{"guid": "81d83cb4-39ee-4b28-b00f-e19ceeb4446a:93879899-d380-40ca-a9b0-c584782808fe", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:6012200389.1", "spisova_znacka": "2Sžf/67/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/67/2012 z 29. 1. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. januára 2014, sp. zn. 2Sžf/67/2012, ECLI:SK:NSSR:2014:6012200389.1", "identifikacne_cislo": "6012200389", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Singerová", "sudca_id": 248, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-singerova-248", "datum_vydania": "2014-01-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-43.odsek-1", "nazov": "§ 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-43.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-43"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-43.odsek-5", "nazov": "§ 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-43.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-43"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-43"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/93879899-d380-40ca-a9b0-c584782808fe", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:6012200389.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:6012200389.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:6012200389.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžf/67/2012\n6012200389\n29. 01. 2014\nJUDr. Elena Kováčová\nECLI:SK:NSSR:2014:6012200389.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej\na členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD., v právnej veci žalobcu\nROVEN, spol. s r.o., so sídlom Bystrô 402, 962 05 Hriňová, zast. JUDr. Líviou Kňažíkovou, advokátkou\nso sídlom Nám. M.R. Štefánika č. 6, 945 01 Komárno, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu\nSlovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č.\n1040503/135596/2012, č. 1040503/135595/2012, č. 1040503/135606/2012, č. 1040503/135602/2012,\nč. 1040503/135599/2012, č. 1040503/135594/2012, č. 1040503/135597/2012, č. 1040503/135603/2012\nvšetky zo dňa 27. februára 2012, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici\nč. k. 23 S/45/2012 - 29 zo dňa 11. júla 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/45 /2012 - 29\nzo dňa 11. júla 2012, p o t v r d z u j e.\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici zamietol žaloby žalobcu, ktorými sa žalobca\ndomáhal zrušenia jednotlivých rozhodnutí Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 27.\nfebruára 2012 ako aj rozhodnutí Daňového úradu Detva zo dňa 30. júna 2011 a vrátenia veci\nžalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Uviedol, že v odvolacom konaní Finančné riaditeľstvo\nSlovenskej republiky potvrdilo napadnutými rozhodnutiami rozhodnutia správcu dane - Daňového úradu\nDetva, ktorými vyrúbil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2008 v\nsume 2.259,74 eura, ďalej za zdaňovacie obdobie jún 2008 v sume 4.093,44 eura, ďalej za zdaňovacie\nobdobie december 2008 v sume 1.128,56 eura, ďalej za zdaňovacie obdobie október 2008 v sume\n3.556,49 eura, ďalej za zdaňovacie obdobie september 2008 v sume 3.508,86 eura, ďalej za zdaňovacie\nobdobie máj 2008 v sume 1.150,26 eura, ďalej za zdaňovacie obdobie august 2008 v sume 3.132,51\neura, ďalej za zdaňovacie obdobie november 2008 v sume 1.459,80 eura. Žalovaný správny orgán takto\nrozhodol, keď sa stotožnil so správcom dane, že daňovou kontrolou bolo zistené, že žalobca ako daňový\nsubjekt vyhotovil v jednotlivých zdaňovacích obdobiach odberateľské faktúry pre odberateľov z iného\nčlenského štátu Európskej únie (Maďarska), s predmetom fakturácie za dodanie tovaru: ihličnaté rezivo,\npričom prílohou faktúr bol aj dodací list (u väčšiny) a Medzinárodný nákladný list - CMR (u všetkých).\nOdberateľskými faktúrami žalobca deklaroval dodanie tovaru s oslobodením od dane podľa § 43 ods.\n1 a 5 zákona o DPH, ktoré uviedol v riadku č. 13 a 14 daňového priznania za jednotlivé zdaňovacie\nobdobia. Správca dane dospel k záveru, že nebolo hodnoverne preukázané splnenie podmienok v\nzmysle § 43 ods. 1 a ods. 5 zákona o DPH, t. j., že tovar bol prepravený z tuzemska do iného členského\nštátu, pretože maďarskí odberatelia nepotvrdili a nepriznali nadobudnutie tohto tovaru (nepodali žiadne\ndaňové priznania, respektíve nulové) a nebola potvrdená ani preprava z tuzemska do Maďarska tak,\n\nako to deklaroval žalobca na jednotlivých CMR. Správca dane preto neuznal dodanie tovaru na základe\nodberateľských faktúr ako dodanie tovaru s oslobodením od dane podľa § 43 zákona o DPH a po daňovej\nkontrole upravil sumu v riadku č. 13 a 14 daňového priznania tak, že ju znížil o príslušnú fakturovanú\nsumu a celkovo zvýšil základ dane v riadku č. 03 a daň v riadku č. 04 daňových priznaní, ktorá sa\nstala vždy predmetom vyrubeného rozdielu dane za príslušné zdaňovacie