{"guid": "2d68e7ed-4ba7-4476-9cc7-91be571bd0ea:1ecefa04-0f51-47ee-aa51-06c7a3c67827", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:5012200955.1", "spisova_znacka": "8Sžo/66/2013", "nazov": "Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/66/2013 z 20. 11. 2014", "citacia": "rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 20. novembra 2014, sp. zn. 8Sžo/66/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:5012200955.1", "identifikacne_cislo": "5012200955", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Melicher", "sudca_id": 14, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-peter-melicher-14", "datum_vydania": "2014-11-20", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-3.odsek-3", "nazov": "§ 3 ods. 3 zákona č. 82/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-3.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/82-2005/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/82", "nazov": "zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/82", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/82-2005"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/82#paragraf-3"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1ecefa04-0f51-47ee-aa51-06c7a3c67827", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:5012200955.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:5012200955.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:5012200955.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžo/66/2013\n5012200955\n20. 11. 2014\nMgr. Peter Melicher\nECLI:SK:NSSR:2014:5012200955.1\n\nRozhodnutie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra Melichera a\nčlenov senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a JUDr. Eleny Kováčovej, v právnej veci žalobcu: L. V., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/X, XXX XX G., zastúpený advokátkou JUDr. Zuzanou Baloghovou, so\nsídlom Madačova 7, 034 01 Ružomberok, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova\n10, 040 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. S/2012/02767-2.1, O-187/2012\nzo dňa 15. októbra 2012, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k.\n21S/130/2012 - 61 zo dňa 26. júna 2013, jednohlasne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/130/2012 - 61 zo dňa 26.\njúna 2014, p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Žiline rozsudkom č. k. 21S/130/2012 - 61 zo dňa 26.06.2013 podľa § 250j ods. 1\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.\") zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia\nrozhodnutia žalovaného č. S/2012/02767-2.1, O-187/2012 zo dňa 15.10.2012, ktorým bolo potvrdené\nrozhodnutie prvostupňového správneho orgánu (Inšpektorátu práce Žilina) č. 274/2012-IZA-2.3./pok/R/\nB zo dňa 22.08.2012, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta za porušenie § 3 ods. 3 v nadväznosti na\n§ 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 82/2005 Z. z.\") vo výške 2000 Euro.\nKrajský súd konštatoval, že preskúmal napadnuté rozhodnutia z tých dôvodov, ktoré ako dôvody\nnezákonnosti žalobca uplatnil v žalobe. Krajský súd poukázal na to, že z vykonaného dokazovania\n(oboznámením sa s obsahom administratívneho spisu) mal za preukázané, že p. X. U. vykonával pre\nžalobcu závislú prácu vodiča bez riadne založeného pracovného pomeru, čím žalobca naplnil náležitosti\nskutkovej podstaty správneho deliktu nelegálneho zamestnávania podľa ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti\nna ust. § 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z. z. Poukázal na to, že prvostupňové rozhodnutie, ako aj\nrozhodnutie žalovaného boli vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci. Z výroku\nrozhodnutia je zrejmé ako správny orgán rozhodol a výrok rozhodnutia nie je vnútorne rozporný, pričom\nv odôvodnení je uvedené akými úvahami sa správny orgán riadil. Aké dôkazy vykonal, z akého dôvodu\nniektoré navrhované dôkazy nepripustil a ako sa vysporiadal s námietkami žalobcu. Preto žalobu podľa\n§ 250j ods. 1 O.s.p. ako nedôvodnú zamietol a nepriznal žalobcovi náhradu trov konania.\nProti uvedenému rozhodnutiu krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolal žalobca, ktorý ho považuje\nza nezákonný z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, ako aj z dôvodu, že konajúci súd\nvec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenia právneho predpisu.\n\nŽalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyni uviedol, že postup prvostupňového správneho\norgánu vykazuje znaky porušenia ust. § 3 ods. 1 ,2 a 5, § 17 ods. 1, § 27 , § 32 ods. 1 a § 34 ods. 1 a\n5 zákona č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku, čo malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia\nna základe nedostatočne zisteného skutkového stavu. Podľa jeho názoru mal konajúci súd rozhodnutie\nzrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. c/, d/ a e/ O.s.p.\nPoukázala na to, že krajský súd evidentne pochybil, keď v rozpore s judikatúrou Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky (sp. zn. 2Sž/24/2011, 3Sžn/68/2004, 3Sž/85/2007, 8Sžo/28/2007 a\n8Sžo/147/2008) nebral do úvahy skutočnosť, že trestanie za správne delikty musí vychádzať z čl. 6\nods. 1 Dohovoru a musí podliehať rovnakému režimu ako trestnému postihu za trestné činy. Podľa jej\nnázoru však správny orgán nielenže nepostupoval v súlade s § 2 ods. 10 Trestného poriadku ale ani v\nsúlade s ust. § 3 ods. 2 , § 32 ods. 1 a s § 46 Správneho poriadku, ignorujúc pritom všeobecnú zásadu\n„in dubio pro reo\", a že sankciu možno uložiť iba za delikt len na základe presne a úplne zisteného\nskutkového stavu veci. Poukázala na to, že rozhodnutie o uložení sankcie vychádza len z Priebežného\nprotokolu o kontrole, ktorý je však len jednostranným úkonom správneho orgánu, ktorý nemá charakter\nverejnej listiny, ktorá by potvrdzovala pravdivosť toho, čo je na nej osvedčené, resp. potvrdzované.\n(Nález ÚS ČR č. 788/2002). Ďalším dôkazom je nepochybne vyhlásenie žalobcu o tom, že X. U. nebol\nv zamestnaneckom pomere so žalobcom, pričom do tejto skupiny dôkazov patrí aj čestné vyhlásenie p.\nJ. V.. Tieto pochybnosti v zistenom skutkovom stave mal žalobca odstrániť.\nPodľa žalobcu mal prvostupňový súd zrušiť rozhodnutie aj podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. z dôvodu,\nže je potrebné vymedziť za čo je subjekt postihnutý, popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu\njeho spáchania, prípadne uvedenie iných skutočností.\nDôvodom na zrušenie rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. v konaní bola zistená taká vada,\nktorá má vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Za túto vadu možno považovať porušenie na\nposkytnutie práva na obhajobu a inú právnu ochranu, reprezentované najmä právom na nazretie do\nspisov a oboznámenie sa s podkladmi rozhodnutia. Poukázala na to, že jej ako právnej zástupkyni\nnebolo umožnené nahliadnuť do administratívneho spisu.\nPoslednými dôvodmi na zrušenie napadnutého rozsudku je skutočnosť, že prvostupňový súd sa\nnevysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalobcu, a teda nie je súladný s ust. § 157 ods. 2\nO.s.p. a nedostatok času na prípravu obhajoby.\nNavrhla napadnuté rozhodnutie krajského súdu zmeniť tak, že zruší rozhodnutie žalovaného a vec mu\nvráti na ďalšie konanie a zároveň zaviaže žalovaného na náhradu trov konania (70,00 Euro súdny\npoplatok a 741,73 Euro trovy právneho zastúpenia).\nK odvolaniu žalobcu sa vyjadril na základe výzvy žalovaný, ktorý navrhol rozsudok potvrdiť, pričom\npoukázal na to, že tento rozsudok považuje za zákonný a vecne správny a vychádza zo spoľahlivo\nzisteného skutkového stavu veci a navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.