{"guid": "6f4b0947-db4c-4dfd-ab7f-876bc728f4ca:dcb1f1ff-0caf-4099-a145-66d9ffa27b87", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:5011200381.4", "spisova_znacka": "8Sžf/80/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/80/2013 z 3. 7. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 3. júla 2014, sp. zn. 8Sžf/80/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:5011200381.4", "identifikacne_cislo": "5011200381", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "CSc., JUDr. Eva Babiaková", "sudca_id": 440, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/csc-judr-eva-babiakova-440", "datum_vydania": "2014-07-03", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-66", "nazov": "§ 66 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-66", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-66"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-22", "nazov": "§ 22 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-22", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-22"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-66", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-22"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/dcb1f1ff-0caf-4099-a145-66d9ffa27b87", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:5011200381.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:5011200381.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:5011200381.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžf/80/2013\n5011200381\n03. 07. 2014\nCSc., JUDr. Eva Babiaková\nECLI:SK:NSSR:2014:5011200381.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Babiakovej,\nCSc. a členov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD., v právnej veci žalobcu:\nAUTOALLES, s. r. o., so sídlom Trusalová 1, Turany, IČO: 36 359 033, zastúpený advokátom JUDr.\nMário Buksa, so sídlom Červenej armády 1, Martin, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej\nrepubliky, Lazovná 63, Banská Bystrica (právny nástupca Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky),\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/228/4411-22443/2011/993168-r zo dňa 23.\nfebruára 2011, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/32/2011 - 81 zo dňa\n29. mája 2013, jednohlasne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/32/2011 - 81 zo dňa 29.\nmája 2013, p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Žiline zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/228/4411-22443/2011/993168-r zo dňa 23. februára 2011,\nktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Martin č. 666/231/95245/10/Sum zo dňa 15.\ndecembra 2010. Krajský súd žalobcovi nepriznal náhradu trov konania.\nOdvolací súd zistil, že krajský súd posudzoval zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia v intenciách\nustanovení § 11 ods. 1, § 22 ods. 1, § 66 ods. 2, 3, 11 a § 69 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani\nz pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon č. 222/2004 Z. z.“ alebo ,,zákon o\nDPH“).\n?\nKrajský súd dospel k záveru, že žalobca v prípadoch, keď došlo zahraničnými dodávateľmi k dodávke\nojazdených motorových vozidiel v režime intrakomunitárneho plnenia, tzn. bežného režimu zdaňovania\nzo strany týchto zahraničných dodávateľov, taktiež i on mal povinnosť použiť bežný režim zdaňovania\ntýchto dodávok v zmysle § 22 zákona č. 222/2004 Z. z., a ak použil osobitný režim zdaňovania v zmysle\n§ 66 uvedeného zákona, uvedený postup bol nesprávny, stotožniac sa s právnym názorom žalovaného,\nže nie je možné kombinovať použite dvoch režimov platenia dane ako to urobil žalobca, t. j. postupovať\npodľa bežného režimu zdanenia, keď pri nákupe vozidiel postupoval podľa § 69 ods. 6 zákona o DPH\nako osoba, ktorá nadobudla tovar v tuzemsku z iného členského štátu a podľa § 11 si splnil daňovú\npovinnosť, pričom túto daň si zároveň aj uplatnil na odpočítanie dane a zároveň ohľadne toho istého\n\ntovaru ďalej pri jeho predaji postupoval už zmysle osobitného režimu zdaňovania podľa § 66 uvedeného\nzákona a zdanil len kladný rozdiel medzi predajnou cenou a kúpnou cenou znížený o daň.