{"guid": "b576bd25-ece5-4a93-b219-215a0d82a4bf:69d1323e-3e42-40d5-8f62-bb6517d09dbb", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:5013200339.1", "spisova_znacka": "1Sžz/4/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžz/4/2013 z 18. 2. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 18. februára 2014, sp. zn. 1Sžz/4/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:5013200339.1", "identifikacne_cislo": "5013200339", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dagmar Snopeková", "sudca_id": 12, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-dagmar-snopekova-12", "datum_vydania": "2014-02-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Nezákonný zásah orgánu verejnej správy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250v.odsek-4", "nazov": "§ 250v ods. 4 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250v.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250v"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250v"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/69d1323e-3e42-40d5-8f62-bb6517d09dbb", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:5013200339.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:5013200339.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:5013200339.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžz/4/2013\n5013200339\n18. 02. 2014\nJUDr., Ing. Miroslav Gavalec\nECLI:SK:NSSR:2014:5013200339.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr.\nMiroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Petra Paludu a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD. v právnej\nveci navrhovateľov: 1/ Ing. D. A., nar. XX.XX.XXXX., bytom E. XXX XX E., 2/ C. T., nar. XX.XX.XXXX,\nbytom M.,XXX XX Q., 3/ Ing. C. R., nar.XX.XX.XXXX, bytom C., XXX XX D., 4/ C. A., nar. XX.XX.XXXX,\nbytom R., XXX XX Q. 5/ C. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., XXX XX Q., 6/ F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom\nC.,XXXXX Q., 7/ G. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX XX Q., všetci zast: Ing. D. A. ako navrhovateľ\n1/, právne zast. JUDr. Dagmar Pikorovou, advokátkou, s adresou advokátskej kancelárie Gaštanová č.\n21, 010 07 Žilina, proti orgánu verejnej správy: Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdkova č. 36,\n817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, o návrhu pred nezákonným zásahom vykonaným orgánom verejnej\nsprávy, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky návrh navrhovateľov 1/-7/ zo dňa 03.04.2013 v spojení s doplneným\nnávrhom zo dňa 30.05.2013 z a m i e t a.\nÚčastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nSkutkový stav predchádzajúci zásahu\n1. Návrhom z 03. apríla 2013 označeným ako „Návrh na začatie konania vo veci preskúmania postupu\nSlovenského pozemkového fondu - Bratislava, regionálny odbor Žilina, či je v súlade s Ústavou\nSlovenskej republiky a reštitučným zákonom“ a podaním na Krajský súd v Žiline dňa 17.04.2013\nsa navrhovatelia domáhali, aby Krajský súd v Žiline na základe priložených dokladov spolu s\nadministratívnym spisom Obvodného pozemkového úradu v Žiline č. ObPÚ 2008/01152/R preskúmal, či\npostup Slovenského pozemkového fondu - Bratislava, ako aj Regionálneho odboru v Žiline v súvislosti\ns bezplatným prevodom iných pozemkov vo vlastníctve štátu v primeranej výmere a bonite, v akej\nboli pôvodné pozemky, o ktorých bolo rozhodované Obvodným pozemkovým úradom v Žiline tromi\nsamostatnými rozhodnutiami, a to zo dňa 28.08.2008, 26.02.2009 a 19.05.2011, ak je to možné v tej\nistej obci, v ktorej sa nachádza prevažná časť pôvodných pozemkov, do vlastníctva oprávnených osôb,\nje v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a reštitučným zákonom č. 503/2003 Z.z.