{"guid": "305f1990-92ab-41f9-b79f-16e5c7c44334:c92e5245-669a-4a4d-8b21-21b0bfbf15f6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:5104899253.1", "spisova_znacka": "3MCdo/46/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/46/2012 z 9. 1. 2014", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 9. januára 2014, sp. zn. 3MCdo/46/2012, ECLI:SK:NSSR:2014:5104899253.1", "identifikacne_cislo": "5104899253", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Emil Franciscy", "sudca_id": 499, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-emil-franciscy-499", "datum_vydania": "2014-01-09", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243e", "nazov": "§ 243e OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243e"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243f.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 243f ods. 1 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243f.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243f"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243e", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243f"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c92e5245-669a-4a4d-8b21-21b0bfbf15f6", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:5104899253.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:5104899253.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:5104899253.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3MCdo/46/2012\n5104899253\n09. 01. 2014\nJUDr. Emil Franciscy\nECLI:SK:NSSR:2014:5104899253.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky N. V., bývajúcej v C., proti odporkyni X.\nM., bývajúcej v C., zastúpenej JUDr. Janou Ftorkovou, advokátkou so sídlom v Žiline, Vojtecha Spanyola\nč. 8343/1A, o vydanie bezdôvodného obohatenia, vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 27\nC 371/2004, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu\nOkresného súdu Žilina zo 17. januára 2012 č.k. 27 C 371/2004-400 a uzneseniu Krajského súdu v Žiline\nz 29. marca 2012 sp. zn. 9 Co 90/2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e uznesenia Okresného súdu Žilina zo 17. januára 2012\nč.k. 27 C 371/2004-400 a Krajského súdu v Žiline z 29. marca 2012 sp. zn. 9 Co 90/2012 a vec vracia\nOkresnému súdu Žilina na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nNavrhovateľka sa v konaní domáhala, aby súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť jej do 15 dní sumu\n91 342,40 Sk s príslušenstvom, ktorá podľa jej názoru vyjadruje výšku bezdôvodného obohatenia\nodporkyne získaného na úkor navrhovateľky tým, že odporkyňa v čase od 1. januára 2003 do 31.\ndecembra 2004 neposkytovala navrhovateľke za užívanie jej dvojizbového bytu č. XX na M. ulici č. XX\nnachádzajúceho sa v dome súpisné č. XXXX (ďalej len „sporný byt“) adekvátne finančné plnenie.\nOkresný súd Žilina rozsudkom z 1. októbra 2008 č. k. 27 C 371/2004-305 zaviazal odporkyňu zaplatiť\nnavrhovateľke do 15 dní 57 667,20 Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 13% ročne za obdobie od\n1. januára 2005 do zaplatenia; vo zvyšku návrh zamietol.\nNa odvolanie odporkyne Krajský súd v Žiline rozsudkom z 26. novembra 2009 sp. zn. 10 Co 47/2009: a/\nzmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bola odporkyňa zaviazaná zaplatiť navrhovateľke\n1 914,20 € s 13% ročným úrokom z omeškania od 1. januára 2005 do zaplatenia tak, že odporkyňa je\npovinná zaplatiť navrhovateľke úroky z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 384,25 € od 1. januára\n2005 do zaplatenia, b/ povolil odporkyni, aby sumu 877,10 € a úroky z omeškania vo výške 8% ročne zo\nsumy 384,25 € od 1. januára 2005 do zaplatenia splácala v splátkach po 66,39 € mesačne, c/ zamietol\nnávrh navrhovateľky v časti o zaplatenie 1 037,10 € s úrokom z omeškania vo výške 13% ročne z tejto\nsumy od 1. januára 2005 do zaplatenia, d/ zamietol návrh navrhovateľky týkajúci sa zaplatenia úrokov\nz omeškania vo výške 13% ročne zo sumy 492,90 € od 1. januára 2005 do zaplatenia a tiež týkajúci sa\núrokov z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 384,25 € od 1. januára 2005 do zaplatenia. Odvolací\nsúd sa svojím rozhodnutím nedotkol výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bola navrhovateľke\npriznaná suma 877,10 € a výroku, ktorým bol návrh navrhovateľky vo zvyšku zamietnutý.