{"guid": "7c77a6f0-53c3-4b62-b47e-2d814934b55e:6ceea2ec-d802-4542-84cf-c2b4b9afd484", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:5012200379.1", "spisova_znacka": "7Sžso/2/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/2/2013 z 31. 3. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. marca 2014, sp. zn. 7Sžso/2/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:5012200379.1", "identifikacne_cislo": "5012200379", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Závadská", "datum_vydania": "2014-03-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/5", "nazov": "zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/5-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/5/#paragraf-220", "nazov": "§ 220 zákona č. 5/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/5/#paragraf-220", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/5-2004/paragraf-220"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/5#paragraf-220"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6ceea2ec-d802-4542-84cf-c2b4b9afd484", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:5012200379.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:5012200379.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:5012200379.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžso/2/2013\n5012200379\n31. 03. 2014\nJUDr. Elena Závadská\nECLI:SK:NSSR:2014:5012200379.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Závadskej\na členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Marianny Reiffovej, v právnej veci žalobcu: Y. B. T.\nXXXX, bytom Z., zastúpený Mgr. Miroslavom Hancom, advokátom so sídlom Žilina, Hruštiny č. 602,\nproti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Špitálska ul. č. 8 2012, č.k.\n20S/45/2012-32, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline z 30. októbra 2012, č.k.\n20S/45/2012-32 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného zo 16. marca 2012, číslo AA/2012/013116GROK p o t v r d z u j e .\nÚčastníci nemajú právo na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Žiline rozsudkom z 30. októbra 2012, č.k. 20S/45/2012-32, podľa § 250j ods. 2 písm. d)\nOSP zrušil rozhodnutie žalovaného zo 16. marca 2012, číslo AA/2012/013116-GROK a vec mu vrátil na\nďalšie konanie. Súčasne uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu\nnáhradu trov konania vo výške 485,24 €.\nV odôvodnení uviedol, že námietka žalobcu o nezrozumiteľnosti, zmätočnosti a nevykonateľnosti\npreskúmaného rozhodnutia žalovaného je dôvodná. Zistil, že Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Žilina\nako prvostupňový správny orgán v súlade s § 68a ods. 1 písm. b) zákona č. 5/2004 Z.z. o službách\nzamestnanosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti“) rozhodnutím\nz 30. decembra 2011, č. C/2011/145058-OK žalobcovi ako fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom, uložil\npokutu vo výške 2 000 € za porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2a ods. 1 zákona č. 82/2005 Z.z. o\nnelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon\no nelegálnej práci“), ktorého sa dopustil tým, že pre neho vykonávala prácu jeho dcéra, ktorá v čase\nvykonávania kontroly nebola dôchodkovo poistená a nebola poberateľkou dôchodku podľa osobitných\npredpisov, ani nebola žiačkou alebo študentkou do 26 rokov veku. Zamestnávateľ podľa zákona č.\n461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“)\nnesplnil svoju povinnosť oznámiť Sociálnej poisťovni zamestnávanie inej osoby. Pokutu v stanovenej\nvýške uložil účastníkovi konania uhradiť do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet číslo XXXXXXXXXXXXXXXX, kód banky XXXX, variabilný symbol XXXXXX. Na odvolanie žalovaný rozhodnutím zo\n16. marca 2012, číslo AA/2012/013116-GROK rozhodol podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o\nsprávnom konaní (správny poriadok) tak, že odvolaním napadnuté rozhodnutie z 30. decembra 2011\nčíslo C/2011/145058-OK v časti výroku rozhodnutia zmenil takto: „pokutu 2 000 € (slovom dvetisíc eur)\nza porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom\nzamestnávaní, ku ktorému došlo tak, že dňa 8.novembra 2011 v prevádzkami: stánok POLYMO-MINI,\n\nM. Belu, Žilina účastník konania využíval závislú prácu fyzickej osoby - svojej dcéry U., nar. XX.februára\nXXXX, s ktorou nemal založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu. Pokutu je účastník\nkonania povinný uhradiť do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet Úradu\npráce, sociálnych vecí a rodiny Žilina č. XXXXXXXXXX/XXXX, variabilný symbol 145058.