obdobie. Pri vyčíslení DPH\nsprávca dane poukázal na § 22 ods. 1, 2 zákona o DPH a uviedol, že ak dodávateľ fakturoval dodanie\ntovaru v cene bez dane neoprávnene, pričom dodanie tovaru malo podliehať zdaneniu, protihodnota,\nktorú odberateľ mal zaplatiť, sa považuje za cenu vrátane dane z pridanej hodnoty a daň sa vypočíta\nz dohodnutej protihodnoty. Správca dane vychádzal z toho, že, ak nebola preukázaná preprava z\ntuzemska do iného členského štátu a maďarskí odberatelia nepotvrdili a nepriznali nadobudnutie tohto\ntovaru, v dôsledku čoho nevzniklo oprávnenie na oslobodenie od dane pre nesplnenie podmienok pre\noslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 a 5 písmeno a/ zákona o DPH, potom správca dane vyhodnotil\ndodanie tovaru deklarované predmetnými odberateľskými faktúrami ako dodávku tovaru s miestom\ndodania v tuzemsku, ktoré v zmysle ustanovenia § 2 písm. a/, § 8 ods. 1, § 19 ods. 1 a § 69 ods. 1\nzákona o DPH podlieha dani z pridanej hodnoty. Daňovému subjektu správca dane umožnil splnenie\njeho práva a povinnosti a to predkladať dôkazy. Správca dane nevychádzal len z predložených faktúr\na CMR, ale vykonal dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, ako kontrolovaný\ndaňový subjekt uskutočnil dodanie deklarovaného tovaru, a či údaje uvedené na faktúrach odrážajú\nskutočnosti tak, ako nastali.\nKrajský súd v Banskej Bystrici jednotlivé žaloby žalobcu zamietol ako nedôvodné, keď dospel k záveru,\nže rozhodnutia žalovaného boli vydané v súlade so zákonom, pričom žalobné námietky súd nepovažoval\nza relevantné privodiť zrušenie napadnutých rozhodnutí a v plnom rozsahu sa stotožnil so závermi\ndaňových orgánov, s odôvodnením napadnutých rozhodnutí žalovaného ako aj správcu dane. Uviedol,\nže predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie záverov daňových orgánov o nesplnení podmienok\npre oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 a 5 zákona od DPH, čo žalobca deklaroval uvedenými\nodberateľskými faktúrami, dodacími listami a medzinárodnými nákladnými listami CMR, preukazujúc\ndodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Krajský súd poukázal na znenie § 43 ods.\n1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení platnom k 31. decembru 2008, ďalej na znenie ustanovenia §\n43 ods. 5 zákona o DPH a na znenie ust. § 43 ods. 8 zákona o DPH. Zároveň konštatoval, že z\ncitovaných ustanovení zákona o DPH vyplýva, že od dane je oslobodené dodanie tovaru z tuzemska\ndo iného členského štátu, t. j. dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený zo Slovenska do\niného členského štátu a podmienkami oslobodenia sú, že odoslanie alebo preprava tovaru musí byť\nvykonávaná buď 1. slovenským dodávateľom tovaru alebo 2. nadobúdateľom tovaru z iného členského\nštátu alebo 3. na účet slovenského dodávateľa tovaru, respektíve na účet nadobúdateľa tovaru z iného\nčlenského štátu. Rozhodujúcou podmienkou oslobodenia pri dodaní tovaru zo Slovenska do iného\nčlenského štátu je, že nadobúdateľ tovaru je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.\nPlatiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky na oslobodenie, t. j. 1. že nadobúdateľ tovaru je\nosobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte, 2. že tovar bol dodaný do iného členského štátu,\npričom dodanie tovaru preukáže. Ďalej krajský súd dôvodil, že platiteľ dane preukazuje dodanie tovaru\ndo iného členského štátu, ako jednej z podmienok na oslobodenie: 1. kópiou faktúry, 2. prepravným\ndokladom alebo iným dokladom o odoslaní tovaru, v ktorom je uvedené miesto dodania a to v prípade,\nak prepravu tovaru zabezpečí slovenský dodávateľ alebo nadobúdateľ z iného členského štátu 3.\npísomným potvrdením prijatia tovaru nadobúdateľom tovaru z iného členského štátu alebo osobou ním\npoverenou, a to v prípade, ak prepravu tovaru vykoná slovenský dodávateľ, 4. Písomným prehlásením\nnadobúdateľa tovaru z iného členského štátu alebo osoby ním poverenej, a to v prípade, ak prepravu\ntovaru vykoná nadobúdateľ tovaru z iného členského štátu, 5. inými dokladmi, ako napr. zmluvou o\ndodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar a podobne.\nKrajský súd ďalej poukázal na to, že aj podľa jeho záveru sa žalobcovi nepodarilo uniesť dôkazné\nbremeno a hodnoverne preukázať, že deklarovaný tovar bol fyzicky prepravený z tuzemska do\nMaďarska a dodaný maďarským odberateľom uvedeným na predmetných faktúrach a rovnako žalobca\nnepreukázal, že preprava bola zabezpečená spôsobom uvedeným na jednotlivých CMR. Hodnovernosť\na pravdivosť údajov na CMR bola spochybnená samotným žalobcom, ktorý po tom, čo mu bolo\noznámené, že nie je možné preveriť uskutočnenie prepravy z tuzemska do Maďarska prepravcom\nLUAND, s.r.o. tak, ako to bolo deklarované na CMR, uvádzal žalobca potom iný spôsob prepravy a to\nprostredníctvom firmy E., ktorý, ale tiež nepreukázal prepravu, keď dodatočne nedoložil dôkazy o pohybe\nvozidla, respektíve u niektorých dodávok vypovedal, že prepravu tak, ako bola uvedená na CMR, vôbec\n\nnevykonal. Nebola preukázaná následne žalobcom ani preprava prostredníctvom R. K., respektíve H.