\nOkresný súd Žilina uznesením zo 17. januára 2012 č. k. 27 C 371/2004-400 rozhodol o trovách tak,\nže odporkyňa je povinná nahradiť navrhovateľke trovy prvostupňového konania vo výške 317,50 € a\n\nprávneho zastúpenia vo výške 699,37 €; súčasne zaviazal odporkyňu nahradiť štátu trovy konania vo\nvýške 24,26 € a navrhovateľke trovy odvolacieho konania vo výške 39,20 €. V odôvodnení uviedol,\nže rozhodnutie záviselo od znaleckého posudku, ktorým bola zistená výška nájomného, a preto\nnavrhovateľke patrí náhrada trov v plnom rozsahu (§ 142 ods. 3 O.s.p.). V rámci rozhodovania o trovách\nkonania sa zaoberal aj otázkou prípadnej aplikácie § 150 O.s.p., dospel ale k názoru, že aplikácia tohto\nustanovenia neprichádza v danom prípade do úvahy vzhľadom na postoj odporkyne prezentovaný v\npriebehu konania.\nNa odvolanie odporkyne Krajský súd v Žiline uznesením z 29. marca 2012 sp. zn. 9 Co 90/2012\nnapadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne (§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p.); náhradu trov odvolacieho\nkonania nepriznal. V odôvodnení uznesenia uviedol, že sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovými\na právnymi dôvodmi prvostupňového rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Poukázal tiež na správnosť\nzáveru, že aplikácia § 150 ods. 1 O.s.p. neprichádza do úvahy vzhľadom na postoj odporkyne, ktorá\npočas celého konania neuznávala pohľadávku navrhovateľky nielen čo do výšky, ale tiež čo do základu.\nRozhodnutie o trovách odvolacieho konania odôvodnil poukázaním na § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím\n§ 224 ods. 1 O.s.p.\nNa základe podnetu odporkyne podal generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny\nprokurátor“) mimoriadne dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 29. marca 2013 sp. zn. 9\nCo 90/2012 v spojení s uznesením Okresného súdu Žilina zo 17. januára 2012 č.k. 27 C 371/2004-400.\nUviedol, že v preskúmavanom prípade neprichádzala do úvahy aplikácia § 142 ods. 3 O.s.p. a súdy mali\npostupovať podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Neúspech navrhovateľky nebol iba v nepatrnej časti (predstavoval\n2/3 uplatneného nároku). Rozhodnutie nezáviselo iba od záverov znaleckého posudku, ktorým sa zistila\nmaximálna výška regulovaného nájomného za byt porovnateľný so sporným bytom. K úvahám súdov\nnižších stupňov o nemožnosti aplikácie § 150 ods. 1 O.s.p. generálny prokurátor poznamenal, že postoj\nodporkyne nevybočil v danom prípade z rámca zákonom akceptovateľného správania sa pri ochrane\njej práv a nemožno ho považovať za dôvod brániaci aplikácii tohto ustanovenia. So zreteľom na to\ngenerálny prokurátor navrhol napadnuté rozhodnutia zrušiť ako spočívajúce na nesprávnom právnom\nposúdení veci a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.\nÚčastníčky sa k mimoriadnemu dovolaniu písomne nevyjadrili.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd rozhodujúci o mimoriadnom\ndovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, že tento opravný prostriedok podal generálny prokurátor (§\n243e ods. 1 O.s.p.) v lehote jedného roka (§ 243g O.s.p.) proti rozhodnutiam, ktoré môže napadnúť týmto\nopravným prostriedkom, preskúmal napadnuté uznesenia bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§\n243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a ods. 3 O.s.p.) v rozsahu podľa § 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods.\n1 O.s.p. a dospel k záveru, že tieto rozhodnutia treba zrušiť.\nV zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu\nza podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie\nje postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie\nspočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Najvyšší súd sa obligatórne sa zaoberá procesnými\nvadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci (§ 242 ods. 1, druhá veta O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.).\nNajvyšší súd pristúpil predovšetkým k posúdeniu, či v konaní nedošlo k niektorej z procesných vád\nvymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu,\nnedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne\nnespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania,\nprípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,\nprípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom\nči súdom nesprávne obsadeným). V konaní o mimoriadnom dovolaní nebolo zistené, že by v danom\nprípade došlo k niektorej z týchto procesných vád.