{"guid": "f654a22c-2a9f-4858-9ec2-c41a07d6b9ef:14bdc8d7-8af3-485b-ac13-e2bd0260aeb0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:4213210126.2", "spisova_znacka": "7ECdo/112/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7ECdo/112/2014 z 30. 9. 2014", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. septembra 2014, sp. zn. 7ECdo/112/2014, ECLI:SK:NSSR:2014:4213210126.2", "identifikacne_cislo": "4213210126", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Darina Kriváňová", "sudca_id": 332, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-darina-krivanova-332", "datum_vydania": "2014-09-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Odmietajúce podanie"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-239.odsek-1", "nazov": "§ 239 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-239.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-239"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-239.odsek-2", "nazov": "§ 239 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-239.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-239"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-41.odsek-2", "nazov": "§ 41 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-41.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "nazov": "§ 237 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "nazov": "§ 237 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "nazov": "§ 237 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "nazov": "§ 237 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-159.odsek-3", "nazov": "§ 159 ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-159.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-159"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-251.odsek-4", "nazov": "§ 251 ods. 4 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-251.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-251"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-5", "nazov": "§ 243b ods. 5 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243b"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 218 ods. 1 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-218"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-29", "nazov": "§ 29 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-29", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-29"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-38.odsek-3", "nazov": "§ 38 ods. 3 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-38.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-1", "nazov": "§ 44 ods. 1 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-44"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "nazov": "§ 44 ods. 2 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-44"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-4.pismeno-r", "nazov": "§ 53 ods. 4 písm. r) OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-4.pismeno-r", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-239", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-41", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-237", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-159", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-251", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243b", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-218", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-29", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-38", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-44", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-53"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/14bdc8d7-8af3-485b-ac13-e2bd0260aeb0", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:4213210126.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:4213210126.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:4213210126.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7ECdo/112/2014\n4213210126\n30. 09. 2014\nJUDr. Darina Kriváňová\nECLI:SK:NSSR:2014:4213210126.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci oprávneného PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom Astrová\n2/A Bratislava, zastúpeného advokátskou kanceláriou verita, s.r.o., so sídlom Karpatská 18, Bratislava\nproti povinnému G. P., bytom W., o vymôžeme 607,13 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde\nKomárno pod sp. zn. 8 Er 735/2013, o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu Nitra zo\ndňa 28. novembra 2013, sp. zn. 11 CoE 241/2013, takto\nrozhodol:\nDovolanie odmieta.