\nR. tak, ako bola deklarovaná na CMR.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd vyvodil preto záver, že údaje uvedené na listinných\ndôkazoch, ktorými žalobca deklaroval splnenie podmienok pre oslobodenie od dane, neboli pravdivé, a\nteda dôkazy nebolo možné považovať za preukazujúce, že tovar bol dodaný do iného členského štátu.\nSprávne preto postupoval správca dane, ak vykonal dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu\ndôkazov o tom, ako žalobca uskutočnil dodanie deklarovaného tovaru, či údaje uvedené na faktúrach\nodrážajú skutočnosti tak, ako nastali. Krajský súd ďalej dôvodil, že v plnom rozsahu sa stotožňuje\nso stanoviskom žalovaného, že uplatnenie oslobodenia od dane pri intrakomunitárnom dodaní tovaru\nnespočíva len v predložení faktúry, dodacích listov, CMR a ich zaúčtovaní, ak tieto doklady nie sú\npodložené aj reálnym dodaním tovaru. Inak by vykonávanie daňových kontrol na overovanie skutočností\ndeklarovaných týmito dokladmi nemalo opodstatnenie, pretože práve pri daňových kontrolách sa\nposudzuje obsahová stránka dôkazov, a to zisťovaním reálneho uskutočnenia prepravy tovaru osobe\nidentifikovanej pre daň v inom členskom štáte. Krajský súd ďalej dôvodil, že skutočnosť, že maďarskí\nodberatelia v roku 2008 uvedené dodávky tovaru vo svojom daňovom priznaní nepriznali, respektíve\nnepodali daňové priznanie alebo podali nulové daňové priznanie, nie je rozhodujúcou skutočnosťou,\npre ktorú daňové orgány vyvodili záver o nesplnení podmienok pre oslobodenie od dane v zmysle\n§ 43 zákona o DPH. Ak však, ale zahraničný odberateľ uskutočnené obchody nepriznal v daňovom\npriznaní a neodviedol príslušnú daň, táto skutočnosť vážne spochybňuje samotné dodanie tovaru\nz tuzemska do iného členského štátu a možno na ňu prihliadnuť v rámci komplexného hodnotenia\ndôkazov v ich vzájomnej súvislosti. Krajský súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že tvrdenia o\nnepreukázaní dodania tovaru z tuzemska do zahraničia na základe tej skutočnosti, že odberateľ tieto\nobchody nepriznal v daňovom priznaní, sú opreté jedine o úvahy daňového orgánu, ktoré nemajú žiadnu\noporu vo vykonanom dokazovaní a v tejto súvislosti krajský súd poukázal na to, že táto skutočnosť\nbola preverená maďarskou finančnou správou a výsledok preverenia maďarskej finančnej správy bol\noznámený slovenským daňovým orgánom.\nProti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici podal odvolanie žalobca a žiadal, aby Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky v odvolacom konaní napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že\nzruší napadnuté rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a vec mu vráti na ďalšie konanie, alebo\nalternatívne odvolací súd zruší rozsudok súdu 1. stupňa a vec mu vráti na ďalšie konanie. Žalobca\npoukázal na to, že dôvodom vyrubenia rozdielu dane z pridanej hodnoty v jednotlivých rozhodnutiach\nDaňového úradu Detva, ktoré boli potvrdené žalovaným, bolo porušenie ust. § 43 ods. 1, ods. 5 písmeno\na/ zákona o DPH, ktoré bolo zistené na základe vykonaných kontrol dodržiavania ustanovení zákona o\nDPH za jednotlivé zdaňovacie obdobia máj, jún, júl, september, október, august, november a december\n2008 u platiteľa dane z pridanej hodnoty ROVEN, spol. s r.o. Žalobca poukázal vo svojom odvolaní na\njednotlivé skutočnosti týkajúce sa príslušných zdaňovacích období a mal za to, že zo skutočností ním\ntvrdených došlo k preukázaniu vo vzťahu k správcovi dane, že dodanie tovaru do iného členského štátu\nbolo hodnoverne preukázané v súlade s § 43 ods. 5 zákona o DPH príslušnými prepravnými dokladmi\na preto žalobca v priebehu daňového konania uniesol dôkazné bremeno pri preukazovaní splnenia\npodmienok pre oslobodenie od dane a preukázal, že splnil podmienky uvedené v § 43 ods. 1, ods. 5 písm.\na/ zákona o DPH na oslobodenie od dane. Tvrdil, že tovar deklarovaný faktúrami podľa jednotlivých žalôb\nspoločnosť ROVEN, spol. s r.o. vlastnila a predala do Maďarskej republiky, čím bola splnená podmienka\nstanovená v § 43 ods. 1 zákona o DPH. Žalobca poukázal na jednotlivé skutočnosti týkajúce sa príslušnej\nprepravy tovaru do Maďarskej republiky. Žalobca tvrdil, že vo všetkých jednotlivých veciach, ako sa\nobjavili nezrovnalosti ohľadom jednotlivých prepráv, boli vykonané dodatočné šetrenia a preverovania\njednotlivých prepráv, pričom výsledky týchto šetrení boli oznámené správcovi dane a o jednotlivých\nprepravách boli správcovi dane predložené CMR-ky a dodacie listy, pričom uskutočnenie jednotlivých\nprepráv bolo v priebehu daňovej kontroly potvrdené prepravcom