\n\nV ďalšom najvyšší súd skúmal, či v konaní nedošlo k tzv. inej procesnej vade konania majúcej\nza následok nesprávne rozhodnutie vo veci. O vadu tejto povahy ide okrem iného tiež v prípade\nnepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu (R 111/1998), resp. vtedy, keď súd skutkové závery, z ktorých\nvyvodil svoje právne závery, založil na výsledkoch dokazovania, ktoré nebolo vykonané v súlade so\nzákonnými ustanoveniami upravujúcimi spôsob vykonania dokazovania určitým dôkazným prostriedkom\nalebo že jeho skutkové závery sú v rozpore s tým, čo vyšlo za konania najavo. V danom konaní o\nmimoriadnom dovolaní nevyšli najavo ani vady tejto povahy.\nGenerálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní vytýka napadnutým rozhodnutiam, že spočívajú na\nnesprávnom právnom posúdení (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu,\npri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu\nprávnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový\nstav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis\nalebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych\nskutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\nSo zreteľom na obsah mimoriadneho dovolania bolo pri posudzovaní jeho opodstatnenosti potrebné\nvziať na zreteľ nasledovné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku:\nÚčastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie\nalebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal (§ 142 ods. 1 O.s.p.).\nAk mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že\nžiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo (§ 142 ods. 2 O.s.p.).\nAj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak\nmal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého\nposudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta\nz výšky súdom priznaného plnenia (§ 142 ods. 3 O.s.p.).\nAk sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo\nsčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania,\nuviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol\ntieto skutočnosti a dôkazy uplatniť (§ 150 ods.1 O.s.p.).\nV sporovom konaní (o ktoré ide aj v danom prípade) sa otázka náhrady trov konania spravuje\npredovšetkým podľa jeho výsledku, pričom sa uplatňuje zásada úspechu vo veci (§ 142 O.s.p.), v súlade\ns ktorou súd prizná náhradu trov konania tomu účastníkovi, ktorý bol v konaní procesne úspešný; len\nvýnimočne môže súd v konaní procesne úspešnému účastníkovi nepriznať náhradu trov konania (§ 150\nO.s.p.). Ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. sa vzťahuje na prípady, v ktorých mal účastník plný úspech.\nAplikácia § 142 ods. 2 O.s.p. prichádza do úvahy vtedy, keď žiaden z účastníkov konania nemal plný\núspech v konaní (mal len úspech čiastočný). Ustanovenie § 142 ods. 3 O.s.p. je vo vzťahu k § 142 ods. 2\nO.s.p. lex specialis, pričom platí všeobecné pravidlo, že špeciálna úprava má prednosť pred všeobecnou\núpravou (lex specialis derogat legi generali).\nZ ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p. vyplýva, že účastníkovi, ktorý mal vo veci iba čiastočný úspech, môže\nsúd priznať úplnú náhradu trov konania medziiným vtedy, ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od\nznaleckého posudku. Pokiaľ sa ale znaleckým posudkom rieši základ uplatňovaného nároku, použitie\n§ 142 ods. 3 O.s.p neprichádza do úvahy (viď R 15/1977). Najvyšší súd už vo svojich skorších\nrozhodnutiach, v ktorých riešil obdobnú problematiku, dospel k názoru, že pre priznanie plnej náhrady\ntrov konania podľa § 142 ods. 3 O.s.p. nie je podstatný rozsah čiastočného úspechu (v nepatrnej\nčasti alebo prevažnej časti) ani to, akú sumu v pomere k súdom priznanej sume účastník uplatňoval.\n\nZa neúspech sa nepovažuje rozdiel medzi uplatňovanou a priznanou výškou nároku. Predpokladom\npre aplikáciu tohto ustanovenia je výlučne skutočnosť, že rozhodnutie o výške plnenia záviselo od\nznaleckého posudku alebo úvahy súdu. Ak je tento predpoklad splnený, treba o náhrade trov konania\nrozhodnúť podľa § 142 ods. 3 O.s.p. (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 MCdo 4/2007,\n2 MCdo 3/2006, 3 MCdo 9/2007, 3 MCdo 14/2009, 5 MCdo 6/2007 a 5 MCdo 2/2009).\nNázor generálneho prokurátora, že znalecký posudok Ing. X. W. (č.l. 211 spisu) sa v danej veci vzťahoval\naj na základ navrhovateľkou uplatneného nároku, a že so zreteľom na to nemal byť aplikovaný § 142\nods. 3 O.s.p. nepovažuje najvyšší súd za správny. Zo spisu totiž vyplýva, že úlohou znalca bolo „vyčísliť,\naká by bola výška regulovaného nájomného.