{"guid": "0a685ae0-fa91-4503-a3fc-056e516cbdca:56381fbe-5021-4954-bdec-fd27251e1716", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:5011201160.3", "spisova_znacka": "5Sžo/39/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/39/2013 z 27. 6. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. júna 2014, sp. zn. 5Sžo/39/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:5011201160.3", "identifikacne_cislo": "5011201160", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Milan Morava", "datum_vydania": "2014-06-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/586/#paragraf-3.odsek-4", "nazov": "§ 3 ods. 4 zákona č. 586/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/586/#paragraf-3.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/586-2003/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/586/#paragraf-62.odsek-1", "nazov": "§ 62 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/586/#paragraf-62.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/586-2003/paragraf-62"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/586", "nazov": "zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/586", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/586-2003"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/586#paragraf-3", "/SK/ZZ/2003/586#paragraf-62"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/56381fbe-5021-4954-bdec-fd27251e1716", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:5011201160.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:5011201160.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:5011201160.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžo/39/2013\n5011201160\n27. 06. 2014\nJUDr. Milan Morava\nECLI:SK:NSSR:2014:5011201160.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Moravu a členov\nsenátu JUDr. Jany Baricovej a JUDr. Jarmily Urbancovej, v právnej veci žalobcu Mgr. O. T., bytom v\nW., W. XX, zastúpeného Mgr. Branislavom Samcom, advokátom so sídlom v Žiline, Sad SNP 8, proti\nžalovanej Slovenskej advokátskej komore, so sídlom v Bratislave, Kolárska 4, zastúpenej JUDr. Evou\nBušovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Tobrucká 6, o preskúmanie rozhodnutia žalovanej z 9.\nseptembra 2011, č. 4397/11, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 22. apríla\n2013, č.k. 20S/438/2011-223, v spojení s opravným uznesením zo 4. júna 2013, č.k. 20S/438/2011-231,\ntakto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline\nz 22. apríla 2013, č.k. 20S/438/2011-223, v spojení s opravným uznesením zo 4. júna 2013, č.k.\n20S/438/2011-231, m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .\nÚčastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nRozsudkom z 22. apríla 2013, č.k. 20S/438/2011-223, v spojení s opravným uznesením zo 4. júna\n2013, č.k. 20S/438/2011-231 Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) zrušil podľa § 250j ods. 2\npísm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) napadnuté rozhodnutie a vrátil ho žalobkyni\nna ďalšie konanie. Napadnutým rozhodnutím žalovaná nezapísala žalobcu do zoznamu advokátskych\nkoncipientov z dôvodu podľa § 62 ods. 1 a § 3 ods. 4 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii (ďalej len\n„zákon o advokácii“ alebo „ZoA“), t.j. z dôvodu, že žalobca nespĺňa požiadavku bezúhonnosti.\nKrajský súd uzavrel, že napadnuté rozhodnutie nevychádza z riadne zisteného skutkového stavu veci a\nje vydané predčasne. Poukázal na časový odstup od doby, kedy žalobca spáchal trestný čin zakladajúci\npochybnosť o jeho bezúhonnosti podľa § 3 ods. 4 ZoA, vek žalobcu v danom čase (28 rokov), skutočnosť,\nže v tom čase bol študentom druhého ročníka právnickej fakulty, ako aj to, že zaplatením peňažného\ntrestu, ktorý bol žalobcovi za tento trestný čin uloženým došlo k zahladeniu odsúdenia žalobcu. Mal\nza to, že časový odstup siedmich rokov od spáchania trestného činu (5. augusta 2004) je dostatočný\nna naplnenie výchovného aspektu odsudzujúceho aspektu (§ 34 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z.z.