{"guid": "13b7d6a5-7d82-482f-a015-4f6c28ce9e70:96ed0e85-6fd8-427f-a57f-77341ea8d4a5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:5712214660.1", "spisova_znacka": "7Cdo/184/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/184/2013 z 26. 3. 2014", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. marca 2014, sp. zn. 7Cdo/184/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:5712214660.1", "identifikacne_cislo": "5712214660", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Marián Sluk", "sudca_id": 411, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-marian-sluk-411", "datum_vydania": "2014-03-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-4", "nazov": "§ 4 zákona č. 71/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1992/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-109.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 109 ods. 1 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-109.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-109"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-14", "nazov": "§ 14 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-14", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2", "nazov": "§ 241 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-241"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/71#paragraf-4", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-109", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-14", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-241"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/96ed0e85-6fd8-427f-a57f-77341ea8d4a5", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:5712214660.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:5712214660.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:5712214660.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Cdo/184/2013\n5712214660\n26. 03. 2014\nJUDr. Marián Sluk\nECLI:SK:NSSR:2014:5712214660.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v\nBratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o.,\nso sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej Slovenskej republike, za\nktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám. č. 13, o\nnáhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 15 C 235/2012,\no dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 31. mája 2013, sp. zn. 5 Co 220/2013,\ntakto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\nŽalobkyňa podala 27. septembra 2012 na Okresnom súde Martin žalobu, ktorou sa voči žalovanej\ndomáhala náhrady majetkovej a nemajetkovej ujmy v zmysle zákona\nč. 514/2003 Z. z. o\nzodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len\n„zákon č. 514/2003 Z. z.“). V žalobe medziiným uviedla, že predmetnú ujmu jej spôsobil nesprávnym\núradným postupom Okresný súd Martin, preto jeho sudcovia nemôžu danú vec prejednať a rozhodnúť.\nVzhľadom na to žiadala, aby Krajský súd v Žiline rozhodol o prikázaní tejto veci inému súdu toho istého\nstupňa (§ 12 ods. 1 O.s.p.).\nOkresný súd Martin považoval žalobu v uvedenej časti za námietku zaujatosti jeho sudcov a spis po\nich vyjadrení sa k argumentácii žalobkyne predložil na rozhodnutie Krajskému súdu v Žiline (§ 16 ods.\n1 O.s.p.).\nKrajský súd v Žiline uznesením z 31. mája 2013, sp. zn. 5 NcC 415/2013 rozhodol, že sudkyňa\nOkresného súdu Martin, JUDr. Miriam Štillová nie je vylúčená z konania a rozhodovania veci (ako\nprejednávajúca sudkyňa).\nOkresný súd Martin uznesením z 28. januára 2013, č. k. 15 C 235/2012-27 vyzval žalobkyňu na\nzaplatenie súdneho poplatku vo výške 66,- € za námietku zaujatosti podľa položky č. 17a Sadzobníka\nsúdnych poplatkov (ďalej len „Sadzobník“), ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych\npoplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“).\nUznesenie Okresného súdu Martin z 28. januára 2013, č. k. 15 C 235/2012-27 napadla žalobkyňa\nodvolaním argumentujúc tým, že v danom prípade nepodala námietku zaujatosti, ale návrh na prikázanie\nveci inému súdu toto istého stupňa (§ 12 ods. 1 O.s.p.). Navyše, i keby predsa len išlo o námietku\n\nzaujatosti (čo žalobkyňa poprela), nezaťažovala by ju povinnosť zaplatiť súdny poplatok, lebo konanie je\nv danom prípade vecne oslobodené od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1 písm. k/ zákona č. 71/1992 Zb.\nKrajský súd v Žiline uznesením z 31. mája 2013, sp. zn. 5 Co 220/2013 odvolaním napadnuté uznesenie\npotvrdil. V odôvodnení sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že z hľadiska obsahového išlo v\npodanej žalobe aj o námietku zaujatosti vznesenú proti sudcom Okresného súdu Martin (§ 14 O.s.p.)