“ (viď uznesenie Okresného súdu Žilina z 8. januára 2008\nč.k. 27 C 371/2004-195).\nNa druhej stane ale najvyšší súd súhlasí s generálnym prokurátorom v tom, že napadnuté rozhodnutia\nspočívajú na nesprávnej interpretácii § 150 O.s.p. V súlade s týmto ustanovením je súd povinný skúmať,\nči existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, na ktoré treba pri rozhodovaní o trovách výnimočne\nprihliadnuť. Ide nielen o dôvody v zákone výslovne uvedené (či účastník, ktorému sa priznáva náhrada\ntrov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril), ale aj ďalšie dôvody (viď\n„najmä“ v texte § 150 O.s.p.). Za také dôvody považuje súdna prax predovšetkým osobné, majetkové,\nzárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, teda nielen na strane toho, komu má byť\nuložená povinnosť nahradiť trovy konania. Súd musí pri rozhodovaní zohľadniť tiež okolnosti, ktoré\nviedli k súdnemu uplatneniu nároku, ako aj procesný postoj účastníka konania, ktorému má byť uložená\npovinnosť nahradiť trovy konania. V ustanovení § 150 O.s.p. použité slovné spojenie „nemusí trovy\nkonania priznať“, nevyjadruje možnosť ľubovoľnej úvahy súdu, ale jeho povinnosť zvážiť v okolnostiach\nkonkrétneho prípadu dopad rozhodnutia o trovách konania.\nOkresný súd Žilina v uznesení zo 17. januára 2012 č.k. 27 C 371/2004-400 vychádzal z názoru,\nv zmysle ktorého „zistenie, že majetkové, sociálne a osobné pomery toho - ktorého účastníka sú\nnepriaznivé, nemôže samo osebe znamenať automatickú aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p. Pre aplikáciu\ntohto ustanovenia musia byť súčasne dané i ďalšie okolnosti, a to predovšetkým dôvody, ktoré viedli\nk uplatneniu nároku na súde, postoj účastníkov v priebehu konania, prípadne ďalšie dôvody hodné\nosobitného zreteľa“. V ďalšom konštatoval, že „existencia osobitných okolností veci spočívajúcich v\npostoji odporkyne daný nebol“, a preto „aj bez ďalšieho skúmania majetkových, sociálnych a osobných\npomerov odporkyne dospel k záveru, že nepripadá do úvahy aplikácia ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p.“.\nKrajský súd v Žiline v uznesením z 29. marca 2012 sp. zn. 9 Co 90/2012 označil tieto závery súdu prvého\nstupňa za správne.\nPodľa právneho názoru najvyššieho súdu ale interpretácia § 150 ods. 1 O.s.p., z ktorej v danom prípade\nvychádzali súdy nižších stupňov, nie je správna.\nObčiansky súdny poriadok v § 150 ods. 1 nestanovuje podmienky aplikácie tohto ustanovenia tak, že by\nmuseli byť zároveň splnené všetky relevantné dôvody, a že teda pri absencii čo i len jedného z nich už\nneprichádza aplikácia tohto ustanovenia do úvahy. Občiansky súdny poriadok tu ponecháva na voľnú\núvahu súdu, ako posúdi relevantné okolnosti. Aby však súd mohol zodpovedne posúdiť celý komplex\ndôvodov významných z hľadiska ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p., musí nevyhnutne najskôr poznať\nvšetky doň patriace okolnosti, pretože len na tomto základe môže potom so znalosťou veci niektorým\nz nich priznať prioritu pred ostatnými (porovnaj tiež rozsudky najvyššieho súdu sp. zn. 3 MCdo 5/2006\na sp. zn. 5 MCdo 17/2010).\nV danom prípade súdy, vychádzajúc z nesprávnej interpretácie § 150 ods. 1 O.s.p., nezisťovali v celej\nšírke komplex všetkých okolností relevantných pre rozhodovanie o náhrade trov konania podľa tohto\nustanovenia a záver o jeho neaplikovateľnosti založili len na posúdení jednej z viacerých okolností - na\n„postoji“ odporkyne k prejednávanej veci; ani túto okolnosť však neposúdili náležite. Najvyšší súd sa\nstotožňuje s názorom generálneho prokurátora, že postoj odporkyne v preskúmavanej veci nevybočil\nz rámca zákonom akceptovateľného správania sa účastníka konania pri ochrane jeho práv. Na tomto\n\nzáklade dospel najvyšší súd k záveru, že napadnuté rozhodnutia spočívajú na nesprávnom právnom\nposúdení veci (§ 243e O.s.p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.).\nZ uvedených dôvodov najvyšší súd rozhodnutia napadnuté mimoriadnym dovolaním zrušil a vec vrátil\nsúdu prvého stupňa na ďalšie konanie.\nAk dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci.\nPritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o mimoriadnom dovolaní, záväzný. V novom rozhodnutí\nrozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a konania o mimoriadnom dovolaní (viď primerane\n§ 243d ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.).\nToto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9Co/90/2012", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}