\n2. Na základe uznesenia Krajského súdu v Žiline z 13. mája 2013 č. k. 21S/57/2013-54 požadujúceho\nod navrhovateľov, aby podľa § 43 ods. 1 a § 249 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku uviedli, aký\nkonečný návrh vo veci robia, navrhovatelia prostredníctvom podania doručeným na konajúci krajský\n\nsúd dňa 31.05.2013 sformulovali nasledujúcu požiadavku, že sa domáhajú vydania rozsudku, ktorým\nby Krajský súd v Žiline:\n„zakazuje odporcovi pokračovať v porušovaní práv navrhovateľov, a to určením ceny náhradného\npozemku vo výške 3,32 EUR/m2 (cena za stavebný pozemok) a následným krátením výmery\nprinavráteného pozemku a ukladá mu uvedenú cenu určiť podľa príslušnej BPEJ tak, aby bol pridelený\nnáhradný poľnohospodársky pozemok v primeranej výmere a bonite podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona č.\n503/2003 Z.z., ako v žiadosti o pridelenie náhradného pozemku zo dňa 03.12.2008 bolo navrhovateľmi\nRO SPF v Žiline navrhnuté, t.j. pridelenia náhradných pozemkov podľa § 6 ods. 7 zákona č. 503/2003 Z.z.\na § 1 ods. 3 Nariadenia vlády č. 237/2010 konkrétne poľnohospodársky pozemok CKN parc.č. 1387/3\nvedená na LV č. XXX v k.ú. R. s tým, aby ten bol oceňovaný na základe hodnoverných údajov katastra /\n§ 70 ods. 1 a § 71 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z./ podľa § 14 ods. 3 a 4 vyhlášky FMCM č. 289/1990\nZb., a nie ako stavebný pozemok podľa čl. XIV, ods. 4 interného pokynu GR SPF, podľa ktorého sa\npoľnohospodárske pozemky na základe územnoplánovacej informácie oceňujú ako stavebné pozemky\ni keď stavebnými pozemkami nie sú, a to do 15-tich dní od právoplatnosti rozsudku.“\nSúčasne požadovali, aby orgán verejnej správy zaplatil navrhovateľom náhradu trov konania.\n3. Na základe uvedeného doplnenia návrhu Krajský súd v Žiline zo dňa 11. septembra 2013 č. k.\n21S/57/2013-77 postúpil vec Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej v odôvodnení rozsudku len\n„Najvyšší súd“) ako súdu vecne príslušnému.\nSvoje rozhodnutie odôvodnil tým, že podľa obsahu a povahy podania posúdil krajský súd podanie\nnavrhovateľov ako návrh na začatie konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej\nsprávy podľa Piatej hlavy Piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej na účely rozsudku tiež\n„O.s.p.“) a ďalej v konaní postupoval podľa § 250v O.s.p.\nII.\nArgumenty o splnení podmienok\n4. Navrhovatelia ani v pôvodnom návrhu a ani v nasledujúcich podaniach, a to najmä po vyslovení\nprávneho názoru krajského súdu, že ide o konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánom\nverejnej správy, neposkytli súdom argumentáciu o splnení procesných podmienok uvedeného konania,\nt.j. o prípustnosti návrhu vzhľadom na to, že\n- subjekt označený ako Slovenský pozemkový fond je orgánom verejnej správy,\n- že ako orgán verejnej správy svojim konaním, ktoré nie je rozhodnutím, zasiahol, či už priamo alebo v\njeho dôsledku, do práv či oprávnených záujmov navrhovateľov, a tento zásah je nezákonný,\n- zásah trvá alebo hrozí jeho opakovanie,\n- navrhovatelia vyčerpali všetky prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, a\n- návrh bol podaný do 30 dní odo dňa, keď sa navrhovatelia o zásahu dozvedeli a súčasne nie neskôr,\nako jeden rok od vykonania zásahu.\n5. Takisto navrhovatelia ani nebrojili proti prekvalifikovaniu ich pôvodného návrhu z 03. marca 2013 na\nnávrh na začatie konania podľa § 250v O.s.p.\nIII.\nVyjadrenie orgánu verejnej správy/ stanovisko\n6. Vo svojom vyjadrení zo dňa 10.02.2014 orgán verejnej správy vyslovil názor, že\n\nA. nemôže s požadovanou parc. č. 1387 nakladať, nakoľko k nej boli uplatnené reštitučné nároky, o\nktorých nebolo zatiaľ rozhodnuté,\nB. nie je možné v konaní o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy otázku ocenenia\nnáhradného pozemku riešiť,\nC. návrh na začatie konania bol podaný po zákonom stanovenej lehote.