{"guid": "4d0268ea-eae8-47bb-8a2b-50f138d149b6:5953b111-abd6-4b1a-8c1f-bb9e59b4e2ad", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:6012200602.1", "spisova_znacka": "1Sžr/36/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžr/36/2013 z 23. 9. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 23. septembra 2014, sp. zn. 1Sžr/36/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:6012200602.1", "identifikacne_cislo": "6012200602", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dagmar Snopeková", "sudca_id": 12, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-dagmar-snopekova-12", "datum_vydania": "2014-09-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/503", "nazov": "zákon č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/503", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/503-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-2.odsek-2", "nazov": "§ 2 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/503-2003/paragraf-2"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/503#paragraf-2"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5953b111-abd6-4b1a-8c1f-bb9e59b4e2ad", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:6012200602.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:6012200602.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:6012200602.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžr/36/2013\n6012200602\n23. 09. 2014\nJUDr., Ing. Miroslav Gavalec\nECLI:SK:NSSR:2014:6012200602.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ing. Miroslava Gavalca, PhD.\na z členov JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci navrhovateľky: V., rod.\nM., bytom T. proti odporcovi: Okresný úrad Lučenec (pôvodne: Obvodný pozemkový úrad v Lučenci,\nso sídlom Námestie republiky č. 26, 984 01 Lučenec), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu\nč. LC/2012/00093 zo dňa 30. marca 2012, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v\nBanskej Bystrici č. k. 1 Scud 4/2012-19 zo dňa 4. októbra 2012 , takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 1Scud 4/2012-19\nzo dňa 4. októbra 2012 p o t v r d z u j e.\nNavrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania\n\nn e p r i z n á v a.\n\nodôvodnenie:\nI.\nPredmet konania\nKrajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia potvrdil opravným\nprostriedkom napadnuté rozhodnutie č. LC/2012/00093 zo dňa 30. marca 2012, ktorým odporca\nrozhodol, že navrhovateľka nespĺňa podmienku podľa § 2 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z. na navrátenie\nvlastníctva alebo priznania práva na náhradu za pozemky evidované v listine o drobnom prídele v\nkatastrálnom území C., č. k. 1748/33-1/4-174 zo dňa 04.01.1934, parcela č. 1677/a/5, druh pozemku\nroľa o výmere 6402 m2 a parcela č. 1677/a/6 druh pozemku les o výmere 296026 m2 v podiele 5/52 a\nza pozemky parcely č. 1378/10 a 1378/11 pôvodne evidované v pozemkovoknižnej vložke č. 158 kat.\núz. C., ktorých vlastníkom bol Z. v podiele 1/6-ina a vo vložke č. 209 v podiele 1/30.\nO trovách konania rozhodol krajský súd tak, že navrhovateľke ich náhradu nepriznal.