{"guid": "605358f2-1909-4225-9aa7-4ab63fa6b553:1b8d0ce9-68c0-44ce-bdf8-00927d7365f8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:6011200910.1", "spisova_znacka": "1Sžr/23/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžr/23/2013 z 26. 3. 2014", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. marca 2014, sp. zn. 1Sžr/23/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:6011200910.1", "identifikacne_cislo": "6011200910", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dagmar Snopeková", "sudca_id": 12, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-dagmar-snopekova-12", "datum_vydania": "2014-03-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250b.odsek-1", "nazov": "§ 250b ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250b.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250b"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250b"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1b8d0ce9-68c0-44ce-bdf8-00927d7365f8", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:6011200910.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:6011200910.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:6011200910.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžr/23/2013\n6011200910\n26. 03. 2014\nJUDr., Ing. Miroslav Gavalec\nECLI:SK:NSSR:2014:6011200910.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: Y. R., nar. XX.XX.XXXX,\nbytom Y., XXX XX M. štátny občan Slovenskej republiky, zast.: JUDr. Zsoltom Hodosim, advokátom\nso sídlom advokátskej kancelárie Námestie priateľstva č. 2166/11, 929 01 Dunajská Streda, proti\nžalovanému: Okresný úrad v Banskej Bystrici (pôv. Krajský lesný úrad v Banskej Bystrici, so sídlom\nNámestie Ľudovíta Štúra č. 1, 975 14 Banská Bystrica),\nza účasti:\n1/ BASTAV, s.r.o., so sídlom 980 61 Tisovec, Hrabiny č. 1057, zast.: JUDr. Pavlom Halajom, advokátom\nso sídlom advokátskej kancelárie Námestie slobody č. 2, 050 01 Revúca, 2/ Slovenský pozemkový fond,\nso sídlom Búdková č. 36, 817 15 Bratislava, 3/ Lesy Slovenskej republiky, š.p., so sídlom Námestie SNP\nč. 8, 975 66 Banská Bystrica, zast.: JUDr. Pavlom Halajom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie\nNámestie slobody č. 2, 050 01 Revúca, 4/ Obec Nandraž, s doručovacou adresou Nandraž, 049 61\npošta Rákoš, 5/ Pozemkové spoločenstvo Nandraž, zast. Ing. L. U., R., XXX XX. E., 6/ U. U., s adresou\nP., XXX XX E., 7/ Mgr. Z. T., s adresou ul. Z., XXX XX E. F., 8/ X.U., s adresou XXX XX O., pošta E., 9/\nP. U., s adresou XXX XX O., pošta E., 10/ L. V., s adresou XXX XX O., pošta E., 11/ K. U., s adresou\nXXX XX O., pošta E., 12/ Z. U., s adresou XXX XX O., pošta E., 13/ MVDr. L. Y., bytom Y., XXX XX E.,\n14/ Ing. L. U., bytom Y. XXX XX. E., 15/ Ing. U. D., bytom U., XXX XX pošta L., zúčastnené osoby 6/\naž 15/ zast. U. U., bytom R. XXX XX L.,\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, na odvolanie zúčastnených osôb 1/ a 3/ proti\nrozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12. decembra 2012 č. k. 23S/82/2011-104, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12. decembra\n2012 č. k. 23S/82/2011-104 r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na správnom orgáne\n1. V zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov s účinnosťou odo dňa 01. októbra 2013 obvodné úrady zriadené podľa predpisov\núčinných do 30. septembra 2013 sú okresné úrady podľa tohto zákona a podľa ods. 3 citovaného\nustanovenia pôsobnosť obvodného úradu životného prostredia v sídle kraja, obvodného pozemkového\núradu v sídle kraja, obvodného lesného úradu v sídle kraja, obvodného úradu pre cestnú dopravu a\npozemné komunikácie v sídle kraja a správy katastra v sídle kraja (na ktoré bola prostredníctvom zákona\nč. 345/2012 Z.z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých\n\nzákonov prenesená pôsobnosť pôvodných špecializovaných krajských úradov) ustanovená osobitnými\npredpismi prechádza na okresný úrad v sídle kraja.\nNa základe nižšie citovaných zákonných ustanovení má Najvyšší súd Slovenskej republiky preukázané,\nže do postavenia Krajského lesného úradu v Banskej Bystrici ako pôvodne žalovaného správneho\norgánu nastúpil z titulu zákonných zmien Okresný úrad Banská Bystrica. Uvedená právna zmena\nsa premietla v zákone č. 326/2005 Z.z. o lesoch v znení neskorších právnych predpisov najmä\nprostredníctvom novelizovaného znenia ustanovenia § 56 (Štátnu správu na úseku lesného\nhospodárstva vykonáva ministerstvo, okresný úrad v sídle kraja a okresný úrad).\nPreto bude s týmto právnym nástupcom Najvyšší súd Slovenskej republiky ďalej konať na strane\nžalovaného správneho orgánu. Pod všeobecným označením žalovaný je potom nutné rozumieť tak\npôvodný správny orgán, ako aj jeho právneho nástupcu podľa toho, ktorého sa text odôvodnenia týka.\nPodľa § 9 ods. 11 zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch\nalebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, právoplatne neskončené obvodným úradom\nživotného prostredia v sídle kraja, obvodným pozemkovým úradom v sídle kraja, obvodným lesným\núradom v sídle kraja, obvodným úradom pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v sídle kraja a\nsprávou katastra v sídle kraja do 30. septembra 2013, dokončí okresný úrad v sídle kraja, v ktorého\núzemnom obvode mali sídlo obvodný úrad životného prostredia v sídle kraja, obvodný pozemkový úrad v\nsídle kraja, obvodný lesný úrad v sídle kraja, obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie\nv sídle kraja a správa katastra v sídle kraja.