\nIV.\nPrávne názory konajúceho súdu\n7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako vecne príslušný súd (§ 10 ods. 2\nv spoj. s § 246 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) sa oboznámil tak s návrhom a ďalšími podaniami účastníkov,\nnásledne preskúmal pripojené listinné dôkazy v rozsahu a z dôvodov uvedených v návrhu postupom\npodľa zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (v texte rozsudku tiež „O.s.p.“).\nNakoľko na nariadenom pojednávaní zistil, že procesná situácia, v ktorej sa navrhovatelia nachádzajú,\nnespĺňa zákonom predpokladané podmienky o konaní o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu\nverejnej správy, návrh v zmysle § 250v ods. 4 posledná veta O.s.p. zamietol ako neprípustný.\nPodľa § 250v ods. 3 O.s.p. návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých\npoužitie umožňuje osobitný predpis, alebo ak sa navrhovateľ domáha len určenia, že zásah bol alebo\nje nezákonný. Návrh musí byť podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom\ndozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo.\n8. Z vyššie uvedeného obsahu návrhu, ako aj doplnenie návrhu Najvyššiemu súdu vyplynulo,\nže navrhovatelia a ich právna zástupkyňa nevenovali dostatočnú pozornosť splneniu podmienok\nprípustnosti konania o ochrane pred nezákonným zásahom vymedzených v ustanovení § 250v O.s.p.\n(viď bod č. 4).\n9. Najvyšší súd už viackrát vo svojej judikatúre (napríklad rozsudok sp. zn. 5 Sžz/1/2009) zdôraznil,\nže základnou úlohou správneho súdu aplikujúceho ust. § 250v ods. 1 O.s.p. za účelom rozhodnúť\no návrhu smerujúcom proti tvrdenému zásahu orgánu verejnej správy je preveriť, či sa navrhovateľ\nskutočne prostredníctvom svojho návrhu domáha súdnej ochrany proti nezákonnej aktivite verejnej\nsprávy (materiálna stránka verejnej správy) a či navrhovateľom označená verejná správa skutočne\nako orgán verejnej správy takúto aktivitu vykonala (formálna stránka verejnej správy). Uvedené je\nmimoriadne dôležité, nakoľko Občiansky súdny poriadok vzhľadom na mnohopočetnosť foriem verejnej\nsprávy vo svojej 5. časti obsahuje v súlade s čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky viacero rôznych\nprostriedkov (mechanizmov) súdnej nápravy pochybení alebo nedostatkov verejnej správy, pričom výber\nkonkrétneho mechanizmu je ponechaný celkom na dispozičnej vôli účastníka.\n10. Na základe uvedeného súd konajúci v správnom súdnictve nesmie vo vzťahu k zvolenému\nprostriedku súdnej nápravy účastníkom zaujať žiadne iné stanovisko ako iba to, či tento prostriedok\nbol účastníkom zvolený správne vzhľadom na ním sledovaný cieľ. Navyše ho ani nesmie v konaní\nupozorňovať na nevhodnosť ním zvoleného prostriedku súdnej nápravy.\nPodľa § 250v ods. 1 prvá veta O.s.p. fyzická alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na\nsvojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie\nje rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo\nvykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú\nalebo hrozí jeho opakovanie.\nPodľa § 250v ods. 2 O.s.p. orgán, proti ktorému návrh smeruje, je orgán, ktorý podľa tvrdenia uvedeného\nv návrhu vykonal zásah; v prípade zásahu ozbrojených síl, ozbrojeného zboru alebo iného verejného\nzboru je to orgán, ktorý tento zbor riadi, alebo ktorému je taký zbor podriadený.\n\n11. Z vyššie citovaného ustanovenia pre Najvyšší súd vyplýva, že spoločným znakom pre priznanie\nsúdnej ochrany v prípade tvrdeného nezákonného zásahu orgánom verejnej správy je nežiaduci stav\nmajúci svoj základ v mimozákonnom aktivizmu (postupu, útoku) vo verejnej správe, a hoci sa nemal\nuskutočniť, tak sa v rozpore s požiadavkami zákonnosti konania zakotvenými v článku 2 ods. 2 ústavy\nrealizuje, a po vyčerpaní osobe dostupných opravných prostriedkov bez odozvy vo forme nápravy\ndôsledkov nezákonného zásahu návrh včas predložený súdu jednoznačne a urgentne vyžaduje súdnu\npomoc vo forme nápravy tohto, pre navrhovateľa spoločensky neúnosného stavu.