\nKrajský súd z administratívneho spisu zistil, že odporca rozhodnutím č. L/2005/00823 zo dňa\n16.03.2005 (právoplatnosť dňa 18.04.2005), rozhodol o reštitučnom nároku dňa 10.01.1992 na bývalom\nPozemkovom úrade v Lučenci v zmysle zákona č. 229/1991 Zb. uplatnenom nebohým otcom žiadateľky\nV.. Týmto rozhodnutím bolo prinavrátené vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam dcéram žiadateľa\nR. a V.Odporca rozhodnutím č. L/2005/00589 zo dňa 20.06.2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa\n21.07.2005, nepriznal reštitučný nárok žiadateľkám R. a V. rozhodujúc o uplatnenom reštitučnom nároku\nv zmysle zákona č. 503/2003 Z. z. spoločným podaním žiadateliek zast. firmou Gruy Lučenec, ktoré\npodanie bolo doručené Obvodnému pozemkovému úradu v Lučenci dňa 30.12.2004. Vlastníctvo k\npredmetným nehnuteľnostiam nebolo priznané s odôvodnením na skutočnosť, že o reštitúcii vlastníctva\n\nk predmetným nehnuteľnostiam už bolo rozhodnuté právoplatným rozhodnutím odporcu č. L/2005/00823\nzo dňa 16.03.2005 a navyše bolo poukázané, že žiadateľka V. nespĺňa podmienku oprávnenej osoby v\nzmysle § 1 a § 2 zákona č. 503/2003 Z. z..\nDňa 31.12.2004 bolo doručené odporcovi samostatné podanie navrhovateľky V., zaevidované pod\nč. L-2004/01138, ktorým uplatnila sama reštitučný nárok k predmetným nehnuteľnostiam. Odporca\nrozhodnutím č. LC/2010/00133 zo dňa 27.08.2010 zastavil správne konanie podľa § 30 ods. 1\npísm. i/ zákona č. 71/1967 Zb. z dôvodu prekážky veci rozhodnutej. Krajský pozemkový úrad v\nBanskej Bystrici ako odvolací orgán rozhodnutím č. 2010/00405 zo dňa 12.11.2010 zrušil prvostupňové\nrozhodnutie z dôvodu nesplnenia podmienok pre takýto postup - absencia totožnosti účastníkov a\npredmetu konania, pričom vyslovil názor, že pokiaľ správny orgán zistí, že nie sú splnené podmienky\nv zmysle reštitučného zákona, t.j. nie je preukázaná opodstatnenosť reštitučného nároku, jedná sa o\nvyriešenie hmotnoprávnej otázky, o ktorej správny orgán musí vydať meritórne rozhodnutie, t.j. v prípade\nnepreukázania opodstatnenosti nároku žiadosť zamietnuť.\nDňa 22.06.2011 odporca vyzval navrhovateľku vydokladovať štátne občianstvo Slovenskej republiky.\nNavrhovateľka výzvu prevzala dňa 27.06.2011, avšak na výzvu nereagovala, čo správny orgán\nvyhodnotil, že štátne občianstvo nepreukázala, a teda nesplnila jednu z podmienok pre priznanie práva\nna reštitúciu a vydal rozhodnutie č. LC/2012/00093 zo dňa 30.03.2012, ktoré sa stalo predmetom tohto\nsúdneho konania na základe proti nemu podaného opravného prostriedku navrhovateľkou.\nPodľa krajského súdu z obsahu odvolania navrhovateľky vyplynulo, že namieta vyhodnotenie zákonom\nstanovenej podmienky štátneho občianstva Slovenskej republiky odporcom, ktoré považuje za\ndiskriminačné voči nej, ako občanovi bývalej federácie a v rozpore s Lisabonskou zmluvou, ktorá\nzakotvuje všeobecný zákaz diskriminácie z dôvodu štátnej príslušnosti k inému členskému štátu EÚ.\nKrajský súd uviedol, že preskúmavacie konanie zameral na posúdenie spornej otázky ohľadom zákonom\nstanovenej podmienky pre žiadateľa o navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam v zmysle § 2 ods. 1\nzákona č. 503/2003 Z. z., ktorý stanovuje podmienku štátneho občianstva Slovenskej republiky. Krajský\nsúd poznamenal, že rozsah preskúmavacej činnosti je daný rozsahom odvolacích dôvodov, ktorý súvisí\ns odôvodnením preskúmavaného rozhodnutia. Keďže negatívne rozhodnutie o uplatnenom reštitučnom\nnároku bolo vydané výlučne z dôvodu nesplnenia tejto podmienky zákona (§ 2 ods. 1,2), krajský súd\nzákonnosť predmetného rozhodnutia neposudzoval z iných aspektov.