\nPovinnému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nOprávnený dňa 22.4.2013 podal súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie sumy\n607,13 € s príslušenstvom na podklade exekučného titulu -rozhodcovského rozsudku, vydaného Stálym\nrozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom\nv Bratislave, Trnavská cesta č. 7, zo dňa 11.11.2011, sp. zn. IDB12100359, ktorým bola žalovanému: G.\nP., uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi PRO CIVITAS, s.r.o. istinu v sume 607,13 € s príslušenstvom.\nSúdny exekútor požiadal Okresný súd Komárno o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie žiadosťou\nzo dňa 29.4.2313 doručenou dňa 7.5.2013.\nOkresný súd Komárno uznesením zo dňa 23.8.2013, č. k. 8 Er 735/2013-19 žiadosť súdneho exekútora\no udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, po preskúmaní exekučného titulu na základe\nzistenia zo všeobecných obchodných podmienok, že zmluvné strany si dojednali rozhodcovskú doložku,\nktorá síce dáva spotrebiteľovi možnosť výberu medzi všeobecným a rozhodcovským súdom, avšak\nv prípade, ak by banka podala žalobu na rozhodcovský súd predtým ako spotrebiteľ podá žalobu\nna všeobecný súd, spotrebiteľ je v takom prípade nútený podrobiť sa začatému rozhodcovskému\nkonaniu na rozhodcovskom súde, ktorého právomoc je založená rozhodcovskou doložkou. Podľa\nnázoru súdu, rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve (zmluva o úvere č. 8169648907 zo\ndňa 9.11.2007 uzavretá medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným a následné konanie\npred rozhodcovským súdom odopiera ochranu spotrebiteľovi, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52\na nasl. Občianskeho zákonníka a Smernica 93/13/EHS. Výkon práv oprávneného podľa predmetnej\nrozhodcovskej doložky považoval za nezlučiteľný s normami na ochranu spotrebiteľa a dobrými mravmi.\nNekalú povahu rozhodcovskej doložky súd vyvodil z „obmedzenia\" práva spotrebiteľa ako slabšej\nzmluvnej strany domáhať sa ochrany na všeobecnom súde v Slovenskej republike a túto rozhodcovskú\ndoložku nepovažoval za dojednanú so spotrebiteľom individuálne, pričom rozhodcovská doložka núti\npovinného v prípade sporu podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, čím sa mu odoberá možnosť\nbrániť svoje práva pred všeobecným súdom. Táto doložka preto spôsobuje hrubú neirovnováhu v\nprávach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného ako spotrebiteľa. Povinný tieto\npodmienky nemohol ovplyvniť; mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým\npodmienkam, včítane rozhodcovskej doložky a nemal teda možnosť osobitne si dohodnúť zmluvné\n\npodmienky. Poukázal na to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom\npostavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k\npristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom\novplyvniť ich obsah. Považoval preto rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej\nzmluve, a teda za podmienku neplatnú (§53 OZ). Keďže rozhodcovský rozsudok vydaný na základe\nneplatnej rozhodcovskej doložky nemôže byť spôsobilým titulom na vykonanie exekúcie, žiadosť o\nudelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.\nKrajský súd v Nitre na odvolanie oprávneného uznesením zo dňa 28. novembra 2013, spi zn. 11 CoE\n241/2013 uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a na\nskonštatovanie správnosti dôvodov prvostupňového rozhodnutia uviedol, že považuje za správny právny\nnázor prvostupňového súdu, že predmetná zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou. V predmetnej\nveci oprávnený, resp. jeho právny predchodca neuzatvoril s povinným osobitnú rozhodcovskú zmluvu,\nale rozhodcovská doložka bola začlenená do zmluvy o úvere, ktorú pripravil veriteľ a používal vo\nviacerých prípadoch pre neurčitý počet klientov. Odvolací súd poukázal na to, že stanovenie povinnosti\nbanky ponúknuť klientom návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy v zmysle § 93b ods. 1 zákona č.\n483/2001 Z. z. o bankách neznamená, že veriteľ je oprávnený včleniť do svojich zmlúv, resp. obchodných\npodmienok také znenie rozhodcovskej doložky, ktoré zakladá značnú nerovnováhu medzi právami a\npovinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, tak ako tomu bolo v danom prípade. Ak\nveriteľ uzatvára zmluvu so spotrebiteľom, je povinný rešpektovať aj príslušné zákonné normy chrániace\nspotrebiteľa. Z dôvodu neplatne uzavretej rozhodcovskej doložky rozhodcovský súd nebol oprávnený\nvo veci konať a vydať predmetný rozhodcovský rozsudok a preto exekučný titul nebol vydaný orgánom\nna to oprávneným. Súd prvého stupňa preto správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie\npoverenia na vykonanie exekúcie.