\"\nPodľa názoru krajského súdu zmena rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu tak, ako bola\nvykonaná odvolacím správnym orgánom, má za následok nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť\nrozhodnutia. Hoci žalovaný zmenil časť výroku rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu,\nneuviedol, ktorá časť preskúmavaného výroku zostala zachovaná, ani odvolací správny orgán nevyužil\nmožnosť nanovo formulovať celý výrok a zapracovať čiastočnú zmenu do tohto nového znenia výroku.\nVýrok zmeňujúceho rozhodnutia neobsahuje ucelený výrok, ktorým by odvolací správny orgán rozhodol\nvo veci , keď začína slovami: „pokutu 2 000 €\". Okrem toho v zmenenom výroku nie je riadne\nšpecifikovaný zákon, ktorého ustanovenia boli porušené.\nO náhrade trov konania krajský súd rozhodol s poukazom na § 250k ods. 1 OSP tak, že úspešnému\nžalobcovi priznal náhradu trov konania.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalovaný odvolanie. Tvrdil, že z § 59 ods. 2 Správneho poriadku\nnevyplýva povinnosť žalovaného označiť časť výroku prvostupňového správneho orgánu, ktorá zostala\nzachovaná. Z výroku preskúmavaného rozhodnutia je zrejmé, že sa mení časť výroku rozhodnutia\nprvostupňového správneho orgánu, a to od slova „pokuta“, pričom nezmenená časť výroku zostáva\nzachovaná. V dôsledku skutočnosti nemusel nanovo formulovať celý výrok a do neho zapracovať\nuskutočnenú zmenu. K námietke neúplného citovania právnych predpisov uviedol, že právny predpis\npoužitý v texte rozhodnutia po prvý raz je číslom a názvom špecifikovaný s tým, že v zátvorke je uvedené,\nako sa bude ďalej v texte označovať. Poznamenal, že tento postup v aplikačnej praxi aj v súdnych\nrozhodnutiach je bežný, a preto nie je v rozpore so žiadnym právnym predpisom. Žiadal, aby odvolací\nsúd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nŽalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 250s OSP), bez\nnariadenia pojednávania v súlade s § 250l ods. 2 v spojení s § 250ja ods. 2 OSP preskúmal napadnutý\nrozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie\nžalovaného je dôvodné.\nPodľa § 47 ods. 2 správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia\nprávneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy\nkonania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí\npre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.\nZo spisov vyplýva, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Žiline vykonal 8. novembra 2011 o 10,\n20 hod. kontrolu dodržiavania zákona č. 82/2005 Z.Z. v prevádzke žalobcu v Žiline, ul. Mateja Bela ,\nstánok POLYMO-MINI a po jej vykonaní spísal protokol o výsledku kontroly z 28. novembra 2011 číslo\nC/2011/122598-OK. V protokole uviedol, že v čase výkonu kontroly v stánku žalobcu predávala jeho\ndcéra U., ktorá kontrolórom uviedla, že je dôchodkovo poistená ako študentka. Žalobca po oboznámení\nsa s výsledkom zistenia v registri poistencov uviedol, že jeho dcéra nie je študentkou od septembra 2010\na osobitne ju nepoistil z dôvodu, že podľa informácií jeho účtovníčky so svojou dcérou ako s príbuznou\nv priamom rade nemusel uzatvárať pracovnoprávny vzťah, ani ju prihlasovať do poistenia.\nVo vyjadrení ku kontrolným zisteniam žalobca uviedol iba námietku, že dobrovoľnú výpomoc svojej dcéry\nnepovažuje za nelegálne zamestnávanie.\n\nAž vo vyjadrení z 9. decembra 2011 žalobca namietal, že kontrolórka Ing. G. kontrolovala dodržiavanie\nzákonov len vo vedľajšom stánku. V zápisnici o prerokovaní protokolu o výsledku kontroly, ktorá\nobsahovala aj poučenie podľa § 11 ods. 2 písm. d/ zákona č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe v\nznení neskorších predpisov však žalobca výsledky kontrolných zistení nespochybnil. Žalobca podpísal\no vykonanej kontrole protokol bez námietok. Na jeho ďalšie námietky už preto s poukazom na citované\nzákonné ustanovenie nebolo možné prihliadať.