\nÚčelom reštitučného zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a\ndoplnení zákona č. 180/1995 Z. z. je prinavrátenie vlastníctva, resp. poskytnutie náhrady oprávneným\nosobám, ktorým prešlo vlastníctvo k pozemkom na štát alebo inú právnickú osobu v rozhodnom období\nniektorým zo spôsobov vymenovaných v § 3 ods. 1 reštitučného zákona. Jedná sa teda o zákon, ktorý\nsvojou podstatou napráva krivdy, ktoré boli spôsobené totalitným režimom, postupmi vtedajších štátnych\norgánov, ktoré neboli v súlade s princípmi demokracie, právneho štátu a ochrany základných práv a\nslobôd. Krivdy boli spôsobené stratou vlastníckeho práva, a preto cieľom a účelom reštitučných zákonov\nje prinavrátiť vlastníctvo, t. j. je premietnutím princípu ústavnej ochrany vlastníctva zaručenej čl. 20\nÚstavy SR. Reštitučný zákon neznamená automatické obnovenie vlastníckych práv, ale zvolený bol\nprincíp vrátenia majetku po splnení určitých zákonom stanovených podmienok. Zákon tým reaguje aj\nna záujmy a práva iných osôb, ako oprávnených osôb, ktorí medzičasom mohli nadobudnúť predmetný\nmajetok, v snahe vyhnúť sa vzniku ďalších krívd. Súd tiež poznamenáva, že zákon č. 503/2003 Z. z.\nje v poradí druhým zákonom upravujúcim reštitúciu vlastníckeho práva k pozemkom, ak nebolo vydané\npodľa zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu\nmajetku.\nV prípade reštitúcií nejde o ochranu existujúceho majetku oprávnenej osoby, ale o navrátenie vlastníctva\nstrateného v rozhodujúcom období (od 25. februára 1948 do januára 1990). Právo na reštitúciu\nje osobitný druh majetkového práva, ktorého vznik je podmienený splnením zákonom stanovených\npodmienok. Jednak sú to objektívne podmienky - strata vlastníckeho práva v rozhodujúcom období,\nstrata vlastníckeho práva niektorým zo zákonom stanovených dôvodov, uplatnenie nároku v zákonom\nstanovenej prekluzívnej lehote, ako aj subjektívne podmienky, medzi ktoré patrí splnenie podmienky\nštátneho občianstva Slovenskej republiky. Splnenie týchto podmienok má konštitutívny význam, to\nznamená, že bez ich splnenia právny nárok na reštitúciu nevznikne. Reštitučné zákony upravujú okruh\n\noprávnených osôb stanoviac osobitné podmienky pre ne, pričom ich postavenie (oprávnených osôb v\nzmysle § 2 ods. 2) nie je totožné s dedičmi, čo vyplýva zo zvláštnej povahy reštitučného práva.\nV Náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL.ÚS 127/07 z 29. októbra 2008 sa súd zaoberal\nnamietanou nesúladnosťou čl. I § 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. s čl. 1 a čl. 12 v spojení s čl.\n20 Ústavy SR, a to na návrh Krajského súdu v Bratislave z dôvodu ustanovenej podmienky štátneho\nobčianstva SR v napadnutom ustanovení zákona č. 503/2003 Z. z.. Ústavný súd SR nevyhovel návrhu\nKrajského súdu v Bratislave a konštatoval, že rešpektujúc limity dané ústavou, špecifiká reštitučného\nzákonodarstva, ako aj doterajšiu judikatúru ústavného súdu, čl. I § 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z., v\nktorom je ustanovená podmienka štátneho občianstva Slovenskej republiky pre navrátenie pozemkov,\nnevykazuje znaky namietaného nesúladu s Ústavou SR.\nPri posudzovaní podmienky štátneho občianstva, ako predpokladu pre vznik reštitučného nároku,\nústavný súd poukázal na skutočnosť, že Európska komisia pre ľudské práva v Štrasburgu v súvislosti\ns reštitúciami vyslovila, že podľa Dohovoru neexistuje právo na reštitúciu vlastníctva, a pretože\ndiskriminácia podľa čl. 14 Dohovoru je možná len v súvislosti s porušením niektorého hmotného\npráva zaručeného Dohovorom, nemožno odvodiť v prípade podmienky ani štátneho občianstva, ani\ntrvalého pobytu podľa reštitučných predpisov, porušenia zákazu diskriminácie. Ak teda neexistuje podľa\nDohovoru právo na reštitúciu vlastníctva, sú podľa Komisie reštitúcie v rukách každého štátu ako\nsuveréna (č. 23131/93 Brežní v. Slovensko, č. 28390/95 Petzoldová v. Česká republika, č. 23899/93\nNohejl v. Česká republika, č. 23069/93 Jonas v. Česká republika). Ústavný súd SR poukázal tiež na\nrozhodovaciu prax Ústavného súdu Českej republiky k posudzovaniu podmienky štátneho občianstva\nako predpokladu pre vydanie majetku v rámci reštitúcie, a to na nález sp. zn. PL.