{"guid": "6b1a05c6-975f-4707-9776-4928f06092c2:7b98bc25-f609-4f50-b277-0c648562a2df", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:5010200039.1", "spisova_znacka": "3Sžo/47/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/47/2013 z 11. 2. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 11. februára 2014, sp. zn. 3Sžo/47/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:5010200039.1", "identifikacne_cislo": "5010200039", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2014-02-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/385/#paragraf-109", "nazov": "§ 109 zákona č. 385/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/385/#paragraf-109", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/385-2000/paragraf-109"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/385/#paragraf-110.odsek-3", "nazov": "§ 110 ods. 3 zákona č. 385/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/385/#paragraf-110.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/385-2000/paragraf-110"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/385#paragraf-109", "/SK/ZZ/2000/385#paragraf-110"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7b98bc25-f609-4f50-b277-0c648562a2df", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:5010200039.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:5010200039.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:5010200039.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžo/47/2013\n5010200039\n11. 02. 2014\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2014:5010200039.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a zo\nsudcov JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Jany Zemkovej PhD. v právnej veci žalobcu: Mgr. U.X., I., B.,\nadresa na doručovanie XXX XX. D., proti žalovaným: 1/ Krajský súd v Žiline, Ul. Orolská 3, 010 01\nŽilina, 2/ Predseda Krajského súdu v Žiline Juraj Krupa, Orolská 3, Žilina, 3/ Predseda Krajského súdu\nv Žiline, Orolská 3, Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného 1/ č. Spr. 7490/2009-Oú\nzo dňa 16. októbra 2009, v konaní o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k.\n11S/78/2010-187 zo dňa 21. mája 2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/78/2010-187 zo dňa\n21. mája 2013 proti žalovanému 1/ p o t v r d z u j e, a proti žalovaným 2/, 3/ rozsudok m e n í tak,\nže konanie z a s t a v u j e.\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania a\nzrušenia rozhodnutia žalovaného 1/ č. Spr. 7490/2009-Oú zo dňa 16. októbra 2009, ktorým zamietol\nodvolanie žalobcu a rozhodnutie prvostupňového orgánu, predsedu Okresného súdu v Čadci JUDr.\nKajetána Kičuru vydanom pod č. Spr. 1292/2009 zo dňa 03.09.2009 podľa § 114 ods. 1 zákona č.\n385/2000 Z.z. potvrdil.\nKrajský súd rozsudok odôvodnil tým, že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že\nrozhodnutie žalovaného 1/ je v súlade so zákonom, správne orgány spoľahlivo zistili skutkový stav, prijali\nsprávny právny záver a žalobca nebol na svojich právach ukrátený.\nPredmetom súdneho prieskumu na krajskom súde bolo rozhodnutie žalovaného o nepriznaní náhrady za\nstratu na plate pri uznaní invalidity podľa § 110 ods. 3 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 385/2000\nZ.z.“) a v danej veci krajský súd posudzoval len zákonnosť napadnutého rozhodnutia, teda či správne\norgány rozhodli podľa príslušných hmotnoprávnych ustanovení a dodržali zákonný postup pred vydaním\nrozhodnutia. Žalobca nenapadol procesný postup, ale len právny názor, ku ktorému správny orgán\ndospel v rámci správnej úvahy. Keďže sa na konanie vzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní\n(správny poriadok) v znení neskorších predpisov (§ 114 ods. 3 zákona č. 385/2000 Z.z.), podľa § 245\nods. 2 O.s.p. súd rozhodnutie, v ktorom bolo použité správne uváženie preskúmava len v rozsahu, či\nnevybočilo z medzí a hľadísk stanovených zákonom.