E.. Uviedol, že v priebehu daňového\nkonania žiadal, aby bol vypočutý k ostatným prepravám ako svedok prepravca R. K., vzhľadom k tomu\nže žalobca je presvedčený o pravosti dokladov a nie je im jasné z akých dôvodov sa uvedené prepravy\nnenachádzali v jeho evidencii. R. K. nepredložil na podporu svojich tvrdení o tom, že prepravy nevykonal\ntachografické kotúče a uviedol, že boli zničené pri požiari, ktorá skutočnosť však nebola správcom\ndane preverená a správca dane takúto požiadavku žalobcu považoval za neopodstatnenú a uvedený\ndôkaz nevykonal. Žalobca ďalej uviedol, že zo strany správcu dane došlo k porušeniu § 29 ods. 4\nzákona č. 511/1992 Zb., keďže žalobcom navrhnutý dôkaz a to výsluch R. K. nevykonal, pretože jeho\n\nvýpoveď by objasnila okolnosti potrebné pri rozhodovaní správcu dane. Žalobca nesúhlasí s názorom\nkrajského súdu, že sám spochybnil hodnovernosť a pravdivosť údajov na jednotlivých CMR a nepopiera\nskutočnosť, že ohľadom jednotlivých prepráv vznikli nezrovnalosti, ale práve vnútorným šetrením sa\nsnažili tieto rozpory ozrejmiť a k jednotlivým prepravám v priebehu daňového konania podal správcovi\ndane vysvetlenie. V súvislosti s tým, že správca dane vyvodil svoje závery na základe skutočnosti,\nže jednotliví odberatelia nadobudnutie tovarov nepriznali v daňových priznaniach, respektíve daňové\npriznania nepodali, tak v tomto rozhodnutia správcu dane považuje žalobca za neobjektívne a v rozpore\nso zásadou hodnotenia dôkazov vo vzájomnej súvislosti podľa § 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. Potom\npoukázal na to, že v žalobách namietal skutočnosť, že správca dane zo správnych skutkových zistení\nvyvodil nesprávny právny záver, a teda nesprávne právne vec posúdil. Krajský súd sa mal preto zaoberať\notázkou i právneho posudzovania si plnenia zákonných povinností zahraničného odberateľa vzhľadom\nna povahu fakturovaného plnenia a poukázal na rozsudok Súdneho dvora európskych spoločenstiev\nz 12. januára 2006 v spojených veciach C-354/03, C-355/03, C-484/03 a odcitoval výrok rozsudku.\nŽalobca mal za to, že Krajský súd v Banskej Bystrici sa dostatočne nevysporiadal so skutočnosťami,\nktoré uvádzal a v dôsledku toho nesprávne vyhodnotil daný skutkový stav a jeho rozhodnutie vychádza\nz nesprávneho právneho posúdenia veci.\nFinančné riaditeľstvo Slovenskej republiky sa písomne ku odvolaniu žalobcu vyjadrilo a uviedlo,\nže sa stotožňuje s právnym posúdením veci v napadnutom rozsudku Krajského súdu v Banskej\nBystrici. Žalobca v odvolaní uvádza skutočnosti, ktoré sú uvedené v rozhodnutiach žalovaného,\nktoré boli predmetom podaných žalôb. Žalobca v odvolaní poukazuje na rozsudky Súdneho dvora\neurópskeho spoločenstva, v ktorých sa Súdny dvor ES zaoberal postupom členského štátu v prípade,\nak platiteľ vedel, resp. nevedel, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu\nvo vzťahu k DPH. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na rozsudok C-409/04 (Teleos), v zmysle,\nktorého dodávateľ (žalobca) musí riadne a dôveryhodne preukázať splnenie základných podmienok\nnevyhnutných na účely oslobodenia dodávky v rámci Spoločenstva od dane z pridanej hodnoty a\nprijať všetky rozumné opatrenia, aby sa uistil, že dodávka v rámci Spoločenstva, ktorú uskutoční,\nnebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Ako vyplýva zo spisového materiálu predloženého\nspolu s vyjadreniami k žalobám, žalobca dôveryhodným spôsobom nepreukázal splnenie základných\npodmienok pre uplatnenie oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 1 a ods. 5 zákona o DPH. Žalovaný preto\nzotrváva na odôvodnení svojich napadnutých rozhodnutí a na svojich vyjadreniach k žalobám, v ktorých\nsa vysporiadal s námietkami žalobcu a ktoré boli predložené krajskému súdu spolu so správnym spisom.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta\nprvá OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu ako i konanie, ktoré mu predchádzalo v\nrozsahu a medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP);\nodvolanie žalobcu prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP),\nkeď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli\na na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3\nOSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu\nproti rozsudku krajského súdu nie je možné vyhovieť a to z nasledovných dôvodov :\nV správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).\nPodľa § 250i ods. 3 OSP na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady\nmohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nNajvyšší súd nezistil procesné vady, ktoré by samy o sebe boli dôvodom pre zrušenie rozhodnutia\nKrajského súdu v Banskej Bystrici. Rozsudok krajského súdu sa dostatočne podrobne zaoberá\nskutkovými zisteniami správnych orgánov, námietkami žalobcu, ako aj vyjadreniami správnych orgánov\nna tieto námietky. Odvolací súd sa preto v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi prvostupňového\nrozsudku, ktoré zodpovedajú obsahu spisu a tieto dôvody si odvolací súd osvojuje ako svoje vlastné.