ÚS 33/96 zo dňa 04.\njúla 1997 a na nález PL.ÚZ 24/98, v ktorom sa konštatuje, že čl. 11 ods. 2 Listiny základných práv\na slobôd vytvára pre zákonodarcu priestor pre obmedzenie okruhu oprávnených osôb v reštitučnom\nzákonodarstve ustanovením podmienky štátneho občianstva. Ústavný súd SR konštatoval, že v\nsúvislosti s navrátením vlastníctva treba v tejto súvislosti za právne relevantné ustanovenie považovať\ndruhú vetu čl. 20 ods. 2 ústavy, ktorá vytvára priestor na to, aby zákon ustanovil limity osobného rozsahu\npotenciálnych reštituentov z dôvodu, že toto ustanovenie deklaruje, aby určité veci boli iba vo vlastníctve\nobčanov alebo právnických osôb so sídlom v Slovenskej republike.\nKrajský súd uviedol, že posudzoval uplatnený nárok na reštitúciu aj z hľadiska, či vylúčenie\nnavrhovateľky z okruhu oprávnených osôb pre nesplnenie podmienky štátneho občianstva SR,\nneumožňuje priznať reštitučný nárok sestre navrhovateľky, a to aj s prihliadnutím na Nález Ústavného\nsúdu SR sp. zn. I ÚS 123/2010 zo dňa 30. júna 2010, ktorý k aplikácii ustanovenia § 2 ods. 2 zákona\nč. 503/2003 Z. z. uviedol, že „z citovaného zákonného ustanovenia možno vyvodiť, že oprávnenými\nosobami sú všetky osoby v tomto ustanovení uvedené. Ich zaradenie do jednotlivých skupín neznamená,\nže ak existujú osoby v prednejšom poradí, nemôžu reštitučný nárok úspešne uplatniť osoby uvedené\nv neskoršom poradí, alebo ak v tom istom poradí existuje viac osôb, že jedna z nich môže uplatniť\nnárok len v pomere k počtu týchto osôb, ak tieto osoby alebo osoby v prednejšom poradí svoj nárok\nneuplatnili, a preto ich právo zaniklo. V tomto smere totiž zákon č. 503/2003 Z. z. neobsahuje žiadne\npravidlo, ktoré by eliminovalo reštitučný nárok oprávnenej osoby uvedenej v niektorej zo skupín, či v\nrámci jednej skupiny, ak tento nárok neuplatnili osoby uvedené v prednejšom poradí, či aj iné osoby\nv tom istom poradí. Nečinnosť týchto osôb otvára cestu pre uplatnenie „celého\" reštitučného nároku\nosobe, ktorá sa ho aktívne domáha na príslušnom orgáne, lebo aj táto osoba je rovnocenne zahrnutá\ndo okruhu oprávnených osôb, ktorých sa tiež zmiernenie následkov majetkových krívd týka\". Ústavný\nsúd ďalej konštatoval, že „uspokojovanie nárokov týchto ďalších oprávnených osôb pri nečinnosti iných\nosôb zodpovedá zmyslu a účelu reštitučného zákona. Takáto interpretácia ustanovenia § 2 citovaného\nzákona j e nielen konformná s jeho dikciou, ale aj zmyslom a účelom tohto zákona a naostatok je aj v\nsúlade so všeobecne záväznými zásadami spravodlivosti, keď sa do širšej rodiny vracia len to, čo bolo\nodtiaľ nesprávne odňaté, alebo vzaté\".\nKrajský súd mal za to, že vzhľadom na to, že reštitučný nárok bolo potrebné uplatniť v zákonom\nstanovenej lehote a sestra navrhovateľky toto právo nevyužila, správny orgán by nemohol prinavrátiť\nvlastníctvo k predmetným pozemkom tejto osobe s odkazom na skutočnosť, že reštitučný nárok bol v\nlehote uplatnený navrhovateľkou. V danom prípade totiž reštitučný nárok uplatnila len navrhovateľka,\nktorá ovšem nespĺňala podmienku štátneho občianstva SR, a preto uplatnenému reštitučnému nároku\nnebolo možné priznať úspech. V zmysle naposledy citovaného nálezu ústavného súdu možno vyvodiť\nzáver, že pokiaľ by navrhovateľka spĺňala podmienku štátneho občianstva SR, bolo by možné\n\nprinavrátiť vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam v celom rozsahu, a to bez ohľadu na to, či\nreštitúciu uplatnila aj sestra navrhovateľky ako ďalšia potenciálna oprávnená osoba v tej istej skupine\n(poradí), a to samozrejme za predpokladu, že by navráteniu vlastníctva nebránili iné okolnosti. Keďže\nnesplnenie subjektívnej podmienky na strane oprávnenej osoby (občianstvo SR), absolútne vylučuje\nvznik reštitučného nároku, potom posudzovanie týchto ďalších okolností súd považoval za irelevantné.