\n2. Rozhodnutím č. 2009/00436 zo dňa 02. novembra 2009 (č.l. 40) žalovaný v medziach svojich\noprávnení podľa § 56 ods. 3 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch v znení neskorších predpisov (ďalej na\núčely uznesenia len „zák. č. 326/2005 Z.z.“) a postupom podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o\nsprávnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov a s prihliadnutím na ustanovenie §\n38 ods. 1 zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v znení neskorších predpisov v spojitosti s ustanovením\n§ 73 písm. c) a § 80 ods. 3 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie Obvodného lesného úradu v Revúcej č. 454/2008/6\nz 03.07.2009 o schválení zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva v Poľovnom revíri Malá Vieska\n(ďalej na účely uznesenia len „PR Malá Vieska“).\n3. Rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu - Obvodného lesného úradu v Revúcej č. 454/2008/6\nzo dňa 03.07.2009 bola schválená Zmluva o nájme výkonu práva poľovníctva č. 1458/08-03 v PR Malá\nVieska č. 04/RA/2008, uzatvorená medzi spoločnosťou Bastav, s.r.o., (nájomca) a Lesmi Slovenskej\nrepubliky, š.p. Banská Bystrica (prenajímateľom) o výmere 583,78 ha lesných poľovných pozemkov.\n4. V zmysle § 139 Občianskeho zákonníka boli medzi prenajímateľov zaradení aj nasledovní vlastníci,\nktorí nepodpísali nájomnú zmluva podľa druhu poľovného pozemku, lesný pozemok (ďalej na účely\nuznesenia len „LP“) a poľnohospodársky pozemok (ďalej na účely uznesenia len „PP“):\n1) Pozemkové spoločenstvo Nandraž, LP - 17,66 ha, PP - 21,91 ha; celkom 39,57 ha.\n2) Obec Nandraž, LP - 0,20 ha, PP - 16,58 ha; celkom 16,78 ha.\n3) Vlastníci poľovných pozemkov obce Nandraž s výmerou do 10 ha, PP - 11,42 ha; celkom 11,42 ha.\n4) Slovenský pozemkový fond Bratislava, zastupujúci neznámych a neprihlásených vlastníkov\npoľovných pozemkov, PP - 161,75 ha; celkom 161,75 ha.\nSamotný nájomca Bastav, s.r.o. je v PR Malá Vieska vlastníkom 32,82 ha poľnohospodárskej pôdy.\n5. V ďalšej časti rozhodnutia bolo rozhodnuté o výške nájomného za výkon práva poľovníctva.\n\n6. Uvedené rozhodnutie prvostupňového orgánu bolo napadnuté opravným prostriedkom, a to\nodvolaním podaným nasledujúcimi účastníkmi: K. U., Z. U., MVDr. L. Y., Ing. L. U. a Ing. U. D.. V\nodvolacom konaní žalovaný napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu dňa 02. novembra 2009\npotvrdil. Po doručení rozhodnutia žalovaného vymedzenému okruhu účastníkov mali nastať účinky jeho\nprávoplatnosti; t.j. jeho výroková časť sa mohla vykonať.\nIII.\nKonanie na prvostupňovom súde\nA)\n7. Avšak dňa 28.09.2011 bola doručená na Krajský súd v Banskej Bystrici žaloba žalobcu Y. R. zo\ndňa 07.09.2011, v ktorej ako opomenutý účastník správneho konania navrhoval preskúmať zákonnosť\nrozhodnutia žalovaného č. 2009/00436 zo dňa 02.11.2009, a toto následne zrušiť a vec vrátiť na ďalšie\nkonanie.\n8. Žalobca v žalobe uviedol, že v k.ú. O., obec Nandraž má vo výlučnom vlastníctve, ako aj v podielovom\nspoluvlastníctve niekoľko poľovných pozemkov, ktoré sú zároveň súčasťou PR Malá Vieska uznaného\nrozhodnutím Obvodného lesného úradu v Revúcej č. 216/2008-3 zo dňa 15.10.2008.\nZ toho titulu mal mať status účastníka správneho konania, v rámci ktorého došlo k vydaniu žalobou\nnapadnutého rozhodnutia, avšak s ním nebolo konané.\n9. K žalobe žalobcu podal vyjadrenie žalovaný, ktorý navrhoval žalobu žalobcu zamietnuť.\nSkutočnosť, že žalobca je spoluvlastníkom poľovných pozemkov evidovaných na príslušných listoch\nvlastníctva, žalovaný nespochybnil.\nB)\n10. Zo súdneho spisu vyplýva, že Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd prvého stupňa pred vytýčením\npojednávania vykonal nasledujúce úkony:\n- vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k žalobe a predloženie spisu (č.l. 51),\n- vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku (č.l. 52),\n- vyhotovil úradný záznam o zisťovaní doručenia rozhodnutia žalobcovi (č.l. 58),\n- vydal uznesenie o pribratí ďalších účastníkov do súdneho konania\n\n(č.l. 61),\n\n- požiadal zúčastnené osoby na zaslanie plnomocenstva (č.l. 62),\n- zaslal dožiadanie starostovi obce Nandraž o súčinnosť pri zisťovaní právnych nástupcov (č.l. 69),\n- zaslal prípis žalovanému vo veci vrátenia správneho spisu na doručenie rozhodnutia (č.l. 72) a\n- obdržal oznámenie žalovaného o neprevzatí doručovaného rozhodnutia žalobcom (č.l. 76).\n11. Následne krajský súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov podľa\nDruhej hlavy Piatej časti Občianskeho súdneho poriadku a následne postupom podľa § 250j ods. 2 písm.\ne) a d) O.s.p. ho zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.\n\n12. V napadnutom rozsudku krajský súd najmä s odkazom na ustanovenia § 244 ods. 1 a § 247 ods.\n1, § 250b ods. 1 až 3 O.s.p. zdôraznil, že tak rozhodnutie prvostupňového orgánu z 03.07.2009, ako aj\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného nebolo žalobcovi doručené.\nTiež zdôraznil, že od vydania rozhodnutia žalovaného (02.11.2009) do podania žaloby na krajskom súde\n(28.09.2011) bola splnená lehota na podanie žaloby v zmysle § 250b ods. 3 O.s.p.\nPodľa § 250b ods. 1 O.s.p. v znení účinnom ku dňu podania žaloby (28.09.2011) žaloba sa musí podať\ndo dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný\nzákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty nemožno odpustiť.\nPodľa § 250b ods. 2 O.s.p. v citovanom znení platí, že ak žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie\nsprávneho orgánu nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom konania malo konať, súd overí\nsprávnosť tohto tvrdenia a uloží správnemu orgánu doručiť tomuto účastníkovi správne rozhodnutie\na podľa okolností odloží jeho vykonateľnosť. Týmto stanoviskom súdu je správny orgán viazaný. Po\nuskutočnenom doručení predloží správny orgán spisy súdu na rozhodnutie o žalobe. Ak sa v rámci\nsprávneho konania po vykonaní pokynu súdu na doručenie správneho rozhodnutia začne konanie o\nopravnom prostriedku, správny orgán o tom súd bez zbytočného odkladu upovedomí.\nPodľa § 250b ods. 3 O.s.p. v citovanom znení súd postupuje podľa odseku 2, len ak od vydania\nrozhodnutia, ktoré nebolo žalobcovi doručené, neuplynula lehota troch rokov.\nPodľa § 250b ods. 4 O.s.p. v citovanom znení platí, že ak správny orgán nedodrží súdom určenú lehotu\nna doručenie správneho rozhodnutia alebo ak vec nepredloží súdu na konanie ani po opakovanej výzve,\nsúd môže rozhodnúť o uložení pokuty správnemu orgánu až do 1 640 eur, a to aj opakovane. Proti\nrozhodnutiu o uložení pokuty je prípustné odvolanie.\nPodľa § 250b ods. 5 O.s.p. v citovanom znení prokurátor môže žalobu podať do dvoch mesiacov od\nprávoplatnosti rozhodnutia, ktorým nebolo vyhovené protestu.\n13. S prihliadnutím na obsah správneho spisu krajský súd konštatoval, že má preukázané, že\nrozhodnutím Obvodného lesného úradu č. 216/2008-3 zo dňa 15.10.2008 bol uznaný PR Malá Vieska\nč. 04/RA/2008 OLÚ. Žalobca v žalobe tvrdil, že má vo výlučnom vlastníctve alebo v podielovom\nspoluvlastníctve niekoľko poľovných pozemkov v k.ú. O., ktoré sú zároveň súčasťou PR Malá Vieska.\nV súvislosti s uvedeným krajský súd zdôraznil, že žalovaný toto tvrdenie žalobcu vo svojom vyjadrení k\nžalobe ani v priebehu konania na krajskom súde nepoprel.\n14. Ďalej krajský súd s citáciou § 250 ods. 2 O.s.p. a § 14 ods. 1 zák. č. 99/1993 Zb. konštatoval, že\nsprávne orgány prvostupňové ani druhostupňové rozhodnutie žalobcovi nedoručili a so žalobcom ako\núčastníkom konania nekonali.\nPodľa § 14 ods. 1 zák. č. 99/1993 Zb. o výkone práva poľovníctva rozhoduje vlastník poľovných\npozemkov uznaných za poľovný revír, ak ide o poľovné pozemky toho istého vlastníka alebo vlastníci\npoľovných pozemkov zlúčených alebo pričlenených do uznaného poľovného revíru.\nPodľa § 14 ods. 2 zák. č. 99/1993 Zb. vlastník poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného\nrevíru môžu právo poľovníctva vykonávať sami, alebo môžu tento výkon za odplatu prenajať.\n15. Podľa krajského súdu z výpisu z listov vlastníctva ohľadom nehnuteľností, o ktorých žalobca tvrdí,\nže je buď výlučným vlastníkom alebo podielovým spoluvlastníkom v k.ú. O., je zistiteľný pobyt žalobcu.\nŽalobca nebol na neznámom mieste, v správnom konaní nebol oslovený ako účastník správneho\nkonania, vzhľadom k tomu nemohlo dôjsť ani k prihláseniu žalobcu ako vlastníka poľovných pozemkov.\n16. S poukazom na ustanovenie § 14 ods. 1 Správneho poriadku krajský súd vyslovil právny názor, že\npovinnosťou správnych orgánov bolo konať so všetkými účastníkmi konania, prípadne ich zástupcami,\n\nktorých je však potrebné predtým zistiť. Na vlastné zistenie môže použiť register pozemkových\nspoločenstiev, výpisy z listov vlastníctva a vyžiadanie si prípadne ďalších listín od účastníkov, alebo ich\norgánov.\nAvšak, ako krajský súd zdôraznil, žalovaný nezistil vyčerpávajúcim spôsobom okruh účastníkov\nsprávneho konania, nekonal s nimi ako s účastníkmi, neupovedomoval ich o začatí správneho konania,\nnepredvolal ich na ústne pojednávanie, neupovedomil ich o podklade rozhodnutia a nedoručil im\nrozhodnutia vo veci, čím sa dopustil závažného procesného pochybenia, čo je samotným dôvodom na\nzrušenie napadnutého rozhodnutia.\n17. Čo sa týka argumentácie žalovaného, že pozemky evidované na LV č. XXX, XXX a XXX\nžalobca skoršou nájomnou zmluvou zo dňa 01.01.2006 prenajal inému subjektu na vykonávanie\npráva poľovníctva, a preto z uvedeného dôvodu žalobcu žalovaný v konaní o schvaľovanie zmlúv o\nnájme nezaradil medzi účastníkov konania, krajský súd uviedol, že z citovanej nájomnej zmluvy má\npreukázané, že medzi žalobcom ako prenajímateľom a nájomcom PM, s.r.o., Hrabiny 1057, Tisovec\ndošlo k uzavretiu nájomnej zmluvy ohľadom pozemkov nachádzajúcich sa v k.ú. O., zapísaných na LV\nč. XXX, XXX a XXX.\nZ bodu III. nájomnej zmluvy vyplýva, že poľnohospodárske pozemky sa v súlade s § 7 ods. 3 zákona\nč. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných\npozemkov a o zmene niektorých zákonov prenajímajú na poľnohospodárske účely a na vykonávanie\npráva poľovníctva. Prenajímateľ sa zároveň zaväzuje, že nepodpíše s ďalším subjektom nájomnú\nzmluvu na výkon práva poľovníctva na predmetných pozemkoch.\nPodľa § 7 ods. 3 zák. č. 504/2003 Z.z. v zmluve o nájme pozemkov na poľnohospodárske účely pri\nprevádzkovaní pozemku možno dohodnúť, že pozemky sa prenajímajú na vykonávanie rybárskeho\npráva alebo dohodnúť, že nájomca môže zastupovať prenajímateľa v konaniach podľa osobitného\npredpisu za primeranú výšku nájomného.\n18. Krajský súd poukázal, že týmto osobitným predpisom podľa odkazu pri § 7 ods. 3 je zákon č.\n274/2009 Z.z. o poľovníctve a o znení a doplnení niektorých zákonov. Z nájomnej zmluvy nevyplýva\nžiadne ustanovenie, podľa ktorého by mal nájomca zastupovať prenajímateľa (žalobcu) v konaniach\npodľa zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve (nemohol preto nájomca zastupovať žalobcu pri\nschvaľovaní zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva), preto krajský súd vyslovil právny názor, že\npovinnosťou správnych orgánov bolo konať so žalobcom.\n19. Ďalej sa krajský súd vysporiadal s námietkou žalobcu, že spoločnosť Bastav, s.r.o. nie je spôsobilá\nstať sa užívateľom poľovného revíru, pretože nemala v čase uzavretia zmluvy o nájme výkonu práva\npoľovníctva so spoločnosťou Lesy Slovenskej republiky, š.p., zapísaný v obchodnom registri ako\npredmet podnikania výkon práva poľovníctva.\n20. K tvrdeniu žalobcu, že v zmluve o nájme výkonu práva poľovníctva nie je uvedená presná špecifikácia\npoľovných pozemkov, na ktorých dochádza k postúpeniu výkonu práva poľovníctva, krajský súd uviedol,\nže toto tvrdenie žalovaného by mohlo byť relevantné za predpokladu, že by rozhodnutie o uznaní PR\nMalá Vieska obsahovalo identifikáciu tohto revíru označením vlastníkov (spoluvlastníkov) poľovného\nrevíru, vrátane spoluvlastníckeho podielu. Keďže ide o konštitutívne rozhodnutie, tieto údaje sú záväzné.\nKrajský súd zdôraznil, že v samotnom rozhodnutí o uznaní PR Malá Vieska, ako aj v rozhodnutí o\nschválení nájomných zmlúv nie sú konkretizované údaje z katastra nehnuteľností. Potom z rozhodnutia\no schválení poľovného revíru a ani z rozhodnutia o schválení nájomných zmlúv sa nedá zistiť,\nči nehnuteľnosti, o ktorých žalobca tvrdí, že sú v jeho výlučnom vlastníctve, resp. v podielovom\nspoluvlastníctve, sú súčasťou uznaného PR Malá Vieska, a nevyplýva to ani z rozhodnutia správnych\norgánov o schválení zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva uzavretej medzi spoločnosťou Lesy\nSlovenskej republiky, š.p. ako prenajímateľom a spoločnosťou Bastav, s.r.o. ako nájomcom.\n\n21. Na základe uvedeného krajský súd konštatoval, že vo vzťahu k týmto skutočnostiam je rozhodnutie\nprvostupňového, ako aj druhostupňového správneho orgánu nepreskúmateľné. Podľa krajského súdu\nz uvedených rozhodnutí sa nedá zistiť, či nehnuteľnosti, ktoré sú súčasťou PR Malá Vieska, o ktorých\ntvrdí žalobca, že sú v jeho výlučnom, resp. v podielovom spoluvlastníctve, sú práve tie nehnuteľnosti,\nktoré by mali byť zaradené do PR Malá Vieska, a ohľadom ktorých mala byť schválená zmluva o nájme\nvýkonu práva poľovníctva, hoci žalovaný to v priebehu konania na prvostupňovom a druhostupňovom\nsprávnom orgáne nepopieral.\n22. Záverom krajský súd vychádzajúc z týchto skutočností dospel preto k záveru, že v konaní správnych\norgánov bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia\n(nepribratie žalobcu ako účastníka konania) a okrem toho rozhodnutie je nepreskúmateľné, pretože z\nrozhodnutia sa nedá zistiť, či nehnuteľnosti, o ktorých žalobca tvrdí, že sú súčasťou PR Malá Vieska, a\nohľadom ktorých mala byť schválená nájomná zmluva o výkone práva poľovníctva, sú naozaj predmetom\ntýchto rozhodnutí.\nIIIa.\nOdvolanie zúčastnených osôb/stanoviská\nA)\n23. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 14.01.2013 (č.l. 115) proti rozsudku krajského súdu zúčastnené\nosoby 1/ a 3/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu dôvodili, že\n- krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (odvolací\ndôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a\n- rozsudok krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (odvolací dôvod v zmysle\n§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.).\n24. Následne zúčastnené osoby 1/ a 3/ podrobne objasnili svoju argumentáciu, prečo sa domnievajú, že\n1) žalobca nepreukázal svoju vecnú aktívnu legitimáciu na podanie žaloby,\n2) krajský súd nerešpektoval zákonný postup uvedených § 250b ods. 2 O.s.p. a\n3) krajský súd nesprávne právne posúdil vec.\n25. Záverom zúčastnené osoby 1/ a 3/ navrhli, aby Najvyšší súd napadnutý rozsudok krajského súdu\na) zmenil tak, že žalobu zamietne a súčasne zúčastneným osobám 1/ a 3/ prizná náhradu trov celého\nkonania, alternatívne\nb) zruší a vec vráti krajskému súdu na nové konanie a rozhodnutie.\nB)\n26. Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 23.01.2013 (č.l. 122) vyplýva, že rozsudok krajského súdu považuje\nza vecne správny, nakoľko žalobca prostredníctvom podanej žaloby poukázal relevantnou, podstatnou,\nvýznamnou a konkrétnou argumentáciou na nedostatky napadnutého rozhodnutia.\nV ďalšom prezentoval svoje nesúhlasné argumenty k odvolacím námietkam zúčastnených osôb 1/ a 3/\na následne navrhol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, aby napadnutý rozsudok krajského súdu\npotvrdil a priznal náhradu trov odvolacieho konania.\n27. Žalovaný ani zvyšné zúčastnené osoby sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.\n\nIV.\nPrávne názory odvolacieho súdu\n28. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 v spojení s\n§ 246c ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku tiež „O.s.p.“).\nPo zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že\nide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250j ods. 1 O.s.p. odvolanie\nprípustné a po neverejnej porade senátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch)\ndospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, pretože krajský súd nesprávne vec právne posúdil tým, že\nnepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, a preto postupom\npodľa § 221 ods. 1 písm. h) v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil\nspäť na ďalšie konanie v zmysle nasledujúcich záverov.