Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1MCdo/7/2012 z 25. 2. 2014
Citácia: uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. februára 2014, sp. zn. 1MCdo/7/2012, ECLI:SK:NSSR:2014:5306203890.1
Najvyšší súd | 1MCdo/7/2012 | ECLI:SK:NSSR:2014:5306203890.1 | 2014-02-25 | Uznesenie
Citované ustanovenia: OSP, § 243f ods. 1 písm. c) OSP, § 157 ods. 2 OSP, § 211 ods. 2 OSP, § 167 ods. 2 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e82a1f11-d2b5-426f-aa73-f25d98acd8ab
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:5306203890.1

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1MCdo/7/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5306203890
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Bajánková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:5306203890.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky E., rod. U., byrom V., proti odporcovi E.,
F., o povinnosť trpieť právo prechodu a zdržanie sa zásahov z práva prechodu, vedenej na Okresnom
súde Čadca pod sp. zn. 8C 99/2006, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej
republiky proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 29. novembra 2011 sp. zn. 8 Co 171/2011 a rozsudku
Okresného súdu Čadca z 24. januára 2011 č. k. 8 C 99/2006-293, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok  Krajského súdu v Žiline z 29. novembra 2011 sp. zn. 8 Co
171/2011 a rozsudok Okresného súdu Čadca z  24. januára 2011 č. k.  8 C 99/2006-293  z r u š u j e
a vec vracia Okresnému súdu Čadca  na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka E., sa návrhom z 20. júla 2006 a zmeneným návrhom zo 4. júna 2009, domáhala
rozhodnutia, ktorým by súd odporcovi uložil povinnosť trpieť právo navrhovateľky pozostávajúce z práva
prechodu peši, konským povozom, osobným motorovým vozidlom, nákladným motorovým vozidlom
cez časť parc. Z. o výmere 174 m2 - ostatné plochy, katastrálne územie Krásno nad Kysucou a parc.
Z. o výmere 64 m2, katastrálne územie Krásno nad Kysucou, ktoré sú totožné s časťou parcely X.,
zapísané na Správe katastra Čadca na N. podľa grafického znaleckého plánu znaleckého posudku č.
3/2009 Ing. Jozefa Miartuša. Ďalším petitom sa navrhovateľka domáhala, aby súd zakázal odporcovi
akýmkoľvek spôsobom brániť jej v práve prechodu peši, konským povozom, osobným motorovým
vozidlom, nákladným motorovým vozidlom cez časti parciel C V. o výmere 174 m - ostatné plochy, kat.
územie Krásno nad Kysucou a Z. o výmere 64 m2, kat. územie Krásno nad Kysucou podľa grafického
znaleckého plánu Ing. Jozefa Miartuša.

Okresný súd Čadca rozsudkom z 24. januára 2011 č. k. 8C 99/2006-293 odporcovi uložil povinnosť  trpieť
právo navrhovateľky pozostávajúce z práva prechodu peši, konským povozom, osobným motorovým
vozidlom, nákladným motorovým vozidlom cez časť parc. Z. o výmere 174 m2 - ostatné plochy,
katastrálne územie Krásno nad Kysucou a parc. Z. o výmere 64 m2, katastrálne územie Krásno nad
Kysucou, ktoré sú totožné s časťou parcely X., zapísané na Správe katastra Čadca na N.1 podľa
grafického znaleckého plánu znaleckého posudku č. 3/2009 Ing. Jozefa Miartuša. Súd zakázal odporcovi
akýmkoľvek spôsobom brániť navrhovateľke v práve prechodu peši, konským povozom, osobným
motorovým vozidlom, nákladným motorovým vozidlom cez časti parciel Z. o výmere 174 m2 - ostatné
plochy, kat. územie Krásno nad Kysucou a Z. o výmere 64 m2, kat. územie Krásno nad Kysucou
podľa grafického znaleckého plánu Ing. Jozefa Miartuša. Odporcu napokon uložil povinnosť zaplatiť
navrhovateľke trovy konania v sume 1 548,67 € tak, že sumu 1 065,36 € navrhovateľke a sumu 483,31
€ na účet právnej zástupkyne JUDr. Ivety Ďurčaťovej do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že zo znaleckého posudku Ing. Jozefa Miartuša
vyplýva, že parcela, cez ktorú sa navrhovateľka domáha prechodu, č. V. a V. sú totožné s parcelou
registra X. - ostatné plochy o výmere 5416 m2 a podľa výpisu z listu vlastníctva S. je pod bodom 1 ako
spoluvlastník zapísaný odporca a pod bodom 32 navrhovateľka. Obaja účastníci sú teda spoluvlastníkmi