\nProti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie oprávnený, ktorý navrhol, uznesenie\nkrajského súdu zmeniť a poveriť súdneho exekútora vykonaním exekúcie, alternatívne zrušiť uznesenie\nodvolacieho súdu a tiež aj uznesenie súdu prvého stupňa a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie\nkonanie. Jeho prípustnosť vyvodil z § 237 písm. a/, d/, e/, íl O.s.p. (t. j. že sa rozhodlo vo veci, ktorá\nnepatrí do právomoci súdov, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už\nprv začalo konanie; nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný; účastníkom\nkonania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom) a dôvodnosť z § 241 ods. 2 písm. a/\naž c/ O.s.p. (v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237; konginie je postihnuté inou vadou, ktorá mala\nza následok nesprávne rozhodnutie vo veci; rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení\nveci). Prekážku „rei iudicatae\" dovolateľ odôvodňoval tým, že vec už bola právoplatne rozhodnutá\nrozsudkom vydaným rozhodcovským súdom. Exekučný súd v exekučnom konaní nebol oprávnený\npreskúmať správnosť rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu a na jeho preskúmanie súdom\nnebol podaný osobitný návrh na začatie konania o jeho zrušení, ktorý je podľa zákona potrebný. Za\npostup súdov, ktorým mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, ktorým došlo k porušeniu jeho práva\nna spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a či. 6 ods. 1 Dohovoru o\nochrane ľudských práv a slobôd považoval to, že mu bolo upreté právo na výkon rozhodnutia vyplývajúce\nz rozhodcovského rozsudku na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (predovšetkým pokiaľ\nide o posúdenie otázky existencie neprijateľnej podmienky dojednanej v úverovej zmluve, záveru o\nabsolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky, výkladu ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka, § 44\nods. 2 Exekučného poriadku, § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, či povinností podľa ustanovení\nzákona o bankách) prvostupňovým a odvolacím súdom. V dôvodoch dovolania podrobne rozoberal\nskutkový a právny stav veci, význam rozhodcovského konania, ktoré porovnával s občianskym súdnym\nkonaním. Poukázal na význam ochrany práv spotrebiteľa vo svetle implementovanej Smernice rady\n93/13/EHS do právneho poriadku Slovenskej republiky a jej skutočný význam v doktrinálnej judikatúre\nESD s prihliadnutím na závery prijaté v konkrétne uvádzaných prípadoch.\n\nPovinný sa k dovolaniu oprávneného nevyjadril.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal\nvčas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený v súlade s § 241 ods. 1 O.s.p. skúmal bez\nnariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,\nktoré možno dovolaním napadnúť.\nDovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236\nods. 1 O s.p.).\nKeďže v prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, jeho prípustnosť bolo\ntreba posudzovať podľa ustanovenia § 239 O.s.p. V zmysle platnej právnej úpravy je dovolanie proti\nuzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, alebo ak\nrozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm.\nc/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1, písm. a/ a písm. b/ O.s.p.). Dovolanie je prípustné tiež\nproti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak odvolací\nsúd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie\npo právnej stránke zásadného významu, ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia\nna podklade cudzozemského rozhodnutia, ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia\nalebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2\npísm. a/, písm. b/, písm. c/ O.s.p.).\nUznesenie odvolacieho súdu v predmetnej veci nemožno podriadiť pod žiaden dôvod prípustnosti\nvyplývajúci z ustanovenia § 239 O.s.p., lebo odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa nezmenil, ale\nho potvrdil a nerozhodoval ani vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev\n(§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska. Rovnako odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom\nuznesení prípustnosť dovolania nevyslovil a nejde o potvrdzujúce uznesenie o návrhu na zastavenie\nvýkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, ani o uznesenie o uznaní (neuznaní)\ncudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej\nrepubliky.