\n12. V súvislosti s uvedeným Najvyšší súd už v svojej rozhodovacej činnosti dlhodobo zdôrazňuje\nnezastupiteľnú úlohu sťažnosti podanej podľa zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach, ktorej účelom\nje naplniť generálnu úlohu zákonnej nápravy (tzn. generálneho opravného prostriedku) v prípade\nnezákonných zásahov orgánov verejnej správy.\nTakisto osobitné právne úpravy môžu uprednostniť iné opravné prostriedky proti nezákonným zásahom\nv osobitných oblastiach verejnej správy. Jedným z možných prostriedkov je postup sťažovateľa podľa\nzákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý síce na takéto konanie predurčený\nnie je, avšak je možné podľa obsahu požadované informácie túto vyhodnotiť ako sťažnosť, poprípade\nnámietku voči postupu orgánu verejnej správy. V prejednávanej veci aj orgán verejnej správy takto\npostupoval.\nPodľa § 3 ods. 1 zák. č. 9/2010 Z.z. sťažnosť je podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby (ďalej\nlen \"sťažovateľ\"), ktorým\na) sa domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, o ktorých sa domnieva, že boli\nporušené činnosťou alebo nečinnosťou (ďalej len \"činnosť\") orgánu verejnej správy,\nb) poukazuje na konkrétne nedostatky, najmä na porušenie právnych predpisov, ktorých odstránenie je\nv pôsobnosti orgánu verejnej správy.\nPodľa § 3 ods. 1 zák. č. 9/2010 Z.z. podanie sa posudzuje podľa obsahu.\n13. Uvedená nezastupiteľnosť spočíva najmä v tom, že nielen navrhovateľ musí mať dojem, že upozornil\nna existenciu neželanej situácie, ale aj samotný orgán verejnej správy sa musí pred žiadosťou o\nposkytnutie súdnej ochrany „predsúdne“ dozvedieť o existencii situácie, ktorú navrhovateľ podľa svojho\nnajlepšieho svedomia a vedomia klasifikuje ako nezákonný zásah. A to preto, aby bol nielen informovaný\no dôvodoch, ktoré vedú navrhovateľa ku klasifikácii tejto situácie ako nezákonný zásah, ale najmä preto,\naby mohol k týmto argumentom zaujať svoj právny postoj s tým, že pokiaľ sa s nimi stotožní, tak aj tento\nnezákonný zásah bez súdnej pomoci v medziach svojej právomoci odstráni.\nV prípade, ak orgán verejnej správy sťažnosti ako predsúdnemu prostriedku nápravy nevyhovie, je\ninformovaný, že ďalším možným krokom sťažovateľa môže byť návrh na súdne konanie podľa § 250v\nO.s.p.\n14. Nepochybne aj proces vybavovania sťažnosti vymedzuje plynutie zákonnej 30 dňovej lehoty. V danej\nveci orgán verejnej správy brojil proti tomu, že navrhovateľovi túto lehota márne uplynula, čo preukazoval\nsvojim listom zo 14.12.2012 označeným ako „Oznámenie o výsledku prešetrenia námietok“.\n15. Najvyšší súd má z príloh pripojených k pôvodnému návrhu z 03. apríla 2013, a to najmä\n- zo žiadosti o poskytnutie náhrady (03.12.2008) požadujúcej pridelenie pozemkov v k.ú. R. na LV č. XXX,\n- zo stanoviska Slovenského pozemkového fondu z 11. januára 2013 reagujúceho na nespokojnosť\nnavrhovateľov s postupom vecne príslušných organizačných útvarov Slovensko pozemku fondu a na\nnezákonnosť interných predpisov tohto subjektu,\n- ako aj hore uvedeného oznámenia o výsledku prešetrenia námietok,\n\n- resp. z listín predložených občianskym splnomocnencom navrhovateľov krátkou cestou na pojednávaní\ndňa 18. februára 2014, t.j.\no Odpoveď na stanovisko k nezákonnému postupu v SPF pri uspokojovaní reštitučného nároku zo dňa\n22.01.2013,\no Rokovanie o pridelení náhradného pozemku - urgencia zo dňa 13.03.2013 a\no Reštitučné konanie podľa správneho poriadku zo dňa 09.04.2013 (všetky uvedené listiny spísané Ing.