočka Lučenec č. 9611301/1/72834/2012 z 10. februára 2012, ktorým bol žalobkyni\nvyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2008 v sume 7.752,73 eura,\nč. 1020501/1/1033956/2012 z 15. júna 2012, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane\nDaňového úradu Banská Bystrica, pobočka Lučenec č. 9611301/1/72781/2012 z 10. februára 2012,\nktorým bol žalobkyni vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2008 v\nsume 7.947,68 eura, č. 1020501/1/1033930/2012 z 15. júna 2012, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie\nsprávcu dane Daňového úradu Banská Bystrica, pobočka Lučenec č. 9611301/1/72749/2012 z\n10. februára 2012, ktorým bol žalobkyni vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie\nobdobie január 2008 v sume 8.106,45 eura, č. 1020501/1/1023895/2012 z 15. júna 2012, ktorým\nžalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane Daňového úradu Banská Bystrica, pobočka Lučenec č.\n9611301/1/73455/2012 z 10.februára 2012, ktorým bol žalobkyni vyrubený rozdiel dane z pridanej\nhodnoty za zdaňovacie obdobie január 2009 v sume 5.893,36 eura, č. 1020501/1/1023825/2012\nz 15. júna 2012, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane Daňového úradu Banská\nBystrica, pobočka Lučenec č. 9611301/173613/2012 z 10. februára 2012, ktorým bol žalobkyni\nvyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2009 v sume 5.584,46 eura,\nč. 1020501/1/1023776/2012 z 15. júna 2012, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane\nDaňového úradu Banská Bystrica, pobočka Lučenec č. 9611301/1/73924/2012 z 10. februára 2012,\nktorým bol žalobkyni vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2009 v sume\n15.163,33 eura a č. 1020501/1/1023750/2012 z 15. júna 2012, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie\nsprávcu dane Daňového úradu Banská Bystrica, pobočka Lučenec č. 9611301/1/74233/2012 z 10.\nfebruára 2012, ktorým bol žalobkyni vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie\nnovember 2009 v sume 7.768,06 eura z dôvodu porušenia ustanovenia § 49 ods. 1, 2 a § 51 ods. 1\npísm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a posúdenie,\nči tieto rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom.\n\nV správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).\n\nPodľa § 250i ods. 3 OSP na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady\nmohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\n\nPodľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\nPodľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nPodľa § 2 ods. 1 zákona o správe daní v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými\nprávnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom\nchránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.\nPodľa § 2 ods. 3 zákona o správe daní správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom\nkonaní vyšlo najavo.\nPodľa § 2 ods. 6 zákona o správe daní pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie\ndo úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo\nvybratie dane.\n\nPodľa § 15 ods. 1 prvé dve vety zákona o správe daní daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane\nzisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo\nvznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje.\nDaňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto\nzákona alebo osobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia\ndane alebo kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného\nzákona, alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, alebo kontrola použitia\ntovaru oslobodeného od dane podľa osobitných zákonov.\n\nPodľa § 15 ods. 3 zákona o správe daní správca dane je oprávnený začať daňovú kontrolu\naj bez oznámenia podľa odseku 2 <aspi://module='ASPI'&link='511/1992%20Zb.%252315'&ucin-kdni='30.12.9999'>, ak tak ustanovuje osobitný zákon 1b) alebo ak o vykonanie daňovej kontroly\npožiadajú orgány činné v trestnom konaní, alebo ak hrozí, že účtovné alebo iné doklady budú\nznehodnotené, zničené alebo pozmenené. V týchto prípadoch, v deň začatia daňovej kontroly,\nzamestnanec správcu dane spíše zápisnicu o začatí daňovej kontroly; okrem náležitostí ustanovených\nv § 11 <aspi://module='ASPI'&link='511/1992%20Zb.%252311'&ucin-k-dni='30.12.9999'> v zápisnici o\nzačatí daňovej kontroly musí byť uvedený deň začatia, miesto vykonávania daňovej kontroly, dôvod\nzačatia daňovej kontroly, predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie. Zápisnica o\nzačatí daňovej kontroly je súčasťou protokolu z daňovej kontroly alebo protokolu o určení dane podľa\npomôcok.\nPodľa § 15 ods. 17 zákona o správe daní správca dane ukončí daňovú kontrolu do šiestich\nmesiacov odo dňa jej začatia. Orgán najbližšie nadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú\nv prvej vete v zložitých prípadoch pred jej uplynutím primerane predĺžiť, najviac však o šesť\nmesiacov, a ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré vyčísľujú rozdiel základu\ndane podľa osobitného zákona, 6eg) najviac o 12 mesiacov. Ak vykonáva daňovú kontrolu orgán\npodľa odseku 15 <aspi://module='ASPI'&link='511/1992%20Zb.