\n\nŽalobca si výslovne uplatnil nárok len podľa ust. § 110 ods. 3 zákona č. 385/2000 Z.z., ktoré zákonné\nustanovenie je v rámci zákona zaradené do deviatej hlavy s názvom Náhrada škody a v rámci nej pod\nnázov Zodpovednosť štátu (od § 106 a nasl. zákona). V § 109 tohto zákona je výslovne upravené právo\nna náhradu škody ak pri výkone funkcie sudcu alebo v priamej súvislosti s ňou a pre výkon funkcie dôjde\nk poškodeniu zdravia alebo k smrti úrazom. Krajský súd sa stotožňuje s výkladom ustanovenia § 110\nzákona č. 385/2000 Z.z. žalovaným, pretože v ods. 1 je upravená náhrada za stratu na plate počas\ndočasnej neschopnosti, v ods. 2 pri ďalšej neschopnosti a v ods. 3 po skončení dočasnej neschopnosti\nna výkon funkcie a uznaní invalidity, ale vždy v súvislosti s úrazom alebo chorobou z povolania. Výklad\nžalobcu, že ust. § 110 ods. 3 zákona č. 385/2000 Z.z. nesúvisí s § 109, ani s § 110 ods. 1, 2 tohto zákona,\nje v rozpore s výkladom gramatickým, logickým a systematickým uvedených zákonných ustanovení.\nŽalobca preukázal, že po skončení dlhodobej práceneschopnosti sa stal invalidný, ale nepreukázal, že k\npráceneschopnosti došlo pri výkone funkcie sudcu alebo v priamej súvislosti s ňou, alebo že k ublíženiu\nna zdraví došlo pre výkon funkcie sudcu. Nárok žalobcu v zmysle § 110 ods. 3 zákona č. 385/2000 Z.z.\nnebol dôvodný.\nKrajský súd záverom konštatoval, že pasívne legitimovaným v tomto konaní je žalovaný 1/, a preto\nžalobu voči žalovaným 2/, 3/ zamietol.\nProti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol, aby najvyšší súd\nrozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\nV dôvodoch odvolania uviedol, že krajský súd sa stotožnil s výkladom ustanovenia § 110 zákona\nžalovaným v tom, že náhrada za stratu na plate je upravená vždy v súvislosti s úrazom alebo chorobou z\npovolania. Citoval ustanovenie § 110 ods. 3 zákona č. 385/2000 Z.z. a má za to, že z tohto ustanovenia\nnevyplýva, že náhrada za stratu na plate sa priznáva vždy v súvislosti s úrazom alebo chorobou z\npovolania. Podľa teórie práva výklad zákona nemôže byť taký, že sa do zákona doplní to, čo tam nie je\na to ani pod zámienkou systematického, logického a gramatického výkladu.\nŽalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok krajského súdu potvrdiť.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) ako sú odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal\nnapadnutý rozsudok krajského súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.)\npostupom podľa § 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p. a po tom, ako bolo oznámené verejné vyhlásenie\nrozhodnutia na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nwww.nsud.sk <http://www.nsud.sk> rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.\no súdoch v znení účinnom od 01. mája 2011) a rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).\nPre výklad dotknutého ustanovenia § 110 ods. 3 zák. č. 385/2000 Z.z. o sudcoch\na prísediacich v znení neskorších predpisov (ďalej „zák. č. 385/2000 Z.z.“) senát v konaní zistil zásadnú\nprávnu otázku, či vznik invalidity žalobcu počas obdobia výkonu funkciu sudcu má príčinnú súvislosť\ns jeho výkonom funkcie sudcu. Sudcovia pôsobia v centre sporového konania, ktoré prostredie môže\nvplývať i na vznik ochorení, ktoré si sudcovia uvedomovať nemusia a ich dôsledkom môže byť i vznik\ninvalidity.\nKonanie vo veciach náhrady škody chorobou z povolania, ktorá má súvislosť s výkonom funkcie sudcu\nje v prvom stupni zverené do vecnej príslušnosti prvom stupni\nkrajského súdu (predsedu krajského súdu) podľa § 114 ods. 5 zák. č. 385/2000 Z.z.