\nDovolanie oprávneného preto podľa ustanovenia § 239 ods. 1 a ods. 2 O.s.p. nie je prípustné.\nPrípustnosť dovolania oprávneného by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len ak by v konaní,\nv ktorom bolo vydané, došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. Podľa\ntohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo\nveci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť\nbyť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v\ntej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal\nnávrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, íl účastníkovi konania sa postupom súdu\nodňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,\nibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.\nZ hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný; ak je\nkonanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., možno ním napadnúť aj rozhodnutia,\nproti ktorým je inak dovolanie procesné neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995). Pre záver o\nprípustnosti dovolania v zmysle § 237 O.s.p. ale nie je významný subjektívny názor účastníka konania\ntvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je, že k tejto procesnej vade\nskutočne došlo.\nOprávnený procesné vady konania v zmysle § 237 písm. b/, c/, g/ O.s.p. netvrdil a ich existenciu nezistil\nani dovolací súd.\nPrípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania odôvodňoval oprávnený tým, že v danom prípade sa\nrozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov (§ 237 písm. aj O.s.p.).\n\nV občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú\nz občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa\nzákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány (§ 7 ods. 1 O.s.p.). V občianskom súdnom\nkonaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy (viď bližšie § 7 ods. 2\nO.s.p.). Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje\nzákon (§ 7 ods. 3 O.s.p.).\nNedostatok právomoci súdu sa považuje za neodstrániteľnú podmienku konania, ktorá má ten dôsledok,\nže súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť a vec postúpiť inému orgánu.\nPrípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu je daná, ak súd rozhodol vo veci, o ktorej\nmal rozhodnúť iný orgán.\nV danom prípade dovolateľ vyčítal súdom nižšieho stupňa, že v rozpore so zákonom preskúmavali\nprávoplatné exekučné tituly a že bez zákonom zvereného oprávnenia v exekučnom konaní skúmali\nprijateľnosť, či neprijateľnosť rozhodcovskej doložky. Dovolateľ tak v skutočnosti namietal, že\nrozhodnutia súdov spočívajú na nesprávnej aplikácii a interpretácii ustanovení zákona. Z určujúceho obsahového -hľadiska (viď § 41 ods. 2 O.s.p.) preto nešlo zo strany oprávneného o námietku nedostatku\nprávomoci súdov, ale o námietku inú, ktorú dovolateľ uviedol vo väzbe na otázku zákonnosti a vecnej\nsprávnosti právnych záverov súdov (ich právneho posúdenia veci), na ktorých v danom prípade založili\nsvoje rozhodnutia.\nDovolaním napadnuté rozhodnutia boli vydané v exekučnom konaní, v ktorom právomoc súdov\n(exekučného súdu, ako aj súdu rozhodujúceho v inštančnom postupe) vyplýva jednoznačne priamo zo\nzákona (z Exekučného poriadku, napríklad z ustanovení § 29, § 38 ods. 3 a § 44 ods. 1). Námietka\ndovolateľa o existencii vady konania v zmysle § 237 písm. a/ O.s.p. tak nebola opodstatnená.\nDovolateľom namietané vady uvedené v ustanovení § 237 písm. d/ a písm. e/ O.s.p. mali spočívať v\nopätovnom skúmaní „materiálnej správnosti rozhodcovského rozsudku\" v opätovnom prejednaní veci,\nhoci nebol podaný návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku, i keď podľa zákona to bolo potrebné.\nNapokon vadu spočívajúcu v odňatí možnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. íl O.s.p. videl v\nodmietnutí práva na uspokojenie priznanej pohľadávky v exekučnom konaní, hoci zákonné podmienky\nk tomu neboli splnené a v nedostatočnom odôvodnení napadnutých uznesení.