%252315'&ucin-k-dni='30.12.9999'>,\npríslušným orgánom na predĺženie lehoty je ministerstvo.\nPodľa § 15 ods. 18 zákona o správe daní ak správca dane alebo orgán podľa odseku 15 <aspi://\nmodule='ASPI'&link='511/1992%20Zb.%252315'&ucin-k-dni='30.12.9999'> nemôže daňovú kontrolu\nukončiť do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia, a ak bola lehota predĺžená podľa odseku 17\n\n<aspi://module='ASPI'&link='511/1992%20Zb.%252315'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, je povinný o tom s\nuvedením dôvodov písomne upovedomiť kontrolovaný daňový subjekt.\nPodľa § 15 ods. 19 zákona o správe daní lehoty na vykonanie daňovej kontroly podľa odsekov\n17 <aspi://module='ASPI'&link='511/1992%20Zb.%252315'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a 18 <aspi://\nmodule='ASPI'&link='511/1992%20Zb.%252315'&ucin-k-dni='30.12.9999'> neplatia, ak sa daňová\nkontrola vykonáva na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní.\nZ ustanovení § 29 ods. 1 a ods. 2 zákona o správe daní vyplýva, že dokazovanie vedie správca dane,\nktorý vedie daňové konanie, pričom dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej\npovinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.\nPodľa § 29 ods. 4 zákona o správe daní ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno\nzistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané\nv rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov\n(priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky,\nverejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné\nzáznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\n\nPodľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný\nuvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v\npriebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo\nzáznamov vedených daňovým subjektom.\n\nPodľa § 49 ods. 1 zákona o DPH (v znení rozhodnom pre posúdenie danej veci) právo odpočítať daň\nz tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová\npovinnosť.\n\nPodľa § 49 ods. 2 zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov\na služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ\nmôže odpočítať daň, ak je daň:\na/ voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi\ndodané,\nb/ ním uplatnená z tovarov a služieb dodaných s inštaláciou alebo montážou dodávateľom alebo na jeho\núčet, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4 a ním uplatnená z tovaru, pri ktorom je\npovinný platiť daň podľa § 69 ods. 7 a 9,\nc/ ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,\nd/ zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.\n\nPodľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť,\nak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky preskúmajúc napadnutý rozsudok krajského súdu ako i obsah\nsúdneho a administratívneho spisu v rozsahu odvolania, dospel k záveru, že v súlade s ustanovením\n\n§ 219 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP sa možno stotožniť s právnym\nnázorom krajského súdu premietnutom do enunciátu a odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku.\nKrajský súd správne posúdil skutkový stav veci, ktorý tu bol v čase vydania prvostupňových\na druhostupňových správnych rozhodnutia, na základe ktorého, s prihliadnutím na relevantné\nhmotnoprávne a procesnoprávne zákonné podmienky, dospel k záveru, že námietky žalobkyne uvedené\nv odvolaní proti rozsudku krajského súdu nie sú dôvodné.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) mal obsahu pripojeného administratívneho\nako aj súdneho spisu za preukázané, že námietky žalobkyne uvedené v odvolaní nie sú dôvodné, keď\nmal za preukázané, že v danom prípade Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove, úrad justičnej\na kriminálnej polície, odbor kriminálnej polície žiadosťou č. p.: KRP-152-148/JKP-2009 z 18. januára\n2010 požiadalo bývalé Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky o vykonanie miestneho zisťovania v\nspoločnosti žalobkyne s tým, že pokiaľ v rámci výkonu miestneho zisťovania zistí, že v účtovníctve\nžalobkyne sú zahrnuté faktúry od spoločností AKVILS, s. r. o. Humenné, KAMEX SK, s. r. o. Brestov,\nPD-X, s. r. o. (predtým LESROHB, s. r. o.) Novosť a Stavmady Holding, s. r. o. Košice, aby správca\ndane započal daňovú kontrolu na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie, v ktorom boli nájdené\ntieto účtovné doklady, nakoľko je predpoklad, že sa jedná o nepravdivé účtovné doklady a hrozí, že\núčtovníctvo alebo iné doklady budú znehodnotené, zničené alebo pozmenené.\nNa základe uvedeného správca dane započal u žalobkyne v súlade s ustanovením § 15 ods. 3 zákona o\nspráve daní daňovú kontrolu bez písomného oznámenia na základe zápisnice o jej začatí z 18. februára\n2010 č. 664/320/7693/2010/Ďuri za rok 2008 a č. 664/320/7697/2010/Ďuri za rok 2009. Obidve zápisnice\npodpísal konateľ žalobkyne F., ktorý predložil ku kontrole za rok 2008 zoznam prijatých faktúr za rok\n2008, zoznam vydaných faktúr za rok 2008, došlé faktúry - réžia č. 08/001 až 08/315, došlé faktúry č.