{"guid": "5a687b02-1008-4deb-bcd7-25914621353d:fdd3effb-5849-4558-b158-74fa4a46172f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:5108201778.1", "spisova_znacka": "2MCdo/10/2013", "nazov": "Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/10/2013 z 27. 5. 2014", "citacia": "rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 27. mája 2014, sp. zn. 2MCdo/10/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:5108201778.1", "identifikacne_cislo": "5108201778", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viera Petríková", "datum_vydania": "2014-05-27", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-154.odsek-1", "nazov": "§ 154 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-154.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-154"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-1531", "nazov": "§ 1531 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-1531", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-1531"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-66", "nazov": "§ 66 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-66", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-66"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-63.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 63 ods. 1 písm. b) ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-63.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-63"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-154", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-1531", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-66", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-63"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fdd3effb-5849-4558-b158-74fa4a46172f", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:5108201778.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:5108201778.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:5108201778.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2MCdo/10/2013\n5108201778\n27. 05. 2014\nJUDr. Viera Petríková\nECLI:SK:NSSR:2014:5108201778.1\n\nRozhodnutie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Petríkovej a\nsudcov JUDr. Martina Vladika a JUDr. Jozefa Kolcuna, v právnej veci žalobcu H. Z., bývajúceho v G.,\nproti žalovanej Žilinská teplárenská, a. s., so sídlom v Žiline, Košická 11, o určenie neplatnosti výpovede\na náhradu mzdy, vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 14 C 10/2008, o mimoriadnom dovolaní\ngenerálneho prokurátora Slovenskej republiky, proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 21. júna 2011\nsp. zn. 5 Co 118/2011 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Žilina z 25. januára 2011, č. k. 14 C\n10/2008-257, takto\nrozhodol:\nMimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky z a m i e t a .\nŽalovanej náhradu trov konania o mimoriadnom dovolaní nepriznáva.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Žilina rozsudkom z 25. januára 2011, č. k. 14 C 10/2008-257, návrh žalobcu zamietol a\nnáhradu trov konania žalovanej nepriznal. Súd prvého stupňa v odôvodnení uviedol, že rozhodnutím\nÚPSVaR Žilina z 31. mája 2007 č. C/2007/040524 (ďalej aj ako „súhlas“) bol udelený súhlas žalovanej\nv súlade s ustanovením § 66 Zákonníka práce podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce\nna rozviazanie pracovného pomeru so žalobcom. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny rozhodnutím\nz 12. júna 2007 č. AA/2007/34432/12130/OISS zamietlo odvolanie žalobcu a potvrdilo napadnuté\nrozhodnutie ÚPSVaR Žilina. Týmto rozhodnutie, ktorým bol udelený súhlas žalovanej na rozviazanie\npracovného pomeru so žalobcom, nadobudlo právoplatnosť. Uviedol, že na tejto skutočnosti nič\nnemôže zmeniť ani rozsudok Krajského súdu v Žiline zo 16. decembra 2008 sp. zn. 21 S 160/2007,\nani rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. novembra 2009 sp. zn. 1 Sžo 119/2009,\nktorým bol napadnutý rozsudok Krajského súdu Žilina zmenený tak, že sa zrušuje rozhodnutie Ústredia\npráce, sociálnych vecí a rodiny z 12. júna 2007 č. AA/2007/34432/12130/OISS a vec sa mu vracia na\nďalšie konanie. Zo strany súdov sa jednalo o preskúmanie zákonnosti správneho rozhodnutia, pričom\npodanie žaloby v správnom konaní nemá odkladný účinok a ku dňu podania výpovede súd nezistil,\nže by bola odložená vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny\nz 12. júna 2007 č. AA/2007/34432/12130/OISS. Teda v čase výpovede danej žalovanou žalobcovi 8.