\nv rámci návrhu na prikázanie veci; za správny označil tiež následný postup súdu prvého stupňa pri\nvyrubení súdneho poplatku za námietku zaujatosti. Dodal, že sa stotožnil s názorom Ústavného súdu\nSlovenskej republiky vyjadreným v uznesení z 30. marca 2011, sp. zn. II. ÚS 124/2011. Pokiaľ žalobkyňa\nnamietala, že vo veci nemôže konať vylúčený sudca odvolací súd poznamenáva, že v danej veci\nnedošlo k vydaniu rozhodnutia vo veci samej, ale iba k procesnému rozhodnutiu. Poukázal na uznesenie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 3 Cdo 102/2013, ktoré sa týkalo žalobkyne v obdobnej\nprávnej veci.\nUvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním. Navrhla, aby dovolací súd\nrozhodnutia súdov oboch nižších stupňov zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.\nDovolanie odôvodnila tým, že v predmetnej veci sa nepodal návrh\nna začatie konania,\nhoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred\nsúdom, a že vo veci rozhodoval vylúčený sudca. Za nepodanie návrhu na začatie konania považovala\nnepodanie námietky zaujatosti, pretože to nebolo obsahom jej vôle. Neexistujúcu námietku zaujatosti\nnebolo možné spoplatniť. Za odňatie možnosti konať pred súdom považovala údajnú prekvapivosť a\nnepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. Rozhodovanie vylúčeným sudcom v konaní pred\nsúdom prvého stupňa vyvodzovala z toho, že išlo o sudcu súdu, ktorého nezákonným postupom jej mala\nbyť spôsobená žalovaná ujma. Vyčítala odvolaciemu súdu aj nesprávnosť jeho záveru, podľa ktorého\nsa vecné oslobodenie konania od súdnych poplatkov nevzťahuje na súdny poplatok za vznesenie\nnámietky zaujatosti.\nŽalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala\nvčas žalobkyňa zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p.,\nbez nariadenia dovolacieho\npojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti\nktorému ho zákon pripúšťa. Dospel pritom k záveru, že dovolanie v predmetnej veci nie je prípustné.\nDovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236\nods. 1 O.s.p.).\nKeďže v prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, jeho prípustnosť bolo\ntreba posudzovať podľa ustanovenia § 239 O.s.p.\nUznesenie odvolacieho súdu v predmetnej veci však nemožno podriadiť pod žiaden dôvod prípustnosti\nvyplývajúci z ustanovenia § 239 O.s.p., lebo odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa nezmenil, ale\nho potvrdil a nerozhodoval ani vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev\n(§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska. Rovnako odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom\nuznesení prípustnosť dovolania nevyslovil a nejde o potvrdzujúce uznesenie o návrhu na zastavenie\nvýkonu rozhodnutia\nna podklade cudzozemského rozhodnutia, ani o uznesenie o uznaní\n(neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území\nSlovenskej republiky (§ 239 ods. 1 písm. a/, písm. b/ O.s.p., ods. 2 písm. a/, písm. b/, písm. c/ O.s.p.).\nDovolanie žalobkyne preto podľa ustanovenia § 239 ods. 1 a ods. 2 O.s.p. nie je prípustné.\nPrípustnosť dovolania žalobkyne by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len ak by v konaní,\nv ktorom bolo vydané, došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p.\nPodľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (rozsudku aj uzneseniu), ak\n\na/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,\nnemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol\nriadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo\nkonanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania\nsa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd\nnesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.\nZ hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný;\nak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., možno ním napadnúť aj\nrozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995).\nPre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237\nO.s.p. ale nie je významný subjektívny názor\núčastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je, že k\ntejto procesnej vade skutočne došlo.\nŽalobkyňa procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až d/ O.s.p. netvrdila a ich existenciu nezistil\nani dovolací súd. Dovolanie teda v zmysle týchto ustanovení nie je prípustné.\nNedostatok návrhu na začatie konania v zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 prvá veta\nO.s.p. (tam,\nkde je takýto návrh potrebný) je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, ktorý v konečnom\ndôsledku vedie k zastaveniu konania v ktoromkoľvek jeho štádiu. Tento nedostatok zakladá vadu konania\nv zmysle ustanovenia § 237 písm. e/ O.s.p.