\nPodľa jeho názoru bolo porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania dostatočne a jednoznačne\npreukázané, bez prípustnosti o správnosti úvah správneho orgánu, ktoré viedli k predmetnému postihu\nza správny delikt. Preto nemôže akceptovať zásadu „in dubio pro reo\", keďže z vykonaného dokazovania\njednoznačne vyplynul záver, že žalobca sa skutočne dopustil nelegálneho zamestnávania vo vzťahu\nk fyzickej osobe - p. U. tak, ako počas výkonu inšpekcie zistil prvostupňový správny orgán. Právne\nneobstojí ani argumentácia žalobcu o tom, že svoje rozhodnutie oprel žalovaný a prvostupňový správny\norgán iba o Priebežný protokol o kontrole, nakoľko súčasťou spisu je aj úradný záznam OR PZ, ODI\nRužomberok, v ktorom príslušníci PZ jasne deklarujú skutočnosť, že dňa 20.05.2011 v čase od 2200 do\n2400 vykonali kontrolu nelegálneho zamestnávania v spolupráci s inšpektorátom práce a v rámci kontroly\nzastavovali výlučne vozidlá taxislužby alebo osobnej prepravy. X. U. zároveň podpísal správnosť týchto\nzistení správnym orgánom, ktorý potvrdzuje skutočnosť, že žalobca využíval závislú prácu menovanej\nosoby bez toho, aby s ňou založil pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce.\nPokiaľ išlo o nariadenie ústneho pojednávania, je na rozhodnutí správneho orgánu, či k takémuto úkonu\npristúpi alebo nie, pričom z predložených dôkazov mal jednoznačne preukázané, že k nelegálnemu\nzamestnávaniu došlo.\n\nPokiaľ išlo o nepripustenie dôkazu - čestného vyhlásenia p. V., žalovaný dodal, že jeho názor je\nobsiahnutý vo vyjadrení k žalobe z 11.03.2013.\nZároveň uviedol, že výrok rozhodnutia je dostatočne zrozumiteľne formulovaný tak, aby nemohol byť\nzamenený s iným skutkom a poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n8Sžo/28/2007.\nNesúhlasí ani s tvrdením právnej zástupkyni žalobcu, že jej nebolo umožnené preštudovať\nadministratívny spis. Na základe záznamu z 05.09.2012 je evidentné, že právna zástupkyňa nahliadala\ndo spisu č. 1590/2011 a boli jej poskytnuté tie doklady, ktoré nepodliehajú povinnosti mlčanlivosti\nstanovenej v ust. § 8 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z. a je toho názoru, že postup bol legitímny a pri\nneposkytnutí informácie o podnete postupoval v súlade s ust. § 23 ods. 3 Správneho poriadku.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.)\npreskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že\nodvolaniu žalobkyne nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania\npodľa ustanovenia § 250ja ods. 2, § 214 ods. 2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol\nzverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk>. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 20.\nnovembra 2014 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).\nPodľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\nPodľa § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak\nsa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb.\nÚlohou krajského súdu v predmetnej veci bolo postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti\nObčianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o žalobách) rozhodnúť o žalobe proti\nprávoplatnému rozhodnutiu žalovanej.\nKrajský súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal a vyvodil správne skutkové aj právne závery,\nktoré náležite aj odôvodnil, a s ktorými sa odvolací súd v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu\nstotožnil a považuje ich za svoje vlastné.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnutý\nrozsudok krajského súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 247 a nasl. O.s.p. a § 250ja ods. 3\nveta druhá O.s.p. potvrdil.\nNa zdôraznenie argumentácie prvostupňového súdu poukazuje na to, že súdy konajúce o žalobách\nproti rozhodnutiam správnych orgánov podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. nie sú súdmi skutkovými\nale súdmi preskúmavacími, preto nevykonávajú dôkazy v konaní tak, ako je to pri civilných žalobách,\nv civilnom sporovom konaní. Na základe toho potom ani nie sú viazané návrhmi účastníka vykonávať\nv daných veciach dokazovanie. Dokazovanie totiž vykonáva správny orgán, ktorého rozhodnutie sa\npreskúmava, pričom, ak by bolo dokazovanie vykonané nedostatočne, teda tak, že by nebol náležite\nzistený skutkový stav veci, súd by napadnuté rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie\nza účelom doplnenia zistenia skutkového stavu veci. Takáto situácia však v tomto prípade nenastala.