{"guid": "d3bf5a60-d6ce-4229-9661-87cc59eda277:51c3a471-8039-4fdb-9702-07b91b4ec91e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:5012200496.1", "spisova_znacka": "6Sžf/36/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/36/2013 z 30. 4. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. apríla 2014, sp. zn. 6Sžf/36/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:5012200496.1", "identifikacne_cislo": "5012200496", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Hargaš", "datum_vydania": "2014-04-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-51"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-51"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/51c3a471-8039-4fdb-9702-07b91b4ec91e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:5012200496.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:5012200496.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:5012200496.1/text", "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžf/36/2013\n5012200496\n30. 04. 2014\nJUDr. Jozef Hargaš\nECLI:SK:NSSR:2014:5012200496.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a členiek\nsenátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci žalobcu : AL, s.r.o.,\nHlinická cesta 1319, Bytča, IČO : 36410438, zastúpeného JUDr. Jankou Chorvátovou, advokátkou so\nsídlom v Žiline, Alexandra Rudnaya 23, proti žalovanému : Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,\nso sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, v konaní o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia\nžalovaného č. 1020508/1/919967/2012 z 13. apríla 2012, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského\nsúdu v Žiline č. k. 21S/68/2012-31 zo 7. novembra 2012, jednomyseľne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/68/2012-31 zo 7.\nnovembra 2012, p o t v r d z u j e .\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Žiline (ďalej v texte rozhodnutia len ako „krajský súd\"\nalebo „prvostupňový súd\") podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.\")\nzamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\n1020508/1/919967/2012 z 13. apríla 2012, ktorým podľa § 48 ods. 5 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní\na poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zák. č. 511/1992 Zb.\" alebo „zákon o správe daní a poplatkov\") potvrdil dodatočný platobný výmer\nDaňového úradu Bytča č. 691/230/26639/11/Sul z 12. decembra 2011, ktorým podľa § 44 ods. 6 písm.\nb/ bod 1 zák. č. 511/1992 Zb. bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH\")\nza zdaňovacie obdobie september 2009 v sume 909, 94 €.\nPrvostupňový súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že po preskúmaní žaloby v rozsahu žalobných\ndôvodov dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Poukázal na to, že v rámci daňovej kontroly bol\nvyhotovený znalecký posudok T. č. 19-1/2001, dôvodom pre vyhotovenie ktorého bola skutočnosť, že v\núčtovníctve žalobcu sa nachádzali obsahovo totožné doklady, ktoré mali byť vyhotovené elektronickou\nregistračnou pokladnicou (ďalej len „ERP\") N. , ktoré mali vo svojom účtovníctve zaúčtované viaceré\ndaňové subjekty. Správca dane požiadal znalca, aby na základe expertízy určil, ktoré doklady sú\noriginály, vytlačené na príslušnej ERP pokladnici a ktoré sú falzifikáty. Jednalo sa o porovnávanie\noriginálnych dokladov z ERP, a to denných uzávierok ERP za rok 2009 a kópií dokladov z ERP\nzabezpečených na miestnom zisťovaní, ktoré predložil žalobca v priebehu daňovej kontroly. Znalec vo\n\nsvojom znaleckom posudku určil, ktoré doklady sú pravé a ktoré sú falzifikáty s tým, že aj súd sa stotožnil\ns názorom, že na základe zistených znakov bolo možné konštatovať, že sporné pokladničné doklady\nzaúčtované v účtovníctve žalobcu v roku 2009 ako výdavkové pokladničné doklady (tam špecifikované)\nsú pravé, pričom u ostatných skonštatoval, že ide o falzifikáty. Uvedené vyplýva zo záveru znaleckého\nposudku, podľa ktorého doklady, ktoré vykazujú posun (zmenšenie medziriadkových znalostí) nemohli\nbyť tlačené v matricovom móde, ale boli vytvorené v nejakom grafickom alebo textovom editore, resp.