\n29. Najvyšší súd predovšetkým upozorňuje na osobitosti podanej žaloby, ktorou sa žalobca domáha\nsúdneho prieskumu právoplatného rozhodnutia žalovaného, ktorého právoplatnosť odo dňa 02.11.2009\n(pripojená doložka právoplatnosti) nebola spochybnená až do dňa podania žaloby, t.j. 28.09.2011.\nV takto vymedzenom časovom období účastníci správneho konania (ďalej tiež na účely uznesenia\n„pôvodní účastníci“), ktorých okruh vymedzil žalovaný a jeho prvostupňový orgán, konali v dobrej viere\nprávoplatnosť napadnutého rozhodnutia.\n30. Inštitút opomenutého účastníka (§ 250b O.s.p.) a jeho procesná aplikácia, hoci predstavuje\nzriedkavú situáciu, tak je aj súčasne stavom upraveným zákonodarcom, ktorá si vyžaduje s použitím\nprincípu proporcionality vyvažovať ústavne zakotvené základné práva osôb. Na jednej strane stojí\njednotlivec, ktorý sa na základe procesnej zásady „vigilantibus leges sunt scriptae“ (t.j. problematika\nzodpovednostného prístupu k aplikácii svojich práv vychádzajúca z myšlienky, že len starostlivým\nprislúchajú ich práva) domáha ochrany svojich práv (najmä vecných práv, a medzi nimi práva\nvlastníckeho), t.j. priznania postavenia účastníka a s tým súvisiaceho spektra procesných práv.\nNa druhej strane je neprehliadnuteľný ústavný princíp právnej istoty vychádzajúci z dominantnej\nprocesnej zásady o dobrom výkone verejnej správy, ktorý sa za situácie právoplatne ukončeného\nsprávneho konania prejavuje pripustením výnimky v striktne stanovenej 3 ročnej lehote dodatočne\nspochybniť nadobudnuté práva doterajšieho okruhu účastníkov. Súčasne sa tu pridržuje stret práv\npôvodných účastníkov, či už konštitučného alebo deklaratórneho charakteru, ktorí v dobrej viere v\nzákonnosť a vecnú správnosť rozhodnutia správneho orgánu, o ktorom majú nespochybnenú mienku,\nže je právoplatné, pristúpili k realizácii svojich práv vyplývajúcich z tohto rozhodnutia, t.j. v prejednávanej\nveci k výkonu práva poľovníctva.\n31. Ďalej v súvislosti s aplikáciou právnej úpravy inštitútu opomenutého účastníka Najvyšší súd\npoukazuje na svoju staršiu judikatúru, najmä rozsudok sp. zn. 10 Sžr/29/2013 z 19. februára 2014, ktorý\nnačrtol základné právne okruhy. V uvedenom rozsudku bol vo vzťahu k prejednávanej veci nasledovný\nskutkový stav:\n„V prejednávanej veci je sporným, či toto rozhodnutie obvodného lesného úradu [t.j. o schválení\nzmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva na poľovné pozemky príslušného poľovného revíru]\nnadobudlo právoplatnosť tak, ako bola na ňom vyznačená, t.j. 02.06.2008, alebo toto rozhodnutie\nnemohlo nadobudnúť právoplatnosť, pretože nebolo niektorému zo známych účastníkov konania riadne\noznámené. V prejednávanej veci, kde išlo o schválenie zmlúv o nájme výkonu práva poľovníctva v\npoľovnom revíri H., takúto námietku uplatnil A. S., ktorý je tiež spoluvlastníkom pozemku patriaceho\ndo uvedeného poľovného revíru. Ako vyplýva z obsahu pripojeného administratívneho spisu, pán A.S.\npo tom, čo bol nahliadnuť do spisu, podal voči rozhodnutiu Obvodného lesného úradu v Rimavskej\nSobote č. 2007/1627-5-Ka zo dňa 12.05.2008 dňa 01.06.2011 návrh na obnovu konania, teda aj\non rešpektoval vyznačenú právoplatnosť predmetného rozhodnutia. Obvodný lesný úrad v Rimavskej\n\nSobote reagoval oznámením zo dňa 21.07.2011 o začatí konania vo veci obnovy konania o schválení\nzmlúv o nájme výkonu práva poľovníctva na poľovné pozemky poľovného revíru H., doručením\nrozhodnutia č. 2007/1627-5-Ka zo dňa 12.05.2008 vlastníkom uvedeným na listoch vlastníctva číslo\n661, 494 a 1017 k.ú. G. J. (vrátane A.S.) a následne vydaním rozhodnutia č. 2011/820-6 Ma zo dňa\n09.09.2011, ktorým návrhu na obnovu konania nevyhovel a obnovu konania nepovolil s odôvodnením, že\nrozhodnutie číslo 2007/1627-5-Ka zo dňa 12.05.2008 ešte nenadobudlo právoplatnosť, pretože nebolo\noznámené všetkým známym účastníkom konania.\nV prejednávanej veci teda stoja proti sebe právom chránené záujmy fyzických osôb - na jednej\nstrane žalobcu, ktorý dôvodne považoval rozhodnutie Obvodného lesného úradu v Rimavskej Sobote\nč. 2007/1627-5-Ka zo dňa 12.05.2008 za právoplatné dňom 02.06.2008, tak ako je právoplatnosť\nvyznačená na rozhodnutí a na strane druhej pána A.S. v pozícii tzv. opomenutého účastníka správneho\nkonania. Odvolací súd s prihliadnutím na všetky okolnosti (a pochybenia prvostupňového správneho\norgánu) dospel k záveru, že správny orgán, ktorý na svojom rozhodnutí vyznačil doložku právoplatnosti,\nbol pri rešpektovaní princípu právnej istoty a ochrany v dobrej viere nadobudnutých práv touto\nskutočnosťou viazaný, preto dotknutý účastník okrem návrhu na obnovu konania mohol v rovnakej lehote\nvyužiť inštitút tzv. opomenutého účastníka a podať žalobu podľa § 250b ods. 2 O.s.p. s tvrdením, že mu\nrozhodnutie správneho orgánu nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom konania malo konať,\npričom správnosť tohto tvrdenia by overoval súd.“\n32. Zákonodarcom prijatá právna úprava o opomenutom účastníkovi správneho konania, ktorá je\nkonkrétne obsiahnutá iba v ustanoveniach § 250b ods. 2 a 3 O.s.p. je veľmi strohá. Napriek uvedenému\nsa od správnych súdov aj v tejto situácii očakáva, že ich výklad uvedeného ustanovenia bude v zmysle\nčl. 2 ods. 2 a čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ústavno- konformný.\nPodľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nPodľa čl. 144 ods. 1 ústavy sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní\nústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom.\n33. Predovšetkým Najvyšší súd zdôrazňuje, že procesný inštitút opomenutého účastníka je nutné riešiť\nv postupnosti troch základných krokov, a to\n1) rozhodnúť o procesnom postavení žalobcu,\n2) prelomiť účinky právoplatne skončeného správneho konania a\n3) rozhodnúť o žalobe.\nUvedené závery je potrebné v prejednávanej veci o to dôkladnejšie uplatniť, nakoľko pri schvaľovaní\nzmlúv o nájme výkonu práva poľovníctva sa takmer vždy prostredníctvom poľovného revíru vytvára\nmnožstvo vlastníkov pozemkov dotknutých vytvoreným poľovným revírom. Takéto zoskupenie môže\npotom viesť k vyššie opísaným sporným situáciám (viď bod č. 30). Práve úlohou konajúceho správneho\nsúdu je čo najpregnantnejším spôsobom vytvoriť podmienky na riešenie tohto stavu. V súvislosti s\nuvedeným zákonodarca pripúšťa, aby správny súd sám z vlastnej iniciatívy ustálil procesné podmienky\naj tým, že mimoriadne z úradnej povinnosti nariadi odklad vykonateľnosti rozhodnutia (viď § 250b ods.\n2 záver prvej vety).\n34. Najvyšší súd zdôrazňuje, že osoba, ktorá sa prostredníctvom svojej žaloby označí za opomenutého\núčastníka, nezískava týmto podaním samočinne postavenie účastníka súdneho prieskumu, ako sa\nmylne domnieval krajský súd.\nNaopak, z ustanovenia § 250b ods. 1 O.s.p. jednoznačne vyplýva, že správnosť takéhoto tvrdenia\nmusí konajúci súd z argumentácie žalobcu obsiahnutej v jeho podaní overiť. Zákonodarca tým, že v\nustanovení § 250b ods. 1 O.s.p. kladie dôraz na slovo „overiť“, tak neukladá konajúcemu súdu povinnosť\n\nvykonať dokazovanie v rozsahu stanovenom v § 122 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. Naopak, ide o\nriešenia predbežnej otázky v zmysle § 135 ods. 2 veta druhá O.s.p.\n35. Z prejednávanej veci je nepochybné, že vymedzenie riadneho okruhu účastníkov vychádza z\nustanovení § 14 Správneho poriadku s možnosťou zohľadniť účastníkov podľa osobitného zákona. Preto\nžalobca bol zaťažený povinnosťou, aby vo svojich žalobných bodoch nielen po skutkovej, ale aj po\nprávnej stránke nadovšetku pochybnosť preukázal, prečo jeho tvrdenie, že bol v konkrétnom správnom\nkonaní opomenutým účastníkom, je pravdivé.\nŽalobca však krajskému súdu predložil svoju argumentáciu, že je výlučným, poprípade podielovým\nspoluvlastníkom niektorých konkrétne označených pozemkov, ktoré majú tvoriť rozlohu PR Malá Vieska,\npodporovanú priložením niekoľkých výpisov z katastra nehnuteľností (s poznámkou „informatívny výpis“)\npre listy vlastníctva č. XXX, XXX, XXX a XXX. Na uvedenom skutkovom základe potom vyslovil svoju\nmienku, že ako vlastník pozemkov zaznamenaných na predmetných listoch vlastníctva, je opomenutým\núčastníkom.\n36. Krajský súd však pri vyriešení tejto predbežnej otázky až prostredníctvom odôvodnenia napadnutého\nrozsudku vyslovil dva protikladné závery. Predovšetkým krajský súd skutkovo ustálil, že žalovaný\nargumentáciu žalobcu o jeho účastníctve, ktorá vyplýva z vlastníctva dotknutých pozemkov, nepoprel\n(najmä posledná veta 3. odseku na str. 5 odôvodnenia rozsudku krajského súdu).\nNa druhej strane však krajský súd (viď záver posledného odseku na str. 7 odôvodnenia rozsudku\nkrajského súdu) s dôrazom kladeným na skutočnosť, že pôvodné rozhodnutie prvostupňového orgánu\nč. 216/2008 - 3 z 15.10.2008 o uznaní PR Malá Vieska (krajský súd uvedené rozhodnutie charakterizuje\nako konštitutívne) neobsahuje identifikáciu tohto revíru prostredníctvom identifikácie jednotlivých\nvlastníkov pozemkov tvoriacich tento poľovný revír, vyvodil záver, že\n„sa nedá zistiť, či nehnuteľnosti, o ktorý žalobca tvrdí, že sú v jeho výlučnom vlastníctve, resp. v\npodielovom spoluvlastníctve, sú súčasťou uznaného poľovného revíru Malá Vieska, a nevyplýva to\nani z rozhodnutia správnych orgánov o schválení zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva uzavretej\nmedzi spoločnosťou Lesy SR, š.p., ako prenajímateľom a spoločnosťou Bastav, s.r.o., ako nájomcom.\nK týmto skutočnostiam je rozhodnutie prvostupňového, ako aj druhostupňového správneho orgánu\nnepreskúmateľné. Z rozhodnutí sa nedá zistiť, či nehnuteľnosti, ktoré sú súčasťou poľovného revíru\nMalá Vieska, o ktorých tvrdí žalobca, že sú v jeho výlučnom, resp. v podielovom spoluvlastníctve, sú\npráve tie nehnuteľnosti, ktoré by mali byť zaradené do poľovného revíru Malá Vieska, a ohľadom ktorých\nmala byť schválená zmluva o nájme výkonu práva poľovníctva, hoci žalovaný to v priebehu konania na\nprvostupňovom aj druhostupňovom správnom orgáne nepopieral.“\n37. Na uvedenom základe má Najvyšší súd preukázané, že krajský súd svoju povinnosť hodnoverne\noveriť tvrdenie účastníka o jeho opomenutí v pôvodnom správnom konaní prostredníctvom odôvodnenia\nzrušujúceho dôvodu zakotveného v ustanovení § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. preniesol na ťarchu\nkonajúcich správnych orgánov.\nTakýto postup však krajskému súdu neumožňoval, aby pokračoval v súdnom prieskume a aby v\nzmysle ustanovenia § 250b ods. 2 O.s.p. po ustálení procesného postavenia žalobcu ako opomenutého\núčastníka uložil žalovanému povinnosť (viď viazanosť stanoviskom správneho súdu) doručiť tomuto\núčastníkovi správne rozhodnutie, s tým, že krajský súd podľa okolností veci odloží jeho vykonateľnosť.\n38. V súvislosti s uvedeným postupom krajského súdu musí Najvyšší súd zdôrazniť dve procesné otázky.