{"guid": "56ff9906-ed48-4dd5-bfb8-126485ed17fe:c12031b0-01f6-4d69-a094-a11372e71c85", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:6012200119.1", "spisova_znacka": "2Sžo/33/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/33/2013 z 19. 3. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 19. marca 2014, sp. zn. 2Sžo/33/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:6012200119.1", "identifikacne_cislo": "6012200119", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Štefan Juhás", "sudca_id": 339, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stefan-juhas-339", "datum_vydania": "2014-03-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-8", "nazov": "§ 8 zákona č. 327/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/327-2005/paragraf-8"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/327#paragraf-8"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c12031b0-01f6-4d69-a094-a11372e71c85", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:6012200119.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:6012200119.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:6012200119.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžo/33/2013\n6012200119\n19. 03. 2014\nJUDr. Alena Poláčková\nECLI:SK:NSSR:2014:6012200119.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Poláčkovej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Eleny Kováčovej a JUDr. Jozefa Milučkého, v právnej veci navrhovateľa:\nI.. J. L., L. XXXX, XXX XX N., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, Kancelária Žilina, Národná 34,\n011 00 Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí odporcu sp. zn. 3N 568/2011 zo dňa 29. júla 2011,\nsp. zn. 1N 666/2011 zo dňa 29. júla 2011, sp. zn. N 665/2011 zo dňa 29. júla 2011, sp. zn. 3N 1311/11 zo\ndňa 23. augusta 2011, sp. zn. 3N 852/211 zo dňa 29. júla 2011 o odvolaniach navrhovateľa a odporcu\nproti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. februára 2013 č. k. 23S/11/2012-99, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. februára 2013, č.\nk. 23S/11/2012-99, p o t v r d z u j e.\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 28. februára 2013, č. k. 23S/11/2012-99, prvým bodom\nenunciátu zrušil rozhodnutia odporcu sp. zn. 3N 568/2011 zo dňa 29. júla 2011, sp. zn. 1N 666/2011 zo\ndňa 29. júla 2011, sp. zn. N 665/2011 zo dňa 29. júla 2011 a vrátil mu tieto veci na opätovné konanie\na rozhodnutie a druhým bodom enunciátu zároveň potvrdil rozhodnutia odporcu sp. zn. 3N 1311/11 zo\ndňa 23. augusta 2011, sp. zn. 3N 852/211 zo dňa 29. júla 2011.\nZ odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že prvým napadnutým rozhodnutím odporcu sp.\nzn. 3N 568/2011 zo dňa 29. júla 2011 nebol priznaný navrhovateľovi nárok na poskytnutie právnej\npomoci vo veci náhrady nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Rozhodnutie bolo v\npodstate odôvodnené tým, že navrhovateľ sa na základe predložených údajov a dokladov nenachádza\nv stave materiálnej núdze, hoci jeho započítateľný príjem v posudzovanom období nedosahuje 1,4\nnásobok sumy životného minima pre jednu fyzickú osobu a jedno nezaopatrené dieťa ustanoveného\nzákonom č. 601/2003 Z. z. o životnom minime, a to z dôvodu, že žiadateľ vlastní majetok, ktorým by si\nmohol zabezpečiť využitie právnych služieb. Ako ďalší dôvod bola uvedená skutočnosť, že na základe\npredložených listín nie je možné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu.\nDruhým rozhodnutím odporcu sp. zn. 1N 666/2011 zo dňa 29. júla 2011 nebol priznaný navrhovateľovi\nnárok na poskytnutie právnej pomoci vo veci zastupovania v prípade sp. zn. 10C/38/2011 o určenie\nvýživného na plnoleté dieťa. Rozhodnutie bolo v podstate odôvodnené tým, že navrhovateľ sa na\nzáklade predložených dokladov nenachádza v stave materiálnej núdze, hoci jeho započítateľný príjem\nv posudzovanom období nedosahuje 1,4 násobok sumy životného minima pre jednu fyzickú osobu a\njedno nezaopatrené dieťa ustanovené zákonom č. 601/2003 Z. z. o životnom minime, a to z dôvodu,\n\nže žiadateľ vlastní majetok, ktorým by si mohol zabezpečiť využitie právnych služieb. Otázkou zrejmej\nbezúspešnosti práva sa bližšie odporca nezaoberal.\nTretím rozhodnutím odporcu sp. zn. N 665/2011 zo dňa 29. júla 2011 nebol navrhovateľovi priznaný nárok\nna poskytnutie právnej pomoci vo veci zastupovania v prípade sp. zn. 8C/147/05 o určenie výživného\nna plnoleté dieťa v podstate z toho dôvodu, že navrhovateľ sa na základe predložených dokladov a\núdajov nenachádza v stave materiálnej núdze, hoci jeho započítateľný príjem v posudzovanom období\nnedosahuje 1,4 násobok sumy životného minima pre jednu fyzickú osobu a jedno nezaopatrené dieťa\nustanoveného zákonom č. 601/2003 Z. z. o životnom minime, a to z dôvodu, že žiadateľ vlastní majetok,\nktorým by si mohol zabezpečiť využitie právnych služieb. Otázkou zrejmej bezúspešnosti sporu sa bližšie\nnezaoberal.\nŠtvrtým rozhodnutím odporcu sp. zn. 3N 1311/2011 zo dňa 23. augusta 2011 nebol navrhovateľovi\npriznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci, na základe žiadosti, k ktorej je uvedený dôvod na\nposkytnutie právnej pomoci „zaplatenie nájmu bytu od spoluvlastníka\". V skutočnosti podľa dôvodov\nuvedených v žiadosti o poskytnutie právnej pomoci ide o dovolanie v exekučnej veci sp. zn.\n8Er/134/2008, keď lehota na dovolanie mala byť do 5. augusta 2011 a žiadosť o poskytnutie právnej\npomoci bola centru právnej pomoci doručená až 17. augusta 2011.\nV piatej veci bolo napadnuté rozhodnutie odporcu sp. zn. 3N 852/2011 zo dňa 29. júla 2011 vo\nveci zastavenia exekučného konania, v skutočnosti podľa obsahu žiadosti navrhovateľa sa jedná o\ndovolanie vo veci exekučného konania sp. zn. 5Er/257/2007, lehota na dovolanie by mala uplynúť podľa\nnavrhovateľa 9. júna 2011, žiadosť o poskytnutie právnej pomoci bola doručená centru právnej pomoci\ndňa 27. mája 2011.\nObidve napadnuté rozhodnutia, rozhodnutie sp. zn. 3N 6311/2011, ako aj rozhodnutie sp. zn. 3N\n852/2011 boli v podstate odôvodnené tým, že dovolanie proti exekučným uzneseniam exekučného súdu\nnie je prípustné a nemožno preto vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporov.\nProti všetkým rozhodnutiam odporcu podal odvolanie navrhovateľ, v ktorých navrhoval napadnuté\nrozhodnutia zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie bolo zdôvodnené nezákonnosťou\nrozhodnutí, navrhovateľ uvádzal, že sa nachádza v stave hmotnej núdze, jeho príjem je nižší ako\nstanovuje zákon, vytýkal odporcovi nesprávne právne posúdenie veci.\nK odvolaniam navrhovateľa podal vyjadrenia odporca, v ktorých navrhoval, aby krajský súd odvolania\nnavrhovateľa v celom rozsahu zamietol, pretože rozhodnutia sú riadne a podrobne zdôvodnené a\nrozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom.\nNa Krajskom súde v Banskej Bystrici napadli veci, v ktorých vystupuje ako navrhovateľ I.. J. L. a odporca\nako Centrum právnej pomoci v Žiline pod sp. zn. 23S/11/2012, 23S/30/2012, 23S/31/2012, 23S/34/2012,\n23S/44/2012. Keďže išlo o veci, ktoré spolu súvisia a týkajú sa tých istých účastníkov konania, krajský\nsúd z dôvodov hospodárnosti konania v zmysle § 112 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len\n„OSP\") uvedené veci spojil na spoločné konanie a vedie ich pod spoločnou sp. zn. 23S/11/2012.\nKrajský súd preskúmal opravnými prostriedkami napadnuté rozhodnutia a postup správneho orgánu\npodľa tretej hlavy piatej časti OSP a po preskúmaní veci a postupu napadnuté rozhodnutia pod sp. zn.\n3N 568/2011, 1N 166/2011 a N 665/2011 v I. bode rozsudku zrušil a veci vrátil na ďalšie konania, s\npoukazom na § 4, § 7 a § 8 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci v materiálnej núdzi\n(ďalej len „zákon č. 327/2005 Z. z.\"), zatiaľ čo rozhodnutie pod sp. zn. 3N 1311/11 a 3N 852/2011 v II.\nbode rozsudku ako vecne správne potvrdil.\nV odôvodnení k I. bodu výroku napadnutého rozsudku krajský súd uviedol, že v prvej veci sp. zn.\n23S/11/2012 (odvolanie proti rozhodnutiu odporcu sp. zn. 3N 568/2011) nebola poskytnutá právna\npomoc z toho dôvodu, že sa navrhovateľ nenachádzal v stave materiálnej núdze a okrem toho nie je\nmožné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu.\n\nV druhej veci sp. zn. 23S/30/2012 (napadnuté rozhodnutie odporcu sp. zn. 1N 666/2011), ako aj v tretej\nveci sp. zn. 23S/31/2012 (napadnuté rozhodnutie odporcu sp. zn. N 665/2011) nebola poskytnutá právna\npomoc z dôvodu, že sa navrhovateľ nenachádza v stave materiálnej núdze.\nKrajský súd poukázal na to, že posudzovanie materiálnej núdze je uvedené v § 7 zákona č. 327/2005\nZ. z. a zrejmá bezúspešnosť sporu je príkladmo uvedená v § 8 zákona č. 327/2005 Z. z.\nPodľa § 4 ods. 1 písm. i/ zákona č. 327/2005 Z. z., materiálnou núdzou je stav, keď fyzická osoba\nje poberateľom dávky a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi alebo stav, keď príjem fyzickej osoby\nnepresahuje 1,6 násobok sumy životného minima a táto fyzická osoba si využívanie právnych služieb\nnemôže zabezpečiť svojim majetkom. Pri skúmaní celkového majetkového statusu účastníka konania\npre účely posudzovania hmotnej núdze pri rozhodovaní o poskytnutí právnej pomoci bez finančnej účasti\núčastníka, nemá byť nosným dôvodom negatívneho rozhodnutia správneho orgánu vlastnícke právo\nk nehnuteľnosti, prípadne k hnuteľnej veci svedčiace žiadateľovi, ktorého však celkové majetkové a\nsociálne postavenie nezodpovedá ani sume určenej zákonom (§ 4 ods. 1 písm. e/ zákona č. 327/2005\nZ. z.).\nNa základe údajov a dokladov a vyjadrení navrhovateľa, žiadateľ o poskytnutie právnej pomoci bol\npoberateľom peňažného príspevku za opatrovanie svojej matky, v posudzovanom období október 2010\naž apríl 2011 poberal dávku vo výške 169,08 Eur mesačne. Žije v spoločnej domácnosti so synom\nD. L., ktorý bol v tom čase študentom na vysokej škole. Podľa čestného prehlásenia započítateľný\npríjem v posudzovanom období október 2010 až apríl 2011 pozostával z výživného, ktoré platila\nmatka vo výške 60 Eur mesačne. Napriek tomu, že z dôvodov napadnutých rozhodnutí vyplýva, že\nnavrhovateľ je vlastníkom resp. spoluvlastníkom nehnuteľnosti, existencie vlastníckeho práva, resp.\nspoluvlastníckeho podielu, bez skúmania celkovej majetkovej situácie nemôže byť prekážkou prístupu\nk súdu. Pokiaľ bola vyslovená požiadavka, aby navrhovateľ za účelom priznania, resp. nepriznania\nprávnej pomoci predal alebo prenajal nehnuteľnosti, ktoré vlastní, je to neprijateľné z dôvodu prednosti\npráva na dôstojný život, ako aj práva na ochranu vlastníctva. K tomu je potrebné ešte povedať, že pri\nrozhodovaní je dôležitý časový aspekt, najmä reálna možnosť, či účastník konania v čase požadovania\nprávnej pomoci má možnosť predať, resp. prenajať nehnuteľnosti za cenu primeranú jej reálnej hodnote,\nnehovoriac o prípadoch, kedy je takáto nehnuteľnosť v režime bezpodielového spoluvlastníctva alebo\npodielového spoluvlastníctva. Požiadavka, aby navrhovateľ v stave materiálnej núdze a v čase, keď sa\nvyžaduje právna pomoc za účelom priznania, resp. nepriznania právnej pomoci predal alebo prenajal\nnehnuteľnosti, ktoré vlastní, vytvára pre účastníka konania neprimeranú prekážku a v neposlednom\nrade aj stav, keď je účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom.\nZo správnych spisov, z dokladov predložených navrhovateľom je podľa názoru krajského súdu zrejmé,\nže jeho osobné a majetkové pomery odôvodňujú poskytnutie právnej pomoci vo veciach vedených pod\nsp. zn. 23S/11/2012, 23S/30/2012, 23S/31/2012 (napadnuté veci odporcu sp. zn. 3N 568/2011, 1N\n666/2011 a N 665/2011), nakoľko z predložených tlačív pre dokladovanie pomerov účastníkov konania\nbolo zistené, že navrhovateľ mal príjem vo forme mzdy vo výške 120 Eur mesačne, od decembra\n2011 vo forme mesačného peňažného príspevku na opatrovanie vo výške 169,08 Eur, od januára do\njúna 2011 a následne od júla 2011 vo výške 195,27 Eur. Od 1. mája 2009 bol navrhovateľ vedený v\nevidencii uchádzačov o zamestnanie. Jeho náklady spojené s bývaním predstavujú približne 66 Eur\nmesačne, na cestu do zamestnania minie mesačne asi 180 Eur. Voči navrhovateľovi je vedené viacero\nexekučných konaní a aj samotný navrhovateľ vedie viacero súdnych sporov. Pokiaľ odporca vo veci\nsp. zn. 23S/11/2012 (napadnuté rozhodnutie odporcu 3N 568/2011) konštatuje, že vo veci navrhovateľa\nnie je možné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu, k tomu je potrebné podľa názoru krajského súdu\npovedať, že takéto konštatovanie nemusí byť vždy v súlade s následným rozhodnutím príslušného súdu,\ndo právomoci ktorého patrí rozhodovať vo veci samej. Ani súd konajúci podľa tretej hlavy piatej časti\nnenahrádza konanie tohto súdu.\nKrajský súd poukázal na to, že správne súdy nenahrádzajú rozhodovanie všeobecných súdov, preto ani\nnemôžu prejudikovať rozhodnutie všeobecného súdu vo veci, s ktorou sa žiadateľ obrátil so žiadosťou\no poskytnutie právnej pomoci na centrum právnej pomoci. Ani správny orgán nemá možnosť vzhľadom\nna upravený proces dať jednoznačnú odpoveď, či navrhovateľ bude alebo nebude so svojou vecou, pre\nktorú žiada poskytnúť právnu pomoc, úspešný v konaní pred všeobecným súdom. Toto však nezbavuje\nsprávny orgán povinnosti zaoberať sa zrejmou bezúspešnosťou a v prípade, že správny orgán dospeje\n\nk záveru, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu, môže žiadateľovi priznať nárok na poskytnutie právnej\npomoci.\nVzhľadom k týmto skutočnostiam preto krajský súd po preskúmaní veci a postupu správneho orgánu\ndospel k záveru, že v uvedených troch prvých veciach je potrebné napadnuté rozhodnutia odporcu zrušiť\na vec vrátiť na ďalšie konanie.\nIná situácia je podľa názoru krajského súdu v ďalších dvoch veciach vedených pod sp. zn. 23S/34/2012\n(vec napadnutá odvolaním sp. zn. 3N 1311/11), a vec sp. zn. 23S/44/2012 (vec napadnutá odvolaním\nsp. zn. 3N 852/2011), v ktorých sú napadnuté exekučné rozhodnutia dovolaním.