\nD. A.),\npreukázané, že navrhovatelia sa najneskôr zo stanoviska Slovenského pozemkového fondu z 11.\njanuára 2013 dozvedeli, že ich snahe o nápravu nimi tvrdeného nezákonného stavu pri prideľovaní\nnáhrady zo strany orgánu verejnej správy nebude vyhovené.\nZa tejto situácie boli navrhovatelia zaťažení povinnosťou podať návrh na začatie konania pred\nnezákonným zásahom orgánu verejnej správy najneskôr v 30 dňovej lehote, aby odvrátili hrozbu\nzamietnutia svoj návrh v návrhu z titulu neprípustnosti.\n16. Na pojednávaní vykonanom dňa 18. februára 2014 Najvyšší súd, ako je zrejmé zo zápisnice o\npojednávaní, bolo vykonané podrobné preskúmavanie nejasností týkajúcich sa procesu uplatnenia\nopravných prostriedkov zo strane navrhovateľov. Napriek pomerne detailne vedenému zisťovaniu\ndátumu, kedy sa navrhovatelia dozvedeli negatívne stanovisko zo strany Slovenského pozemkového\nfondu k ich požiadavkám na nápravu stavu, ktorý je predmetom súdneho konania o nezákonnom\nzásahu, právny zástupca spoločne so splnomocnencom navrhovateľov aj napriek zdôrazneniu vážnosti\npreukázania tejto skutočnosti pre vedenie ďalšieho konania nepreukázali, že by dodržali zákonnú 30\ndňovú lehotu, a Najvyšší súd preto ustálil, že najneskôr im uvedená tridsaťdňová lehota začala plynúť\nod dátumu 22.01.2013 (t.j. od dátumu spísania odpovedi na list Slovenského pozemkového fondu z 11.\njanuára 2013), hoci perfektný návrh bol podaný až 31.05.2013. Na pôvodný návrh podaný 17.04.2013,\nhoci aj tento nespĺňal požiadavku 230 dňovej lehoty, Najvyšší súd neprihliadol pre jeho nejasnosť.\nZ uvedených dôvodov Najvyšší súd nemohol po vyhlásení rozsudku zohľadniť ďalšie podklady, ktorých\nsa občiansky splnomocnenec navrhovateľov prítomný na pojednávaní domáhal.\n17. Takisto Najvyšší súd nemohol akceptovať ako efektívnu obranu argument právneho zástupcu\nnavrhovateľov, že objektívna jednoročná lehota bola zo strany navrhovateľov splnená. V súvislosti s\nuvedenou argumentáciou Najvyšší súd zdôrazňuje, že pre plynutie lehoty na súdnu ochranu v tomto\nkonaní je predovšetkým právne významné uplynutie subjektívnej lehoty.\nRovnako nemohol Najvyšší súd priznať relevanciu ďalším námietkam, ktoré navrhovatelia po obdŕžaní\nnegatívneho stanoviska z 11. januára 2013 ďalej uplatňovali prostredníctvom hore uvedených podaní z\n22.01.2013, 13.03.2013 a 09.04.2013.\nV.\n18. Na základe vyššie uvedených skutočností a vyslovených právnych názorov vyplýva, že navrhovateľ\noneskorene podal návrh na začatie konania o ochrane pred nezákonným zásahom, hoci navrhovateľ\ntvrdí opak, a preto jeho návrh, je nutné v zmysle § 250v ods. 3 O.s.p. kvalifikovať ako neprípustný.\nPodľa § 250v ods. 3 veta prvá O.s.p. platí, že návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal\nprostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, alebo ak sa navrhovateľ domáha len určenia,\nže zásah bol alebo je nezákonný. Ak súd dospeje k záveru o neprípustnosti návrhu, potom je povinný\nnávrh v zmysle § 250v ods. 4 O.s.p. in fine zamietnuť.\n19. Vzhľadom na hore uvedené skutkové zistenia a právne závery, ako aj na už spomenutú judikatúru\nNajvyššieho súdu, pri vyhodnotení aktuálnosti ktorej Najvyšší súd nezistil žiaden relevantný dôvod,\n\naby sa od nej odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového\nstavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska), rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku\nrozsudku.\n20. O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd v súlade s § 250v ods. 5 O.s.p.,\npodľa ktorého neúspešnému navrhovateľovi právo na náhradu trov tohto konania nevzniklo.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok (§ 250v ods. 7 O.s.p.).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}