{"guid": "771a54a1-ef5d-474c-b542-18c212f53d1f:8a2a7c83-e84c-4881-b121-1617f4db723d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:6012200245.1", "spisova_znacka": "8Szd/1/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Szd/1/2013 z 23. 1. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 23. januára 2014, sp. zn. 8Szd/1/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:6012200245.1", "identifikacne_cislo": "6012200245", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "datum_vydania": "2014-01-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/576", "nazov": "zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/576", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/576-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/576/#paragraf-4.odsek-3", "nazov": "§ 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/576/#paragraf-4.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/576-2004/paragraf-4"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/576#paragraf-4"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8a2a7c83-e84c-4881-b121-1617f4db723d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:6012200245.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:6012200245.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:6012200245.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Szd/1/2013\n6012200245\n23. 01. 2014\nJUDr. Jaroslava Fúrová\nECLI:SK:NSSR:2014:6012200245.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a\nčlenov senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a Mgr. Petra Melichera, v právnej veci žalobcu: Všeobecná\nnemocnica s poliklinikou Lučenec, n. o., so sídlom Nám. republiky 15, Lučenec, právne zastúpeného\nadvokátom JUDr. Róbertom Gombalom, so sídlom Dr. Herza 12, Lučenec, proti žalovanému:\nÚrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so sídlom Žellová 2, Bratislava, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. ZS 602/00007/2011/R z 30. januára 2012, v konaní\no odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. septembra 2012, č. k.\n24S/27/2012-61, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. septembra 2012,\nč. k. 24S/27/2012-61 z m e ň u j e tak, že žalobu z a m i e t a .\nÚčastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a/, e/\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len ,,OSP“) rozhodnutie žalovaného č. ZS 602/00007/2011/R z\n30. januára 2012 ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. ZS 602/00007/2011 z 24. mája\n2011 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi\ntrovy konania vo výške 634,22 € na účet jeho právneho zástupcu, do troch dní od právoplatnosti\nrozsudku.\nPrvostupňový správny orgán, pobočka žalovaného v Banskej Bystrici, uložil rozhodnutím č. ZS\n602/00007/2011 z 24. mája 2011 žalobcovi pokutu 600 € podľa § 50 ods. 2 písm. a/ a § 64 ods. 2 písm.\nb/ zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov za porušenie § 4 ods. 3 zákona č.\n576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na základe záverov ukončeného\nvýkonu dohľadu dňa 17. februára 2011 pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti C. B., pretože pacientovi\npočas hospitalizácie v dňoch od 9. októbra 2010 do 19. októbra 2010 nebol podaný transfúzny prípravok\nobsahujúci červené krvinky - erytrocyty (ďalej v texte rozsudku len „ERY masa“), aj keď vzhľadom na\ncelkový zdravotný stav pacienta indikovaný bol.\nNa základe rozkladu žalobcu predseda žalovaného rozhodnutím č. ZS 602/00007/2011/R z 30. januára\n2012 rozkladu čiastočne vyhovel žalobcu z dôvodu akceptovania námietky, že nepodanie transfúzie krvi\nbola jedna z možných alternatív liečby a prvostupňové rozhodnutie zmenil tak, že uložil žalobcovi pokutu\n600 €, nakoľko žalobca porušil § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. tým, že pri poskytovaní zdravotnej\n\nstarostlivosti C. B. (ďalej v texte rozsudku len ,,pacient“) počas hospitalizácie v období od 9. októbra 2010\ndo 19. októbra 2010 nevykonal všetky zdravotné výkony na určenie správnej diagnózy a zabezpečenie\nvčasnej a účinnej liečby, keďže mal k pacientovi počas hospitalizácie buď podať transfúzny prípravok\nobsahujúci červené krvinky - erytrocyty alebo ak došlo k rozhodnutiu transfúziu krvi počas hospitalizácie\npacienta nepodať, mal uskutočniť opatrenia, ktoré by smerovali aspoň k ambulantnému sledovaniu\nkrvného obrazu po prepustení pacienta a k sledovaniu reakcie na podávanú liečbu.