\nTrestný zákon), respektíve sa mohol jednoznačne prejaviť. Napadnutému rozhodnutiu žalovanej krajský\nsúd vytkol, že sa skutočným výchovným vplyvom odsudzujúceho rozsudku na osobu žalobcu vôbec\nnezaoberala, pričom je potrebné zisťovať, akým spôsobom sa žalobca v spoločnosti osvedčil, respektíve\nneosvedčil.\n\nĎalej tiež krajský súd poukázal na všeobecne známu skutočnosť, že žalovaná v zozname advokátskych\nkoncipientov a v zozname advokátov vedie osoby, ktorých bezúhonnosť podľa § 3 ods. 4 zákona o\nadvokácii v podobných prípadoch žalovaná posudzovala inak.\nŽalovanej preto krajský súd uložil doplniť skutkový stav o zistenie všetkých dostupných informácií o\nosobe žalobcu až do rozhodnutia žalovanej tak, aby mohla urobiť komplexné posúdenie osoby žalobcu\nvo vzťahu k § 3 ods. 4 ZoA.\nO trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP a priznal žalobcovi náhradu vo výške\n66 eur titulom zaplateného súdneho poplatku.\nOpravným uznesením zo 4. júna 2013, č.k. 20S/438/2011-231 krajský súd opravil záhlavie rozsudku,\ndoplniac ho o údaje o právnom zastúpení žalobkyne JUDr. Evou Bušovou. V ďalšom ponechal rozsudok\nbezo zmeny.\nProti tomuto rozsudku podala v lehote ustanovenej zákonom (§ 204 ods. 1 OSP, § 246c ods. 1 veta prvá\nOSP) odvolanie žalovaná a žiadala ho z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci zmeniť a žalobu\nzamietnuť, alternatívne zrušiť a vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie.\nPoukázala pritom na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa jednoznačne, s ohľadom na §\n3 ods. 4 ZoA uvádza, že žalobca sa v minulosti dopustil násilného trestného činu, pričom s prihliadnutím\nna okolnosti, za ktorých bol tento spáchaný, je spochybnené, že bude v budúcnosti čestne a svedomito\nplniť povinnosti advokáta.\nZdôraznila, že po oboznámením sa s charakterom trestnej činnosti žalobcu mala za preukázateľne\nspochybnené, že bude čestne a svedomito plniť povinnosti advokátskeho koncipienta, a preto\nobligatórnu podmienku § 62 ods. 1 písm. c/ ZoA nemohla považovať za splnenú.\nV písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne označil žalobca rozsudok krajského súdu za vecne\nsprávny a žiadal jeho potvrdenie.\nNestotožnil sa s postupom a ani s odôvodnením odvolania žalovanej, a vzhľadom na totožnosť\nodvolacích argumentov s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, zotrval na dôvodoch žaloby.\nSpôsob, akým žalovaná uplatňuje § 3 ods. 4 ZoA mal žalobca za rozporný s požiadavkou zaručenia\npráva na podnikanie a postráda dobrý úmysel zaručiť ústavou garantované základné práva a slobody,\nktoré patria do ústavnej výbavy jednotlivca. Výklad § 3 ods. 4 ZoA zaujatý žalobkyňou prekračuje,\npodľa žalobcu, rámec jeho najširšieho možného jazykového výkladu. Pripustením takéhoto výkladu by\nsme pripustili narušenie princípu deľby moci, kedy by na žalovanú bola prenesená výlučná právomoc\nzákonodarcu zákonom obmedziť uplatňovanie základných práv a slobôd (čl. 51 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky; ďalej len „ústava“).\nPoukázal na zmenu zákona o advokácii účinnú od 1. januára 2013 práve vo vzťahu k jeho § 3\nods. 4, ktorej účelom bolo spresnenie pojmov „bezúhonnosti“ a „spoľahlivosti“, odvolajúc sa tiež na\ndôvodovú správu. Na základe zmeny v texte zákona mal za to, že žalovaná nesprávne a protiústavne\nvykladala a uplatnila citované zákonné ustanovenie v znení účinnom do 31. decembra 2012, keď na\njeho vec aplikovala tzv. nulovú toleranciu pri posudzovaní žiadostí o zápis do zoznamu advokátskych\nkoncipientov.