\nKrajský súd zopakoval, že v zásade proti exekučným rozhodnutiam dovolanie nie je prípustné. Dovolanie\nby bolo prípustné len z dôvodov uvedených v § 237 OSP. Navrhovateľ však vo svojej žiadosti neuviedol,\nže by chcel podať dovolanie z dôvodov uvedených v § 237 OSP. Ak takýto dôvod dovolania nie je v\ndovolaní uvedený, ide o zrejmú bezúspešnosť sporu (okrem toho lehota na dovolanie už navrhovateľovi\nuplynula) preto odporca postupoval správne, keď v týchto dvoch prípadoch nepriznal navrhovateľovi\nposkytnutie právnej pomoci.\nKrajský súd vychádzajúc z uvedených skutočností preto napadnuté rozhodnutia odporcu sp. zn. 3N\n1311/2011 a sp. zn. 3N 852/2011, potvrdil.\nPokiaľ ide rozhodnutie o trovách konania, krajský súd navrhovateľovi ich náhradu podľa § 250k ods. 1\nOSP v spojení s § 2501 ods. 2 OSP nepriznal, pretože v prvých troch veciach navrhovateľ náhradu trov\nkonania ani nežiadal. Pokiaľ ide o ďalšie dve veci v týchto bol navrhovateľ neúspešný a taktiež nežiadal\nnáhradu trov konania, preto krajský súd rozhodol o trovách konania tak, že navrhovateľovi náhradu trov\nkonania nepriznal.\nKrajský súd neuložil navrhovateľovi zaplatiť súdny poplatok v neúspešných veciach sp. zn. 23S/34/2012\n(vec napadnutá odvolaním sp. zn. 3N 1311/11), pretože v tejto veci bol uznesením Krajského súdu v\nBanskej Bystrici oslobodený od poplatkovej povinnosti (uznesenie 23S/34/2012 zo dňa 28. februára\n2013). V neúspešnej veci sp. zn. 23S/44/2012 (vec napadnutá odvolaním sp. zn. 3N 852/2011) súd\nnevyrubil navrhovateľovi súdny poplatok, pretože v tejto veci bol navrhovateľ oslobodený od poplatkovej\npovinnosti uznesením NS SR sp. zn. 8Sžo/45/2012 zo dňa 3. októbra 2012.\nProti tomuto rozsudku v časti bodu I. podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ a v časti bodu II.\npodal v zákonnej lehote odvolanie odporca.\nNavrhovateľ vo svojom odvolaní uviedol, že krajský súd pokiaľ spojil všetky veci na spoločné konanie,\npotom mal aj v týchto dvoch veciach rozhodnutia odporcu zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie, nakoľko v\nobidvoch prípadoch žiadal podať dovolanie podľa § 237 písm. f/ OSP, kedy je dovolanie prípustné aj v\nexekučných veciach, nakoľko mu postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom.\nOdporca vo svojom odvolaní uviedol, že rozsudok krajského súdu v I. bode vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci a súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým\nzisteniam, a preto žiadal, aby odvolací súd v tejto časti napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a\nvrátil mu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. Podľa jeho názoru navrhovateľ je vlastníkom majetku,\nktorým si mohol zabezpečiť právne služby a nenachádza sa v stave materiálnej núdze. Pokiaľ ide o\nzrejmú bezúspešnosť sporu vo veci 3N 568/11, odporca nesúhlasil s názorom krajského súdu, nakoľko\npodľa jeho názoru k nesprávnemu postupu Sociálnej poisťovne nedošlo, pretože táto sa v prípade\nnavrhovateľa riadila platnými zákonnými ustanoveniami citovanými v predmetnom rozhodnutí.\nNavrhovateľ sa k odvolaniu odporcu vyjadril listom z 20. mája 2013, v ktorom žiadal rozsudok krajského\nsúdu v tejto časti ako vecne správny potvrdiť.\nOdporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril podaním zo 7. mája 2013, v ktorom taktiež žiadal rozsudok\nkrajského súdu v napadnutej časti potvrdiť s tým, že navrhovateľ neuviedol, akým úkonom súdu mu mala\n\nbyť odňatá možnosť konať pred súdom (ako dôvod na podanie dovolania podľa § 237 písm. f/ OSP) a\nna takéto tvrdenie nemal žiaden podklad, ani neoznačil a nepredložil o tom žiadne dôkazy.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP preskúmal napadnutý\nrozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení\ns § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania, podľa § 250l ods. 2, § 250ja ods. 2 a\n§ 214 OSP v spojení s § 246c ods.1 veta prvá OSP s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia\nbol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa\nani odvolanie odporcu nie je dôvodné.\nRozsudok bol verejne vyhlásený 19. marca 2014 podľa § 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods.\n1 veta prvá OSP.\nPodľa § 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 327/2005 Z. z. na účely tohto zákona je právnou pomocou\nposkytovanie právnych služieb osobe oprávnenej podľa tohto zákona v súvislosti s uplatňovaním jej práv,\nktoré zahŕňajú najmä právne poradenstvo, pomoc pri mimosúdnych konaniach, spisovanie podaní na\nsúdy, zastupovanie v konaní pred súdmi a vykonávanie úkonov s tým súvisiacich a úplné alebo čiastočné\nuhrádzanie nákladov s tým spojených;\nPodľa písm. e/ oprávnenou osobou fyzická osoba, ktorej bol po preukázaní splnenia podmienok podľa\n§ 6 priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci právoplatným rozhodnutím Centra právnej pomoci,\nfyzická osoba, ktorej súd ustanovil bezplatného právneho zástupcu, 1e) a v azylovej veci fyzická osoba,\nktorá spĺňa podmienky podľa § 24a;\nPodľa písm. h/ je materiálnou núdzou stav, keď príjem fyzickej osoby nedosahuje 1,4 násobok sumy\nživotného minima ustanoveného osobitným predpisom a táto fyzická osoba si využívanie právnych\nslužieb nemôže zabezpečiť svojím majetkom.\nPodľa § 6 ods. 1 fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci, ak\na) sa nachádza v stave materiálnej núdze,\nb) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a\nc) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy 5) okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu\nsporu vyčísliť v peniazoch.\nPodľa ods. 2 podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa odseku 1 písm. a/ a b/ musí fyzická osoba\nspĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci.\nPodľa ods. 3, ak príjmy žiadateľa prevyšujú zákonom určenú hranicu materiálnej núdze, centrum môže\npriznať právnu pomoc, ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci.\nPodľa § 8 pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo\nnezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na\npreukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.\nPokiaľ ide o odvolanie navrhovateľa, Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil dôvod na to, aby\nsa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou\ndotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré\nvytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie II. bodu výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s\nrozsudkom krajského súdu stotožňuje v celom rozsahu a na zdôraznenie jeho správnosti považuje za\nvhodné doplniť, že v obidvoch prípadoch navrhovateľ žiadal o právnu pomoc vo veciach dovolania,\npričom ani v jednom prípade nespĺňal zákonom stanovené predpoklady na jeho prípustnosť. Pokiaľ v\n\nodvolaní tvrdí, že dovolania mali byť prípustné v zmysle § 237 písm. f/ OSP, odvolací súd poukazuje na\nto, že ani pre odôvodnenosť postupu v zmysle tohto ustanovenia navrhovateľ nepredložil jediný podklad.