\nDostatočne bolo preukázané, že žalobca zamestnával ako samostatne zárobkovo činnú osobu svoju\ndcéru, ktorá nebola prihlásená v registri poistencov. Na námietky, ktoré žalobca uplatnil v správnom\nkonaní žalovaný vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a ich dôvodnosťou sa riadne zaoberal.\nNámietka žalobcu, že jeho dcéra prácu nevykonávala za mzdu nie je v danej veci právne významná, lebo\nžalobca využíval závislú prácu inej osoby, svojej dcéry, ktorá nebola študentkou, ani osobou mladšou\nako 26 rokov alebo poberateľkou dôchodku, a ktorá nebola prihlásená do poistenia. Dcéra žalobcu v\nčase vykonávania kontroly vykonávala prácu predavačky, ktorá musela vykonávať prácu podľa pokynov\nzamestnávateľa a žalobca nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by jeho tvrdenie preukázal, ani takýto dôkaz\nvykonať nenavrhol. Rovnako nepreukázal ani tvrdenie, že v čase výkonu kontroly bola na mieste výkonu\npráce jeho dcéry len jedna kontrolórka a túto námietku v čase skončenia kontroly neuplatnil. Na jeho\ndodatočne uplatnenú pripomienku už pri rozhodnutí o uložení sankcie nebolo možné zohľadniť, tým skôr,\nže ju žalovaný pri hodnotení dôkazov označil za účelovú a nehodnovernú. Len pre doplnenie odvolací\nsúd uvádza, že závislou činnosťou je aj práca spolupracujúcej osoby, ktorá nemusí dostávať za svoju\nprácu mzdu, lebo sa podieľa na profite zo zárobkovej činnosti.\nK posúdeniu preskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného odvolací súd uvádza, že v § 47 ods. 2 správneho\nporiadku sú taxatívne upravené obsahové náležitosti výroku rozhodnutia správneho orgánu. Výroková\nčasť obsahuje konečný záver vyriešenia predmetu správneho konania, ktorá určuje práva a povinnosť\núčastníkov konania. Výrok je autoritatívnym konštitutívnym rozhodnutím, a preto musí byť jasný a\njednoznačný, teda bez najmenších pochybností musia z neho vyplývať práva a povinnosti, ktoré sú\nzaložené právoplatným rozhodnutím.\nPožiadavka určitosti výroku rozhodnutia je zvlášť opodstatnená v prípade, ak odvolací správny orgán\nmení časť výroku rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Požiadavku určitosti spĺňa taký výrok\nrozhodnutia, z ktorého je jednoznačné, v akom rozsahu je prvostupňové rozhodnutie zmenené.\nV prejednávanej veci je výrok preskúmavaného rozhodnutia žalovaného jednoznačný, jasný a\nzrozumiteľný, aj keď novým spôsobom neformuluje znenie celého výroku. Z jeho obsahu je zrejmé, v\nktorej časti bol výrok rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zmenený a aj spôsob, akým k nemu\ndošlo. Odvolací súd preto nezistil nedostatky vo formulácii zmeňujúceho výroku z ktorého možno zistiť,\nza aké konanie bol uložený žalobcovi administratívny postih, čím došlo k porušeniu právnej povinnosti\nžalobcu aj na základe akého právneho predpisu bola sankcia uložená a v akej výške.\nZodpovedá skutočnosti tvrdenie, že súčasťou výrokovej časti podľa § 47 ods. 2 OSP je uvedenie\nprávneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo.\nPodľa právneho názoru odvolacieho súdu už záhlavie preskúmaného rozhodnutia žalovaného obsahuje\nčíselné aj slovné označenie zákona tak, ako bol uverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky aj\ns legislatívnou skratkou, ktorej používanie je upravené aj v legislatívnych pravidlách vlády.\nVo výroku preskúmavaného rozhodnutia bol právny predpis označený legislatívnou skratkou (§ 68a ods.\n1 písm. b/ zákona o službách zamestnanosti), teda právny predpis bol vo výroku rozhodnutia označený\nurčite a zrozumiteľne.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky z uvedeného dôvodu rozsudok súdu prvého stupňa podľa 220 OSP\nzmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.\n\nV prejednávanej veci žalobca úspech nemal, preto mu vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho\nkonania a žalovaný nárok na náhradu trov konania nemá. Odvolací súd preto účastníkom náhradu trov\nkonania nepriznal.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}