\nD08/001 až D08/216, karty majetku. Zo zápisnice vyplýva, že neboli predložené doklady ako hlavná\nkniha za rok 2008, obratová predvaha za rok 2008, evidencia DPH za rok 2008, skladová evidencia,\npokladničné doklady príjmové aj výdavkové za rok 2008, výpisy z bankových účtov za rok 2008, knihu\nvydaných faktúr, vydané faktúry a záznamy o prevádzke MV - zmluvy, účtovné doklady súvisiace s\nkontrolou a za rok 2009 zoznam vydaných faktúr za rok 2009, zoznam prijatých faktúr za rok 2009, prijaté\nfaktúry réžia č. 09/001 až 09/227, prijaté faktúry drevo č. D 09/001 až D 09/168. Zo zápisnice vyplýva,\nže neboli predložené doklady ako hlavná kniha za rok 2009, obratová predvaha za rok 2009, evidencia\nDPH za rok 2009, skladová evidencia, pokladničné doklady príjmové aj výdavkové za 1-11 rok 2009,\nvýpisy z bankových účtov za rok 2009, knihu vydaných faktúr, vydané faktúry, záznamy o prevádzke MV\n- zmluvy, účtovné doklady súvisiace s kontrolou.\n\nPokiaľ ide teda o námietku žalobkyne týkajúcu sa skutočnosti, že predmetná daňová kontrola bola\nzačatá bez písomného oznámenia o výkone daňovej kontroly, najvyšší súd poukazuje na to, že v danom\nprípade bola daňová kontrola začatá v zmysle ustanovenia § 15 ods. 3 zákona o správe daní na\npožiadanie orgánu činného v trestnom konaní, a to dňom 18. februára 2010, kedy bola spísaná zápisnica\no začatí daňovej kontroly z ktorej táto skutočnosť aj vyplýva, bola podpísaná konateľom žalobkyne F.,\npričom nebolo povinnosťou správcu dane oboznamovať žalobkyňu s obsahom žiadosti orgánu činného\nv trestnom konaní. S poukazom na ustanovenie § 15 ods. 19 zákona o správe daní v takomto prípade\nlehoty na vykonanie daňovej kontroly uvedené v ods. 17 a 18 uvedeného ustanovenia neplatia, a teda\naj námietka žalobkyne, že kontrola trvala 712 dní neobstojí.\n\nČo sa týka námietky vo vzťahu k nedoručeniu dodatočných platobných výmerov, najvyšší súd\npoukazuje na skutočnosť, že z obsahu pripojeného administratívneho materiálu správcu dane je\npreukázané bez akýchkoľvek pochybností, že správca dane dodatočné platobné výmery riadne\ndoručoval prostredníctvom pošty na adresu žalobkyne uvedenú v obchodnom registri, t. j. Jegorovova\n542, Lučenec, z ktorej adresy sa po opakovanom neúspešnom pokuse o doručenie zo strany pošty,\nzásielky vrátili s poznámkou, že adresát je na uvedenej adrese neznámy.\n\nPokiaľ ide o námietky žalobkyne týkajúce sa nedostatočného a neúplne vykonaného dokazovania\nvykonaného správcom dane, týkajúceho sa uskutočnených zdaniteľných plnení fakturovaných\nspoločnosťami AKVILS, s. r. o. Humenné, KAMEX SK, s. r. o. Brestov, PD-X, s. r. o. (predtým LESROHB,\ns. r. o.) Novosť a Stavmady Holding, s. r. o. Košice, najvyšší súd sa v tomto prípade stotožnil s názorom\nžalovaného ako aj krajského súdu, keď mal z obsahu administratívneho spisu za preukázané, že\nžalobkyňa v konaní nepreukázala bez akýchkoľvek pochybností, že vecné plnenia fakturované vyššie\noznačenými spoločnosťami boli skutočne nimi aj dodané. Žalobkyňa v konaní okrem faktúr označených\nv jednotlivých platobných výmeroch nepredložila žiadne iné dôkazy o tvrdených skutočnostiach (napr.\nzmluvy alebo dohody medzi dodávateľom a odberateľom), a teda nepreukázala, že fakturované plnenia\nboli skutočne zrealizované spoločnosťami, ktoré faktúry vystavili.\nZ dokazovania vykonaného správcom dane je preto podľa názoru najvyššieho súdu zhodne s názorom\nžalovaného ako aj krajského súdu nepochybné, že nebola splnená podmienka v zmysle § 49 ods. 2\npísm. a/ zákona o DPH (fakturovaná DPH nebola uplatnená platiteľom za dodané plnenia). Uskutočnenie\nzdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. V prípade, ak zdaniteľné\nplnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia\nfaktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm, nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle\nzákona o DPH.\nPodmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH sú hmotnoprávnej\npovahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné\nodpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za\ndobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý\nnárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ\nsi platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že\nzdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie, považoval námietky\nžalobkyne uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť\nposúdenie danej veci, a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici ako vecne správny\npodľa § 250ja ods. 2 OSP a § 219 ods. 1 OSP potvrdil, stotožniac sa v zásade aj s dôvodmi jeho\nrozhodnutia (§ 219 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP).\nO náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c\nods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP, nakoľko žalobkyňa v odvolacom konaní úspech nemala a\nžalovanému náhrada trov konania zo zákona neprislúcha.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku\n\nn i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}