\nZ uvedených dôvodov má odvolací súd za to, že rozhodnutie krajského súdu je v tejto časti vecne\nsprávne.\nPokiaľ ide o odvolanie odporcu, odvolací súd považuje za potrebné argumentáciu krajského súdu, s\nktorou sa taktiež stotožnil v celom rozsahu, doplniť len o tú poznámku, že v zmysle medzinárodných\nodporúčaní (napr. bod A. 8 Stanoviska Poradnej rady európskych sudcov č. 6(2004)) týkajúcich sa o. i. aj\nposkytovania právnej pomoci účastníkom súdnych konaní, by sa zákonná úprava nemala obmedzovať\nlen na právnu pomoc poskytovanú výlučne nemajetným osobám, resp. osobám v hmotnej núdzi, ale aj\ntým, ktorých príjmy neumožňujú znášať náklady súdneho konania. Tento princíp je napokon premietnutý\naj do ustanovenia § 6 ods. 3 zákona č. 237/2005 Z. z..\nPokiaľ ide o zrejmú bezúspešnosť sporu, k tejto odvolací súd uvádza, že pojem „zrejmá\"\nbezúspešnosť sporu znamená nepochybná, istá bezúspešnosť. Zákon o poskytovaní právnej pomoci\nnepredpokladaná len bezúspešnosť sporu, ale predpokladá jeho zrejmú bezúspešnosť, t.j. musí sa\njednať o nepochybnú, takmer istú bezúspešnosť sporu. O takýto prípad sa nemôže bez ďalšieho\njednať vtedy, keď rozhodnutie v súdnom konaní závisí od preskúmania zákonnosti rozhodnutia\nsprávneho orgánu. Konštatovanie odporcu, že k nesprávnemu postupu Sociálnej poisťovne nedošlo je\nprejudikovanie výsledku takéhoto preskúmania, na ktoré je však oprávnený iba súd v rámci konania\npodľa piatej časti OSP.\nZ uvedených dôvodov má odvolací súd za to, že rozhodnutie krajského súdu je i v tejto časti vecne\nsprávne.\nZ obsahu spisového materiálu, súčasťou ktorého sú i administratívne spisy odporcu je nesporne zrejmé,\nže krajský súd sa pri svojom rozhodovaní, pokiaľ ide o I. bod enunciátu rozsudku, náležite vysporiadal so\nvšetkými relevantnými námietkami uvedenými v odvolaniach navrhovateľa, a preto bude povinnosťou\nodporcu v ďalšom konaní postupovať v intenciách rozhodnutí krajského i odvolacieho súdu, opätovne\nnáležite posúdiť skutkový stav a vo veciach rozhodnúť.\nV druhom bode enunciátu rozsudku krajský súd rozhodol, že preskúmavanými rozhodnutiami odporcu\nnedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov navrhovateľa a tento jeho názor považoval aj\nodvolací súd, z dôvodov uvedených vyššie, za správny, nakoľko sa vysporiadal so všetkými relevantnými\nnámietkami uvádzanými v odvolaniach navrhovateľa.\nSkutočnosti, ktorými navrhovateľ a odporca vo svojich odvolaniach spochybňujú predmetné rozhodnutie\nkrajského súdu neboli zistené v odvolacom konaní. Tieto boli totožné s námietkami, ktoré namietali už\nv prvostupňovom konaní a s ktorými sa krajský súd náležite vysporiadal.\nZ uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu navrhovateľa ani odporcu nevyhovel\na s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok Krajského súdu v Banskej\nBystrici ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.\nPri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z ustanovení § 224 ods.\n1 a § 250k OSP tak, že navrhovateľovi nepriznal ich náhradu, pretože nebol v odvolacom konaní\núspešný a odporcovi, ktorý taktiež nebol v odvolacom konaní úspešný, právo na náhradu trov zo zákona\nneprináleží.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "23S/11/2012", "guid": "6362e198-78c5-45ab-a0fc-e1e150bcc079:8d224abc-6af3-40cb-9b79-16783513e141", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}