\naugusta 2007 bol daný súhlas bez ohľadu na to, či došlo alebo nedošlo k ďalšiemu zrušeniu správneho\naktu. Zrušenie právoplatného rozhodnutia v danom konaní môže mať vplyv len na možnosť posúdenia\nnezákonnosti rozhodnutia, nie však na konanie právnickej osoby, ktorá konala na základe právoplatného\nrozhodnutia príslušného orgánu. Súd prvého stupňa posúdením všetkých skutočností, ktoré počas\nkonania vyšli najavo dospel k názoru, že žaloba nebola žalobcom podaná dôvodne. Zo strany žalovanej\nako zamestnávateľa došlo k platnému ukončeniu pracovného pomeru so žalobcom výpoveďou z 8.\naugusta 2007. Podľa názoru súdu prvého stupňa boli splnené všetky formálne aj materiálne podmienky\nplatnosti výpovede, teda výpoveď bola daná v písomnej forme, bol nezameniteľne konkretizovaný\nvýpovedný dôvod, vzhľadom na skutočnosť, že žalobca je osobou so zdravotným postihnutím, bol\ndaný vopred súhlas podľa § 66 zákona č. 311/2001 Z.z (Zákonníka práce), výpoveď bola prerokovaná\nodborovou organizáciou a žalovaná ako zamestnávateľ nemala možnosť žalobcu naďalej zamestnávať\n\na to ani po predchádzajúcej príprave. O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa\nustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p.\nKrajský súd v Žiline na odvolanie žalobcu rozsudkom z 21. júna 2011 sp. zn. 5 Co 118/2011 rozsudok\nsúdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil a náhradu trov odvolacieho konania žalovanej nepriznal.\nOdvolací súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že sa plne stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku\nsúdu prvého stupňa v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. Odvolací súd po preskúmaní\nnapadnutého rozhodnutia ako aj prislúchajúceho spisového materiálu dospel k záveru, že okresný súd\nvykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 132 a nasl.\nO.s.p. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku ďalej uviedol, že súd prvého stupňa správne skúmal,\nči sú splnené formálne a materiálne podmienky platnosti výpovede, či bol daný súhlas v súlade s\nustanovením § 66 Zákonníka práce, keďže žalobca je osobou so zdravotným postihnutím a taktiež\notázku prerokovania výpovede s odborovou organizáciou. Okresný súd sa zaoberal aj otázkou možnosti\nďalšieho zamestnávania žalobcu zo strany žalovanej. Ďalej odvolací súd uviedol, že k skutočnostiam\nuvádzaným žalobcom v odvolaní ohľadne organizačnej zmeny nadbytočnosti a príčinnej súvislosti\nmedzi organizačnou zmenou na strane zamestnávateľa a nadbytočnosťou zamestnanca súd zdôraznil,\nže žalobca v konaní pred súdom prvého stupňa nenamietal organizačnú zmenu, t. j. racionalizačné\nopatrenia, o ktorých rozhodlo predstavenstvo spoločnosti 21. júla 2004 so zrušením miesta žalobcu k 1.\naugustu 2004. Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd sa námietkou žalobcu ohľadne organizačnej\nzmeny a s ňou súvisiacej nadbytočnosti a príčinnej súvislosti nezaoberal, keďže ide o dôkaz, ktorý nebol\npoužitý v konaní pred súdom prvého stupňa s poukazom na ustanovenie § 205a O.s.p. O trovách\nodvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p. v spojení s ustanovením\n§ 224 ods. 1 O.s.p., s tým, že žalovaná ako úspešná účastníčka konania si náhradu trov odvolacieho\nkonania neuplatnila.\nProti rozsudku odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom súdu prvého stupňa podal generálny prokurátor\nSlovenskej republiky mimoriadne dovolanie (§ 243e ods. 1 v spojení s § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.).\nNavrhol napadnuté rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Generálny\nprokurátor Slovenskej Republiky v odôvodnení svojho mimoriadneho dovolania uviedol, že v čase\ndoručenia výpovede zamestnancovi so zdravotným postihnutím síce mala žalovaná predchádzajúci\nsúhlas orgánu verejnej moci so skončením pracovného pomeru, ale tento bol nezákonný, z dôvodu\nktorého došlo k jeho zrušeniu a do rozhodnutia súdu prvého stupňa, o návrhu zamestnanca na určenie\nneplatnosti výpovede, nebol daný súhlas so skončením pracovného pomeru výpoveďou (absentovalo\nprávoplatné rozhodnutie vecne príslušného orgánu verejnej moci). Ďalej generálny prokurátor uviedol,\nže súhlas s výpoveďou danou zamestnávateľom zamestnancovi so zdravotným postihnutím musí byť\npredchádzajúci, t. j. musí predchádzať samotnej výpovedi, čo v konkrétnom prípade splnené nie je\n(ani nebude), z dôvodu ktorého je výpoveď z 8. augusta 2007 neplatná. Podľa názoru generálneho\nprokurátora ak aj orgán verejnej moci rozhodne kladne v prospech žalovanej a dá jej opätovne súhlas k\nvýpovedi zamestnanca so zdravotným postihnutím, tento súhlas už výpovedi predchádzať nebude, čo\nvšak je zákonnou požiadavkou uvedenou v ustanovení § 66 Zákonníka práce pre jej platnosť.\nŽalobca sa s názorom generálneho prokurátora Slovenskej republiky stotožnil a žiadal zrušiť napadnuté\nrozhodnutia súdov nižšieho stupňa.