\nK tomuto dovolateľom namietanému dôvodu treba uviesť, že prekážka rozsúdenej veci (/rei iudicatae/ §\n159 ods. 3 O.s.p.) patrí k procesným podmienkam konania a jej existencia v každom štádiu konania vedie\nk zastaveniu konania. Jej podstata spočíva v tom, že právoplatný rozsudok predstavuje vec rozsúdenú,\nv ktorom prípade sa vylučuje možnosť totožnú vec znova prejednať a o nej rozhodnúť. O tú istú vec ide\nvtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a\nak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak\nten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z akých\nuž bol pôvodne uplatnený (t. j. ak vyplýva z rovnakého skutku). O totožnosť účastníkov ide najmä vtedy,\nak v novom konaní ide o ten istý nárok medzi tými istými účastníkmi. Konanie sa týka tých istých osôb\naj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania, či už z\ndôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie. Toto procesné ustanovenie sa uplatní aj v exekučnom\nkonaní (§ 251 ods. 4 O.s.p.).\nZ obsahu spisu, rovnako ani z obsahu dovolania, nevyplýva, že konaniu v tejto veci - t. j. medzi\noprávneným: PRO CIVITAS s.r.o., a povinným: G. P., Q. o vymoženie 607,13 € s príslušenstvom,\nvedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 8 Er 735/2013 na podklade exekučného titulu, ktorým\nje rozhodcovský rozsudok zo dňa 11.11.2011, sp. zn. IDB12100359, vydaný Stálym rozhodcovským\nsúdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. nepredchádzalo žiadne\niné exekučné konanie s tým istým predmetom konania a ktoré by sa týkalo tých istých účastníkov.\nPrekážku rozsúdenej veci pre exekučné konanie netvorí právoplatný rozhodcovský rozsudok vydaný\nv rozhodcovskom konaní, a to ani vtedy, ak exekučný súd skúma, či exekučný titul vydaný vo forme\nrozhodcovského rozsudku, je materiálne vykonateľný. Z povahy rozhodcovského konania, ktoré je\n\nv zákonom vymedzených prípadoch alternatívnou možnosťou k súdnemu sporovému konaniu, totiž\nvyplýva, že jeho rezultátom môže byť titul, splnenia ktorého sa možno domáhať vykonaním exekúcie.\nOprávnený preto neopodstatnene namietal, že súdy nižších stupňov zaťažili konanie vadou uvedenou\nv § 237 písm. dl O.s.p.\nPokiaľ ide o vadu podľa § 237 písm. e/ O.s.p., ktorej sa súdy mali dopustiť tým, že nebol podaný návrh\nna zrušenie rozhodcovského rozsudku, hoci podľa zákona to bolo potrebné, treba uviesť, že ani o takúto\nvadu v posudzovanej veci nejde. Ustanovenie § 237 písm. e/ O.s.p. zakladá prípustnosť dovolania\nz dôvodu nedostatku jednej z neodstrániteľných podmienok konania - návrhu na začatie konania; ak\nkonanie prebieha napriek nedostatku návrhu a nejde o prípad, kedy súd môže konať aj bez návrhu,\ntreba konanie zastaviť. Exekučný súd, totiž v predmetnej veci, začal konať na základe žiadosti súdneho\nexekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o ktorej bol povinný rozhodnúť do 15 dní od\njej doručenia (§ 44 Exekučného poriadku). V tomto prípade z určujúceho - obsahového -hľadiska (§ 41\nods. 2 O.s.p.) nejde zo strany oprávneného o námietku nedostatku návrhu na začatie konania v zmysle\nustanovenia § 237 písm. e/ O.s.p., ale o námietku inú, ktorú oprávnený uvádza vo väzbe na otázku\nzákonnosti a vecnej správnosti postupu súdov nižších stupňov.\nPokiaľ ide o odňatie možnosti pred súdom konať v zmysle § 237 písm. íl O.s.p. treba zdôrazniť, že\ndôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, je procesné nesprávny postup\nsúdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť pred ním konať a uplatňovať\n(realizovať) jeho procesné oprávnenia, ktoré mu právna úprava priznáva za účelom zabezpečenia\núčinnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. Za porušenie práva v zmysle § 237 písm. íl O.s.p. (v\nzmysle ustálenej judikatúry) sa považuje aj rozhodnutie exekučného súdu o zamietnutí žiadosti súdneho\nexekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pre takéto rozhodnutie neboli splnené\nzákonom stanovené podmienky. Výsledkom takéhoto rozhodnutia je totiž zastavenie exekúcie, čím\nsa oprávnenému v exekučnom konaní odopiera právo na výkon vykonateľného rozhodnutia (porovnaj\nuznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 24/2010 a sp. zn. 3 Cdo 209/2008).\nDovolací súd pri skúmaní, či v predmetnej veci nejde o túto vadu konania zistil, že konanie súdov takouto\nvadou nie je postihnuté.\nPre zodpovedné ustálenie vyššie uvedeného názoru bolo treba zodpovedať základnú otázku\nspočívajúcu v tom, či exekučný súd, ktorý koná o návrhu na nútený výkon právoplatného\nrozhodcovského rozsudku, je pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na\nvykonanie exekúcie oprávnený aj bez návrhu (ex offo) posúdiť platnosť rozhodcovskej doložky, na\nzáklade ktorej rozhodcovský súd založil svoju právomoc.\nPodľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie\nexekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na\npodklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení\nneskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie\npoverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so\nzákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota\nneplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ ad/ Exekučného poriadku. Ak súd zistí rozpor\nžiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie\nexekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky už v uznesení z 13. októbra 2011, sp. zn. 3 Cdo 146/2011,\nuverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č.\n3 z roku 2012 pod por.č. 46 (dostupnej na internetových stránkach Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky www.nssr.gov.sk <http://www.nssr.gov.sk>), zaujal stanovisko, že pokiaľ oprávnený v návrhu\nna vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd\noprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej\nrozhodcovskej zmluvy. Vychádzal pritom z jednotného názoru súdnej praxe, že už v štádiu posudzovania\nsplnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie, sa\nexekučný súd v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zaoberá tým, či rozhodnutie\n\n(iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané v súlade so zákonom, t. j. či bolo\nvydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych\npredpisoch ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho\npredpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových\nnáležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia subjektov práv a\npovinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať).\nExekučný súd je teda už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie\nsúdneho exekútora na vykonanie exekúcie bezpochyby oprávnený posúdiť, či oprávneným označený\nexekučný titul (ne)bol vydaný k tomu kompetentným orgánom (túto skutočnosť napokon nepopiera ani\ndovolateľ). Význam tohto oprávnenia tkvie v tom, že ak exekučný titul vydal orgán, ktorý k tomu nemal\nprávomoc, ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce žiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa\npredpoklad materiálnej vykonateľnosti (záväznosti) a na jeho základe nemožno preto viesť nútený\nvýkon rozhodnutia. Osobitosť postavenia rozhodcovského súdu spočíva medzi iným v tom, že jeho\nprávomoc vec prejednať a rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy. Predpokladom právomoci\nrozhodcovského súdu je teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to či\nuž vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Ak teda právomoc rozhodcovského súdu je\nzávislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods.\n2 Exekučného poriadku, okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t. j. aj to, či bol\nvydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní\nposúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to,\nči bola uzavretá platne. Iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského\nsúdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za\nnásledok, akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý.\nZ vyššie uvedeného možno vyvodiť záver, že exekučný súd, ktorý koná o návrhu na nútený výkon\nprávoplatného rozhodcovského rozsudku, ak má pre to dostatok skutkových a právnych poznatkov,\nje v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený už v štádiu rozhodovania o\nžiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj bez návrhu (ex offo) skúmať,\nči rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že\nprávomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, prislúcha\nmu právo vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná\nstrana nebola uvedenou doložkou viazaná.\nNemožno preto prisvedčiť tvrdeniu dovolateľa v tom, že zo žiadneho ustanovenia procesného predpisu\nexekučnému súdu nevyplýva oprávnenie rozhodcovskú doložku posúdiť z hľadiska jej platnosti. V\npreskúmavanej veci bol preto plne opodstatnený a zákonom podložený postup exekučného súdu,\nktorý po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie skúmal, či\nrozhodcovská doložka bola uzavretá platne.\nUvedený postup exekučného súdu nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského\nsúdu a nesmeroval k „zrušeniu\" tohto rozhodnutia; exekučný súd si ani neosvojoval postavenie\nodvolacieho súdu, tak ako to mylne tvrdil vo svojom dovolaní dovolateľ. