{"guid": "e249e337-16e7-4ddc-ab88-e3127226f82b:0520ec4a-5f4f-47a5-9990-ff38156a4a52", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:5013200047.2", "spisova_znacka": "1Sdo/20/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sdo/20/2014 z 24. 9. 2014", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. septembra 2014, sp. zn. 1Sdo/20/2014, ECLI:SK:NSSR:2014:5013200047.2", "identifikacne_cislo": "5013200047", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2014-09-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zastavujúce odvolacie konanie"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-104.odsek-1", "nazov": "§ 104 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-104.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-104"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-246c.odsek-1", "nazov": "§ 246c ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-246c.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-246c"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-104", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-246c"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0520ec4a-5f4f-47a5-9990-ff38156a4a52", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:5013200047.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:5013200047.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:5013200047.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sdo/20/2014\n5013200047\n24. 09. 2014\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2014:5013200047.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: T., bytom XXX XX L., Y. XX/XX, proti\nodporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o starobný dôchodok,\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne zo dňa 16. januára 2013, č. 441 014 7450 0, o\ndovolaní navrhovateľa proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. apríla 2014, č.\nk. 10So/70/2013, jednohlasne takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky konanie z a s t a v u j e .\nŽiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania .\nodôvodnenie:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 30. apríla 2014, č. k. 10So/70/2013 potvrdil\nrozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 1. júla 2013, č. k. 24Sd/14/2013-41, ktorým krajský súd\npotvrdil rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovni, ústredie č. 441 014 7450 0 zo dňa 16. januára 2013.\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.\nŽalobca proti uvedenému rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (zo dňa 30. apríla 2014,\nč. k. 10So/70/2013) podal dovolanie. Žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací\nrozsudok odvolacieho súdu zo dňa 30. apríla 2014, č. k. 10So/70/2013 zmenil tak, že rozsudok Krajského\nsúdu zo dňa 1. júla 2013, sp. zn. 24Sd/14/2013-41 zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Žiline na nové\nkonanie a rozhodnutie. Zároveň žiadal, aby z dovolacieho konania boli vylúčení sudcovia najvyššieho\nsúdu: JUDr. Štefan Harabin, JUDr. Viera Nevedelová, JUDr. Zuzana Ďurišová, JUDr. Mária Zavdavská,\nJUDr. Peter Paluda, JUDr. Ľubica Filová, JUDr. Mária Usačevová, JUDr. Mariana Reiffová, JUDr. Alena\nAdamcová.\nRozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10So/70/2013 zo dňa 30. apríla 2014 bolo\nprávoplatne ukončené súdne konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného\nsprávneho orgánu podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku - ustanovujúcej správne súdnictvo.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky prejednal dovolanie navrhovateľa a dospel k záveru, že konanie o\nňom treba zastaviť.\nPre riešenie otázok, ktoré nie sú upravené v piatej časti Občianskeho súdneho poriadku sa primerane\npoužijú ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona; opravný prostriedok je v konaní podľa piatej\nčasti Občianskeho súdneho poriadku prípustný len vtedy, ak je to v tejto časti ustanovené (§ 246c ods.\n1, prvá a druhá veta O.s.p.).\n\nProti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný (§ 246c\nods. 1 tretia veta O.s.p.).\nDovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. (§\n236 ods. 1 O.s.p.).\nDovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom podľa tretej hlavy štvrtej časti Občianskeho súdneho\nporiadku. Vychádzajúc s citovanej právnej úpravy Občianskeho súdneho poriadku ustanovujúcej\nsprávne súdnictvo vyplýva, že proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný\nprostriedok nie je prípustný, teda vychádzajúc zo znenia právnej normy upravujúcej prípustnosť\nopravného prostriedku proti rozhodnutiu najvyššieho súdu je zrejmé, že proti rozhodnutiu najvyššieho\nsúdu nie je prípustný tak riadny ako aj mimoriadny opravný prostriedok a súčasne zo žiadneho\nustanovenia piatej časti Občianskeho súdneho poriadku ustanovujúcej správne súdnictvo nevyplýva\nprípustnosť dovolania proti rozhodnutiu najvyššieho súdu v správnom súdnictve. Z uvedeného plynie\nzáver, že najvyšší súd v správnom súdnictve nie je dovolacím súdom a teda ako súd dovolací nemá\nprávomoc konať, z ktorých dôvodov neprípustnosť dovolania je prekážkou ďalšieho konania v danej veci\npred najvyšším súdom.\nVzhľadom k uvedenému Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle § 104 ods. 1 v spojení s § 246c\nO.s.p. konanie vo veci zastavil, keďže nemal právomoc konať vo veci samej.\nPre úplnosť najvyšší súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 16. februára\n2010 číslo II. ÚS 65/2010 k prípustnosti dovolania v správnom súdnictve. V jeho publikovanom znení\nÚstavný súd Slovenskej republiky akceptuje výklad Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa\nktorého je dovolanie proti právoplatnému rozhodnutiu súdu podľa V. časti Občianskeho súdneho\nporiadku neprípustné, ako súladný so základným právom na súdnu ochranu.\nV odôvodnení uznesenia sa zaoberal aj nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS\n283/07, ktorým bol na určitý čas vyjadrený opačný právny názor na prípustnosť dovolania.\nÚstavný súd nálezom sp. zn. IV. ÚS 283/07 zrušil uznesenie najvyššieho súdu o odmietnutí dovolania\ndôvodiac, že tzv. zmätočné dovolacie dôvody sa vzťahujú aj na súdne rozhodnutia vydané podľa V.\nčasti Občianskeho súdneho poriadku. Argumentácia IV. senátu ústavného súdu bola založená na texte\nzáhlavia ustanovenia § 237 O.s.p., podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu, ak sú naplnené zmätočné dôvody.\nTýmto nálezom ústavný súd nepochybne autoritatívne dal na vedomie nielen konkrétnemu sťažovateľovi\nvo veci sp. zn. IV. ÚS 283/07, že jeho sťažnosť bola úspešná, ale zároveň (prostredníctvom internetu)\ntým oznamoval aj eventuálnym sťažovateľom, že do budúcna môžu podať dovolanie zo zmätočných\ndôvodov proti rozhodnutiu správneho súdu v prípade, ak sa tieto budú kryť s dôvodmi ústavnoprávnymi.\nZároveň tým aj najvyššiemu súdu naznačil, aby zmenil koncepciu prípustnosti dovolania v správnych\nveciach.\nÚstavný súd v uznesení zo 16. februára 2010 číslo II. ÚS 65/2010, ale uviedol, že otázka prípustnosti\ndovolania v správnom súdnictve mala byť pôvodne predmetom konania o zjednotení právnych názorov.\nZ rozpravy pléna ústavného súdu však vyplynulo, že citovaný nález ústavného súdu bol ojedinelým v\ninak konštantnej judikatúre ústavného súdu akceptujúcej neprípustnosť dovolania v správnych veciach,\na preto nie je nevyhnutné využiť procedúru zjednocovania právnych názorov. Napokon aj štvrtý senát\nakceptoval uvedený právny názor v náleze sp. zn. IV. ÚS 208/08 a v uznesení sp. zn. IV. ÚS 274/09.\nÚstavný súd Slovenskej republiky v doterajšej judikatúre vyslovil právny záver, podľa ktorého „niet\nžiadnych právnych pochýb o skutočnosti, že dovolanie je v správnom súdnictve neprípustné“ (II. ÚS\n87/09, IV. ÚS 208/08).\n\nÚstavný súd taktiež vylúčil možnosť, že by zastavením dovolacieho konania z dôvodu neprípustnosti\ndovolania mohlo dôjsť k odmietnutiu spravodlivosti s poukazom na to, že: „v civilnom dovolacom\nkonaní dohliada najvyšší súd prostredníctvom inštitútu dovolania na procesnú čistotu a jednotnosť\nrozhodovania v súdnych konaniach, ktorých podstatou je v zásade spor o súkromné právo prerokúvaný\nod začiatku na všeobecnom súde, oproti tomu je správne súdnictvo preskúmavaním zákonnosti\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, teda orgánov inej ako súdnej sústavy. Už správne súdnictvo je\nkontrolou inej sústavy, a tak zákonodarca nepovažoval za rozumné a účelné, aby kontrola verejnej\nsprávy bola ešte kontrolovaná prostredníctvom inštitútu dovolania. Okrem toho správne súdnictvo\nnemusí byť zjednocované prostredníctvom dovolania, pretože druhostupňové rozhodovanie najvyššieho\nsúdu v správnom súdnictve už túto funkciu plní. V danej súvislosti nesmie byť mätúce, že správne a\ncivilné súdnictvo sú zhodou historických okolností obsiahnuté v jednom procesnom kódexe“ (IV. ÚS\n208/08).\nPodanie dovolania v správnom súdnictve preto ani s poukazom na uznesenie IV. ÚS 283/07 neprichádza\ndo úvahy.