{"guid": "c89f6b22-5d09-45c4-a02e-330dcbefc6c1:ad5c012f-2d40-4bfd-95fb-69a1b16574e5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:5111230193.1", "spisova_znacka": "6MCdo/5/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/5/2013 z 19. 3. 2014", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19. marca 2014, sp. zn. 6MCdo/5/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:5111230193.1", "identifikacne_cislo": "5111230193", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Kamila Nagyová", "sudca_id": 523, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-kamila-nagyova-523", "datum_vydania": "2014-03-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-142.odsek-1", "nazov": "§ 142 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-142.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-142"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-137", "nazov": "§ 137 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-137", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-137"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-142", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-137"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ad5c012f-2d40-4bfd-95fb-69a1b16574e5", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:5111230193.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:5111230193.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:5111230193.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6MCdo/5/2013\n5111230193\n19. 03. 2014\nJUDr. Daniela Švecová\nECLI:SK:NSSR:2014:5111230193.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Česká republika, s. r. o., so\nsídlom v Bratislave, Údernícka ul. č. 5, zastúpený spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom v\nBratislave, Údernícka ul. č. 5, proti odporcovi K. L., bytom v Q., za účasti vedľajšieho účastníka na strane\nodporcu - Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Námestie legionárov\nč. 5, o zaplatenie 122,09 Eur s prísl., vedenej na Okresnom súde v Žiline pod sp. zn. 14 C 232/2011,\no dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 31.\njúla 2012, č. k. 6 Co 228/2012 a proti rozsudku Okresného súdu v Žiline z 22. marca 2012, č. k. 14 C\n232/2011-47, takto\nrozhodol:\nMimoriadne dovolanie z a m i e t a .\nÚčastníkom nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\nOkresný súd v Žiline rozsudkom z 22. marca 2012, č. k. 14 C 232/2011-47 zamietol návrh, ktorým sa\nnavrhovateľ domáhal, aby odporcovi bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 122,09 Eur s 8,5 % ným úrokom z omeškania zo sumy 106,62 Eur od 11.1.2008 do zaplatenia, odporcovi a vedľajšiemu\núčastníkovi (na strane odporcu) nepriznal náhradu trov konania. Vychádzal zo zistenia, že nárok\nnavrhovateľa uplatnený v súdnom konaní je premlčaný, lebo na súde bol uplatnený 22. septembra\n2011, pričom premlčacia lehota uplynula 10. januára 2011. Keďže vedľajší účastník vzniesol námietku\npremlčania, súd návrh zamietol. Odporcovi nepriznal náhradu trov konania, lebo v konaní mu žiadne\ntrovy nevznikli a vedľajšiemu účastníkovi ich nepriznal preto, lebo ich vznik nepovažoval za účelný.\nVychádzal pritom u úvahy, že právnu pomoc má poskytovať samotné združenie, ktoré má vo svojich\nradoch členov s právnickým vzdelaním a preto na tento účel nemusí využívať právnu pomoc advokáta\n(splnomocniť ho na zastupovanie v tisíckach sporoch, do ktorých takého združenie vstúpilo); pokiaľ tak\nurobí, vzniknuté trovy musí znášať zo svojich prostriedkov. Navyše, v predmetnej veci ani nešlo o zložitý\nspor.\nNa odvolanie vedľajšieho účastníka konania Krajský súd v Žiline uznesením z 31. júla 2012, sp.\nzn. 6 Co 228/2012 rozsudok súdu prvého stupňa (vo výroku, ktorým vedľajšiemu účastníkovi nebola\npriznaná náhrada trov konania) ako vecne správny potvrdil, navrhovateľovi nepriznal náhradu trov\nodvolacieho konania. V nenapadnutom výroku vo veci samej a vo výroku o nepriznaní náhrady trov\nkonania odporcovi zostal rozsudok súdu prvého stupňa nedotknutý. Odvolací súd sa v celom rozsahu\nstotožnil s názorom súdu prvého stupňa a na doplnenie uviedol, že zastupovanie vedľajšieho účastníka\nkonania v predmetnej veci nemalo opodstatnenie, lebo úlohou združenia podľa jeho stanov je „kolektívna\nochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa zákona o ochrane spotrebiteľa (§ 3 ods. 5 zák. č. 250/2007\nZ. z.), zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských\nsporov v pozícii vedľajšieho účastníka (§ 93 ods. 2 O. s. p.)“. Uviedol, že je nadbytočné využitie\n\nslužieb advokáta, pokiaľ sa predmet sporu týka hlavnej činnosti združenia. S poukazom na internetové\nstránky http:/oz-hoos.wix.com/hoos konštatoval, že vedľajší účastník vyvíja značné množstvo aktivít\nv oblasti poskytovania pomoci spotrebiteľom a na tieto účely disponuje množstvom špecifických\nodborných vedomostí, ktoré sú spôsobilé zabezpečiť riadne zastúpenie účastníka v konaní. Zdôraznil, že\núčastníkovi nemožno uprieť právo nechať sa zastupovať v súdnom konaní, avšak jeho úspech nemusí\nbyť spojený so vznikom práva na náhradu jeho trov konania a to práve z dôvodu ich neúčelnosti. Spôsob\nargumentácie vedľajšieho účastníka (keď poukazoval na konkrétne vady spornej spotrebiteľskej zmluvy,\nna ktoré by upriamil pozornosť ak by neuplatnil námietku premlčania) svedčí o jeho možnosti zabezpečiť\ns riadnou odbornou starostlivosťou svoju účasť v konaní; v dôsledku toho sa zastupovanie advokátom\nv konaní javilo ako špekulatívne a vedúce k získaniu neodôvodneného prospechu.\nProti rozsudku Okresného súdu v Žiline, vo výroku, ktorým okresný súd vedľajšiemu účastníkovi\nnepriznal náhradu trov konania a proti uzneseniu krajského súdu, ktorým odvolací súd rozsudok súdu\nprvého stupňa (v tejto časti) potvrdil, podal generálny prokurátor Slovenskej republiky (na základe\npodnetu vedľajšieho účastníka) mimoriadne dovolanie. Navrhol, aby dovolací súd tieto rozhodnutia v\nnapadnutých výrokoch zrušil a vec vrátil Okresnému súdu v Žiline na ďalšie konanie z dôvodu, že\nrozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p.), bol\nnimi porušený zákon a vyžaduje to ochrana práv a právom chránených záujmov účastníka konania, ktorú\nnie je možné dosiahnuť inými prostriedkami. Poukázal na ustanovenia § 1, § 2, § 3, § 93 ods. 2, ods. 4, §\n137, § 142 O. s. p., na ustanovenia § 3 ods. 4, ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a\no zmene zákona SNR č. 372 1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení účinnom do\n31.10.2012, ďalej na ustanovenie § 20 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii v znení neskorších\npredpisov a uviedol, že súdy nižších stupňov sa týmito ustanoveniami dôsledne neriadili. Uviedol, že\nodporca bol v konaní nečinný a k zamietnutiu návrhu došlo iba zásluhou vedľajšieho účastníka konania.\nZdôraznil, že v zmysle ustanovenia § 93 ods. 2 účinnom od 15. októbra 2008 sa hmotnoprávny záujem na\nvýsledku konania neskúma, legitimáciu na vstup vedľajšieho účastníka do konania dáva samotný zákon,\nkeď v tomto procesnom postavení vystupuje právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana\nspotrebiteľských práv (zákon č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa). Cieľom Združenia na ochranu občana\nspotrebiteľa je (podľa Stanov združenia) kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa\nzákona o ochrane spotrebiteľa, zastupovanie spotrebiteľa v občianskom súdnom konaní a jeho vstup do\nspotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka. Združenie v predmetnej veci naplnilo svoj účel.