nehnuteľnosti, po ktorej sa navrhovateľka domáha prechodu. Ako spoluvlastníci majú teda rovnaké
práva, pokiaľ ide o užívanie nehnuteľnosti. V danom prípade bolo preukázané, že odporca bráni
navrhovateľke parcelu V. užívať, preto jej súd poskytol ochranu a jej návrhu vyhovel. Poukázal pritom
na ust. § 139 ods. 2, § 123, § 124 a § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Krajský súd v Žiline na odvolanie odporcu rozsudkom z 29. novembra 2011 č. k. 8Co 171/2011-321
potvrdil rozsudok okresného súdu. Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.  V
odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd poukázal na svoje predchádzajúce rozhodnutie v tomto
konaní z 29. júna 2010 č. k. 8Co 408/2009-247, v ktorom vyslovil právny názor, že podielové
spoluvlastníctvo je nutné chrániť proti každému, kto neoprávnene do vlastníckeho práva zasahuje. Preto,
pokiaľ aj podielový spoluvlastník neoprávnene zasiahne do spoluvlastníctva druhého spoluvlastníka tým,
že neumožňuje jeho výkon, je potrebné dotknutého spoluvlastníka chrániť pred takýmto zásahom a
vychádzať z analogického použitia ust. § 126 Občianskeho zákonníka. Treba preto priznať dotknutej
spoluvlastnícke základné právo voči odporcovi ako spoluvlastníkovi, ktorý neoprávnene, podľa jej
tvrdenia, do spoluvlastníckeho práva zasahuje.

Proti rozsudku Okresného súdu Čadca 24. januára 2011 č. k. 8 C 99/2006-293 v spojení s potvrdzujúcim
rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo 7. decembra 2011 č. k. 8Co 171/2011-321 na základe podnetu
odporcu podal mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky. Žiadal zrušiť uvedené
rozhodnutia a vec vrátiť Okresnému súdu Čadca na ďalšie konanie. Uviedol, že napadnuté súdne
rozhodnutia spočívajú v  nesprávnom  právnom  posúdení  veci  § 243e ods. 1 OSP v spojení s ust.
§.243f ods. 1 písm. c) OSP).  Podľa  názoru generálneho prokurátora súdy správne zistený skutkový stav
nesprávne právne posúdili, tým, že súdy poskytli navrhovateľke ochranu proti neoprávneným zásahom
odporcu z titulu jej spoluvlastníckeho práva za analogického použitia ust. § 126 Občianskeho zákonníka.
Nie je vylúčená existencia práva prechodu navrhovateľky k svojmu pozemku po prístupovej ceste v trase,
ktorú označila, nie však titulom spoluvlastníctva, nakoľko nie je podielovou spoluvlastníckou pozemkov,
cez ktoré prístupová cesta vedie.  Ďalej namietal, že odôvodnenia rozhodnutí súdov oboch stupňov sú
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, ako
okresný súd dospel k opačnému záveru ako znalec Ing. Jozef Miartuš, keďže svoje rozhodnutie založil na
jeho znaleckom posudku a na ktorý výslovne odkazuje. Úplne v rozpore s výslovne uvedenými závermi
tohto posudku však súd tvrdí, že parcely V. sú totožné s parcelou V. Znalec vo vyjadrení k námietkam
z 18. júna 2009 (č.l. 174) výslovne uviedol, že z parcely č. XXXX bola časť odobratá a N. nemá právne
s časťou parcely V. nič spoločné. ,

Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedla, že právny názor súdov
obsiahnutý v rozsudkoch vychádza zo správneho právneho posúdenia veci a teda nie sú v rozpore
so zákonom, preto navrhuje aby Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie generálneho
prokurátora odmietol a priznal jej trovy konania

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní                 (§ 10a
ods. 3 O.s.p.), po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas (§ 243g O.s.p.) generálny prokurátor
Slovenskej republiky (§ 243e ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 v
spojení s § 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutia v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O.s.p.
v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora
je podané opodstatnene.

Ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu
alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený
zákon, a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických
osôb alebo štátu, a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti
takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie (§ 243e ods. 1 O.s.p.). Mimoriadnym dovolaním
možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e O.s.p., ak a/ v
konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale aj dôvodmi uplatnenými v
mimoriadnom dovolaní. Obligatórne (§ 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými



vadami uvedenými § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.

Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu je nepreskúmateľný.
Rozsudok súdu musí obsahovať úplné a výstižné odôvodnenie (výklad opodstatnenosti,  pravdivosti,
zákonnosti  a  spravodlivosti  výroku  rozsudku). Súd  sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí
vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení
dostatočne vysvetlený nielen s poukazom   na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale
tiež s poukazom na právne závery, ktoré  prijal.  Účelom  odôvodnenia  je  preukázať  správnosť  rozsudku
a  umožniť  kontrolu správnosti rozhodnutia súdu v konaní o riadnom alebo mimoriadnom opravnom
prostriedku. Len takéto rozhodnutie možno označiť za preskúmateľné (§ 157 ods. 2 a 3 O.s.p. v spojení  s
§ 211 O.s.p.). Odôvodnenia rozhodnutí súdov nižších stupňov nezodpovedajú uvedeným ustanoveniam,
keďže  súdy  sa  v  dôvodoch  rozhodnutia  nevyporiadali  s  rozhodujúcimi skutočnosťami.

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na názor generálneho prokurátora Slovenskej republiky,
že rozhodnutia súdov v danej veci vyznievajú arbitrárne, pretože na jednej strane súdy považovali za
nepochybné, že právny predchodca žalobkyne Jozef Bednarčík bol bratom Márie Gimerovej, rodenej
Bednarčíkovej, ktorej právni nástupcovia s poukazom na zápis v spomínanej pozemnoknižnej zápisnici
vykonávali následne prevody a prechody vlastníctva k spornej nehnuteľnosti a na druhej strane
spochybňovali existenciu  jeho spoluvlastníckeho podielu k tejto nehnuteľnosti.

Okresný súd Čadca svoje rozhodnutie založil na znaleckom posudku Ing. Miartuša, na ktorý výslovne
odkazuje v úplnom v rozpore s výslovne uvedenými závermi tohto posudku však tvrdí, že parcely KN C
S. a č. XXXX/X sú totožné s parcelou KN E S. Takýto záver skutkového stavu nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní.

Zo znaleckého posudku pritom vyplýva, že trasa prístupovej cesty, tak ako ju označili navrhovatelia,
vedie cez parcely KN C S. Právne vzťahy k týmto pozemkom nie sú evidované na listoch vlastníctva.
V danom prípade právny stav vyplýva z registra E, ktorý bol vytvorený pre dané katastrálne územie
ROEP-om.Časť parciel KNC č. XXXX/X a XXXX/X. je vedená v KN E registri na parcele KN E S., ktorá
je vedená na LV S.. Tento list vlastníctva je súčasťou spisu ako príloha č. 6 znaleckého posudku na
č. 1. 148. Uvedený pozemok je vedený ako orná pôda o výmere 439 m2 a jej výlučným vlastníkom je
Alojz Gavlas, t. j. odporca. Titulom nadobudnutia je osvedčenie vyhlásenia o vydržaní č. W.. Znalec v
znaleckom posudku KN E parcelu S. vymedzil bodmi A - B - C - N -O - D - E - F - G - H -1 - A. Súdy
oboch stupňov sa však od uvedeného vymedzenia parcely KN E S. znalcom odchýlili, svoj postup však
žiadnym spôsobom nevysvetlili a neodôvodnili.

Na č.1. 261 spisu sa nachádza fotokópia notárskej zápisnice č. N 37/2004 Nz 10248/2004, napísanej
na Notárskom úrade JUDr. Zdenka Pijáka so sídlom v Žiline dňa 6. februára 2004, ktorou bolo spísané
osvedčenie vyhlásenia o vydržaní v zmysle § 63 zákona č. 397/2000 Zb. a § 134 Občianskeho
zákonníka. Notár osvedčil, že Alojz Gavlas pred ním urobil prejav o nadobudnutí vlastníctva ku KN pare.
č. XXXX/X . - orná pôda o výmere 439 m v k. ú. Krásno nad Kysucou, ktorá bola v tom čase na Správe
katastra Čadca zapísaná na LV S. Na základe uvedeného osvedčenia o vydržaní je odporca v katastri
nehnuteľností zapísaný ako výlučný vlastník KN E parcely č. XXXX/X.Znalec v znaleckom posudku
uviedol, že táto parcela vznikla z dvoch pkn parciel: S.Pkn parcela č. XXXl/b bola vedená vo vl. č. XXX
a bola prečíslovaná na pare. č. XXXX/X. Na grafickom znaleckom pláne je vymedzená bodmi E - F - G -
H - E. Túto pôvodnú parcelu nemožno napriek rovnakému číslovaniu zamieňať s terajšou parcelou KN
E S., čo vyplýva z vymedzenia ich hraníc znalcom. Druhou z parciel, z ktorých je vytvorená dnešná KN
E pare. č. XXXX/X, je pkn pare. č. XXXX vedená vo vl. č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX a XXX. Správne
posúdenie stavu pkn pare. č. XXXX je pre zákonné rozhodnutie v tejto veci kľúčové.

Pôvodná časť pkn pare. č. XXXX je v grafickom znaleckom pláne vyznačená bodmi A-B-C-N-O-D-E-H-
l-A. Znalec v posudku nie celkom presne uviedol, že „vlastníci tejto parcely sú vedení na LV č. XXXX",
ktorý priložil do spisu. Presnejšie by bolo uviesť, že vlastníci zvyšku parcely č. XXXX (t. j. časti, ktorá nie
je súčasťou pare. KN E S.) sú vedení na LV č. XXXX. Ing. Jozef Miartuš vo svojom vyjadrení k námietkam
navrhovateľov k jeho znaleckému posudku č. 3/2009 (č.l. 174) už uviedol celkom jednoznačne, že pokiaľ
ide o pare. č. XXXX., bola z nej odobratá časť, tak ako uviedol v znaleckom posudku a list vlastníctva
č. XXXX nemá právne nič spoločné s časťou parcely KN E č. XXXX/X. Na č.l. 132 spisu je čiastočný
výpis z LV č. XXXX, z ktorého skutočne vyplýva, že vo vzťahu k parcele KN E č. XXXX  je pod B



1 ako spoluvlastník v podiele 133/6000 vedený odporca a pod B 32 je ako spoluvlastnícka v podiele
33/2000 vedená navrhovateľka E.. Súčasná parcela KN E č. XXXX  (po odobratí časti, ktorá sa stala
súčasťou parcely KN E č. XXXX/X) je však vo vzťahu k predmetu konania vymedzeného navrhovateľkou
irelevantná. Prístupová cesta, o ktorú v konaní ide, jednoducho vôbec nevedie po terajšej parcele KN
E č. XXXX, ktorej je navrhovateľka spoluvlastníckou.

Zo znaleckého posudku Ing. Miartuša vyplýva, že prístupová cesta vymedzená navrhovateľkou vedie po
parcelách KN C S. a XXXX/X, ku ktorým právne vzťahy nie sú evidované na liste vlastníctva. Z hľadiska
právneho stavu tak podstatná časť spornej prístupovej cesty v zmysle vypracovaného znaleckého
posudku vedie po parcele KN E č. XXXX/X, ktorá je však vo výlučnom vlastníctve odporcu. Len časť
parcely KN C č. XXXX/X je identifikovaná ako časť parcely KN E č. XXXX. (LV č. XXXX.) a časť parcely
KN E č. XXXX (LV č. XXXX).

Z kópie pozemkovoknižnej mapy (č.l. 144) je zrejmé, že pôvodná pkn pare. č. XXXX  zasahovala aj
nad „pľacovú cestu". V konaní pritom nebolo zistené, na základe čoho a kedy sa tento diel parcely
stal súčasťou parcely KN E č. XXXX/X. Záver znaleckého posudku v spojení s vyjadrením znalca k
námietkam účastníkov je však v tomto smere jednoznačný.

Okresný súd Čadca však tento rozpor v odôvodnení svojho rozhodnutia náležitým spôsobom nevysvetlil
a jeho rozhodnutie je tak nepreskúmateľné. Nejde pritom o hodnotenie dôkazov, konkrétne predmetného
znaleckého posudku, ale o vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tento
rozpor neodstránil ani odvolací súd.

Z odôvodnení rozhodnutí odvolacieho súdu i súdu prvého stupňa je vyššie uvedené zrejmé, že nespĺňajú
náležitosti odôvodnení rozhodnutí v zmysle ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2
O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p. a rovnako požiadavky, ktoré vyplývajú z práva na súdnu ochranu podľa čl.
46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Závery súdov oboch stupňov o skutkovom stave nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, čo je tzv.
inou vadou konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky preto dôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa § 243e
ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.

keďže to vyžadovala ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania a túto ochranu
nebolo možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozsudky zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243i O.s.p. v spojení s § 243b O.s.p.). Vzhľadom na dôvod zrušenia
týchto rozhodnutí neskúmal opodstatnenosť námietky generálneho prokurátora Slovenskej republiky, že
zrušené rozhodnutia spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.).

Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci.
Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o mimoriadnom dovolaní, záväzný. V novom rozhodnutí
rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a konania o mimoriadnom dovolaní (viď primerane
§ 243d ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov  3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.