\nZ vyššie uvedených dôvodov, posudzujúc len aspekt otázky splnenia podmienky štátneho občianstva\nSlovenskej republiky u navrhovateľky (žiadateľky o prinavrátenie vlastníctva k predmetným pozemkom),\nsúd rozhodnutie odporcu ako vecne správne potvrdil. Poznamenáva ovšem, že s inými podmienkami\npre vydanie predmetného rozhodnutia, ktoré neboli v odvolaní namietané, sa nezaoberal.\nII.\nStručné zhrnutie odvolacích dôvodov navrhovateľky\nProti tomuto rozsudku podala navrhovateľka odvolanie žiadajúc jeho zmenu a zrušenie rozhodnutia\nodporcu.\nUviedla, že v predbežne namieta skutočnosť, že nežiada navrátenie pozemkov v reštitúcii, ale v rámci\ndedičstva po otcovi, kde nie je obmedzenie nároku podmienené štátnym občianstvom Slovenskej\nrepubliky. Táto skutočnosť je podľa navrhovateľky potvrdená rozhodnutím Obvodného pozemkového\núradu v Lučenci č. l. 20005/00823 zo dňa 16.3.2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.4.2005.\nTýmto rozhodnutím odporca priznal navrhovateľke vlastníctvo pozemkov v k.ú. W.Navrhovateľka\nuviedla, že jej nie je zrejmá skutočnosť, že v rámci dedičstva v priznaní dedičského nároku po otcovi\nodporca rozhoduje odlišným spôsobom v k.ú. W. a v k.ú. C.Navrhovateľka uviedla, že odvolanie\npodrobne odôvodní v priebehu mesiaca december 2012.\nNavrhovateľka odvolanie nedoplnila. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadril.\nIII.\nRozhodnutie správneho orgánu\nOdporca dňa 30.3.2012 rozhodnutím č. LC/2012/00093 rozhodol, že navrhovateľka nespĺňa podmienku\n§ 2 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z. na vrátenie vlastníctva alebo priznania práva na náhradu za pozemky\nevidované v listine o drobnom prídele v katastrálnom území Pleš, č. k. 1748/33-1/4-174 zo dňa 4.1.1934,\nparcela č. 1677/a/5 druh pozemku roľa o výmere 6402 m2 a pare. č. 1677/a/6 druh pozemku les o\nvýmere 296026 m2 v podiele 5/52 a za pozemky parcely č. 1378/10 a 1378/11 pôvodne evidované v\npozemkovoknižnej vložke č. 158 kat. úz. C., ktorých vlastníkom bol Z. v podiele 1/6-ina a vo vložke č.\n209 v podiele 1/30.\nV dôvodoch rozhodnutia uviedol, že na predmetné nehnuteľnosti si uplatnil reštitučný nárok na bývalom\nPozemkovom úrade v Lučenci dňa 10.1.1992 v zmysle zák. č. 229/1991 Zb. nebohý otec žiadateľky V..\nRozhodnutím č. L/2005/00823 zo dňa 16.3.2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.4.2005, bolo\npriznané v zmysle zákona č. 229/91 Zb. vlastnícke právo jeho dcéram R. rod. M. a V. rod. M.. Jednalo sa o\nparcely č. 1625/57, 1625/108, 1625/141, 1625/160, 1625/189, 1625/190, 1625/196, 1625/203, 1625/216\nv podiele 166/9360 pôvodne evidované v liste vlastníctva č. 140 kat. úz. W.\nDňa 30.12.2004 bolo na OPÚ v Lučenci pod číslom L-2004/001080 zaregistrované podanie R. a V. na\nzáklade plnej moci zastúpenými firmou Gruy Lučenec, ktoré sa týkalo uplatnenia nároku podľa zák. č.\n503/2003 Z. z. na parcelu č. 1625/2 o výmere 1705985 m2 druh pozemku les v katastrálnom území W.\nKonanie bolo ukončené rozhodnutím č. L/2005/00589 zo dňa 20.6.2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť\ndňa 21.7.2005. V rozhodnutí žiadateľkám nebolo priznané vlastnícke právo v zmysle zák. č. 503/2003\nZ. z., nakoľko majetok, na ktorý si uplatnili nárok, bol vydaný v súlade so zákonom č. 229/91 Zb.