\nUviedol, že za trovy konania sa v zmysle § 137 O. s. p. v znení zákona č. 332/2011 Z. z. považuje aj\nnáhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu,\nktorým je najmä zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi. V\nsúlade s dikciou zákona č. 327/2005 Z. z. bude patriť náhrada za zastupovanie oprávnenej osoby pred\nsúdom (vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb)\naj centru právnej pomoci, ale aj ďalším právnickým osobám, ktoré sú aktívne legitimované na kolektívnu\nochranu zákonom chránených záujmov (ochrana pred diskrimináciou, ochrana práv spotrebiteľa). Trovy\nvynaložené združením - vedľajším účastníkom sú svojou povahou rovnocenné s trovami vynaloženými\núčastníkmi konania a zámerom zákonodarcu bolo posilnenie kolektívnej ochrany práv osôb i\nprostredníctvom priznania práva na náhradu trov účelne vynaložených spotrebiteľským združením pri\npomoci spotrebiteľom v súdnom konaní. Generálny prokurátor sa nestotožnil s právnym názorom súdov\nv tom, že postup združenia, ktoré sa nechalo zastupovať advokátom bol síce zákonný, ale nie účelný.\nZdôraznil, že účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy sa môže dať zastupovať advokátom (§ 24,\n§ 25 ods. 1 O. s. p. a nevylučuje to ani priznanie mu náhrady trov konania. Neuznal tiež argument súdov,\nže v predmetnej veci sa nejednalo o zložitý spor. Bolo predsa treba oboznámiť sa s podstatou nároku,\njeho vznikom, existenciou a dĺžkou jeho trvania. Právny zástupca vedľajšieho účastníka mal\nvec riadne naštudovanú, jeho pôsobenie v konaní nespočívalo len v akomsi rutinnom, automatickom\nnamietaní premlčania uplatňovaného práva a práve jeho kvalifikované podanie bolo dôvodom pre\nzamietnutie návrhu. Za tejto situácie preto nemožno hovoriť o neúčelne vynaložených trovách konania.\nVedľajší účastník sa (vo svojom vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu) v celom rozsahu stotožnil s\nmimoriadnym dovolaním generálneho prokurátora. Vo svojom vyjadrení uviedol, že z jeho skúseností\nvyplýva záver, že navrhovateľ v stovkách vecí uplatňuje na súdoch proti spotrebiteľom premlčané nároky\na zjavne sa pritom spolieha na neinformovanosť a rezignovanosť spotrebiteľov. Keďže platná právna\núprava neumožňuje prihliadať na premlčanie práva ex offo, robí to on v každom spore, v ktorom sa\nnavrhovateľ domáha priznania premlčaného nároku. Vzniká nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ\n\nsa v súdnom konaní nedokáže efektívne brániť, napríklad aj vznesením námietky premlčania. Poukázal\nna efektívnosť jeho právnej pomoci v súdnom konaní, na jej celkový význam, na judikatúru NS SR, najmä\nuznesenie z 19.7.2012, sp. zn. 7 Cdo 93/2012 (ktorú z hľadiska rovnosti účastníkov konania nemožno\nakceptovať), ale aj na judikatúru NS ČR, v zmysle ktorej účastníka konania nemožno sankcionovať\ntým, že mu nebude priznaná časť náhrady trov zodpovedajúca výške odmeny advokáta s tým, že sa\nmôže zastupovať sám. V súvislosti s posilnením ochrany spotrebiteľa poukázal aj na článok 38 Charty\nzákladných práv EÚ, na článok 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ, na rozsudok Súdneho dvora EÚ\n(Mostaza Carlo C - 168/05, bod 37, Pannon GSM C - 243/08 bod 26, Asturkom C 40/08, bod 51), ale\naj na rozsudky NS SR, z ktorých vyplýva dôležitosť princípu ochrany spotrebiteľa (6 Cdo 1/2012,\n6 M Cdo 9/2012).\nNavrhovateľ navrhol, aby dovolací súd mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora SR zamietol (§\n243b ods. 1 O. s. p.) a priznal mu aj náhradu trov konania z dôvodu, že rozhodnutia súdov nižších\nstupňov sú vecne správne. Vo svojom vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu poukázal (okrem iného) na\npovahu vedľajšieho účastníka, na jeho účel a možnosti (využiť aj podporu ministerstva) a v tej súvislosti\naj na nutnosť splnenia základných materiálnych a personálnych predpokladov vykonávania jeho činnosti.