\nna ich tlač bola použitá iná ihličková (druhovo zhodná) tlačiareň. Na základe takto zisteného skutkového\nstavu správca dane uznal odpočet DPH iba z predložených dokladov vyhotovených ERP od dodávateľa\nN., ktoré boli označené ako pravé doklady a neuznal odpočet DPH z dokladov označených za falzifikáty.\nVzhľadom teda k tomu, že neboli splnené podmienky na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, ktoré\nsú uvedené v § 49 ods. 1, resp. § 49 ods. 2 písm. a/ v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a/ zákona\nč. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH\"\nalebo „zák. č. 222/2004 Z. z.\") , nebol uznaný nárok na nadmerný odpočet z predmetných pokladničných\ndokladov za obdobie september 2009, nakoľko bolo preukázané, že žalobca od dodávateľa (N. L.),\nnemá doklad považovaný v zmysle § 71 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z., resp. § 1 ods. 3 vyhlášky č.\n55/1994 Z. z. za doklad vyhotovený dodávateľom, ktorý tovar dodal, keď predmetné doklady boli znalcom\noznačené za falzifikáty. Z uvedeného dôvodu prvostupňový súd skonštatoval, že žalobca v predmetnom\nkonaní pred daňovými orgánmi neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal oprávnenosť nárokového\nodpočtu dane vierohodnými dokladmi. Súd v tejto veci poukázal na ust. § 29 ods. 1, resp. § 29 ods. 8\nzák. č. 511/1992 Zb. a z týchto dôvodov sa nestotožnil s názorom žalobcu, že žalovaný porušil zásady\ndaňového konania vyjadrené v zákone č. 511/1992 Zb.\nNámietku žalobcu, že správca dane vyhotovil Dodatok č. 1 k protokolu, ktorý neprerokoval so žalobcom\na neumožnil mu zákonným spôsobom vyjadriť sa, súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Správca dane zaslal\nžalobcovi dňa 15. novembra 2011 výzvu č. 691/320/21792/2011/Fk na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho\nprerokovanie, ktorú žalobca prevzal dňa 16. novembra 2011. Žalobca sa k protokolu písomne vyjadril\nlistom zo dňa 23. novembra 2011 a 28. novembra 2011. Na základe uvedeného (vyjadrenia) správca\ndane vyhotovil dodatok k protokolu dňa 30. novembra 2011, ktorý žalobca odmietol podpísať z dôvodu,\nže ho považuje za nezákonný, pretože zo strany správcu dane nebola dodržaná\n8-dňová lehota.\nZákon o správe daní a poplatkov č. 511/1992 Zb. neukladá správcovi dane povinnosť zaslať daňovému\nsubjektu dodatok k protokolu, ten podľa § 15 ods. 10 sa stáva súčasťou protokolu, ktorý sa prerokuje a\ndoručí daňovému subjektu v deň prerokovania protokolu a nemá pridelené samostatné číslo konania.\nZ uvedeného dôvodu správca dane postupoval pri ukončení daňovej kontroly v súlade s ust. § 15 ods.\n10 a12 zák. č. 511/1992 Zb.\nK námietke žalobcu, že správca mu neumožnil, aby sa podrobnejšie oboznámil so znaleckým posudkom\nč. 19-1/2011 poukázal na Zápisnicu z ústneho pojednávania č. 691/320/21608/2011/Fk zo dňa 11.\nnovembra 2011, z ktorej vyplýva, že žalobca mal možnosť uplatniť námietku, resp. vzniesť návrh na\npodrobnejšie oboznámenie sa so znaleckým posudkom, čo však žalobca neurobil.\nNa základe uvedeného súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je v súlade so\nzákonom, a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.\nO náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi právo\nna náhradu trov konania nepriznal.\nII.\nProti tomuto rozsudku prvostupňového súdu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, ktoré odôvodnil\nskutkovými a právnymi rozpormi záverov súdu, z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a/, c/, d/ a\nf/ O.s.p. V konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., pretože súd prvého stupňa neúplne\nzistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich\nskutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie\nsúdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Napadnutý rozsudok trpí tým nedostatkom, že v\nňom prvostupňový súd nedostatočným a nepreskúmateľným spôsobom odôvodnil aj svoj právny záver.\nŽalobca sa pridŕžal tvrdení uvedených v samotnej žalobe, ktoré označil v celom rozsahu za odvolacie\ndôvody a ďalej poukázal na tvrdenia, uvedené na súdnom pojednávaní dňa 7. novembra 2012, kde\n\nsúdu uviedol pochybnosť i o správnosti a zákonnosti samotného znaleckého posudku v uvedenej veci,\nv nadväznosti na spôsob oboznámenia s jeho obsahom samotného daňového subjektu, ktorý prišiel na\nústne pojednávanie, tam mu bol tento jediný a zásadný listinný dôkaz predložený len k nahliadnutiu a\nsúd sa teda vysporiadal s takýmto spôsobom oboznámenia sa s listinným dôkazom tak, že konštatoval\nnečinnosť a mlčanie kontrolovaného daňového subjektu.\nŽalobca trval na dôvodoch odvolania tak, ako boli špecifikované v samotnej žalobe, ktorá bola\nnapadnutým rozsudkom zamietnutá v celom rozsahu. Prvostupňový súd nezistil dostatočne skutočný\nstav veci a vykonal jednostranné dokazovanie v intenciách vyjadrenia žalovaného správneho orgánu\na ním vedeného daňového konania a jemu predchádzajúcej daňovej kontroly, čím porušil ustanovenia\no zásadách daňového konania v § 2 v spojení s § 29 ods. 2, 4 zákona č. 511/1992 Zb. Žalobca\nnaďalej tvrdil, že od dodávateľa N., X. nakupoval tovar, ktorý aj preukázateľne nadobudol, čo preukázal\npredloženými dokladmi. Žalobca o spornom tovare viedol riadne účtovné doklady, pričom zdôraznil,\nže nákup materiálu realizoval platbou v hotovosti, čo preukázal pokladničnými dokladmi a tržba mala\nbyť zaevidovaná dodávateľom materiálu prostredníctvom elektronickej registračnej pokladnice. To, že\ndodávateľ poprel dodanie tovaru len preto, že on zanedbal plnenie si svojich daňových povinností predsa\nnesmie byť na ťarchu žalobcu a dotknutého daňového subjektu. Nie je pravda, že dodávateľ N. mu\nsporný tovar nedodal a skutočnosť, že nezaúčtoval účtovné doklady, nie je chybou žalobcu a nie je ani\njeho zákonnou povinnosťou overovať túto skutočnosť.\nPodľa žalobcu bolo vykonané nedostatočné zisťovanie ohľadne jednotlivých druhov a množstva\npredaných materiálov. Neboli vykonané všetky navrhované dôkazné prostriedky, súd prvého stupňa sa\nrovnako, ako žalovaný správny orgán nezaoberal celým obsahom odvolania a v ňom uvádzaných a\npreukázateľných tvrdení žalobcu. V tomto celom bol teda daný nezákonný postup súdu prvého stupňa\nz hľadiska nesprávnej aplikácie noriem hmotného práva v uvedenej veci. Nezákonnosť napadnutého\nrozsudku bola daná i v tom, že sa Krajský súd v Žiline sa uspokojil s púhym konštatovaním\nzákonnosti priebehu dokazovania u správcu dane a žalovaného správneho ?orgánu a nevysporiadal\nsa s procesnými výhradami proti postupu žalobcu počas celého priebehu konania, najmä v jeho závere\nukončenia daňovej kontroly; rovnako aj s poukazom na súdne pojednávanie a v ňom tvrdené skutočnosti\ntieto nijako v napadnutom rozsudku neriešil a sústredil sa len na listinný dôkaz vykonaný znaleckým\nposudkom a na nečinnosť a nezhovorčivosť samotného daňového subjektu v uvedenej veci, ktorá mu\nmá byť na jeho ťarchu a pre tak správny orgán ako i súd je znakom súhlasu, či súhlasného prejavu vôle\ns tým, s čím bol náhle, bez náležitej prípravy a oboznámenia sa daňový subjekt konfrontovaný. Uvedený\nvýklad prejavu vôle daňového subjektu je v rozpore s Občianskym zákonníkom, odporuje právu vyjadriť\nsa ku všetkým skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole ako i k spôsobu ich zistenia (§ 15 ods. 4 písm.\ne/ zákona č. 511/1992 Zb.), pričom i uvedené oprávnenie kontrolovaného daňového subjektu má právo\nrealizovať v primeranej lehote, na umožnenie ktorej je správca dane zo zákona povinný (§ 13 ods. 1\ncitovaného zákona). Neobstojí teda argumentácia tak súdu ako i žalovaných správnych orgánov, že bola\nžalobcovi ako kontrolovanému daňovému subjektu poskytnutá dostatočná, minimálne resp. spravidla 8dňová lehota na riadne oboznámenie sa s dodatkom č. 1 k predmetnému protokolu z daňovej kontroly,\nktorý je neopomenuteľným predpokladom na začatie vyrubovacieho konania a následne na dodatočné\nvyrubenie dane. Súd v napadnutom rozsudku úzko, bez vzájomných súvislosti vyhodnotil zhromaždené\nlistinné dôkazy, ktoré sú obsiahnuté v daňovom spise, pretože unáhlenosť a snaha stihnúť skončenie\ndaňovej kontroly v jednoročnej lehote na úkor jej kvality je zrejmá i z vyhodnotenia dôkazov ohľadne\nspornosti dodávky stavebných prác a materiálov, a teda odvolacie dôvody, ktoré z tej istej daňovej\nkontroly správca dane ako i odvolací orgán žalobcovi uznal (zrušil dodatočný platobný výmer a vec vrátil\nna ďalšie konanie a rozhodnutie).\nPoukázal tiež na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/20/2008 a rozhodnutie\nÚstavného súdu Slovenskej republiky č. I. ÚS 241/07-44.