\nOkrem uplatnenia č. L-2004/001080 bolo dňa 31.12.2004 na pozemkový úrad doručené samostatné\npodanie V. pod číslom L-2004/001138. V podaní figurovala len jedna žiadateľka, ktorá ako sama uviedla,\nnie je občiankou Slovenskej republiky. Podanie č. L-2004/001138 bolo pridelené inému pracovníkovi\n\npozemkového úradu, ktorý nemal vedomosť o súvislosti oboch podaní. Táto skutočnosť bola ozrejmená\naž po liste, ktorý bol doručený zo strany V. dňa 23.8.2010.\nZákon č. 503/2003 Z. z upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa zákona\nč. 229/1991 Zb. a zároveň právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže uplatniť\noprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky.\nObvodný pozemkový úrad v Lučenci rozhodol o reštitučnom nároku žiadateľky právoplatným\nrozhodnutím č. L/2005/00823 podľa zákona č. 229/91 Zb. a právoplatným rozhodnutím č. L/2005/00589\nv zmysle zák. č. 503/2003 Z. z. nepriznal reštitučný nárok žiadateľke, nakoľko o uplatnenom nároku bolo\nrozhodnuté podľa zákona 229/91 Zb.\nSprávny orgán rozhodnutím č. LC/2010/00133 zo dňa 27.8.2010 konanie vo veci samostatne\nuplatneného nároku V. zastavil v zmysle § 30 ods. 1 písm. i) zák. č. 71/1967 Zb., lebo mal zato, že vo\nveci bolo právoplatne rozhodnuté vyššie uvedeným rozhodnutím. Navrhovateľka sa voči rozhodnutiu č.\nLC/2010/00133 dňa 20.9.2010 odvolala.\nKrajský pozemkový úrad v Banskej Bystrici rozhodnutím č. 2010/00405 zo dňa 12.11.2010 rozhodnutie\nOPÚ v Lučenci č. LC/2010/00133 zo dňa 27.8.2010 zrušil, pretože podľa odôvodnenia rozhodnutia\npredpokladom postupu podľa ustanovenia § 30 ods. 1 písm. i/ správneho poriadku správny orgán\nkonanie zastaví, ak v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil.\nPredpokladom postupu podľa tohto ustanovenie je aj totožnosť veci, ktorá musí byť daná nielen\ntotožnosťou predmetu ale aj účastníkov konania. Uvedené podmienky neboli v rozhodnutí č.\nLC/2010/00133 splnené a preto bolo rozhodnutie zo strany KPÚ v Banskej Bystrici zrušené. KPU\npovažoval za potrebné zmeniť rozhodnutie v tom smere, že nie je možné použiť ustanovenie § 30 ods. 1.\npísm. „i\" správneho poriadku ale zamietnuť žiadosť za použitia § 1 a následne zákona č. 503/2003 Z. z.\nSprávny orgán v ďalšom postupe vyzval navrhovateľku dňa 22.6.2011 na vydokladovanie štátneho\nobčianstva v zmysle § 9a zákona č. 40/1993 Z. z. ku dňu 31.12.2004 a poučil ju o tom, ako sa\nštátne občianstvo preukazuje a zároveň ju vyzval, aby potvrdenie o štátnom občianstve doložila do 60\ndní odo dňa doručenia výzvy. Výzvu prevzala 27.6.2011, no do dnešného dňa štátne občianstvo SR\nnepreukázala.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti sa V. nenavracia vlastníctvo a nepriznáva sa jej ani právo na náhradu\nza nehnuteľný majetok v kat. území C., tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.\nIV.\nPrávny názor NS SR\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1, § 250l ods. 2 OSP v spojení s § 10\nods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo,\nodvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a jednomyseľne\n(§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.\nRozsudok verejne vyhlásil dňa 23.septembra 2014 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený\nna úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk\nnajmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 OSP).\nV zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov s účinnosťou odo dňa 1. októbra 2013 Obvodné úrady zriadené podľa\npredpisov účinných do 30. septembra 2013 sú okresné úrady podľa tohto zákona a podľa ods. 4\ncitovaného ustanovenia pôsobnosť obvodného úradu životného prostredia, obvodného pozemkového\núradu, obvodného lesného úradu, obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie a\nsprávy katastra ustanovená osobitnými predpismi prechádza na okresný úrad.