\nTrval na tom, že trovy jeho konania neboli vynaložené účelne (viď nález II. ÚS 78/03). Združenie vstupuje\npaušálne do všetkých konaní, v ktorých vystupuje navrhovateľ, a to bez ohľadu na stav konania, vôľu\nspotrebiteľa a účelnosť jeho úkonov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že boli splnené\npodmienky pre podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom Slovenskej republiky a že\ndovolanie je prípustné, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 v spojení s § 243i\nods. 2 O. s. p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti (týkajúcej sa nepriznania\nnáhrady trov vedľajšiemu účastníkovi) ako aj uznesenie Krajského súdu v Žiline, ktorým (ako odvolací\nsúd) rozsudok súdu prvého stupňa (v tejto časti) potvrdil a dospel k záveru, že mimoriadnemu dovolaniu\nnemožno vyhovieť.\nV zmysle § 243f ods. 1 O. s. p. môže byť mimoriadne dovolanie podané z dôvodu, že:\na/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237,\nb/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\nc/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.\nDovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale aj dôvodmi uplatnenými v\nmimoriadnom dovolaní. Obligatórne (§ 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1\nO. s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými § 237 O. s. p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ\nmali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.\nVady konania uvedené v ustanovení § 237 O. s. p. (prípad nedostatku právomoci súdu,\nnedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne\nnespôsobilého účastníka, prekážka veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania,\nprípadne nedostatok návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,\nprípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom\nči súdom nesprávne obsadeným) neboli generálnym prokurátorom namietané a ich existenciu nezistil\nani dovolací súd.\nInou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v mimoriadnom dovolaní\nnamietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O. s. p. nezakladá\nzmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných\nustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Ani takáto vada však dovolacím\nsúdom v konaní zistená nebola.\n\nGenerálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní uplatnil dovolací dôvod podľa § 243f ods. 1 písm. c/ O. s.\np., t. j. nesprávne právne posúdenie veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových\nzistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne\nprávne posúdenie je chybnou aplikáciou práva\nna zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak\nsúd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale\ninterpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\nÚčastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie\nalebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal (§ 142 ods. 1 O. s. p.).\nNiet pochýb o tom, že trovami konania v zmysle ustanovenia § 137 O. s. p. je (okrem iného) aj odmena\nza zastupovanie, ak je zástupcom advokát. Ide pritom o trovy, ktoré vznikli účastníkovi konania od\nmomentu začatia konania do jeho skončenia. Rozhodovanie o náhrade trov konania je integrálnou\nsúčasťou súdneho konania ako celku. Z hľadiska kritérií spravodlivého procesu môže nadobudnúť\nrelevantnú dimenziu vtedy, ak by ustanovenia, ktoré upravujú rozhodovanie o náhrade trov konania boli\ninterpretované a aplikované ľubovoľne, svojvoľne alebo v zjavnom rozpore s princípmi spravodlivosti.