\nPodľa zaužívanej súdnej praxe súdy ukladajú povinnosť účastníkom najmä prostredníctvom v uznesení\no vedení konania, ibaže Občiansky súdny poriadok, resp. iný osobitný procesný predpis v zmysle §\n167 O.s.p. výslovne neukladá správnemu súdu odlišne konať. Nepochybne uloženie úlohy žalovanému\ndoručiť žalobcovi správne rozhodnutie s viazanosťou stanoviska (právnym záverom) správneho súdu\nje možné smerom k účastníkovi súdneho prieskumu podľa Piatej časti Občianskeho súdneho poriadku\nvykonať iba prostredníctvom doručeného uznesenia, v ktorom krajský súd okrem iného musí objasniť,\n\nprečo v konaní o žalobe opomenutého účastníka pokračuje, t.j. na základe akej právnej argumentácie\nsi ustálil jeho procesné postavenie.\nAvšak konajúci krajský súd takto nepostupoval, nakoľko prostredníctvom úradného prípisu zo\n06.09.2012 (č.l. 72) označeného „Vrátenie správneho spisu na doručenie“ oznámil žalovanému, že mu\nvracia správny spis za účelom doručenia napadnutého rozhodnutia č. 2009/00436 zo dňa 02.11.2009\nžalobcovi. Pritom zo súdneho spisu pre Najvyšší súd nepochybne vyplýva, že nielen požadované\ndruhostupňové, ale ani prvostupňové rozhodnutie neboli žalobcovi doručené.\nPodľa § 167 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. platí, že ak zákon neustanovuje inak, rozhoduje\nsúd uznesením. Uznesením sa rozhoduje najmä o podmienkach konania, o zastavení alebo prerušení\nkonania, o odmietnutí návrhu na začatie konania, o zmene návrhu, o späťvzatí návrhu, o zmieri, o trovách\nkonania, ako aj o veciach, ktoré sa týkajú vedenia konania.\n39. Ďalej Najvyšší súd musí v súvislosti s otázkou doručovania rozhodnutia správneho orgánu zdôrazniť\nústavný rozmer tejto aktivity. Predovšetkým si krajský súd musí ozrejmiť ďalšiu predbežnú otázku, a\nto či môže prelomiť právoplatnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu. Je totiž nepochybné,\nže rozhodnutie prvostupňového orgánu o schválení zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva v\npredmetnom poľovnom revíry vydané v správnom konaní bez účasti opomenutého účastníka nemuselo\nvždy nadobudnúť právoplatnosť.\nPráve od posúdenia tejto otázky sa odvíja právny záver správneho súdu, či opomenutý účastník mal k\ndispozícii procesné prostriedky na nápravu svojich dotknutých práv a v akom rozsahu, poprípade či ich\nmohol vôbec použiť na svoju obranu.\n40. Samotnú právoplatnosť, ako imanentnú vlastnosť rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu\nkonajúceho správneho orgánu, ktorá spočíva jeho právnej nezmeniteľnosti (ústavná zásada právnej\nistoty) s pripustením určitých výnimiek, zákonodarca viaže na stav nemožnosti sa proti nemu odvolať\n(viď § 52 ods. 1 Správneho poriadku). V prípade pripustenia opravných prostriedkov uvedená situácia\nnastáva alebo ich nevyužitím (viď najmä § 53 Správneho poriadku) alebo neúspechom v odvolacom\nkonaní (viď § 59 ods. 4 Správneho poriadku).\n41. Preto Najvyšší súd v súvislosti s posúdením otázky „questio iuris“, či je vôbec možné, aby\nrozhodnutie nedoručené jednému z množstva účastníkov (viď vysoký počet účastníkov z objektívneho\ndôvodu predmetu konania), mohlo nadobudnúť právoplatnosť, dáva konajúcemu krajskému súdu iba do\npozornosti („questio facti“), že nepreberné množstvo dôvodov neúčasti jednotlivca správnom konaní je\nmožné rozdeliť do dvoch základných skupín, a to\nI. jednotlivcov, ktorých opomenutie samotný správny orgán uznáva alebo\nII. jednotlivcov, ktorých opomenutie samotný správny orgán popiera.\nZo skutkových zistení obsiahnutých v správnom spise (viď odkaz na skôr uzatvorenú zmluvu s iným\nsubjektom) pre Najvyšší súd vyplýva, že žalobca by mohol spadať do skupiny uvedenej v druhom poradí.\n42. Ďalej podľa Najvyššieho súdu musí správny súd situáciu žalobcu vo vzťahu k možným a\nuplatniteľným opravným prostriedkom v správnom konaní vyhodnotiť podľa toho, či správne konanie\ndoposiaľ prebieha a v akom stupni, poprípade či je ukončené finálnym rozhodnutím. V prípade\nprebiehajúceho prvostupňového konania sa musí správny orgán vyporiadať s otázkou účastníctva tým,\nže rozhodnutím pripustí alebo neprepustí vstup takéhoto jednotlivca do konania. Obdobne aj v prípade\nodvolacieho konania je náprava možná umožnením podania odvolania.\nUvedené situácie však v rozhodovanej veci nenastali, nakoľko žalobca so svojou žalobou pristúpil\nk súdnej ochrane až potom, kedy odvolacie správne konanie žalovaným bolo ukončené finálnym\nrozhodnutím, t.j. žalobca sa z pozície opomenutého účastníka správneho a právoplatne ukončeného\nkonania domáha prelomenia účinkov právoplatnosti, t.j. že spochybňuje doložku právoplatnosti\n\nvzhľadom na poškodenie (zásah do) svojich práv. Tento stav je možné právnou cestou riešiť tak, že\nvzhľadom na fakt, že žalobca podaním relevantnej žalobu logicky svojim konaním preukázal určitý\nstupeň znalosti podstatných identifikačných a vecných náležitostí napadnutého rozhodnutia správneho\norgánu.\n43. Práve posúdenie rozsahu (stupne) znalosti žalobcu hore uvedených náležitostí napadnutého\nrozhodnutia, t.j. či úroveň jeho znalosti nahradila povinnosť faktického doručenia prvostupňového,\npoprípade druhostupňového rozhodnutia správneho orgánu, však prináleží zistiť krajskému súdu\npredtým, ako uloží žalovanému povinnosť doručiť napadnuté rozhodnutie.