\n?\nKrajský súd ďalej zdôraznil, že samotné použitie osobitného režimu zdaňovania, ktorý je zakotvený v\n§ 66 zákona o DPH, je postavený na princípe prednostného použitia špeciálnej úpravy zdaňovania, v\ndanom prípade osobitnej úpravy zakotvenej v § 66 zákona o DPH v prípade, ak nastanú hmotnoprávne\npodmienky uvedené v § 66 ods. 2 tohto zákona a teda, ak tieto podmienky nastanú, daňový subjekt\nje povinný uplatniť osobitnú úpravu, čo však na druhej strane znamená, že v prípadoch, ktoré nie\nsú stanovené v tomto zákonnom ustanovení, nie je možné osobitnú úpravu použiť, keďže povinnosť\npoužiť osobitnú úpravu je recipročne spätá s oprávnením uplatniť túto osobitnú úpravu len v prípadoch\nuvedených v paragrafe 66 ods. 2 a nie v iných.\nPodľa názoru krajského súdu preto žalobca nemohol uplatniť osobitnú úpravu, keď obchodné prípady\nnespadali ani do jednej skupiny uvedenej v tejto špeciálnej úprave, zdôrazniac, že vzhľadom k tomu že\nnebolo možné použiť špeciálnu úpravu, bolo potrebné použiť všeobecné ustanovenia zákona o DPH\ntýkajúce sa zdaňovania a to najmä § 22, ktorý definuje, čo je základ dane pri dodaní tovaru alebo služby\nvo všeobecnosti.\n?\nĎalej krajský súd poukázal na to, že povinnosť uplatniť osobitnú úpravu, je korigovaná v § 66 ods. 11\nzákona o DPH, lebo obchodník sa môže rozhodnúť použiť aj bežný režim, ak je oprávnený (a súčasne)\npovinný použiť režim osobitný, avšak opačnú možnosť obchodník nemá, t. j., že by použil namiesto\nbežného režimu režim osobitný, ako to urobil žalobca, pretože zo žiadneho ustanovenia zákona o DPH\ntakáto možnosť použiť osobitný režim v prípade, ak by neboli splnené hmotnoprávne podmienky na jeho\npoužite nevyplýva, t. j. možnosť voľby.\n?\nKrajský súd konštatoval, že vzhľadom k tomu, že v napadnutom rozhodnutí riešených obchodných\nprípadov žalobcu so zahraničnými dodávateľmi, nenastala žiadna zo situácií taxatívne ustanovených\nv § 66 ods. 2 zákona o DPH, nie je možné použiť osobitný režim zdaňovania a teda obchodník nemá\nnielen povinnosť použiť tento režim, ale nemá ani oprávnenie, aby tento režim použil. Mal za to, že\niným výkladom tohto ustanovenia, by bol zmarený cieľ zákona - špeciálnym spôsobom uplatniť režim\nosobitnej úpravy v konkrétnych prípadoch, ktoré zákon v § 66 stanovuje.\n?\nPodľa názoru krajského súdu správca dane správne postupoval, keď dovyrubil žalobcovi daň v tých\nobchodných prípadoch, keď uplatnil daň podľa osobitnej úpravy, t. j. v nižšej sume, a dovyrubenie\nsprávca dane vykonal podľa bežného režimu zdaňovania v zmysle § 22 zákona o DPH, zdôrazniac, že\nžalobca bol povinný uplatniť bežný režim zdanenia podľa § 11 v spojení s § 69 ods. 6 tohto zákona a\nzáklad dane malo tvoriť všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu\nplnenia, znížený o daň (§ 22 ods. 1).\n?\nKrajský súd považoval za nedôvodnú námietku žalobcu, že žalovaný a ani Daňový úrad Martin v\nnapadnutom rozhodnutí na žiadnom mieste neuvádzajú informácie o tom, či dodávateľ tovaru z iného\nčlenského štátu neuplatnil osobitný režim uplatňovania dane, s poukazom na to, že v odôvodnení\nrozhodnutia správneho orgánu prvého stupila sa nachádzajú odpovede na medzinárodnú výmenu\ndaňových informácií, ktoré zaslalo Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky Banská Bystrica pod\njednotlivými číslami konaní a z nich vyplýva, že pri dodaní ojazdených motorových vozidiel jednotliví\nzahraniční dodávatelia uplatnili režim platný podľa všeobecných zásad pre uplatňovanie dane pri\nintrakomunitárnych dodávkach, čo znamená, že ak boli dodania vedené ako intrakomunitárne ?dodávky,\nnemohlo ísť o zdaňovanie v osobitnom režime uplatňovania dane, pretože tieto dva režimy sa vylučujú.\n\nProti rozsudku žalobca podal odvolanie a žiadal, aby najvyšší súd rozsudok krajského súdu zmenil tak,\nže zruší rozhodnutie žalovaného zo dňa 23. februára 2011. Súčasne žiadal, aby žalobcovi bola priznaná\nnáhrada trov konania v sume 471,28 €. Namietal, že predmetný rozsudok je postihnutý vadou podľa §\n205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., t. j., že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vyslovil názor,\nže odôvodnenie rozhodnutia žalovaného ako aj rozsudku Krajského súdu v Žiline odporujú skutočnému\nprávnemu stavu a zákonu č. 222/2004 Z. z. Uviedol, že pri aplikácii ustanovenia § 66 zákona č. 222/2004\nZ. z. postupoval v súlade s týmto ustanovením. Poukázal na skutočnosť, že sa pridržiava dôvodov, ktoré\nuviedol v žalobe a žiadal, aby na tieto prihliadal aj odvolací súd pri rozhodovaní o podanom odvolaní.\nĎalej tvrdil, že správca dane v čase vykonávania kontroly mal na rozdiel od samotného žalobcu\ndve pomôcky a to možnosť cez medzinárodnú výmenu informácií kontaktovať a priamo konfrontovať\npostup jednotlivých zahraničných dodávateľov ojazdených automobilov a metodický pokyn. Zahraničný\nsprávcovia dane boli povinný poskytnúť súčinnosť a v rámci nej ?požadovaný rozsah informácií\npotrebných pre správne a presné určenie daňového režimu s poukazom na to, že on nikdy ako bežný\ndaňový subjekt nemá možnosť a ani ju nebude mať takýmto vyčerpávajúcim a presným spôsobom\nvynútiť si od svojich obchodných partnerov v zahraničí takýto rozsah presných a vyčerpávajúcich údajov\no ich daňovom režime v zahraničí a jediný doklad, ktorý do dnešného dňa, má a mal kedy dispozícií je\niba samotná faktúra o predaji ojazdených vozidiel.\n?\nĎalej uviedol, že správca dane vzhľadom na veľmi komplikovaný a ťažko aplikovateľný režim vydal z\ndôvodu nejasnosti v praxi a z dôvodu aj právnej istoty daňových subjektov pri aplikácií spomínaného\nrežimu § 66 zákona o DPH metodický pokyn s poukazom na to, že tento bol vydaný a sprístupnený\ndaňovej verejnosti v januári 2009, pričom v období rokov 2007 a 2008, ktoré sú predmetom daňovej\nkontroly v danej veci a následne súdneho sporu, neexistovalo oficiálne usmernenie zo strany ani\nMinisterstva financií Slovenskej republiky ani zo strany Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky a bol\nk dispozícii až kontrolórom daňovej správy v čase, keď sa uskutočnila daňová kontrola.\nŽalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne\nsprávny potvrdiť a žalobcovi nepriznať náhradu trov konania. Uviedol, že má za to, že Krajský súd v Žiline\nv predmetnej veci rozhodol v súlade s platnými právnymi predpismi. Krajský súd aplikoval a vykladal\nustanovenia príslušných právnych predpisov správne a dospel k správnemu rozhodnutiu vo veci.\n?Žalovaný za nedôvodné považoval aj poukazovanie na vydaný metodický pokyn ako oficiálne\nusmernenie pri uplatňovaní DPH pri ojazdených automobiloch zverejnený na stránke daňového\nriaditeľstva v roku 2009 tvrdiac, že pri uplatňovaní dane sa nepostupuje podľa metodických pokynov,\nale v zmysle zákona. S poukazom na to, že príslušné ustanovenie § 66 zákona o DPH č. 222/2004 Z.