\nKrajský súd rozsudok odôvodnil tým, že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu, ktorý\nmu predchádzal, v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a po preskúmaní veci na nariadenom\npojednávaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.\nV odôvodnení rozsudku konštatoval, že z obsahu spisu správneho orgánu bolo nepochybné, že žalovaný\ndoplnil dokazovanie vykonané počas výkonu dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou u žalobcu a\nnásledného konania o uložení pokuty odbornými stanoviskami odborníka z oblasti vnútorného lekárstva\na odborníka z oblasti urológie a o odborné stanovisko odborníka z oblasti hematológie a transfúziológie,\na následne zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že zmenil konanie (nečinnosť), ktoré je porušením\nzákona, za ktoré uložil sankciu. Takýto postup považoval krajský súd za rozporný s § 59 zákona č.\n71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov a takisto v rozpore\ns požiadavkou zachovania práva na spravodlivé konanie, keďže v konaniach, v ktorých sa správnym\norgánom ukladajú sankcie, je potrebné dodržiavať zásady, na ktorých je postavené trestné konanie.\nKrajský súd bolo toho názoru, že pokiaľ druhostupňový správny orgán nezistí, že sa stal presne ten\nskutok, za ktorý bol účastník prvostupňovým správnym orgánom potrestaný sankciou, nie sú splnené\npodmienky na zmenu prvostupňového rozhodnutia, ale len na jeho zrušenie. Žalovaný preto podľa\nnázoru krajského súdu pochybil, keď zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že za protiprávne konanie\noznačil iné konanie, ktorým postupom odňal účastníkovi konania potrestanému subjektu možnosť brániť\nsa proti tomu, že sa dopustil protiprávneho konania, ktoré mu je kladené za vinu. Z tohto dôvodu krajský\nsúd zrušil napadnuté rozhodnutie, keďže konanie trpí vadou, ktorá mohla mať za následok nezákonnosť\nsprávneho rozhodnutia.\nNa námietku žalobcu ohľadne nedostatočného zistenia skutkového stavu a nesprávneho právneho\nposúdenia veci žalovaným uviedol, že nie je možné bez toho, aby bolo zistené, že určitý liečebný postup\nbol potrebný, kvalifikovať neposkytnutie takéhoto liečebného postupu ako porušenie zákonnej povinnosti\nposkytnúť liečebnú starostlivosť správne. Uložil preto žalovanému pri výkone dohľadu jednoznačne\nzistiť, aký liečebný postup, resp. aké liečebné postupy, ak prichádzalo do úvahy viac alternatív, boli pre\ndaného pacienta nevyhnutné na to, aby bola zdravotná starostlivosť poskytnutá správne. Mal za to, že\npokiaľ žalovaný nedospel ku skutkovým zisteniam, ktoré by spočívali v tom, že určitý liečebný postup bol\nzvolený alebo vykonaný nesprávne alebo v tom, že určitý liečebný postup nebol vykonaný napriek tomu,\nže mal byť, nemohol svoje skutkové zistenia právne posúdiť tak, že bola porušená zákonná povinnosť\nposkytovať zdravotnú starostlivosť správne. Uviedol, že vzhľadom na to, že žalovaný nestotožnil skutok,\nza ktorý bola uložená sankcia v prvostupňovom konaní, bolo potrebné zrušiť aj prvostupňové rozhodnutie\na vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie.\nVýrok o trovách konania odôvodnil krajský súd poukazom na § 250k OSP zohľadniac úspech žalobcu\nv konaní, ktorému priznal náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré pozostávali z trov právneho\nzastúpenia vo výške 634,22 €.\nProti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný navrhujúc, aby Najvyšší súd\nSlovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobu zamietne a uloží\nžalobcovi nahradiť žalovanému trovy konania. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa dospel\nna základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nNeakceptoval právny záver krajského súdu, že odvolací orgán za protiprávne označil iné konanie.