\nSprávne orgány oboch stupňov dostatočne zistili skutkový stav veci a správne rozhodli o tom, že žalobca\n\nv administratívnom konaní nevyvrátil skutočnosť, že by p. X. U., pre neho v čase kontroly nevykonával\nzávislú činnosť, pričom žalobca nemal s uvedenou osobou uzatvorený pracovnoprávny vzťah podľa\nZákonníka práce, čím došlo zo strany žalobcu k porušeniu § 3 ods. 3 v nadväznosti na § 2 ods. 2\npísm. a/ zákona č. 82/2005 Z. z., teda k nelegálnemu zamestnávaniu, ktoré zistil Inšpektorát práce Žilina\nspoločne s OR PZ ODI Ružomberok dňa 20.05.2011 od 2200 hod. do 2400 hod. a kedy o 2330 hod. bolo\nzastavené vozidlo FIAT MAREA ev. č. G., ktoré viedol ako vodič X. U., bytom U. č. XXX, ktorý vykonával\nprepravu osôb na základe údajnej dohody o vykonaní práce s žalobcom.\nPredmetom súdneho prieskumu je zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. S/2012/02767-2.1, O-187/2012\nzo dňa 15.10.2012, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu (Inšpektorátu\npráce Žilina) č. 274/2012-IZA-2.3./pok/R/B zo dňa 22.08.2012, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta za\nporušenie § 3 ods. 3 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a\nnelegálnom zamestnávaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 82/2005 Z. z.\") vo výške\n2000 Euro.\nVzhľadom na obsah odvolacích námietok sa najvyšší súd prvotne zaoberal namietaným nedostatkom\ndôvodov v rozsudku súdu prvého stupňa, pokiaľ sa jednalo o v žalobe vytýkaný nedostatok dôvodov\nrozhodnutia žalovaného.\nV súvislosti s námietkou žalobcu ohľadne záveru, že nebol dostatočne zistený skutkový stav a\nneboli zohľadnené čestné prehlásenia p. V. a žalobcu odvolací súd poznamenáva, že predmetnými\nprehláseniami nemohlo dôjsť k spochybneniu, ktoré vyplynuli z kontroly vykonávanej Inšpektorátom\npráce Žilina na nelegálne zamestnávanie, a ktoré by svedčili použitiu zásady „in dubio pro reo\". Tieto\nprehlásenia súd považuje za účelové, ktorých cieľom bolo dosiahnuť priaznivejšie rozhodnutie, pričom\nzo strany X. U. neboli urobené bezprostredne popri vykonaní kontroly ale až neskôr a mohli byť niekým\novplyvnené.\nTaktiež neobstojí ani námietka ohľadom nevykonania ústneho pojednávania nakoľko z dikcie ust. § 21\nods. 1 Správneho poriadku takáto povinnosť správneho orgánu nie je obligatórna a žalobca nepredložil\niné dôkazy, ktoré by bolo potrebné prejednať na ústnom pojednávaní, takže ústne pojednávanie by v\ndanom prípade nebolo účelné a hospodárne. Taktiež neobstojí ani námietka ohľadom nespristúpnenia\nadministratívneho spisu, nakoľko zo záznamu spísaného dňa 05.09.2012 na Inšpektoráte práce v Žiline\nvyplýva, že právnej zástupkyni bolo umožnené nahliadnuť do spisu okrem tej časti, ktorá podlieha\nzachovaniu mlčanlivosti a nemali by na riadne zastupovanie žalobcu vplyv a správne postupoval v súlade\ns ust. § 23 ods. 3 Správneho poriadku a za použitia § 8 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z. Taktiež odvolací\nsúd považuje za nedôvodné námietky týkajúce sa nedostatočného odôvodnenia rozsudku súdu prvého\nstupňa a to s ohľadom na vyššie uvedené zhrnutie odvolacieho súdu.\nZáverom je nutné poznamenať, že neobstojí ani tvrdenie právnej zástupkyni žalobcu, že nemala\ndostatočný čas na prípravu zastupovania žalobcu nakoľko dňa 17.08.2012 zaslala správnemu orgánu\nprvého stupňa svoj návrh, ktorým žiadala konanie zastaviť podľa § 30 ods. 1 písm. h/ Správneho\nporiadku.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky sa na základe vyššie uvedených dôvodov stotožnil s rozsudkom\nKrajského súdu v Žiline a nepovažujúc námietky žalobcu za dôvodné, napadnutý rozsudok postupom\npodľa § 219 ods. 1 a 2 OSP ako vecne správny potvrdil, pričom v podrobnostiach naň odkazuje.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1\nveta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, keďže žalobca úspešný\nnebol a žalovanému v takomto konaní náhrada trov neprináleží.\n\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}