\nNa základe nižšie citovaných zákonných ustanovení má Najvyšší súd Slovenskej republiky preukázané,\nže do postavenia Obvodného pozemkového úradu v Lučenci ako pôvodne žalovaného správneho\norgánu nastúpil z titulu zákonných zmien Okresný úrad Lučenec .\n\nPreto bude s týmto právnym nástupcom najvyšší súd Slovenskej republiky ďalej konať na strane\nžalovaného správneho orgánu. Pod všeobecným označením odporca je potom nutné rozumieť tak\npôvodný správny orgán ako aj jeho právneho nástupcu podľa toho, ktorého sa text odôvodnenia týka.\nZ obsahu spisu krajského súdu, ktorého súčasťou bol aj administratívny spis odporcu, vyplynulo, že\nnavrhovateľka sa domáhala navrátenia vlastníctva k pozemkom evidovaným v listine o drobnom prídele\nv katastrálnom území C., č.k. 1748/33-1/4-174 zo dňa 04.01.1934, parcela č. 1677/a/5 druh pozemku\nroľa o výmere 6402 m2 a parcela č. 1677/a/6 druh pozemku les o výmere 296026 m2 v podiele 5/52 a\nza pozemky parcely č. 1378/10 a 1378/11 pôvodne evidované v pozemkovoknižnej vložke č. 158 kat.\núz. C., ktorých vlastníkom bol Z. v podiele 1/6-ina a vo vložke č. 209 v podiele 1/30.\nOdporca v preskúmavanom rozhodnutí vyslovil, že navrhovateľka nespĺňa podmienky uvedené v §\n2 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z, nakoľko navrhovateľka nepreukázala, že je štátnou občiankou\nSlovenskej republiky.\nNavrhovateľka napadla uvedené rozhodnutie opravným prostriedkom odôvodneným tým, že v\ndedičskom konaní o reštitučných nárokoch po poručiteľovi nie je štátne príslušnosť dedičov právne\nvýznamná.\nPodľa § 1 zákona tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa\nosobitného predpisu. Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria a) poľnohospodársky pôdny\nfond alebo do neho patria, b) lesný pôdny fond.\nPodľa § 2 zákona právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže uplatniť\noprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území a ktorej\npozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990\n(ďalej len \"rozhodujúce obdobie\") spôsobom uvedeným v ustanovení § 3 (ods. 1).\nPodľa § 2 ods. 2 zákona ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do\nvlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v ustanovení § 3, zomrela pred\nuplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu,\nsú oprávnenými osobami štátni občania Slovenskej republiky, fyzické osoby v tomto poradí:\na) dedič zo závetu, ktorý bol predložený v konaní o dedičstve, ktorý nadobudol celé dedičstvo,\nb) dedič zo závetu, ktorý nadobudol dedičstvo, ale len v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu;\nto neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom\nustanovený len k určitej časti pozemku, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený len k tejto\nčasti pozemku,\nc) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím\nlehoty uvedenej v ustanovení § 5, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z\nnich zomrelo, jeho deti,\nd) rodičia osoby uvedenej v odseku 1,\ne) súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými\nosobami jeho deti.\nPredmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu o nevyhovení opravnému prostriedku\nnavrhovateľky a o potvrdení rozhodnutia odporcu, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd\nodvolací primárne v medziach odvolania preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré\nmu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu,\nnajmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľky a z takto\nvymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.