\nPoukázal na to, že odvolacie konanie je vybudované na apelačnom princípe, teda druhostupňový\nsprávny orgán nie je viazaný závermi prvostupňového správneho orgánu, samostatne hodnotí vec\nzo skutkovej ako aj právnej stránky a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu skúma\ndruhostupňový správny orgán v celom rozsahu s dôrazom na preskúmanie jeho správnosti a zákonnosti.\n\nTvrdil, že tým, že žalovaný zmenil prvostupňové rozhodnutie, nerozhodoval o novej veci, čo vyplýva z\nvýrokov oboch správnych rozhodnutí, ako aj zo správneho spisu. Podľa jeho názoru žalovaný v tomto\nprípade mal zákonnú možnosť zmeniť rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a ak žalobca\nmal možnosť uplatniť námietky a vyjadrovať sa k správnym deliktom, nemožno považovať postup\ndruhostupňového správneho orgánu za nezákonný.\nNestotožnil sa ani s právnym záverom krajského súdu o tom, že ak druhostupňový orgán nezistil, že sa\nstal presne skutok, za ktorý bol žalobca potrestaný sankciou prvostupňovom rozhodnutí, neboli splnené\npodmienky na jeho zmenu, ale na jeho zrušenie.\nMal za nesporne preukázané, že pacient bol hospitalizovaný u žalobcu, bolo mu indikované podanie ERY\nmasy, ale táto nebola podaná, k čomu žalobca zaujal obranu v tom smere, že podanie ERY masy síce\npacientovi indikoval, čo potvrdil aj zápisom v zdravotnej dokumentácii a vyjadrením primára oddelenia,\nale podanie ERY masy nakoniec vyhodnotil ako nepotrebné vzhľadom na zdravotný stav pacienta.\nĎalej poukázal na to, že v záujme objektívneho zistenia skutkového stavu požiadal o vypracovanie\nodborného stanoviska prof. L.. J. D., R.., U.., lekárku v špecializačnom odbore hematológia a\ntransfúziológia, ktorá vypracované odborné stanovisko z 9. augusta 2011 doplnila ešte odborným\nstanoviskom z 27. novembra 2011, a vyslovila medicínsky záver, že žalobca mal pacientovi počas\nhospitalizácie buď podať transfúzny prípravok obsahujúci ERY masu, alebo ak došlo k rozhodnutiu\nERY masu nepodať, žalobca konania uskutočniť opatrenia, ktoré by smerovali aspoň k ambulantnému\nsledovaniu krvného obrazu po prepustení pacienta a k sledovaniu reakcie na podávanú liečbu; podľa\njej odborného názoru išlo o relatívnu, a nie absolútnu indikáciu k podaniu ERY masy. Uviedol, že na\nzáklade odborného stanoviska prof. L.. J. D., R.., U.. dospel k záveru, že je potrebné zmeniť rozhodnutie\nprvostupňového správneho orgánu, pretože podanie ERY masy pacientovi bolo len relatívne. Zdôraznil,\nže odborníčka v odbore hematológia prof. L.. J. D., R.., U.. posudzovala poskytovanie zdravotnej\nstarostlivosti pacientovi C. B., a nie inému pacientovi, vychádzala z tej istej zdravotnej dokumentácie\nako prvostupňový správny orgán, preto mal za to, že druhostupňový správny orgán dostatočne zistil\nskutkový stav a sankcia bola žalobcovi uložená za skutok, za ktorý bola žalobcovi uložená pokuta v\nprvostupňovom správnom konaní.\nŽalovaný ďalej poukázal na to, že žalobca bol riadne s posudkom prof. L.. J. D., R., U.. oboznámený, bola\nmu daná možnosť vyjadriť sa k tomuto podkladu pre vydanie rozhodnutia, ktorú možnosť žalobca využil\na k odbornému stanovisku sa vyjadril listom z 3. októbra 2011 a 16. decembra 2011. Žalovaný svojim\npostupom preto rešpektoval všetky procesné práva, ktoré vyplývajú nielen zo správneho poriadku, ale\naj zo základných zásad čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Neakceptoval preto právny\nnázor krajského súdu, že jeho postup bol v rozpore s § 59 Správneho poriadku.\nŽalovaný namietal aj právny záver krajského súdu o nedostatočnom zistení skutkového stavu. Žalovaný\ntotiž zistil, že prvostupňový správny orgán postupoval v súlade so zákonom, správne zistil skutkový\nstav, avšak zistené skutočnosti nepresne vyhodnotil. Poukázal na to, že podkladom pre vydanie\nprvostupňového rozhodnutia protokol č. 935/2010, ktorého záver vychádzal z predloženej zdravotnej\ndokumentácie pacienta, z vyjadrenia účastníka konania, zo stanoviska skupiny vykonávajúcej dohľad\na z odborného stanoviska odborníka z oblasti urológie a vnútorného lekárstva. Poukázal na to, že\nžalobca vôbec nemal vedomosť o tom, že ERY masu pacientovi nepodal, o čom svedčí zápis v\nprepúšťacej správe pacienta, podľa ktorej bola ERY masa pacientovi podaná, avšak žalovaný v procese\nvýkonu dohľadu zistil, že záznam v zdravotnej dokumentácii nebol pravdivý a žalobca reálne pacientovi\ntransfúziu