\nPovinnosť hradiť trovy konania spočíva v tom, že súd uloží jednému z účastníkov povinnosť nahradiť\ntrovy konania, ktoré (v priebehu konania) tento druhý účastník už zaplatil. Táto povinnosť nezahŕňa\nvšetky trovy konania, ale iba tie, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva,\nteda súd nemôže uložiť účastníkovi konania povinnosť nahradiť také trovy, ktoré druhý účastník\nvynaložil zbytočne. Z uvedeného je zrejmé, že predpokladom priznania náhrady trov konania (v zmysle\ncitovaného zákonného ustanovenia) v konaní úspešnému účastníkovi je účelnosť trov vynaložených\nna uplatňovanie alebo bránenie práva. Posúdenie otázky účelnosti vynaložených trov právna úprava\nponecháva na zváženie súdu, ktorému nemožno toto oprávnenie uprieť. Naopak, je to povinnosť súdu, v\nrámci ktorej musí prihliadnuť na osobitosti každého jedného prípadu a svoje úvahy a závery dostatočne\nodôvodniť. Dôraz na účelnosť náhrady trov, ktoré sa majú nahradiť je opodstatnený a pre procesné právo\ntypický. Pokiaľ súd neprizná úspešnému účastníkovi náhradu trov konania z dôvodu, že trovy neboli\nvynaložené účelne, odôvodnenie musí zamerať práve na nadbytočnosť a neúčelnosť vynaložených trov.\nZ obsahu spisu vyplýva, že vedľajší účastník vstúpil do konania podaním z 13.2.2012 (oznámenie o\nvstupe) a súčasne s ním predložil aj plnomocenstvo JUDr. Ambróza Motyku z 2.1.2012 a požiadal\no doručenie návrhu na začatie konania, jeho príloh a navrhol aj priznať mu náhradu trov konania. Z\ndruhého odseku udeleného splnomocnenia je zrejmé, že vedľajší účastník splnomocnil menovaného\nadvokáta najmä „na právne zastupovanie spočívajúce vo vstupe Združenia do súdnych konaní vedených\nna súdoch v Slovenskej republike ako vedľajšieho účastníka v spotrebiteľských veciach na strane\nspotrebiteľov a na zastupovanie združenia v konaniach, do ktorých Združenie vstúpi ako vedľajší\núčastník na strane spotrebiteľov“. Podaním z 23.2.2012 (došlo na súd 28.2.2012) vedľajší účastník\nvzniesol námietku premlčania, z obsahu ktorej vyplývajú skutočnosti, ktoré vyplývajú aj z doručeného\nnávrhu na začatie konania (že bol podaný 22.9.2011, že ide o nárok vyplývajúci zo zmluvy o úvere, ktorý\nodporca nesplácal, že nesplácanie úveru bolo dôvodom pre odstúpenie od zmluvy a že celý dlh sa stal\nsplatným 14.1.2008) a vo všeobecnom konštatovaní, že vedľajší účastník je oprávnený na všetky úkony,\nna ktoré je oprávnený účastník konania, že ide o úkon urobený v prospech odporcu, že navrhuje, aby sa k\nvznesenej námietke premlčania aj odporca vyjadril. Vo vyššie uvedenom podaní ďalej uvádza, čo všetko\nnedokážu priemerní spotrebitelia, ako sa v súdnom konaní nedokážu brániť, vrátane vznesenia námietky\npremlčania, a aký je význam tejto námietky. V ďalšom texte vedľajší účastník už len ospravedlňuje svoju\nneúčasť na nariadenom súdom pojednávaní (na 22.3.2012), prípadne aj na ďalšom súdnom pojednávaní\ns tým, že keď bude potrebný jeho výsluch, navrhuje, aby bol vypočutý dožiadaným súdom a pripojil\nšpecifikáciu doteraz vzniknutých trov konania.\nAko je zrejmé z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa a tiež aj z odôvodnenia uznesenia\nodvolacieho súdu (v napadnutých častiach) súdy neupierajú vedľajšiemu účastníkovi konania právo dať\nsa zastupovať v súdnom konaní advokátom (§ 245, § 25 ods. 1 O. s. p.). Uzatvárajú ale, že (z hľadiska\naplikácie ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p.) nejde o trovy účelne vynaložené na bránenie práva odporcu.\n\nSpôsobom rozhodnutia o trovách konania súdy reagovali na stav vzniknutý množstvom podávaných\nhromadných žalôb v porovnateľných, skutkovo a právne (v pomerne jednoduchých) veciach, do ktorých\nvedľajší účastník (taktiež hromadne) vstupoval.\nZ obsahu plnomocenstva udeleného vedľajším účastníkom vyplýva, že zástupca je oprávnený najmä na\nvstup Združenia do súdnych konaní vedených na súdoch v Slovenskej republike ako vedľajší účastník\nv spotrebiteľských veciach na strane spotrebiteľov a na zastupovanie združenia v týchto konaniach.