\nV predmetnej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa podala návrh na začatie konania (žalobu)\n27.9.2012 a vychádzajúc z jej obsahu (§ 41 ods. 2 O.s.p.) možno ustáliť, že žalobkyňa ním uplatnila\nnárok na náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. a navrhla\ntiež prikázať vec inému súdu z dôvodu, že sudcovia Okresného súdu Martin sú z prejednávania a\nrozhodovania tejto veci vylúčení so zreteľom na ich pomer k veci a účastníkom konania. Ide teda o návrh\n(žalobu), ako procesnoprávny úkon účastníka konania, ktorou žalobkyňa uplatnila tak nárok vyplývajúci\nz právneho vzťahu medzi účastníkmi konania (žalobcom a žalovaným), ale súčasne (vzniesla) uplatnila\naj námietku zaujatosti. V takomto prípade, z hľadiska spoplatnenia námietky zaujatosti, nevzniká vzťah\nmedzi účastníkmi konania, ale vzniká vzťah osobitný finančno-právny (poplatkový) medzi poplatníkom\na štátom, v ktorom návrh na začatie konania podľa § 79 ods. 1 O.s.p. nie je potrebný. Pre vznik tohto\nvzťahu je relevantné samotné uplatnenie námietky zaujatosti\nzo strany účastníka konania,\npričom takáto námietka môže byť uplatnená buď samostatným podaním (v konaní, ktoré je už začaté)\nalebo môže tvoriť aj súčasť iného podania (tak ako v predmetnej veci bola uplatnená v návrhu na začatie\nkonania - v žalobe). Prikázanie veci v zmysle ustanovenia § 12 ods. 1 O.s.p. prichádza do úvahy len\nvtedy, ak súd nemôže vo veci konať, lebo jeho sudcovia sú vylúčení. Za takýchto okolností musí byť vec\nprikázaná inému súdu. Nutná delegácia v zmysle citovaného zákonného ustanovenia je teda „viazaná“\nna ustanovenie § 14 ods. 1 O.s.p., z ktorého vyplývajú skutočnosti zakladajúce dôvod,\npre\nktorý je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Takáto námietka (a s ňou spojená nutná\ndelegácia) nemôže byť predmetom samostatného súdneho konania, ale takého konania, ktoré sa vo\nveci už začalo na návrh (ako sa to stalo aj v predmetnej veci). Inak by sa sudcovia ani nemohli vyjadriť,\nči majú relevantný vzťah k veci, k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom. Bez konkrétnej veci,\nnemôžu byť ani účastníci konania, ani ich zástupcovia.\nMožno ešte uviesť, že v občianskom súdnom konaní súd spravidla rozhoduje o viacerých parciálnych\notázkach významných pre konanie (o povinnosti poplatníka zaplatiť súdny poplatok, námietke zaujatosti,\nustanovení zástupcu, uložení poriadkovej pokuty, trovách konania, svedočnom a pod.). O týchto\notázkach ale nerozhoduje v nejakom samostatnom (súbežne prebiehajúcom) konaní, ktoré by začínalo\nosobitným návrhom. Rozhodovanie o týchto otázkach predstavuje integrálnu súčasť jednotného\nobčianskeho súdneho konania, v ktorom je podaný jediný návrh na začatie konania - žaloba. Aj vtedy,\nkeď súd rozhoduje\no námietke zaujatosti vznesenej účastníkom (pokiaľ bola podaná) alebo\no povinnosti účastníka (poplatníka) zaplatiť súdny poplatok, rozhoduje ako súd v konaní, ktoré začalo\npodaním návrhu na začatie konania (žaloby). Len ak takéto občianske súdne konanie ako celok prebehlo\n\nnapriek tomu, že sa nepodal návrh na jeho začatie (žaloba), hoci bol podľa zákona potrebný, ide o\nprocesnú vadu v zmysle § 237 písm. e/ O.s.p.\n\nTvrdenie, že v danom prípade sa nepodal návrh na začatie konania (keď žalobkyňa nevzniesla\nnámietku zaujatosti voči sudcom), nenapĺňa skutkovú podstatu ustanovenia § 237 ods. 1 písm. e/ O.s.p.;\ndovolateľka ním totiž zamieňa stav, keď nebol podaný žiadny návrh na začatie konania, hoci bol podľa\nzákona potrebný, s takým procesným stavom, v ktorom konanie bolo (podaním žaloby) riadne začaté\na v jeho rámci bol vyrubený súdny poplatok.\nPokiaľ žalobkyňa namietala tzv. prekvapivosť rozhodnutia odvolacieho súdu, dovolací súd poukazuje\nna predchádzajúce rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (napríklad sp. zn.\n7 Cdo 102/2011,\n2 Cdo 226/2011, 5 Cdo 46/2011). Odňatie možnosti konať pred súdom, ktoré bolo spôsobené tzv.\nprekvapivými, resp. nečakanými rozhodnutiami, podľa judikatúry najvyššieho súdu nastane vtedy,\nak odvolací súd svoje rozhodnutie „nečakane“ založil na iných právnych záveroch než súd prvého\nstupňa, pričom účastníkovi bolo odňaté právo namietať správnosť (novo zaujatého) právneho názoru\nna inštančne vyššom súde. V týchto prípadoch spravidla odvolací súd vyvodil svoj (iný) právny záver\nzo skutočností, ktoré súd prvého stupňa výslovne právne neposudzoval, resp. nevyhodnotil a účastník\nv odvolacom konaní nemal dôvod namietať a zdôvodňovať prípadné nesprávne právne posúdenie veci\nsúdom prvého stupňa. V prejednávanej veci o takýto prípad odlišného právneho názoru odvolacieho\nsúdu od prvostupňového súdu jednoznačne nejde a preto je námietka žalobkyne v tomto smere\nnedôvodná.\nAni ďalšia námietka dovolateľky týkajúca sa nedostatočného odôvodnenia písomného vyhotovenia\nrozhodnutia odvolacieho súdu nie je dôvodná. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia\npatrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej\njudikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je\npre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument,\nktorý je\npre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento\nargument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani\nc. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins\nc. Francúzsko z 19. februára 1998).