\nPodľa odvolacieho súdu z obsahu odvolania navrhovateľky vyplynulo, že namieta vyhodnotenie\nzákonom stanovenej podmienky štátneho občianstva Slovenskej republiky odporcom, keď v dedičskom\nkonaní podľa nej nie je otázka štátneho občianstva SR navrhovateľky právne významná.\n\nNa túto námietku, keďže bola aj obsahom podaného opravného prostriedku už reagoval krajský súd,\nkeď uviedol, že nebolo sporné, že navrhovateľka nepreukázala, že je štátnou občiankou Slovenskej\nrepubliky. Teda nesplnila zákonnú podmienku v zmysle § 2 ods.2 zákona č. 503/2003 Z. z..\nAko správne uviedol krajský súd v prípade reštitúcií nejde o ochranu existujúceho majetku oprávnenej\nosoby, ale o navrátenie vlastníctva strateného v rozhodujúcom období (od 25. februára 1948 do\njanuára 1990). Právo na reštitúciu je osobitný druh majetkového práva, ktorého vznik je podmienený\nsplnením zákonom stanovených podmienok. Jednak sú to objektívne podmienky - strata vlastníckeho\npráva v rozhodujúcom období, strata vlastníckeho práva niektorým zo zákonom stanovených dôvodov,\nuplatnenie nároku v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote, ako aj subjektívne podmienky, medzi ktoré\npatrí splnenie podmienky štátneho občianstva Slovenskej republiky. Splnenie týchto podmienok má\nkonštitutívny význam, to znamená, že bez ich splnenia právny nárok na reštitúciu nevznikne. Reštitučné\nzákony upravujú okruh oprávnených osôb stanoviac osobitné podmienky pre ne, pričom ich postavenie\n(oprávnených osôb v zmysle § 2 ods. 2) nie je totožné s dedičmi, čo vyplýva zo zvláštnej povahy\nreštitučného práva.\nS uvedeným právnym názorom krajského súdu sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a v\npodrobnostiach na jeho závery uvedené v kapitole I. Predmet konania odkazuje.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že krajský súd sa podrobne zaoberal námietkami\nnavrhovateľky a pokiaľ dospel k záveru, že preskúmavané správne rozhodnutie bolo vydané v súlade\nso zákonom a dôvody opravného prostriedku neboli relevantné, bolo potrebné rozhodnutie súdu, ktorý\nrozhodnutie odporcu potvrdil, keď vzhľadom na spoľahlivo zistený skutkový stav veci v správnom konaní\npovažoval rozhodnutie odporcu za vydané v súlade so zákonom, považovať za správne. V postupe\nkrajského súdu nezistil odvolací súd žiadne pochybenie.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia krajského\nsúdu a dôvody v ňom uvedené si osvojuje ako svoje vlastné s poukazom na § 246c ods. 1 veta prvá v\nspojení s § 250l ods. 2 a § 219 ods. 2 OSP.\nPri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 250k ods. 1 a §\n250l ods. 2 OSP, keď navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, lebo nebola v tomto\nkonaní úspešná. Odporcovi zákon priznanie náhrady trov konania neumožňuje.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1Scud/4/2012", "guid": "cb7c926d-f93a-4a25-ade9-1e0f77dc5cb0:86483d85-13ec-4869-8cda-231cd4708b06", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a40b93d7-5350-4663-b03e-604a4c584ae3", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 123/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 123/2010 z 30. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-30", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a40b93d7-5350-4663-b03e-604a4c584ae3"}, {"guid": "ussr:0d046cee-ac04-436c-8a22-8dee9551070a", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 127/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 127/07 z 29. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-29", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0d046cee-ac04-436c-8a22-8dee9551070a"}], "citovane_v": []}