\nVyjadril tiež nesúhlas s názorom krajského súdu ohľadom toho, že hodnotenie konania žalobcu, za\nktoré bol odsúdený, žalovanou vo väzbe na § 3 ods. 4 ZoA bolo vecne správne. Mal za to, že pokiaľ\n\nmá žalovaná vo vzťahu ku skutku, za ktorý bol rozsudkom súdu právoplatne uznaný za vinného zo\nspáchania trestného činu, možnosť tento skutok opätovne hodnotiť z hľadiska jeho povahy, je viac než\nnamieste priznať právo žalobcu poukazovať na skutkové okolnosti činu, ktoré by svedčili v jeho prospech\nz hľadiska naplnenia zákonných požiadaviek zákona o advokácii.\nVýklad § 3 ods. 4 ZoA zo strany žalovanej označil za účelový v prospech nulovej tolerancie. Takýto\nvýklad robí právo nepredvídateľným a je v príkrom rozpore s princípmi právneho štátu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1veta prvá\nOSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného\nodvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1veta prvá OSP), odvolanie prejednal bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia\nbol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c\nods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej je namieste vyhovieť.\nV správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe opravných prostriedkov prípady, v ktorých zákon\nzveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych\norgánov (§ 250l ods. 1 OSP).\nPodstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v\nsprávnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím\nči postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak\nkonanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania\ns rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide.\nPredmetom prieskumu v tomto súdnom konaní je rozhodnutie predsedníctva Slovenskej advokátskej\nkomory z 9. septembra 2011 č. 4397/11 o nezapísaní navrhovateľa do zoznamu advokátskych\nkoncipientov vedeného Slovenskou advokátskou komorou z dôvodu nesplnenia požiadavky § 62 ods.\n1 písm. c/ v spojení s § 3 ods. 4 zákona o advokácii.\nAko vyplýva z napadnutého rozhodnutia, skutočnosťou, ktorú žalovaná vyhodnotila ako nezlučiteľnú\ns požiadavkou § 3 ods. 4 ZoA, je spáchanie trestného činu násilia proti skupine obyvateľov a proti\njednotlivcovi podľa § 197a ods. 1 zákona č. 140/1961 Zb. Trestného zákona, za ktorý čin bol právoplatne\nodsúdený rozsudkom Okresného súdu Žilina zo 17. októbra 2007 (právoplatný 17. októbra 2007).\nTohto trestného činu sa, ako vyplýva z rozsudku Okresného súdu Žilina tak, že 5. augusta 2004 v Žiline\n- Závodí, v recepcii ubytovne Remy, po predchádzajúcom konflikte priložil na brucho I. P. legálne držanú\nzbraň - pištoľ zn. Glock, so slovami „Zabijem ťa, vystrelím ti brucho!“, pričom ho päsťou pravej ruky\nnajmenej dvakrát udrel do tváre, čím uňho vzbudil dôvodnú obavu, že konanie, ktorým sa vyhrážal,\nuskutoční.\nPodľa § 62 ods. 1 zákona o advokácii komora zapíše do zoznamu advokátskych koncipientov na\nnávrh advokáta, verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti alebo spoločnosti s ručením\nobmedzeným do 15 dní toho, kto\na) je plne spôsobilý na právne úkony,\nb) získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte\nvysokej školy v Slovenskej republike 4) alebo má uznaný doklad o právnickom vzdelaní druhého stupňa\nvydaný zahraničnou vysokou školou,\nc) je bezúhonný,\n\nd) je v pracovnom pomere s advokátom, verejnou obchodnou spoločnosťou, komanditnou spoločnosťou\nalebo so spoločnosťou s ručením obmedzeným, pričom nie je súčasne v pracovnom pomere alebo\nobdobnom pracovnoprávnom vzťahu s iným zamestnávateľom s výnimkou pedagogickej, publicistickej,\nliterárnej, vedeckej alebo umeleckej činnosti, ak svojím rozsahom nemôže ohroziť výkon praxe\nadvokátskeho koncipienta a nevykonáva ani činnosť, ktorá je nezlučiteľná s povahou a etickými princípmi\nvýkonu praxe advokátskeho koncipienta.