\nSúd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho\npredpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, súd prvého stupňa nepoužil správne a úplne všetky\nustanovenia dotknutých právnych predpisov, najmä procesné pochybenia žalovaných správnych\norgánov odobril a vyvýšil nad hmotnoprávne ustanovenia zákona o DPH. Tento nesprávny výklad\nprocesných ustanovení najmä § 2, § 15, § 13, § 29, § 30 zákona č. 511/1992 Zb. je podľa názoru žalobcu\ndôvodom zrušenia prvostupňového rozhodnutia. Rozhodnutiami žalovaných správnych orgánov ako i\nnapadnutým rozsudkom bol žalobca ukrátený na svojich právach.\n\nV napadnutom rozsudku sa súd prvého stupňa nevysporiadal so všetkými odvolacími dôvodmi žalobcu,\nnesprávne aplikoval zákonné princípy hodnotenia dôkazov a postupy v procese daňovej kontroly v tejto\nkonkrétnej veci, bez opory v platnom práve a nad jeho rámec vyslovil, že zákon o správe daní neukladá\nsprávcovi dane povinnosť doručiť dodatok k protokolu o daňovej ?kontrole spolu s uložením primeranej\nlehoty na oboznámenie sa s jeho obsahom - uvedený právny záver súdu je nesprávny, nemá oporu\nnielen v zákone o správe daní, ale ani v analógii použitia takéhoto záveru v daňovej kontrole. Uvedený\npostup by znamenal riziko zneužitia práv správcom dane na úkor daňového subjektu: správca dane by\ntak mohol dodatočne dorábať dodatky k protokolu z daňovej kontroly bez toho, aby umožnil v primeranej\nlehote (§ 15, § 13 zákona č. 511/1992 Zb.); kontrolovanému subjektu sa k veci, obsiahnutej v dodatku\nk protokolu, náležite vyjadriť. Takýto výklad a aplikácia práva na prospech štátneho orgánu a na úkor\ndaňového subjektu je v rozpore so zásadou zákonnosti, špecifikovanou v § 2 ods. 1 zákona č. 511/1992\nZb. ako i ústavnou zásadou konania štátnych orgánov jedine na základe zákona a v jeho medziach.\nZ uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil\ntak, že zruší napadnuté rozhodnutia žalovaných správnych orgánov a vráti vec žalovanému správnemu\norgánu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V uvedenom konaní si tiež uplatnil náhradu trov konania\na trov právneho zastupovania, ktoré súdu vyčísli do troch dní odo dňa vyhlásenia rozsudku.\nIII.\nŽalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že prvostupňový súd v predmetnej\nveci aplikoval a vykladal ustanovenia príslušných právnych predpisov správne a dospel k správnemu\nrozhodnutiu vo veci. Keďže žalobca v odvolaní vzniesol tie isté námietky, ktoré boli predmetom žaloby\na ku ktorým sa žalovaný už vyjadril v rámci písomného vyjadrenia k žalobe, navrhol, aby odvolací súd\nnapadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.\n\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 10 ods.\n2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta\nprvá O.s.p. v spojení s § 211 a nasl. O.s.p.) v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu a dospel\nk záveru, že tomuto odvolaniu nemožno priznať úspech.\nRozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 vety prvej O.s.p.,\ns tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu\na na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk/>.\nRozsudok bol verejne vyhlásený 30. apríla 2014 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 O.s.p.).\nOdvolací súd v rozsahu odvolacích dôvodov preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie,\nktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie\nžalovaného správneho orgánu v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a konanie\nim prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými zásadnými\nnámietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a\nsprávnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.\n\nPodľa § 246c ods. 1, veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa\npoužijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.\nPodľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak\nsa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nÚlohou prvostupňového súdu v predmetnej veci bolo postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej\nčasti Občianskeho súdneho poriadku - upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a\npostupom správnych orgánov - na základe žaloby žalobcu preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia\nžalovaného č. 1020508/1/919967/2012 z 13. apríla 2012, ktorým podľa § 48 ods. 5 zák. č. 511/1992\nZb. potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Bytča č. 691/230/26639/11/Sul z 12. decembra\n2011, ktorým podľa § 44 ods.6 písm. b/ bod 1 zák. č. 511/1992 Zb. bol žalobcovi vyrubený rozdiel z DPH\nza zdaňovacie obdobie september 2009 v sume 909, 94 €.\nÚčelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, zákon č.\n511/1992 Zb. obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností\nrozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Právo\nna odpočítanie DPH si môže daňový subjekt uplatniť v tom prípade, ak preukáže, že došlo k dodaniu\nzdaniteľného obchodu a ten zdaniteľný obchod použil alebo použije na účely jeho podnikania ako platiteľ.\nPodľa § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na\nsprávne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na\nktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť,\nsprávnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.\nPodľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi\nv deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\nPodľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný\nplatiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa\nodsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku\nz tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\nPodľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ\nuplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.\nZ podkladov súdneho spisu je zrejmé, že žalobca v rámci žaloby predovšetkým namietal, že :\n- žalovaný nijako nevyhodnotil skutočnosť, že žalobca nemal vedomosť o tom, že zaúčtované daňové\ndoklady sú falzifikátmi a že nie je daný základ na odpočítanie dane,\n- nevedenie skladovej evidencie u dodávateľa nevylučuje to, že tovar bol žalobcovi dodaný a bol mu\nvydaný daňový doklad o ktorom žalobca ako platiteľ nevedel a vedieť nemohol, že je falzifikátom,\n- nebolo mu umožnené dôsledne sa oboznámiť s obsahom znaleckého posudku, záverom ktorého\nsú tvrdené falzifikáty, pretože tento posudok dal žalobcovi len k nahliadnutiu na ústnom pojednávaní,\npričom neumožnil žalobcovi predložiť ďalšie dôkazy,\n- nebol prerokovaný dodatok k protokolu o kontrole.\n\nOdvolacie námietky žalobcu sú v podstate totožné s námietkami odvolacími.\nOdvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu\na vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods.\n2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných\nprávnych záverov vo veci samej spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem uvedených v\nodôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre\nvyslovenie výroku napadnutého rozsudku.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ohľadne námietok žalobcu považuje za potrebné zdôrazniť, že\nuplatnenie odpočtu dane z prijatých zdaniteľných obchodov je právom daňového subjektu, ktorý za\ntýmto účelom musí splniť predpísané zákonné podmienky v zmysle ust. § 49 ods.1, 2 v nadväznosti\nna § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH. Správne orgány v posudzovanej veci uznali u žalobcu nárok\nna odpočítanie DPH iba z tých predložených dokladov vyhotovených ERP od dodávateľa N. L., ktoré\nznalec označil za pravé.\nDokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie (§ 29 ods. 1 zákona č. 511/1992\nZb.). Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre určenie daňovej povinnosti boli zistené čo\nnajúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (§ 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.).\nV tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje aj na rozsudok najvyššieho súdu vo veci sp. zn. 2Sžf/4/2009 z\n23. júna 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 78/2011-17 z\n23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi\n(§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z. z.). Primárne\nje nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim\nprávom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej\nhodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je\njeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok.\nDokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov\npredkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia\nspoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený\".