\nz. bolo účinné od 1. mája 2004 a v prípade, ak žalobca nevedel ako má v praxi uvedené ustanovenie\nuplatňovať, mal možnosť využiť služby daňových poradcov, prípadne podať písomnú žiadosť na Daňové\nriaditeľstvo Slovenskej republiky o vyjadrenie sa k aplikácii uvedeného ustanovenia.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 10\nods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods.\n1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nemožno\npriznať úspech.\nRozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 O. s. p. s tým, že deň\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk>. Rozsudok bol\nverejne vyhlásený dňa 3. júla 2014 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).\nPodľa § 244 ods. 1, O. s. p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\n\nSúdy v správnom súdnictve prejednávajú na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).\nPodľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nNajvyšší súd z obsahu spisu krajského súdu a administratívneho spisu zistil, že u žalobcu správca\ndane vykonal kontrolu DPH za zdaňovacie obdobia roku 2007. Na základe vykonanej daňovej kontroly\nvydal správca dane rozhodnutie č. 666/231/95245/10/Sum zo dňa 15. decembra 2010, ktorým žalobcovi\nvyrubil rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie august 2007 v sume 76 890,49 €. Pred začatím kontroly DPH\nvykonal u žalobcu miestne zisťovanie, v rámci ktorého správca dane zistil, že žalobca v zdaňovacích\nobdobiach január až december 2007 uskutočňoval nákup a predaj ojazdených motorových vozidiel. Tieto\nmotorové vozidlá boli nadobudnuté kúpou od tuzemských osôb, ktoré nie sú zdaniteľnými osobami (od\nobčanov). Tiež od zdaniteľných osôb, ktoré neboli platiteľmi DPH a aj od zdaniteľných osôb, ktoré boli\nplatiteľmi DPH vrátane zdaniteľných osôb identifikovaných pre daň v inom členskom štáte.\nSprávca dane vo vydanom rozhodnutí zdôvodnil, že keď žalobca použil pri predaji ojazdených vozidiel\nosobitnú úpravu uplatňovania dane v zmysle § 66 zákona č. 222/2004 Z. z. postupoval v rozpore s §\n22 ods. 1 citovaného zákona.\nŽalovaný správny orgán konajúc o odvolaní žalobcu rozhodnutím zo dňa 23. februára 2011 prvostupňové\nrozhodnutie správcu dane potvrdil.\n?\nÚčelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými\nhmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov\nresp. daňový poriadok preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové\nsubjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o\nfiškálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov, resp. v súčasnosti daňový poriadok obsahuje\nosobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre\nsprávne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.\n?\nZákonodarca v právnej norme § 2 zákona o správe daní ustanovuje základné zásady daňového konania\ntak, že v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia\nsa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práva právom chránených záujmov daňových\nsubjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní (ods. 1). Správca dane postupuje v\ndaňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto\nkonaní použije len také prostriedky, ?ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť\na vybrať daň (ods. 2). Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a\nvšetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo\n(ods. 3). Daňové konanie je neverejné okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje (ods. 4). Správca\ndane je povinný začať daňové konanie aj na vlastný podnet vždy, ak sú splnené zákonné podmienky pre\nvznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj v prípade, že daňový subjekt v tomto smere nesplnil\nriadne alebo vôbec svoje povinnosti (ods. 5). Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa\nberie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie\nalebo vybratie dane (ods. 6). Všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti\n(ods. 7). Právom i povinnosťou všetkých daňových subjektov je úzko spolupracovať so správcom dane\nv daňovom konaní (ods. 8).\n?\n\nOdvolací súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutí daňových orgánov oboch stupňov v rozsahu\nžalobných a odvolacích dôvodov posudzoval, či žalovaný pri rozhodovaní v danej veci vychádzal zo\nspoľahlivo zisteného skutkového stavu a rozhodol v súlade s vtedy účinným zákonom o správe daní a\npoplatkov a taktiež v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z. z., ako aj v súlade s\npríslušným komunitárnym právom.\n?\nPodľa názoru odvolacieho súdu medzi účastníkmi konania v danej veci ostala spornou otázka, či v\nsúvislosti s predajom ojazdených motorových vozidiel nakúpených v inom členskom štáte došlo k\nriadnemu zdaneniu daňou z pridanej hodnoty, a či žalobca splnil podmienky na uplatnenie osobitnej\núpravy zdaňovania pri predaji použitého tovaru v tuzemsku stanovené v § 66 zákona č. 222/2004 Z. z.,\nako aj v Smernici Rady 2006/112/ES v čl. 312 až 332.\n?\nPodľa § 11 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. na účely tohto zákona sa nadobudnutím tovaru v\ntuzemsku z iného členského štátu rozumie nadobudnutie práva nakladať ako vlastník s hnuteľným\nhmotným majetkom odoslaným alebo prepraveným nadobúdateľovi dodávateľom alebo nadobúdateľom\nalebo na ich účet do tuzemska z iného členského štátu.\nNadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu je predmetom dane, ak a) nadobúdateľom je\nzdaniteľná osoba, právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, alebo zahraničná osoba, ktorá je\nidentifikovaná pre daň v inom členskom štáte, a b) dodávateľom je osoba identifikovaná pre daň v inom\nčlenskom štáte, ktorá dodala tovar za protihodnotu, okrem dodania tovaru s inštaláciou alebo montážou\ndodávateľom alebo na jeho účet a okrem dodania tovaru formou zásielkového predaja.\n?\nPodľa § 20 ods. 1, 2 zákona č. 222/2004 Z. z. daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z\niného členského štátu vzniká a) 15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci,\nkeď sa uskutočnilo nadobudnutie tovaru, alebo b) dňom vyhotovenia faktúry, ak bola faktúra vyhotovená\npre nadobúdateľa tovaru pred 15. dňom podľa písmena a/.\nNadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu sa považuje za uskutočnené, ak by takýto\ntovar bol považovaný za dodaný v tuzemsku.\n?\nPodľa § 22 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko,\nčo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za\ndodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Do základu dane sa zahŕňa aj dotácia alebo príspevok,\nktorý dodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo služby.\nOsobitná úprava uplatňovania dane pri umeleckých dielach, zberateľských predmetoch, starožitnostiach\na použitom tovare je upravená v § 66 zákona č. 222/2004 Z. z.\nPodľa § 66 ods. 1 písm. c/, d/, ods. 2, 3 zákona č. 222/2004 Z. z. na účely tohto ustanovenia : c) použitým\ntovarom sa rozumie hnuteľný hmotný majetok, ktorý je vhodný na ďalšie použitie v nezmenenom stave\nalebo po oprave, iný ako umelecké diela, zberateľské predmety, starožitnosti, drahé kovy a drahé\nkamene, d) obchodníkom je zdaniteľná osoba, ktorá v rámci svojho podnikania kupuje, nadobúda v\ntuzemsku z iného členského štátu alebo dováža na účely ďalšieho predaja použitý tovar, umelecké diela,\nzberateľské predmety alebo starožitnosti, a pri tom koná vo svojom mene na svoj účet alebo vo svojom\nmene na účet inej osoby na základe zmluvy, podľa ktorej má právo na odplatu za obstaranie kúpy alebo\npredaja.