\nJeho podanie, ktorým vzniesol námietku premlčania je tak všeobecné a rámcové, že pod tento (jeden)\nobsah možno iba dosadiť základné údaje týkajúce za zmluvy o pôžičke, o odstúpení od zmluvy, o\nsplatnosti celého dlhu a následne dosadiť údaje spôsobilé iba identifikovať vec, ktorá je predmetom\nkonania na tom - ktorom súde v Slovenskej republike. Sám vedľajší účastník konania vo svojom vyjadrení\nk mimoriadnemu dovolaniu uviedol, že ide o stovky vecí, v ktorých navrhovateľ uplatňuje na súdoch proti\nspotrebiteľom premlčané nároky, čiže v týchto veciach aj sám (vedľajší účastník) vstupuje do konania\na vznáša (aktuálne upravenú) námietku premlčania.\nZa týchto okolností dovolací súd dospel k záveru, že súdy správne poukazovali na skutočnosť, že\nv preskúmavanej veci ide o rutinnú záležitosť, ktorá je zvládnuteľná prostredníctvom administratívy\nvedľajšieho účastníka, a na ktorú nebola potrebná odborná pomoc zvoleného advokáta. Je preto\nnenáležité aj konštatovanie generálneho prokurátora, že pôsobenie vedľajšieho účastníka v konaní\nnespočívalo len v rutinnom automatickom namietaní premlčania uplatneného práva. Mimoriadnym\ndovolaním napadnuté rozhodnutia súdov neobsahujú žiadne prvky ľubovôle. Nepriznanie náhrady\ntrov konania vedľajšiemu účastníkov konania je riadne odôvodnené ich nadbytočnosťou a teda aj ich\nneúčelnosťou. Trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných veciach, kde sa\nobsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej-ktorej veci a jej individualizáciu na súdoch v\nSlovenskej republike nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie práva na\nsúde. V takomto prípade zastupovanie advokátom nezodpovedá účelu, ktorý sleduje procesné právo\ninštitútom zastupovania advokátom v súdnom konaní. Treba súhlasiť s názorom, že právo na právnu\npomoc a náhrada trov konania sú dve rozdielne veci, ktoré síce spolu súvisia, avšak nie sú neoddeliteľné.\nPrávo na náhradu trov konania (včítane tých, ktoré vznikli v súvislosti so zastupovaním advokátom)\ntotiž závisí od iných predpokladov než možnosť nechať sa zastupovať advokátom. Správnosť tohto\nnázoru možno dokumentovať aj tými súdnymi konaniami, v ktorých sa účastníkom náhrada trov konania\nnepriznáva (napr. rozvod manželstva, kde žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania\na ďalšími) a účastníci konania pritom majú právo nechať sa v súdnom konaní zastupovať. Ak teda\nsúd neprizná náhradu trov konania úspešnému účastníkovi, keď dospeje k záveru, že trovy nevynaložil\núčelne, nejde o porušenie práva na právnu pomoc. Vedľajší účastník sa preto mohol dať zastupovať v\nsúdnom konaní advokátom, avšak trovy, ktoré vynaložil v tejto súvislosti, nemožno považovať za trovy\núčelné. Pokiaľ teda súdy nižších stupňov dospeli k takémuto záveru a vedľajšiemu účastníkovi nepriznali\nnáhradu trov konania, ich rozhodnutia (v tomto smere) sú správne.\nKeďže generálny prokurátor v prejednávanej veci neopodstatnene namietal, že rozhodnutia súdov\nnižších stupňov (v napadnutých častiach) spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods.\n1 písm. c/ O. s. p.) a v konaní neboli zistené ani vady v zmysle § 243f ods. 1 písm. a/ a b/ O. s. p.,\nNajvyšší súd Slovenskej republiky jeho mimoriadne dovolanie zamietol (§ 243i ods. 2 v spojení s § 243b\nods. 1 O. s. p.).\nPovinnosť nahradiť trovy konania v konaní o mimoriadnom dovolaní má ten, kto podal podnet na\npodanie mimoriadneho dovolania (§ 148a ods. 2 O. s. p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky neuložil\nnavrhovateľovi povinnosť nahradiť trovy konania o mimoriadnom dovolaní z dôvodu, že odporca si ich\nnáhradu neuplatnil (§ 243i ods. 2 a § 151 ods. 1 O. s. p.).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\n\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}