nepodal, pričom zdravotná dokumentácia neobsahovala informáciu, resp. dôvod, prečo ERY\nmasa pacientovi nebola podaná. Žalovaný ďalej uviedol, že z podkladov pre vydanie prvostupňového\nrozhodnutia bolo preukázané, že takýto liečebný postup bol potrebný, a to či už absolútny alebo relatívny,\npričom žalovaný dospel k záveru, že podanie ERY masy pacientovi bolo potrebné len relatívne a\nnebolo kontraindikované. Žalovaný ďalej namietal, že z rozhodnutí oboch správnych orgánov je zrejmé,\nže postihované je identické protiprávne konanie a žalobca mal možnosť brániť sa proti tomu, že sa\ndopustil protiprávneho konania, ktoré mu je kladené za vinu, a za ktoré mu bola uložená pokuta.\nProtiprávne konanie vymedzené v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu bolo po preskúmaní a\nvykonaní dôkazného predpisu uvedené do súladu zo skutkovým stavom a tiež do súladu s judikatúrou\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky. Žalovaný ďalej dôvodil, že postup druhostupňového správneho\norgánu bol v súlade so zásadou rýchlosti a hospodárnosti správneho konania. Zdôraznil, že išlo o\npostihnutie identického protiprávneho konania v prvom ako aj v druhom stupni, pričom druhostupňový\n\norgán pri preskúmaní prvostupňového rozhodnutia nezaujal zásadne odlišný právny názor než orgán\nv prvostupňovom správnom konaní, teda nešlo o tzv. prekvapivé rozhodnutie. Žalovaný dal možnosť\nžalobcovi vyjadriť sa ku všetkým podkladom pre vydanie rozhodnutia, a preto žalobca nebol ukrátený\nna žiadnom zo svojich procesných práv.\nNa záver konštatoval, že jeho postup bol v súlade so správnym poriadkom, splnil všetky požiadavky\npráva na spravodlivý proces, v súlade s § 59 Správneho poriadku doplnil dokazovanie, ktorým zistil v\nsúlade so zásadou materiálnej pravdy skutkový stav a správne ho posúdil, čo je zrejmé z podkladov pre\nvydanie rozhodnutia, z ktorých vyplýva aj vymedzenie skutku správneho deliktu vo výroku rozhodnutia\naj z jeho odôvodnenia, tvrdiac, že bez ohľadu na to, že podanie ERY masy pacientovi bolo relatívne,\nzo strany žalobcu došlo k nesprávnemu poskytnutiu zdravotnej starostlivosti, ktoré je v rozpore s § 4\nods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z.\nŽalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky\nnapadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil, považujúc odvolanie za nedôvodné.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal odvolaním napadnuté\nrozhodnutie súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalovaného (§ 212 ods.\n1 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta\nprvá O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.\nPodľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa § 244 ods. 2 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov\norgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a\nďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a\npovinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho\norgánu“).\nZákladným cieľom, resp. poslaním konania v správnom súdnictve podľa V. časti druhej hlavy\nObčianskeho súdneho poriadku (v rámci ktorého bolo vydaný aj napadnutý rozsudok krajského súdu)\nje preskúmavať „zákonnosť“ rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Úlohou súdu v správnom\nsúdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale preskúmať\n„zákonnosť“ ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených\nžalobou rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno-právne predpisy. Inými slovami povedané,\ntreba vziať do úvahy, že súd v správnom súdnictve nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý\nposudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy.\nVýnimkou zo zhora uvedenej zásady je ustanovenie § 250i ods. 2 OSP, podľa ktorého, ak správny orgán\npodľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych,\npracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1), alebo rozhodol o uložení sankcie, súd\npri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom.\nSúd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy už vykonané\nsprávnym orgánom, alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy.\nCitované ustanovenie § 250i ods. 2 OSP je faktickou transpozíciou požiadavky, tzv. „plnej jurisdikcie“, ako\natribútu práva na spravodlivý proces. Súd pri svojom rozhodovaní nesmie byť obmedzený v skutkových\notázkach len tým, čo tu zistil správny orgán, a to ani čo do rozsahu vykonaných dôkazov, ani ich obsahu\na hodnotenia zo známych hľadísk závažnosti, zákonnosti a pravdivosti. Súd teda celkom samostatne a\nnezávisle hodnotí správnosť a úplnosť skutkových zistení urobených správnym orgánom, a ak pritom\nzistí skutkové či (procesné) právne deficity, môže reagovať jednak tým, že uloží správnemu orgánu ich\nodstránenie, nahradenie alebo doplnenie, alebo tak urobí sám.\n\nPredmetom preskúmania je rozhodnutie žalovaného č. ZS 602/00007/2011/R z 30. januára 2012, ktorým\nčiastočne vyhovel rozkladu žalobcu z dôvodu akceptovania námietky, že nepodanie transfúzie krvi bola\njedna z možných alternatív liečby a prvostupňové rozhodnutie, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta\n600 € podľa § 50 ods. 2 písm. a/ a § 64 ods. 2 písm. b/ zákona č. 581/2004 Z. z. za porušenie § 4 ods. 3\nzákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti na základe záverov ukončeného výkonu dohľadu dňa\n17. februára 2011 pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti C. B., pretože pacientovi počas hospitalizácie\nv dňoch od 9. októbra 2010 do 19. októbra 2010 nebol podaný transfúzny prípravok ERY masa, aj keď\nvzhľadom na celkový zdravotný stav pacienta indikovaný bol, z m e n i l tak, že uložil žalobcovi pokutu 600\n€ konštatujúc, že žalobca porušil § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. tým, že pri poskytovaní zdravotnej\nstarostlivosti pacientovi C. B. počas hospitalizácie v období od 9. októbra 2010 do 19. októbra 2010\nnevykonal všetky zdravotné výkony na určenie správnej diagnózy a zabezpečenie včasnej a účinnej\nliečby, keďže mal k pacientovi počas hospitalizácie buď podať transfúzny prípravok obsahujúci červené\nkrvinky - erytrocyty alebo ak došlo k rozhodnutiu transfúziu krvi počas hospitalizácie pacienta nepodať,\nmal uskutočniť opatrenia, ktoré by smerovali aspoň k ambulantnému sledovaniu krvného obrazu po\nprepustení pacienta a k sledovaniu reakcie na podávanú liečbu.\nPodľa § 4 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti, poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú\nstarostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné\nvýkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia\nosoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.\nPodľa § 50 ods. 2 písm. a/ zákona o zdravotných poisťovniach ak úrad pri výkone dohľadu nad\nposkytovaním zdravotnej starostlivosti zistí, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne, alebo\nak úrad zistí porušenie povinností ustanovených v § 46 ods. 1 podľa závažnosti zistených nedostatkov\na ich následkov môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti pokutu (§ 64 ods. 2).\nPodľa § 64 ods. 2 písm. b/ zákona o zdravotných poisťovniach úrad môže uložiť poskytovateľovi\nzdravotnej starostlivosti za podmienok ustanovených v § 50 ods. 2 pokutu až do výšky 9958 €, ak ide\no právnickú osobu.\nPodľa § 77 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z., na konanie a rozhodovanie úradu sa vzťahujú všeobecné\npredpisy o správnom konaní [zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“)], ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 3 ods. 1 správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými\nprávnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a\nprávnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.\nPodľa § 3 ods. 2 správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti\ns účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy\npríležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia,\na uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie\ntýka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov\nneutrpeli v konaní ujmu.\nPodľa § 3 ods. 3 správneho poriadku, správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať\nkaždou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť\nnajvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa\nsprávny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo\nhospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.