\nZ obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca listom zo dňa 01.08.2009 adresovaným\npredsedovi Krajského súdu Žiline zn. Spr 7490/2009-OÚ namietal nesprávny procesný postup predsedu\nOkresného súdu Čadca, ktorý postúpil návrh na konanie predsedovi Krajskému súdu v Žiline. Žalobca\n\nnamietal, že nejde o návrh na náhradu za stratu na plate škody spôsobenej chorobou alebo úrazom z\npovolania. Žalobca vylúčil ako predmet konania zisťovanie príčinnej súvislosti medzi vznikom invalidity\na výkonom funkcie sudcu. Vzhľadom na to, že ide o návrhové konanie bolo nevyhnutné rešpektovať\nzvolený procesný postup žalobcu a vec bola rozhodnutá v prvom stupni predsedom Okresného súdu\nČadca v konaní vo veciach náhrady škody v právnom režime ustanovenia § 114 ods. 1 zák. č. 385/2000\nZ.z. Rozhodnutím č. Spr 1292/09 zo dňa 03.09.2009 náhradu na stratu na plate pri uznaní invalidity\npodľa § 110 ods. 3 zák. č. 385/2000 Z.z. žalobcovi nepriznal s odôvodnením, že podľa § 110 ods. 3\nzák. č. 385/2000 Z.z. si môže sudca uplatniť nárok na náhradu za stratu na plate po skončení dočasnej\nneschopnosti na výkon funkcie pri uznaní invalidity vtedy, ak mu bola škoda spôsobená pri výkone\nfunkcie alebo v súvislosti s ňou.\nK žalobcom namietanému rozhodnutiu, predmetom ktorého bolo rozhodnutie o strate na plate odvolací\nsúd uvádza, že zákonodarca v ustanovení § 110 ods. 3 zákona č. 385/2000 Z.z. vyjadril zámer nahradiť\nsudcovi pri uznaní invalidity po skončení dočasnej neschopnosti stratu na plate. Výklad pojmu (§ 110\nods. 3 zákona) vykonal žalovaný a prvostupňový orgán jasným, vyčerpávajúcim, zrozumiteľným a\nzákonu zodpovedajúcim spôsobom, a v dôvodoch svojho rozhodnutia vyhodnotil zistené skutočnosti.\nUstanovenie § 110 ods. 3 zákona č. 385/2000 Z.z. nie je samostatnou izolovanou právnou normou, ale je\nsúčasťou normatívnej úpravy systému náhrady škody pri úrazoch a chorobách z povolania, kde právny\nzáklad, vznik nároku je upravený v § 109 zák. č. 385/2000 Z.z.\nPodľa § 109 zák. č. 385/2000 Z.z. sudca má právo na náhradu škody, ak pri výkone funkcie sudcu alebo\nv priamej súvislosti s ňou dôjde k jeho poškodeniu na zdraví alebo k jeho smrti úrazom (ďalej len \"úraz\").\nTo platí aj vtedy, ak došlo k ublíženiu na zdraví pre výkon funkcie sudcu.\nŽalobca síce preukázal, že po skončení dlhodobej práceneschopnosti sa stal invalidný, ale nepreukázal\nani neumožnil preskúmanie, či k práceneschopnosti došlo pri výkone funkcie sudcu alebo v priamej\nsúvislosti s ňou. Potvrdzuje to aj tvrdenie žalobcu, že pri výkone funkcie alebo v súvislosti s ňou\nmu žiadna škoda nevznikla, svoj nárok odvodzuje len uznaním invalidity a odmieta zverejniť údaje o\nzdravotnom stave s odvolaním sa na zákon na ochranu osobných údajov (pozri pripojený spis NS SR\nsp. zn. 8Sž 23/2010, resp. 20S/6/2011 Krajského súdu v Žiline).\nS ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti je rozhodnutie žalovaného v súlade so zákonom a vychádza\nz dostatočne zisteného a posúdeného skutkového i právneho stavu veci. Pre zodpovedanie otázky, či\nmá žalobca právny nárok na náhradu za stratu na plate podľa § 110 ods. 3 zákona č. 385/2000 Z.z.,\nbola daná dostatočná odpoveď.\nPodľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\nAk sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 O.s.p.).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na vyššie uvedené závery napadnutý rozsudok\nKrajského súdu v Trenčíne 11S/78/2010-187 zo dňa 21. mája 2013 podľa § 250ja ods. 3 veta druhá\nO.s.p. v spojení s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a v podrobnostiach na tam uvedené\ndôvody odkazuje.\nZároveň vo vzťahu k označeným žalovaným 2/ a 3/ zmenil rozsudok krajského súdu tak, že konanie\nproti nim pre nedostatok pasívnej procesnej legitimácie (§ 250 ods. 4 O.s.p.) zastavil.\nO náhrade trov konania rozhodol najvyšší súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.\na § 246c veta prvá O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech náhradu trov nepriznal.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}