\nObchodník pri predaji umeleckých diel, zberateľských predmetov, starožitností a použitého tovaru, ktoré\nmu boli dodané na území Európskych spoločenstiev, je povinný uplatňovať osobitnú úpravu, ak uvedené\ntovary boli dodané a) osobou, ktorá nie je identifikovaná pre daň v tuzemsku ani v inom členskom štáte,\n\nb) osobou, ktorá je identifikovaná pre daň v tuzemsku alebo v inom členskom štáte, a dodanie tovaru\nbolo oslobodené od dane podľa § 42 alebo podľa zodpovedajúceho ustanovenia zákona platného v inom\nčlenskom štáte, c) iným obchodníkom, ktorý uplatňuje daň podľa osobitnej úpravy tohto zákona alebo\nzákona platného v inom členskom štáte. (§ 66 ods. 2 citovaného zákona)\n? Podľa § 66 ods. 3 citovaného zákona základom dane pri predaji tovaru podľa odseku 2 je kladný\nrozdiel medzi predajnou cenou a kúpnou cenou znížený o daň. Ak ide o predaj použitého tovaru podľa\nodseku 1 písm. e/, základ dane podľa prvej vety sa rozdelí pomerne podľa výšky jednotlivých splátok a\nna daňovú povinnosť sa vzťahuje § 19 ods. 3.\n?\nPodľa § 42 vety prvej zákona č. 222/2004 Z. z. oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý sa používal\nvýlučne na činnosti oslobodené od dane podľa § 28 až 41 bez možnosti odpočítania dane podľa § 49\nods. 3, a dodanie tovaru, pri ktorého nadobudnutí nie je možnosť odpočítania dane podľa § 49 ods. 7\npísm. a/, b/, c/ a e/.\n\nPodľa § 69 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu\nje povinná platiť daň osoba, ktorá tovar nadobudne podľa § l l a § l la.\n?\nPodľa čl. 226 bod 14 Smernice Rady 2006/112/ES bez toho, aby boli dotknuté osobitné ustanovenia\nuvedené v tejto smernici, faktúry vyhotovované podľa čl. 220 a 221 musia obsahovať iba tieto údaje: v\nprípade uplatňovania jednej z osobitných úprav na použitý tovar, umelecké diela, zberateľské predmety\na starožitnosti odkaz na čl. 313, 326 alebo 333 alebo na príslušné vnútroštátne ustanovenia, alebo iný\nodkaz, ktorý uvádza, že sa uplatnila jedna z týchto úprav.\n?\nPodľa čl. 313 bod 1 Smernice členské štáty uplatnia na použitý tovar, umelecké diela, zberateľské\npredmety a starožitnosti dodané zdaniteľnými obchodníkmi osobitnú úpravu zdaňovania prirážky\nzdaniteľného obchodníka v súlade s ustanoveniami tohto pododdielu.\n?\nPodľa čl. 314 Smernice úprava zdaňovania prirážky sa vzťahuje na použitý tovar, umelecké diela,\nzberateľské predmety a starožitnosti dodávané zdaniteľným obchodníkom, ak mu tento tovar v rámci\nSpoločenstva dodala jedna z týchto osôb: a) nezdaniteľná osoba, b) iná zdaniteľná osoba, pokiaľ je\ndodanie tovaru touto inou zdaniteľnou osobou oslobodené od dane v súlade s čl. 136, c) iná zdaniteľná\nosoba, pokiaľ sa na dodanie tovaru touto inou zdaniteľnou osobou vzťahuje oslobodenie od dane pre\nmalé podniky ustanovené v čl. 282 až 292 a pokiaľ sa týka investičného majetku, d) iný zdaniteľný\nobchodník, pokiaľ bolo dodanie tovaru týmto iným zdaniteľným obchodníkom predmetom DPH v súlade\ns osobitnou úpravou zdaňovania prirážky.\n?\nPodľa čl. 316 Smernice členské štáty priznajú zdaniteľným obchodníkom právo rozhodnúť sa pre\nuplatňovanie úpravy zdaňovania prirážky na dodanie tohto tovaru: a) umelecké diela, zberateľské\npredmety alebo starožitnosti, ktoré sami doviezli, b) umelecké diela, ktoré im dodali ich autori alebo ich\nprávni nástupcovia, c) umelecké diela, ktoré im dodala iná zdaniteľná osoba než zdaniteľný obchodník,\npokiaľ dodanie touto inou osobou bolo predmetom zníženej sadzby podľa čl. 103.\n?\nOdvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského\nsúdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia\n§ 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a\n\nrelevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem uvedených v\nodôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre\nvyslovenie výroku napadnutého rozsudku, z ktorých dôvodov sa s ním stotožňuje v celom rozsahu.\nSenát odvolacieho súdu považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a\nsúladné so zákonom. Vzhľadom k tomu, aby najvyšší súd v preskúmavanej veci nadbytočne neopakoval\npre účastníkov známe skutočnosti spolu s právnymi závermi krajského súdu, sa vo svojom odôvodnení\nobmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.\n?\nNajvyšší súd Slovenskej republiky nemohol prihliadnuť na odvolacie námietky žalobcu, ktorými namietal,\nže správca dane v čase vykonávania daňovej kontroly mal na rozdiel od samotného žalobcu dve\npomôcky a to možnosť cez medzinárodnú výmenu informácií kontaktovať a priamo konfrontovať\npostup jednotlivých zahraničných dodávateľov ojazdených automobilov a metodický pokyn, keďže tieto\nnámietky žalobca uplatnil až v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa, teda po uplynutí zákonnej\nlehoty na podanie žaloby v zmysle § 250b ods. l v spojení s § 250h ods. 1 O.s.p. Naviac odvolací súd\ndodáva, že Metodické usmernenie, na ktoré žalobca poukazuje, nie je podľa názoru súdu možné použiť\ndaňovými orgánmi spätne, na posudzované obdobie, keďže bolo vydané až v roku 2009 a posudzované\nobdobie je august 2007.\nOdvolací súd súčasne zhodnotiac spôsob, akým sa prvostupňový súd jednotlivo vysporiadal so\nžalobnými námietkami žalobcu v odôvodnení svojho rozhodnutia musí konštatovať, že súd prvého\nstupňa náležite a správne aplikujúc príslušné ustanovenia právnych predpisov vzťahujúcich sa na\npredmetnú vec, zodpovedal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia na vznesené námietky žalobcu\na realizoval tak jeho ústavné právo na súdnu a inú právnu ochranu zakotvené v čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, súčasťou ktorého je aj právo účastníka konania, aby v rozhodnutí súdu boli\nuvedené dostatočné dôvody, na základe ktorých súd rozhodol vo veci.\nOdvolací súd rovnako preskúmajúc formálne a obsahové náležitosti rozhodnutia prvostupňového\nsprávneho orgánu ako aj žalovaného nevzhliadol ich nezákonnosť, keďže správne orgány oboch\nstupňov svoje rozhodnutia náležite a podrobne odôvodnili, pričom treba zdôrazniť, že žalovaný správny\norgán sa vo svojom rozhodnutí náležitým spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu,\nvznesenými v jeho odvolaní proti dodatočnému platobnému výmeru správcu dane.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, považujúc rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, ako aj\nprvostupňového správneho orgánu za zákonné, vydané na základe spoľahlivo a náležite zisteného\nskutkového stavu, vyhodnotiac námietky žalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za\nnedôvodné, potvrdil rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá v\nspojení s § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.\nZáverom senát odvolacieho súdu dáva do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 6Sžf/27/2012, 6Sžf/28/2012 zo dňa 27. februára 2013 a sp. zn. 8Sžf/26/2012 zo dňa\n26. marca 2013, v ktorých najvyšší súd ako súd v odvolací rozhodoval v obdobných veciach s rovnakými\núčastníkmi, ale za iné zdaňovacie obdobie.\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1\nO.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi náhradu trov\nodvolacieho konania nepriznal, pretože žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "21S/32/2011", "guid": "5a2a328c-3be6-4aa7-beca-7f39f7f51dc1:653a583d-7145-40ae-a270-5698ecb36131", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}