\nPodľa § 3 ods. 3 zákona o advokácii sa za bezúhonného na účely tohto zákona nepovažuje ten, kto\nbol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, a ak ide o obzvlášť závažný zločin, trestný čin\nzneužívania právomoci verejného činiteľa, trestný čin prijímania úplatku, trestný čin podplácania a trestný\nčin nepriamej korupcie, ani ten, komu bolo odsúdenie za taký trestný čin zahladené alebo na ktorého sa\nhľadí, ako keby nebol za taký trestný čin odsúdený podľa osobitného predpisu.\nPodľa § 3 ods. 4 zákona o advokácii bezúhonný na účely tohto zákona nie je ani ten, u koho je\npreukázateľne spochybnené, že bude čestne a svedomito plniť povinnosti advokáta.\nPodľa § 3 ods. 5 zákona o advokácii sa bezúhonnosť preukazuje odpisom registra trestov nie starším\nako tri mesiace.\nPovinnosti advokáta vyplývajúce z výkonu povolania sa neobmedzujú len na povinnosti upravené\nzákonom. S výkonom povolania advokáta sa nerozlučne spája škála etických povinností voči klientom\na voči súdom a orgánom, pred ktorými advokát presadzuje záujmy svojho klienta, alebo pred ktorými\nkoná v jeho mene. (Preambula Advokátskeho poriadku)\nHoci Advokátsky poriadok vo svojej preambule hovorí o „advokátoch“, je viac než rozumné a súladné so\nzákonom o advokácii vzťahovať etické požiadavky aj na advokátskych koncipientov, ako osoby svojou\npraxou sa pripravujúce na výkon advokácie.\nZ citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že požiadavka bezúhonnosti je jednou z podmienok zápisu\nžiadateľa do zoznamu advokátov vedeného komorou. Tento zápis ho následne oprávňuje pre výkon\nadvokácie v zmysle zákona o advokácii. Bezúhonnosť osoby je posudzovaná na základe jej negatívneho\nvymedzenia. Vymedzenie bezúhonnosti je rozdelené do dvoch okruhov, či stupňov.\nPrvým je právo a povinnosť komory skúmať na základe odpisu z registra trestov, či žiadateľ o zápis\ndo zoznamu advokátov nebol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin. Ak áno, skúma, či bolo\nodsúdenie za taký trestný čin zahladené alebo sa na žiadateľa hľadí, ako keby nebol za taký trestný čin\nodsúdený. Výnimku predstavujú trestné činy vymenované v § 3 ods. 3 zákona o advokácii, kedy komora\naj pri zistení, že odsúdenie za taký trestný čin bolo zahladené, resp. sa na žiadateľa hľadí, ako keby\nnebol za taký trestný čin odsúdený, je povinná zamietnuť žiadosť o zápis do zoznamu advokátov.\nDruhý stupeň, ktorým zákon rozširuje negatívne vymedzenie bezúhonnosti, predstavuje požiadavka, že\nsprávanie žiadateľa nezakladá pochybnosť, že bude čestne a svedomito plniť povinnosti advokáta. Táto\npožiadavka ide nad rozsah správania zakladajúceho trestnú zodpovednosť osoby za úmyselný trestný\nčin. Zahŕňa v sebe teda právo a povinnosť komory brať do úvahy nedbanlivostné trestné činy, priestupky,\nale aj ďalšie aspekty správania žiadateľa, ktoré nie sú ani priestupkom, ani trestným činom. V rámci tejto\nčinnosti komora prihliada na všetky okolnosti skutkov, ktoré berie do úvahy, avšak, samozrejme, nie je\noprávnená sama urobiť záver o tom, či bol spáchaný trestný čin alebo iný delikt s výnimkou deliktov\npostihovaných v zmysle zákona o advokácii ako disciplinárne previnenie.\nIným správaním, na základe ktorého sa posudzuje tzv. spoločenská (morálna) bezúhonnosť v zmysle §\n3 ods. 4 zákona o advokácii sa rozumie aj povaha trestnej činnosti podľa § 3 ods. 3 zákona o advokácii v\nprípade, že naň komora s ohľadom na zahladenie, resp. zákonnú požiadavku hľadieť na žiadateľa, ako\n\nkeby nebol za taký trestný čin odsúdený, nebude prihliadať. Pod povahou trestnej činnosti sa rozumie\nnapríklad právna kvalifikácia skutku, čas, kedy bol spáchaný, spôsob spáchania, uložený trest atď. Stačí\npritom, aby správanie žiadateľa zakladalo pochybnosť o jeho tom, že bude čestne a svedomito plniť\npovinnosti advokáta.\nTrestný čin, ktorého sa žalobca dopustil, bol zahladený, preto ho ako skutok nemožno posudzovať podľa\n§ 3 ods. 3 ZoA ako trestný čin, ale výlučne v intenciách tzv. spoločenskej bezúhonnosti podľa § 3 ods.\n4 ZoA.\nPreto žalovaná postupovala správne, keď v rámci zisťovania naplnenia požiadavky bezúhonnosti ďalej\nskúmala okolnosti trestného činu, odsúdenie za ktorý bolo žalobcovi vykonaním trestu zahladené. Tento\npostup žalovanej nemožno hodnotiť ako zásah do právomoci orgánov činných v trestnom konaní, nejde\no opätovné skúmanie skutku za účelom uloženia trestnoprávnej sankcie, ale o skúmanie osobných\npredpokladov pre výkon povolania advokáta. Nejde ani, ako uviedol vo svojom vyjadrení k odvolaniu\nžalobca, o opätovné hodnotenie skutku v rozpore s požiadavkou viazanosti výrokom rozhodnutia súdu\nv trestnej veci.\nSprávanie žalobcu, ktoré zadalo príčinu negatívneho rozhodnutia komory o jeho žiadosti o zápis do\nzoznamu koncipientov, vykazuje taký stupeň závažnosti, že ho nemožno považovať za „študentskú\nči mladícku ľahkomyseľnosť“. Trestný čin násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi (§\n197a ods. 1 zákona č. 140/1961 Zb.) je v zmysle štruktúry trestného zákona trestným činom\nhrubo narušujúcim občianske spolužitie, ide o úmyselný trestný čin vykazujúci vysokú spoločenskú\nnebezpečnosť. Pokiaľ žalovaná toto konanie hodnotila ako nezlučiteľné s výkonom advokácie aj len v\npozícii advokátskeho koncipienta, nie je namieste námietka prekročenie zákonom zverenej právomoci,\nani námietka extenzívneho výkladu zákonného ustanovenia zakladajúceho obmedzenie výkonu práva\nna podnikanie garantovaného ústavou (čl. 35 ods. 1, 2 a čl. 51 ústavy, § 62 ZoA).\nVzhľadom na postavenie a rolu advokáta v právnom systéme Slovenskej republiky, t.j. ako profesie,\nktorej úlohou je pomáhať uplatňovať ústavné právo fyzických osôb na obhajobu a chrániť ostatné práva a\nzáujmy fyzických osôb a právnických osôb v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi,\nso zákonmi a s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 1 ods. 1 ZoA), sa prísne požiadavky\nnielen na odbornosť zisťovanú skúškou v zmysle zákona, ale aj požiadavka určitých osobnostných a\nmorálnych vlastností javí ako logická. Zodpovedá tomu i požiadavka preukazovania bezúhonnosti na\nzáklade odpisu a nie výpisu z registra trestov, kedy má komora možnosť a povinnosť brať na zreteľ aj\nzahladené odsúdenia žiadateľa, a to už vo fáze, kedy sa adept na povolanie advokáta uchádza o zápis\ndo zoznamu advokátskych koncipientov.\nŽiadateľ o zápis do zoznamu advokátskych koncipientov nesmie vo svojej minulosti vykazovať také\nsprávanie, ktoré preukázateľne spochybňuje, že bude čestne a svedomito plniť povinnosti advokátskeho\nkoncipienta, a neskôr advokáta. Táto požiadavka má viesť už študentov právnických fakúlt k správaniu\nv súlade so zákonmi Slovenskej republiky ako aj so spoločenskými pravidlami morálky. Nesplnenie\ntejto požiadavky, bez ohľadu na trestnoprávne či administratívnoprávne následky (postih za priestupok,\nsprávny delikt), so sebou nesie aj istú spoločenskú sankciu vo forme diskvalifikácie z výkonu povolaní\nvyžadujúcich vyššiu úroveň tzv. spoločenskej bezúhonnosti.\nNajvyšší súd zdôrazňuje, že žalobca v čase spáchania tohto trestného činu nebol mladistvým, ani\nosobou vekom blízkou veku mladistvých, bol študentom práva. Nemožno prihliadnuť ani na jeho tvrdenie,\nže rozsudok okresného súdu a v ňom uložený peňažný trest akceptoval z osobných dôvodov, aby sa\nvyhol ďalším problémom s ohľadom na jeho ďalšie štúdium, ako správne skonštatoval aj krajský súd.\nNajvyšší súd sa preto nestotožnil so závermi krajského súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie žalovanej\nzrušil a vrátil na ďalšie konanie, preto jeho odvolaním napadnutý rozsudok zmenil a žalobu žalobcu\nzamietol (§ 250ja ods. 3 OSP).\n\nO trovách konania rozhodol najvyšší súd s poukazom na § 250k OSP tak, že účastníkom právo na ich\nnáhradu nepriznal, pretože žalobca nebol v konaní úspešný a zákon priznanie náhrady trov konania\núspešnej žalovanej neumožňuje.\nSenát rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}