\nV dôsledku tohto právneho názoru ústavného súdu nedošlo k zmene v rozhodovacej činnosti\nnajvyššieho súdu, a preto bolo konanie vo veci zastavené pre nedostatok podmienok konania.\nVzhľadom k tomu, že navrhovateľ v dovolaní podal súčasne námietku zaujatosti voči sudcom v dovolaní\nuvedených, ktorú námietku však nezdôvodnil, čím neboli splnené zákonné podmienky v zmysle § 15a\nods. 3 O.s.p., najvyšší súd napriek tomu skúmal, či v danom prípade u členov senátu 1Sdo nenastali\nokolnosti, v dôsledku ktorých by boli vylúčení z prejednania a rozhodnutia danej veci.\nPodľa § 14 ods.1,2,3 O.s.p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom\nna ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.\nNa súde vyššieho stupňa sú vylúčení i sudcovia, ktorí rozhodovali vec na súde nižšieho stupňa, a\nnaopak. To isté platí, ak ide o rozhodovanie o dovolaní.\nDôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej\nveci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach.\nPodľa § 15a ods.1,2,3,4,5 O.s.p. účastníci majú právo z dôvodov podľa § 14 ods. 1 uplatniť námietku\nzaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť.\nÚčastník môže uplatniť námietku zaujatosti podľa odseku 1 najneskôr na prvom pojednávaní, ktoré\nviedol sudca, o ktorého vylúčenie ide, alebo do 15 dní, odkedy sa mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý\nje sudca vylúčený.\nV námietke zaujatosti musí byť uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený,\na kedy sa účastník podávajúci námietku zaujatosti o dôvode vylúčenia dozvedel. Na podanie, ktoré\nnespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, súd neprihliadne; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu\nnepredkladá.\nNa opakované námietky zaujatosti podané z toho istého dôvodu súd neprihliadne, ak už o nich rozhodol\nnadriadený súd; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.\nAk sa námietka zaujatosti týka len okolností ustanovených v § 14 ods. 3, súd na námietku zaujatosti\nneprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.\nNajvyšší súd zo skutkových okolností zistil, že v dôchodkovej veci navrhovateľa sudcovia, voči ktorým\nnavrhovateľ v dovolaní vzniesol námietku zaujatosti, v minulosti konali a rozhodovali v iných veciach rozsudok NS SR sp. zn. 3So 49/2004 zo dňa 26. augusta 2004, rozsudok NS SR sp. zn. 7So/125/2009\nzo dňa 25. augusta 2010, rozsudok NS SR sp. zn. 9So/190/2011 zo dňa 31. októbra 2012., - JUDr.\n\nHenčeková Jana, JUDr. Závadská Elena, JUDr. Reiffová Mariana, JUDr. Adamcová Alena, JUDr.\nNevedelová Viera, JUDr. Filová Ľubica, JUDr. Usačevová Mária.\nV konaní vedenom na Najvyššom súde SR sp.zn. 10So/70/2013 konal a rozhodol najvyšší súd v senáte\nzloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a\nJUDr. Petra Paludu.\nVzhľadom k tomu, že v zmysle právnej úpravy ustanovenej v § 14 ods.2 O.s.p. na súde vyššieho stupňa\nsú vylúčení i sudcovia, ktorí rozhodovali vec na súde nižšieho stupňa, a naopak a to isté platí, ak ide\no rozhodovanie o dovolaní, sudcovia - JUDr. Henčeková Jana, JUDr. Závadská Elena, JUDr. Reiffová\nMariana, JUDr. Adamcová Alena, JUDr. Nevedelová Viera, JUDr. Filová Ľubica, JUDr. Usačevová Mária,\nJUDr. Zuzana Ďurišová a JUDr. Peter Paluda, voči ktorým navrhovateľ v dovolaní vzniesol námietku\nzaujatosti, konali a rozhodovali vo veciach týkajúcich sa dôchodku navrhovateľa - rozsudok sp. zn. 3So\n49/2004 zo dňa 26. augusta 2004, rozsudok sp. zn. 7So/125/2009 zo dňa 25. augusta 2010, rozsudok\nsp. zn. 9So/190/2011 zo dňa 31. októbra 2012, rozsudok sp. zn. 10So/70/2013 zo dňa 30. apríla 2014,\ntáto skutočnosť ich so zákona vylučuje z rozhodovania o dovolaní v predmetnej veci. Pokiaľ žalobca\nv dovolaní vzniesol námietku zaujatosti aj voči JUDr. Štefanovi Harabinovi, túto námietku v súlade s\nprávnou úpravou ustanovenou v § 15a ods. 3 O.s.p. nezdôvodnil, s poukazom na to, že JUDr. Štefan\nHarabin nie je v zmysle rozvrhu práce pre rok 2014 ani členom dovolacích senátov správneho kolégia,\na preto súd na túto námietku neprihliadol a vec nadriadenému súdu (inému senátu najvyššieho súdu)\nnepredložil.\nO náhrade trov konania najvyšší súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 246c\nO.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie bolo zastavené\na u žiadneho z účastníkov nezistil zákonný nárok na ich náhradu.\nVzhľadom na všetky uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako to je\nuvedené vo výroku tohto uznesenia.\nSenát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 5:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}