\nŽalovaná vo svojom vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedla, že splnenie podmienok platnosti\nvýpovede je nevyhnutné skúmať k okamihu uskutočnenia tohto úkonu, keď sa za tento okamih považuje\nmoment, kedy sa výpoveď stáva perfektným právnym úkonom. Vzhľadom k potrebe právnej istoty nie\nje možné prihliadať na skutočnosti, ktoré nastali po tom, čo sa výpoveď perfektným úkonom stala.\nĎalej poukázala na skutočnosť, že súhlas na rozviazanie pracovného pomeru so žalobcom bol v čase\nuskutočnenia výpovede právoplatným rozhodnutím, pričom nebola odložená jeho vykonateľnosť. Na\nzáklade uvedeného navrhla, aby dovolací súd mimoriadne dovolanie zamietol.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.)\npo zistení, že tento opravný prostriedok podal generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243e ods. 1\nO.s.p.) na dovolacom súde v určenej lehote (§ 243g O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré môže napadnúť týmto\n\nopravným prostriedkom, preskúmal napadnuté uznesenia bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§\n243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a ods. 3 O.s.p.) v rozsahu podľa § 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods.\n1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadnemu dovolaniu nemožno vyhovieť.\nPodľa ustanovenia § 243e ods. 2 O.s.p. mimoriadne dovolanie možno podať len proti tomu výroku\nsúdneho rozhodnutia, ktoré účastník konania, osoba dotknutá týmto rozhodnutím namieta.\nPodľa odseku 3 tohto ustanovenia generálny prokurátor Slovenskej republiky nie je viazaný rozsahom\npodnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 242 ods. 2 O.s.p.).\nV zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní\ndošlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací\nsúd je viazaný rozsahom mimoriadneho dovolania, ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi.\nObligatórne (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá vadami uvedenými v §\n237 O.s.p. a tzv. inými vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Takéto vady\nkonania neboli v mimoriadnom dovolaní namietané a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Mimoriadne\ndovolanie ako dovolací dôvod uvádza nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov (§ 243f\nods. 1 písm. c/ O.s.p.).\nPrávnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a\naplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie veci je chybnou\naplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis\nalebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych\nskutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\nGenerálny prokurátor v danej veci namietal, že súdy nesprávne aplikovali ustanovenie § 66 Zákonníka\npráce, keď vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania nevzali do úvahy, že rozhodnutie orgánu\nverejnej moci, ktorým bol daný súhlas s výpoveďou a ktorého existencia je podmienkou platnosti\nvýpovede danej zamestnávateľom zamestnancovi so zdravotným postihnutím, bolo v priebehu konania\nako nezákonné zrušené a do momentu rozhodnutia súdu prvého stupňa o návrhu zamestnanca na\nurčenie platnosti výpovede, takýto súhlas neexistoval.\nPodľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce môže zamestnávateľ dať zamestnancovi výpoveď iba z\ndôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa\nalebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu\nzamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.\nPodľa § 66 veta prvá Zákonníka práce zamestnancovi so zdravotným postihnutím môže dať\nzamestnávateľ výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a\nrodiny, inak je výpoveď neplatná.\nPodľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,\nako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti\nnemá dôvodné a závažné pochybnosti.\nPodľa § 154 ods. 1 O.s.p. je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.\nRozsudok predstavuje meritórne rozhodnutie vo veci samej. Pravidlo obsiahnuté v § 153 ods. 1\nurčuje, že súd rozhoduje na základe skutkového stavu z vykonaných dôkazov (prípadne na základe\nnesporných skutočností tvrdených účastníkmi konania, ak o ich pravdivosti nemá súd dôvodné a\nzávažné pochybnosti). Je preto potrebné spresniť, ku ktorému rozhodujúcemu okamihu má súd zistený\nskutkový stav, a jeho právnu kvalifikáciu posúdiť. Pravidlo obsiahnuté v § 154 ods. 1 O.s.p. stanovuje,\nže pre súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia. To znamená, že súd pri rozhodovaní veci\nnemôže brať do úvahy skutočnosti, ktoré nastali v minulosti, avšak v čase vyhlásenia rozhodnutia už\nnetrvajú, ako ani anticipovať skutočnosti, ktoré v čase vyhlásenia ešte nenastali. Podstatnú výnimku z\ntohto pravidla však predstavujú také ustanovenia hmotného práva, ktoré pre posúdenie konkrétnej veci\nvyžadujú zohľadniť skutočnosti, ktoré nastali ku konkrétnemu časovému okamihu. O takúto výnimku\nide aj v súdenej veci, keď súdy rozhodovali o platnosti výpovede z pracovného pomeru. Platnosť\nvýpovede teda súdy správne posudzovali podľa stavu, aký bol v dobe podania a doručenia výpovede\n\n(v čase uskutočnenia právneho úkonu), a nie podľa stavu v dobe rozhodovania (porovnaj rozhodnutie\nNajvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 2 Cdon 1081/1997). Ďalším príkladom takejto výnimky môže\nbyť posudzovanie žaloby o neplatnosti právneho úkonu z dôvodu nedostatku spôsobilosti na\nprávne úkony konajúceho subjektu, kde nepochybne bude pre rozhodnutie rozhodujúci stav v čase\nuskutočnenia právneho úkonu. Inak povedané, súd bude posudzovať spôsobilosť na právne úkony\nsubjektu k tomu okamihu, keď sa právny úkon urobil (pozri tiež: Števček, M., Ficová, S. a kol. Občiansky\nsúdny poriadok, I. diel, Komentár, 2 vydanie. Praha : C. H. Beck, 2012, s. 562-563; Rubeš, J. a kol.\nObčanský soudní řád, I. díl, Komentář, Praha : Orbis, 1970, s. 566-568).\nPlatnosť právnych úkonov, vrátane úkonov podľa pracovnoprávnych predpisov, treba posudzovať k\nokamihu a so zreteľom na okolnosti, kedy bol právny úkon urobený. V čase výpovede žalovaná\ndisponovala právoplatným rozhodnutím správneho orgánu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina\nz 31. mája 2007 č. C/2007/040524, ktorým bol žalovanej ako zamestnávateľovi podľa ustanovenia § 66\nZákonníka práce udelený predchádzajúci súhlas na skončenie pracovného pomeru výpoveďou podľa\nustanovenia § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce so žalobcom ako zamestnancom, ktorý je občanom\nso zdravotným postihnutím. Keďže predmetné rozhodnutie správneho orgánu, ktorým bol žalovanej\nudelený súhlas na skončenie pracovného pomeru nadobudlo právoplatnosť 24. júla 2007, žalovanej nič\nnebránilo v tom, aby listom z 8. augusta 2007 žalobcovi vypovedala pracovný pomer. Na tomto závere\nnemení nič ani skutočnosť, že neskôr bol súhlas Najvyšším súdom Slovenskej republiky a následne\nÚstredím práce, sociálnych vecí a rodiny zrušený a vec bola správnemu orgánu vrátená na ďalšie\nkonanie. Konštantná judikatúra aj právna veda vychádzajú totiž z tzv. prezumpcie správnosti správneho\naktu, podľa ktorej i vadný správny akt, ktorý nie je nulitný, sa pokladá za bezvadný, pokiaľ nie je úradným\npostupom zrušený alebo zmenený. To znamená, že aj vadný správny akt, dokiaľ nebol zrušený, vyvoláva\nzamýšľané právne účinky (porovnaj tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. marca\n2008, sp. zn. 2 Cdo 68/2007).\nČo sa týka právneho posúdenia nulitnosti správnych aktov ako otázky prejudiciálnej ako aj otázky, kedy\nsú všeobecné súdy oprávnené mimo rámec správneho súdnictva preskúmavať správne akty, dovolací\nsúd udáva, že nulitné sú také rozhodnutia, ktoré boli vydané takými správnymi orgánmi, na vydanie\nktorých nebol konkrétny správny orgán absolútne vybavený právomocou, a na ktoré sa pozerá ako keby\nnikdy neboli vydané, tzv. paakty. Len takéto rozhodnutia je všeobecný súd oprávnený preskúmavať\nmimo rámca správneho súdnictva. Preskúmavať teda môže správne akty zásadne len so zreteľom k\ntomu, či sa jedná o akty nulitné, t. j. také vady, ktoré sú tak závažné, že sa neuplatňuje prezumpcia ich\nsprávnosti. U ostatných platí prezumpcia ich správnosti. Skutočnosť, že súhlas bol v priebehu súdneho\nkonania pre jeho nezákonnosť zrušený, nemá za následok jeho ničotnosť (nulitu).\nSúdy nižšieho stupňa teda vo veci správne aplikovali ustanovenie § 66 Zákonníka práce. Ak generálny\nprokurátor v danej veci dospel k opačnému názoru, ide o právny názor nesprávny, nemajúci oporu v\nzákone.\nZ uvedených dôvodov dovolací súd nezistil, že by rozhodnutia súdov nižšieho stupňa vychádzali z\nnesprávneho právneho posúdenia veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.) tak ako to obsahovo vymedzil\ngenerálny prokurátor Slovenskej republiky v mimoriadnom dovolaní, preto mimoriadne dovolanie\nzamietol (§ 243b ods. 1, 4 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.).\nPovinnosť nahradiť trovy konania v konaní o mimoriadnom dovolaní má ten, kto podal podnet na podanie\nmimoriadneho dovolania (§ 148a ods. 2 O.s.p.). V danom prípade podnet podal žalobca, ale Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky mu neuložil povinnosť nahradiť trovy dovolacieho konania, pretože žalovaná\nnepodala návrh na náhradu trov tohto konania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p.,\n§ 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}