\n\nPodľa § 3 ods. 4 správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo\nzisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo\npodobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.\nPodľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\nPodkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné\nvyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej\nčinnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.\nPodľa § 33 ods. 1 správneho poriadku, účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať\ndôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.\nPodľa § 34 ods. 1 správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno\nzistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.\nPodľa § 34 ods. 2 správneho poriadku, dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny\na ohliadka.\nPodľa § 34 ods. 3 správneho poriadku, účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení\ndôkazy, ktoré sú mu známe.\nPodľa § 34 ods. 4 správneho poriadku, vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.\nZ citovaných zákonných ustanovení nesporne vyplýva, že povinnosťou správneho orgánu je zistiť\nvšetky právne rozhodné skutočnosti bez ohľadu na to, v čí prospech svedčia. Z povinnosti správneho\norgánu zistiť úplný stav veci tiež vyplýva, že správny orgán nie je viazaný návrhmi účastníkov\nkonania na vykonanie dôkazov. Stav veci sa musí zistiť súčasne presne, čo znamená, že musí\nčo najviac zodpovedať reálnej skutočnosti. Zistenie úplného a presného stavu vecí je základným\npredpokladom zákonnosti a správnosti rozhodnutia správneho orgánu. Dôkazy, ktoré sú základom\nsprávneho rozhodnutia musia mať taký charakter, aby nebolo možné pochybovať o ich hodnovernosti\na objektívnom posúdení skutočného stavu veci. Dôkazom v konaní o posúdenie správnosti poskytnutia\nzdravotnej starostlivosti sú predovšetkým odborné nálezy, odborné posudky, znalecké posudky a\nstanoviská.\nPodľa § 34 ods. 5 správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.\nPodľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\nPodľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti\nboli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu\núvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a\nnámietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n\nPodľa § 59 ods. 1 správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom\nrozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.\nPodľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší,\ninak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.\nPodľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu,\nktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti\nalebo hospodárnosti; správny orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.\nV odvolacom konaní sa podľa správneho poriadku uplatňuje apelačný princíp, odvolací orgán môže\nrozhodnutie zmeniť tak, že vo veci sám rozhodne (§ 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.). Odvolací orgán\nzistené vady odstráni (§ 59 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb.), rozhodnutie zruší, pokiaľ je to vhodnejšie\nnajmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti (§ 59 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb.).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) v preskúmavanej veci dospel k záveru,\nže správne orgány oboch stupňov v predmetnej veci postupovali v intenciách citovaných právnych\nnoriem, vo veci zistili skutkový stav dostatočne a správne a ani konanie netrpí takou vadou, ktorá by\nmohla ovplyvniť zákonnosť ich rozhodnutí, a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného (ani rozhodnutie\nprvostupňového správneho orgánu) nemožno považovať za nezákonné.\nNajvyšší súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania proti napadnutému rozsudku\nKrajského súdu v Banskej Bystrici, po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku a po oboznámení\nsa s obsahom pripojeného spisového materiálu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozsudok\nKrajského súdu v Banskej Bystrici je potrebné zmeniť a žalobu zamietnuť.