\nK povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie sa rovnako vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky v náleze III. ÚS 119/03-30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý\nproces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a\nzrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom\nsúdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov\na obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).\nŠtruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v ustanovení § 157 ods. 2\nO.s.p., v spojení\ns ustanovením § 167 ods. 2 O.s.p. Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211 O.s.p.).\nOdôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo\nargument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o\nodvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,\nktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05).\nOdvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ktoré žalobkyňou predložené listiny preskúmal\na s akými skutkovými závermi, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval\nna prejednávanú vec\na z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré vysvetlil zrozumiteľne\na v dostatočnom rozsahu,\npričom tiež vysvetlil, prečo sa nestotožnil s námietkami žalobkyne uvedenými v odvolaní. S poukazom\nna relevantnú judikatúru sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa v tom, že z hľadiska obsahového\nv podanej žalobe išlo aj o námietku zaujatosti vznesenú proti sudcom Okresného súdu Martin; za\nsprávny označil tiež následný postup súdu prvého stupňa pri vyrubení súdneho poplatku za námietku\nzaujatosti. Odôvodnenie dovolaním napadnutého uznesenia dalo tak odpoveď na relevantné otázky\n\nsúvisiace s predmetom súdnej ochrany žalobkyne, keď v dostatočnom rozsahu zodpovedalo, prečo má\npovinnosť zaplatiť súdny poplatok za podanie námietky zaujatosti. Okolnosť, že táto odpoveď žalobkyňu\nneuspokojuje, neznamená, že odôvodnenie nespĺňa parametre zákonného rozhodnutia v zmysle § 157\nods. 2 O.s.p.; za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že\nodvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv či požiadaviek žalobkyne.\nDôvodnou nebola ani námietka dovolateľky, že v konaní pred súdom prvého stupňa rozhodoval (a teda,\nže uznesenie o poplatkovej povinnosti vydal) vylúčený sudca. I keď ustanovenie § 14 ods. 1 O.s.p. spája\nvylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania vo veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou,\nale aj vtedy, ak možno mať čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti, nemožno prehliadať, že rozhodnutie\no vylúčení sudcu predstavuje výnimku z významnej ústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu\nzákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu\nz prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a len zo skutočne závažných\ndôvodov, ktoré sudcovi zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom, objektívne, nezaujato a\nspravodlivo. Samotný subjektívny názor účastníka konania, že v osobe určitého sudcu sú dané okolnosti\nvylučujúce ho z prejednávania a rozhodovania veci, nezakladá ešte\nbez ďalšieho dôvod\npre legitímne obavy z jeho nestranného a nezaujatého rozhodovania.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky už v iných veciach vyslovil názor, že dôvod\nna vylúčenie\nsudcu nezakladá sama skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej žalovaným je\nsúd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (viď napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky z 31. mája 2010, sp. zn. 3 Nc 14/2010). Nadväzujúc na tento názor dovolací súd pre účely\npreskúmavanej veci konštatuje, že dôvodom na vylúčenie sudcu nie je bez ďalšieho ani to, že vykonáva\nsúdnictvo na súde, ktorý údajne (podľa tvrdenia žalobkyne) svojím nesprávnym úradným postupom v\ninej právnej veci založil zodpovednosť žalovanej za majetkovú a nemajetkovú ujmu v zmysle zákona\nč. 514/2003 Z. z.\nSo zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobkyne podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218\nods. 1 písm. c/ O.s.p. ako procesne neprípustné odmietol, bez toho, aby sa mohol zaoberať správnosťou\nprávneho posúdenia veci, na ktorom spočíva dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu.\nPri rozhodovaní o trovách dovolacieho konania dovolací súd zohľadnil, že žalobkyňa nebola v dovolacom\nkonaní procesne úspešná a nevzniklo jej právo na náhradu trov dovolacieho konania (§ 243b ods. 5\nO.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.); vzal tiež na zreteľ, že v dovolacom konaní\nprocesne úspešná žalovaná nepodala návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania\n(§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení\ns § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5Co/220/2013", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}