\nK oboznámeniu sa s obsahom napadnutého rozhodnutia správneho orgánu môže dôjsť na základe\nrôznych podnetov, medzi ktoré najmä patrí informácia od tretie osoby alebo poznatok z vlastného\nzistenia, že sa reálne začína činnosť, na ktorú by mala konajúca osoba mať schválenie od orgánu štátnej\nmoci. Táto skutočnosť však sama osebe nepreukazuje, že žalobca ako opomenutý účastník mal v tom\nčase už dostatočnú istotu o tom, akým správnym orgánom a kedy bolo rozhodnutie vydané, ako je možné\nrozhodnutie presnejšie opísať, a ako a v akom rozsahu toto rozhodnutie zasiahlo do akých subjektívnych\npráv žalobcu.\n44. V súvislosti s uvedeným Najvyšší súd upozorňuje na argumentáciu zúčastnených osôb, ktoré\nsamotný zásah do subjektívnych práv žalobcu od počiatku argumentačne spochybňovali, avšak krajský\nsúd ich argumentácii v odôvodnení napadnutého rozsudku nevenoval dostatočnú pozornosť.\n45. Ďalej krajský súd mal vzhľadom na hore vyslovené závery o rôznorodosti možnej procesnej obrany\nžalobcu zvážiť vhodné poučenie pre žalovaného, v ktorom mu mal objasniť, či má žalobcovi ako\nopomenutému účastníkovi doručovať iba prvostupňové, iba druhostupňové alebo obidve rozhodnutia\nsprávnych orgánov súčasne.\nNavyše v prejednávanej veci bolo vydané rozhodnutie žalovaným ako odvolacím správnym orgánom,\na preto jeho doručením sa napadnuté rozhodnutie stáva právoplatným aj pre žalobcu, pokiaľ spĺňa\npodmienku opomenutého účastníka.\n46. Je neprehliadnuteľné, že okamihom doručenia rozhodnutia začínajú plynúť pre takto opomenutého\núčastníka procesné lehoty na využitie jeho práva podať mimoriadne opravné prostriedky. Uvedené\nmimoriadne opravné prostriedky v podstate nahrádzajú u opomenutého účastníka (viď zákonné\npodmienky zakotvené v § 62 ods. 1 písm. c/ alebo § 65 Správneho poriadku) jeho právo domáhať sa\nodvolaním nápravy nezákonného stavu, resp. u správneho orgánu napraviť svoje pochybenie, pokiaľ si\ntúto myšlienku na základe argumentácie žalobcu, napríklad vzhľadom na možnú hrozbu náhrady škody\nspôsobenej nezákonným úradným postupom, aj osvojí.\nPokiaľ opomenutý účastník konajúcemu správnemu súdu neobjasní, prečo svoje právo nevyužil,\npotom je naopak krajský súd povinný zvážiť, či týmto svojim procesným postojom opomenutý\núčastník závažným spôsobom neobchádza zásadu všeobecnej subsidiarity správneho súdnictva, ktorá\nanalogicky aj pre toto konania vyplýva z ustanovenia § 247 ods. 2 O.s.p.\nPodľa § 62 ods. 1 písm. c/ Správneho poriadku konanie pred správnym orgánom ukončené rozhodnutím,\nktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak nesprávnym postupom správneho orgánu\nsa účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť sa na konaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv na\nrozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní.\nPodľa § 65 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže z vlastného alebo iného\npodnetu preskúmať správny orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý toto\nrozhodnutie vydal (§ 58), ak ide o rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy, jeho vedúci na základe\nnávrhu ním ustavenej osobitnej komisie (§ 61 ods. 2).\nPodľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia ho\nzruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom\n\nalebo všeobecne záväzným nariadením. Pri zrušení alebo zmene rozhodnutia dbá na to, aby práva\nnadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté.\n47. V súvislosti s hore načrtnutým okruhom opravných prostriedkov musí Najvyšší súd pripomenúť, že v\nprejednávanej veci okruh vlastníkov pozemkov, ktoré svojou rozlohou vytvárajú poľovný revír, na ktorom\nsa má schvaľovať nájom výkonu práva poľovníctva, je z príslušnej zákonnej evidencie bezo zvyšku\nurčiteľný, a to aj v prípade neznámych vlastníkov, ktorých z moci úradnej zastupuje na to oprávnený\norgán verejnej správy.\nPreto iba samotné konštatovanie, že niektoré osoby správny orgán nemohol dohľadať, je pre riadne\nvymedzenie okruhu účastníkov irelevantné. Uvedené má následne aj dopad na dobrú vieru pôvodných\núčastníkov vo výkone práva priznaného (potvrdeného) rozhodnutím správneho orgánu, ktorí vzhľadom\nna lokálnu znalosť susedských vzťahov sa nemôžu vždy brániť, že nemali vedomosť o takomto\núčastníkovi.\n48. Hore uvedené nedostatky nesprávnej aplikácie ustanovenia § 250b ods. 2 a 3 O.s.p., ako aj\nnesprávneho výberu iných ustanovení spolu s nesprávne zisteným skutkovým stavom nemohol krajský\nsúd napraviť ani tým, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu zrušil, a tým vlastne umožnil\nžalobcovi, aby so mohol v ďalšom konaní tohto aj zúčastniť, nakoľko pri súdnom prieskume, ako už bolo\nvyššie zdôraznené, musí správny súd dbať aj na ochranu práv nadobudnutých zvyšnými účastníkmi v\ndobrej viere a potvrdiť zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ak nie je preukázaný opak.\nV.\n49. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení\nnámietok žalobcu a stanoviska žalovaného, ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté v svojich\npredchádzajúcich rozhodnutiach, najmä už v citovanom rozhodnutí Najvyššieho súdu sp. zn. 10\nSžr/29/2013, pri ktorom Najvyšší súd nezistil žiaden relevantný dôvod, aby sa od neho odchýlil (napríklad\nzásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného\nzjednocovacieho stanoviska), postupom podľa § 221 ods. 1 O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo\nvýroku uznesenia.\n50. O trovách odvolacieho súdneho konania v zmysle § 224 ods. 3 v spojitosti s § 250k ods. 1 a § 246c\nods. 1 O.s.p. rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}