\n\nNajvyšší súd prvostupňový rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správny potvrdil a súčasne\nodkazuje na jeho podrobné dôvody vo vzťahu ku všetkým dôvodom podaného odvolania, ktoré sú\nprakticky totožné s dôvodmi samotnej žaloby a s ktorými sa krajský súd náležite po stránke skutkovej aj\nprávnej vysporiadal a odvolací súd nevidí dôvod na zopakovanie vecne správnych dôvodov rozsudku\nkrajského súdu.\nPodľa § 219 ods. 2 OSP odvolací súd len dopĺňa dôvody prvostupňového rozsudku nasledovne:\nPodľa § 1a písm. c/ zákona o správe daní, správou daní je evidencia a registrácia daňových subjektov a\nich vyhľadávanie, overovanie podkladov potrebných na správne a úplné zistenie dane, daňové konanie,\ndaňová kontrola, evidovanie daní a preddavkov vrátane vysporiadania daňových preplatkov a daňových\nnedoplatkov, daňové exekučné konanie a ďalšie činnosti správcu dane a iných orgánov 1a) podľa tohto\nzákona alebo osobitných zákonov.\nPodľa § 2 ods. 1 zákona o správe daní v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými\nprávnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom\nchránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.\nPodľa § 2 ods. 3 zákona o správe daní správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom\nkonaní vyšlo najavo.\nPodľa § 2 ods. 6 zákona o správe daní pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie\ndo úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo\nvybratie dane.\nPodľa § 15 ods. 1 zákona o správe daní, daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane zisťuje alebo\npreveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej\npovinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje. Daňová kontrola\nsa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo\nosobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo\nkontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona,\nalebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, alebo kontrola použitia tovaru\noslobodeného od dane podľa osobitných zákonov.\nPodľa § 15 ods. 5 zákona o správe daní daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola\n(ďalej len \"kontrolovaný daňový subjekt\"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo a) na\npredloženie služobného preukazu zamestnancom správcu dane a písomného poverenia zamestnanca\nsprávcu dane na výkon daňovej kontroly, b) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami, c)\npredkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, najneskôr v lehote podľa\nodseku 10 druhej vety, d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového\nsubjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu, e) klásť\nsvedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, f) vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej\nkontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim,\ng) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.\nPodľa § 15 ods. 6 zákona o správe daní kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi\nsprávcu dane tieto povinnosti: a) umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú\nkontrolu, b) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly, c) poskytovať\npožadované informácie sám alebo ním určenou osobou, d) predkladať účtovné a iné doklady, ktoré\npreukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady v písomnej forme alebo v technickej forme\nvrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne\nalebo písomné vysvetlenia, e) predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky\npreukazujúce jeho tvrdenia najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety, f) umožňovať vstup do\n\nsídla kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie\ns jeho zamestnancom, g) zapožičať doklady a iné veci mimo sídla alebo prevádzkových priestorov\nkontrolovaného daňového subjektu alebo poskytnúť výpisy, prípadne kópie (§ 14 ods. 3).\nZ ustanovenia § 29 ods. 1 a ods. 2 zákona o správe daní vyplýva, že dokazovanie vedie správca dane,\nktorý vedie daňové konanie, pričom dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej\npovinnosti boli zistené čo najúplnejšie, nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.\nPodľa § 29 ods. 4 zákona o správe daní ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno\nzistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané\nv rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov\n(priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky,\nverejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné\nzáznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\nPodľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný\nuvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v\npriebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo\nzáznamov vedených daňovým subjektom.\nPodľa § 8 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH dodaním tovaru je dodanie hmotného majetku, pri ktorom\ndochádza k zmene vlastníckeho práva, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona\nhmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a bankovky\na mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú\ncenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na slovenskú menu podľa kurzu vyhlasovaného Národnou\nbankou Slovenska.\nPodľa § 19 ods. 1 veta prvá a druhá zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.\nDňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.\nPodľa § 43 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo\nprepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na\nich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.\nPodľa § 43 ods. 5 zákona o DPH platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia\nod dane podľa odsekov 1 až 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu\nkópiou faktúry, a\na) ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo\niným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia,\nb) ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo\nosobou ním poverenou,\nc) ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby,\nže tovar prepravil do iného členského štátu,\nd) inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby\nza tovar.\nPodľa § 80 ods. 1 zákona o DPH platiteľ, ktorý dodal tovar oslobodený od dane (§ 43) z tuzemska do\niného členského štátu osobe, ktorá je identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, alebo dodal tovar\npodľa § 8 ods. 4, je povinný podať súhrnný výkaz za obdobie kalendárneho štvrťroka do 25 dní po\nskončení kalendárneho štvrťroka.\n\nPodľa § 80 ods. 3 zákona o DPH platiteľ je povinný v súhrnnom výkaze uviesť tovar, ktorý je oslobodený\nod dane, dodaný z tuzemska do iných členských štátov za obdobie kalendárneho štvrťroka.\nPodľa § 80 ods. 4 zákona o DPH v súhrnnom výkaze je platiteľ povinný uviesť svoje identifikačné číslo pre\ndaň pridelené v tuzemsku, identifikačné číslo pre daň nadobúdateľa, pod ktorým mu bol tovar dodaný, a\ncelkovú hodnotu dodaného tovaru pre každého nadobúdateľa osobitne. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods.\n4 je platiteľ povinný v súhrnnom výkaze uviesť svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v tuzemsku,\nidentifikačné číslo pre daň, ktoré má pridelené v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo\npreprava tovaru, a hodnotu zodpovedajúcu základu dane určeného podľa § 22 ods. 6. Pri trojstrannom\nobchode je prvý odberateľ povinný v súhrnnom výkaze uviesť svoje identifikačné číslo pre daň, pod\nktorým tovar nadobudol a následne dodal, identifikačné číslo pre daň druhého odberateľa pridelené v\nčlenskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, a celkovú hodnotu dodaného tovaru\npre každého nadobúdateľa osobitne. Údaje v súhrnnom výkaze sa uvádzajú v slovenských korunách a\nzaokrúhľujú na celé koruny smerom nahor.\nPodľa § 80 ods. 5 zákona o DPH pri oprave základu dane podľa § 25 uvedie platiteľ v súhrnnom výkaze\nsumu, o ktorú sa základ dane opravil, a to za kalendárny štvrťrok, v ktorom bola oprava základu dane\noznámená nadobúdateľovi tovaru.\nPodľa § 80 ods. 6 zákona o DPH, ak platiteľ zistí, že údaje uvedené v súhrnnom výkaze sú neúplné alebo\nnesprávne, podá opravný súhrnný výkaz. Opravný súhrnný výkaz môže platiteľ podať pred uplynutím\nlehoty na podanie súhrnného výkazu. Ak platiteľ po uplynutí lehoty na podanie súhrnného výkazu zistí,\nže údaje v súhrnnom výkaze sú neúplné alebo nesprávne, podá dodatočný súhrnný výkaz, v ktorom\nuvedie len doplnené alebo opravené údaje.\nPodľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o účtovníctve“) účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi.\nÚčtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na\nzáklade účtovných dokladov.\nPodľa § 7 ods. 1 zákona o účtovníctve účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka\nposkytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej\nsituácii účtovnej jednotky.\nŽalobca napáda procesné pochybenia správnych orgánov a nesprávne skutkové zistenia správnych\norgánov oboch stupňov spočívajúce v nesprávnom vyhodnotení výsledkov dokazovania realizovaného\nv rámci správy daní (§ 1a písm. c/ zákona o správe daní), daňovej kontroly, prvostupňového a\ndruhostupňového daňového konania a na to nadväzujúce nesprávne právne posúdenie veci.\nVo vzťahu k namietaným skutkovým zisteniam Najvyšší súd SR v administratívnom spise preveril\nzískané a vykonané dôkazy, a to v spojitosti s meniacimi sa dôkazmi predkladanými žalobcom v priebehu\noboch stupňov daňového konania a meniacimi sa tvrdeniami žalobcu;\n· počnúc deklarovaním intrakomunitárnych transakcií (odberateľom registrovaným pre DPH v Maďarskej\nrepublike) oslobodených od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH,\n· pokračujúc meniacim tvrdením o prepravcovi tovaru dodávateľmi, vo vzťahu ku ktorým sa dodanie\ntovaru na základe medzinárodnej výmeny daňových informácií (dokazovanie vykonané maďarskou\nfinančnou správou) nepotvrdilo,\n· končiac verziou žalobcu o vyskladnení predmetného tovaru, a teda realizovaní dodania tovaru z\ntuzemska do iného členského štátu.\n\nOdvolací súd s prihliadnutím na prejednávaciu zásadu ovládajúcu daňové konanie, zásadu materiálnej\npravdy a dôkazné bremeno daňového subjektu (§ 29 ods. 8 v spojení s § 15 ods. 6 zákona o správe daní)\nkonštatuje, že daňové orgány v rámci správy daní s využitím vyhľadávacej zásady úzko spolupracovali\nso žalobcom, pričom tento v priebehu daňového konania využil svoje procesné práva a predkladal\nlistinné dôkazy, ktorých reálny základ sa však nepotvrdil.\nZ obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca dane po ukončení daňovej kontroly v súlade s\nust. § 15 ods. 10 zákona o správe daní vypracovaný protokol obsahujúci výsledky zistení a vyhodnotenie\ndôkazov zaslal žalobcovi v primeranom časovom predstihu s oznámením dátumu prerokovania\nprotokolu a uvedením zákonnej lehoty vyplývajúcej z citovaného ustanovenia na vyjadrenie sa k obsahu\nprotokolu. Žalobca sa písomne, ani ústne do zápisnice u správcu dane, k obsahu protokolu k výsledku\ndaňovej kontroly nevyjadril, nenavrhol doplnenie dokazovania, príp. vykonanie nových dôkazov (a to ani\nprehliadkou priestorov prevádzkarne), iba pri prerokovaní protokolu vyjadril bez bližšieho vysvetlenia a\nodôvodnenia nesúhlas s výsledkom daňovej kontroly.\nZ uvedeného možno vyvodiť záver, že v priebehu prvostupňového konania, za dôkaznej situácie,\nkedy správca dane mal k dispozícii faktúry preukazujúce dodanie tovaru do iného členského štátu,\ndoklady preukazujúce pohyb predmetného tovaru za jednotlivé zdaňovacie obdobia v roku 2008,\nobjektívne nič nenasvedčovalo tomu, že by žalobca mal dôvod zmeniť verziu predkladaných účtovných\nprípadov ohľadne dodania tovaru pre odberateľov z iného členského štátu Európskej únie (Maďarska).\nZ uvedeného dôvodu sa nejaví ako logický postup, kedy by mal správca dane preverovať skutočnosti\nrozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti na DPH v prevádzke žalobcu, nakoľko na\npreukázanie dodania tovaru do členského štátu postačovali daňové, účtovné a iné doklady (§ 43 ods.\n5 písm. a/ až d/ zákona o DPH) predložené žalobcom, ktorých reálny základ sa však v kontexte s\ndoplnenými dôkazmi nepotvrdil.\nZ chronológie predkladania listinných dôkazov žalobcom a ich obsahu vo vzťahu k zisteniam správcu\ndane možno konštatovať, že meniace sa verzie predkladaných účtovných prípadov pôsobia nepravdivo\na účelovo, kedy pod ťarchou výsledkov dokazovania zhrnutých v protokole o výsledku daňovej kontroly\na z prvostupňových rozhodnutí správcu dane vyplývalo, že žalobcom predkladané faktúry deklarujúce\ndodanie tovaru do členského štátu osobám registrovaným pre DPH nemajú reálny základ.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné zdôrazniť skutočnosť, že v rámci medzinárodnej\ndaňovej výmeny informácií, vykonanej za účelom preverenia deklarovaných intrakomunitárnych\ntransakcií a to prostredníctvom maďarskej finančnej správy, jednoznačne vyplýva, že žalobcom\nuvádzané obchodné spoločnosti so sídlami v Maďarskej republike s obchodnou spoločnosťou žalobcu\nv žiadnom prípade neobchodovali.\nZ uvedeného dôvodu neboli na strane žalobcu splnené podmienky na uplatnenie oslobodenia od platenia\nDPH za dodanie tovaru podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH. Správne právne posúdenie následkov\nuvedeného skutkového zistenia dorubením daňovej povinnosti korešponduje i s ďalšou objektívne\nnevyhnutnou skutočnosťou, že žalobca nebol schopný v zmysle § 43 ods. 5 písm. a/ až c/ zákona o\nDPH preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu.\nZ dikcie ustanovenia § 43 ods. 5 zákona o DPH vyplýva, že preukázanie dodania tovaru do iného\nčlenského štátu je povinnosťou platiteľa DPH registrovaného na DPH v Slovenskej republike, pričom\nna toto preukázanie nepostačuje len predloženie kópie faktúry, ale kumulatívne, v závislosti od osoby\nzabezpečujúcej prepravu tovaru (skutkové podstaty predpokladané ust. § 43 ods. 5 písm. a/ až c/ zákona\no DPH), predloženie dokladu osvedčujúceho realizovanie prepravy tovaru na územie členského štátu.\nŽalobca žiaden taký hodnoverný doklad nepredložil.\nArgumentácia žalobcu v odvolacom konaní v spojitosti s výkladom vyššie uvedených pojmov,\npredovšetkým vo svetle vykonaného dokazovania neobstojí vzhľadom k tomu, že bola úplne\nspochybnená akákoľvek obchodná komunikácia medzi žalobcom a obchodnými spoločnosťami v\nMaďarskej republike.\nZásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu\ndane viesť dokazovanie dovtedy, pokiaľ sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového\n\nsubjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností.\nPreto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým\nspôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce\nz realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy\nvyplývajúce zo zistení, ktoré už správca dane získal v rámci správy daní a v priebehu konania.\nZ administratívneho spisu vyplýva, že záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností v\ndanej veci urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a\nje v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Z vykonaného dokazovania je zrejmé,\nže žalobcom predložené daňové doklady a dôkazy na preukázanie sporných dodávok tovaru, nespĺňajú\nzákonné kritérium dostatočnej preukaznosti ako i vierohodnosti účtovnej evidencie žalobcu (§ 29 ods.\n8 zákona o správe daní).\nMožno sa stotožniť s právnym názorom krajského súdu, že žaloba nebola dôvodná, nakoľko žalovaný\nsa v rámci žalobou napadnutých odvolacích konaní riadne vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu\na s prihliadnutím na relevantné hmotnoprávne ustanovenia svoje rozhodnutie odôvodnil vyhodnotením\ndokazovania vykonaného správcom dane v spojení s novo predloženými dôkazmi.\nPre úplnosť veci senát Najvyššieho súdu SR 2S vzhľadom na svoje právne závery v tejto preskúmavanej\nveci si dovolí poukázať tiež i na príslušnú judikatúru Ústavného súdu SR obsiahnutú v nálezoch sp. zn.\nIII. ÚS 341/07 z 1. júla 2008, sp. zn. III. ÚS 36/2010 zo 4. mája 2010 alebo sp. zn. III. ÚS 70/2010 z\n1. novembra 2010, z ktorej nesporne vyplýva, že ustanovenie čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\nnepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom zákona, ale aj zmyslom a účelom zákona.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky taktiež si dovolí poukázať na generálnu interpretačnú a realizačnú\nklauzulu, ktorá ustanovuje, že výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných\nvšeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou (čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej\nrepubliky). Výklad každej právnej normy (právneho predpisu) musí byť konformný s ústavou ako\nzákladným zákonom štátu s najvyššou právnou silou. V prípade, že vec pripúšťa rôzny výklad, orgán\naplikujúci právo je v konkrétnej veci povinný uprednostniť ústavne konformný výklad (napr. PL. ÚS\n15/98).\nVzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a v spojení s citovanými ustanoveniami právnych predpisov\nNajvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní napadnutých rozhodnutí správnych orgánov dospel k\nzáveru, že námietky žalobcu vznesené v odvolaní nie sú dôvodné a preto rozhodol podľa § 219 OSP\nv spojení s § 250ja ods. 3 druhá veta OSP tak, že napadnuté rozhodnutie krajského súdu ako súladné\nso zákonom potvrdil.\nO náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 224 ods. 2\nOSP v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej OSP a § 250k ods. 1 OSP, keď žalobcovi, ktorý nemal úspech\nvo veci náhradu trov konania nepriznal a úspešnému žalovanému v preskúmavacom konaní nárok na\nnáhradu trov zo zákona neprináleží.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "23S/45/2012", "guid": "a1018eeb-f9f9-4d0e-a529-47ec5c84d774:0b03610c-cde6-4e46-8465-68c9cb90e0f0", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1bf1469b-ab6a-476c-879e-93435ea0e8a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 36/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 36/2010 z 4. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-04", "citacie_n": 2269, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1bf1469b-ab6a-476c-879e-93435ea0e8a3"}, {"guid": "ussr:78053cae-782e-4c8d-bc01-c3792a9ae470", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 70/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 70/2010 z 18. 2. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-02-18", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:78053cae-782e-4c8d-bc01-c3792a9ae470"}, {"guid": "ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 341/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 341/07 z 1. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-01", "citacie_n": 1139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6"}, {"guid": "ussr:8d3bfbe7-1f31-448c-b5b0-c27253745ced", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 15/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 15/98 z 11. 3. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-03-11", "citacie_n": 638, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8d3bfbe7-1f31-448c-b5b0-c27253745ced"}], "citovane_v": []}