\nNajvyšší súd na rozdiel od krajského súdu nezistil také vady konania pred správnym orgánom, ktoré by\nmohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP).\nSo záverom krajského súdu o potrebe zrušenia napadnutého rozhodnutia podľa ust. § 250j ods.\n2 písm. e/ OSP z dôvodu takej vady v konaní správneho orgánu, ktorá mohla mať vplyv na\nzákonnosť napadnutého rozhodnutia, sa nestotožňuje, pretože zastáva názor, že zmenou rozhodnutia\nprvostupňového správneho orgánu žalovaným nedošlo k zásahu do práv žalobkyne. Druhostupňový\nsprávny orgán nerozhodoval o veci ako o novej (predmetom bolo konanie vo veci uloženia pokuty\nz dôvodu zistenia porušenia § 4 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti na podklade protokolu\no vykonanom dohľade), ale upresnil konanie (nečinnosť) žalobcu porušujúce § 4 ods. 3 zákona č.\n576/2004 Z. z. na základe doplneného dokazovania odbornými posudkami, s ktorými sa žalobca mal\nmožnosť oboznámiť a vyjadriť sa k nim.\nK námietke žalobcu, že sa správne orgány nezistili presne a úplne skutkový stav veci, najvyšší súd\npovažuje za potrebné uviesť, že aplikácia zásady spoľahlivého zistenia skutočného stavu správnym\norgánom musí byť taká, aby sa súčasne neprimerane nezvyšovali trovy konania, a aby nedochádzalo k\nprieťahom v konaní. Práve riadne objasnenie faktov, resp. skutočností súvisiacich s predmetom konania\nprispieva veľkou mierou k správnosti rozhodnutia aj po právnej stránke. Zásada materiálnej pravdy\npotom podľa slovenskej právnej úpravy nemá charakter absolútny, t. j. správne orgány nemajú povinnosť\nzistiť všetku a absolútnu pravdu, ale stav veci majú zistiť „len“ spoľahlivo, teda tak, aby bolo možné\nriadne, včas a spravodlivo rozhodnúť. Zásada materiálnej pravdy podľa slovenskej právnej úpravy je\nkompromisom medzi striktným chápaním absolútnej pravdy a ďalšími zásadami, ktoré má správny orgán\nv rámci správneho konania dodržiavať (napr. primeranosť konania z hľadiska časového, primeranosť\nkonania z hľadiska ekonomického a pod.).\n\nNajvyšší súd k uvedenému ešte zdôrazňuje, že v danej veci ide o odborné právne otázky, pri ktorých je\núrad ako orgán dohľadu kompetentný vysloviť svoj odborný právny názor v rámci správnej úvahy.\nPodľa § 245 ods. 2 OSP pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej\nvoľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk\nustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.\nPosúdenie, či zdravotná starostlivosť bola poskytnutá správne, patrí do správnej úvahy Úradu pre dohľad\nnad zdravotnou starostlivosťou (k tomu pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 3Szd/8/2009 z 26. novembra 2009).\nZ vyššie uvedených dôvodov preto najvyšší súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu neobsahuje nijaké\nprávne relevantné argumenty, ktoré by preukázali, že neboli splnené zákonné podmienky pre postup\npodľa ustanovenia § 50 ods. 2 písm. a/ a § 64 ods. 2 písm. a/ zákona č. 581/2004 Z. z. a § 4 ods. 3\nzákona č. 576/2004 Z. z., a že by správne orgány v konaní o uložení pokuty a hodnotení dôkazov porušili\nustanovenia správneho poriadku, ani také právne relevantné argumenty, ktoré by boli spôsobilé vyvrátiť\nalebo spochybniť závery správnych orgánov uvedené v ich rozhodnutí, a to včítane výšky uloženej\nsankcie, ktorú tiež považuje za primeranú a patrične odôvodnenú (a ktorú žalobca osobitne nenamietal),\nani spôsobilé vyvrátiť alebo spochybniť závery krajského súdu uvedené v jeho rozsudku.\nKeďže v rozsahu žalobkyňou vymedzených odvolacích dôvodov nebolo zistené pochybenie pri\naplikovaní relevantných právnych noriem a keďže podľa názoru najvyššieho súdu krajský súd o\notázkach, ktoré boli dôvodom na podanie žaloby žalobkyne o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného, nerozhodol svojvoľne ani protizákonne Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukázaním\nna vyššie uvedené napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici podlá § 220 OSP v spojení\ns § 250ja ods. 3 veta druhá OSP zmenil tak, že žalobu zamietol.\nO trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1, 2 OSP a §\n246c ods. 1 veta prvá OSP tak, že žalobcovi, ktorý nebol úspešný, náhradu trov konania nepriznal.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}