\nPri uplatnení nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, základnou povinnosťou daňového\nsubjektu je disponovať dokladmi, ktoré preukazujú dodanie tovaru alebo služieb. Za stavu, že žalobca\npreukazoval nárok na odpočítanie DPH dokladmi označenými znalcom za falzifikáty, nemohol\nsprávca dane tieto doklady za účelom odpočítania DPH žalobcovi uznať. Pravosť daňových dokladov,\npredkladaných daňovým subjektom správcovi dane je základnou podmienkou, ktorá musí byť splnená\nza účelom preukázania oprávnenosti nároku na uplatnenie odpočítania dane. V prípade, že boli\nsprávcovi dane predložené nepravé doklady, aj podľa názoru odvolacieho súdu bolo posudzovanie\nreálnosti plnení zachytených na dokladoch označených znalcom za falzifikáty, bezpredmetné.\nPokiaľ žalobca namietal nesprávnosť procesného postupu správcu dane tým, že mu správca dane\nnedoručil dodatok k protokolu č. 1, odvolací súd prisvedčil žalovanému v tom, že zákon o správe\ndaní a poplatkov neukladá správcovi dane povinnosť zaslať dodatok k protokolu daňovému subjektu.\nV zmysle právnej úpravy ustanovenej v § 15 ods. 10 uvedeného zákona zákonodarca predpokladá,\nže daňový subjekt je oprávnený sa vyjadrovať len k protokolu a nie k jeho dodatku. Skutočnosť, že k\ndodatku protokolu sa nemôžu vzťahovať procesné úkony podľa § 15 ods. 10 potvrdzuje aj právna úprava\nustanovená v § 15 ods. 5 písm. c/ a ods. 6 písm. e/ tohto zákona, v zmysle ktorých je zákonná lehota na\npredloženie vyjadrenia k protokolu z daňovej kontroly poslednou lehotou, kedy daňový subjekt má právo\na súčasne i povinnosť predkladať správcovi dane dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia v rámci kontroly\na túto lehotu nemožno ani predlžiť a ani odpustiť jej zmeškanie. Zo skutkových zistení vyplývajúcich\nz administratívneho spisu je nesporné, že správca dane doručil žalobcovi ako daňovému subjektu po\nukončení daňovej kontroly protokol o daňovej kontrole, daňový subjekt - žalobca v zákonnej lehote\nsprávcovi dane predložil vyjadrenie k protokolu. Správca dane postupoval v súlade so zákonom, keď\n\nvyjadrenie daňového subjektu k protokolu vyhodnotil a zaznamenal v dodatku k protokolu, ktorý sa stal\nsúčasťou prerokovaného a doručeného protokolu. Vychádzajúc z obsahu dodatku k protokolu, ako\naj zo znenia právnej úpravy zákona o správe daní vzťahujúcej sa k protokolu, nemožno považovať\ndodatok k protokolu za dôkaz, keďže z jeho obsahu jednoznačne vyplýva, že správca dane v dodatku\nk protokolu vyhodnocuje len skutočnosti tvrdené žalobcom v jeho vyjadrení k protokolu a uvádza svoju\núvahu, ktorou tieto skutočnosti žalobcom tvrdené v jeho vyjadrení k protokolu zhodnotil. Vzhľadom k\nuvedenému i keď dodatok k protokolu je súčasťou protokolu, protokol v skutkových zisteniach a v ich\nhodnotení nenahrádza ani nedoplňuje.\nPokiaľ žalobca namietal, že mu nebola daná možnosť podrobnejšie sa oboznámiť so znaleckým\nposudkom, toto jeho tvrdenie je v rozpore s obsahom zápisnice z ústneho pojednávania č. j.\n691/320/21608/2011/Fk z 11. novembra 2011, z obsahu ktorej jednoznačne vyplýva, že žalobca žiadne\nnámietky voči znaleckému posudku nevzniesol.\nNa základe výsledkov vykonaného dokazovania, keď správca dane aplikoval zásadu voľného\nhodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať,\naby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, možno\nkonštatovať, že záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil,\nzodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi\nustanoveniami zákona č. 222/2004 Z. z.\nKrajský súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal a vyvodil správne skutkové aj právne závery,\nktoré náležite aj odôvodnil a s ktorými sa odvolací súd v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu\nstotožnil, vychádzajúc pritom z odvolania, ako aj z rozsahu a dôvodov podanej žaloby.\nOdvolací súd zistil, že odvolanie žalobcu neobsahuje žiadne právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré\nby mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnutý\nrozsudok krajského súdu podľa súdu podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. a\ns § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd s poukazom na ust. § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p.\nv spojení s ust. § 246c veta prvá O.s.p a s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.\ntak, že v odvolacom konaní neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}}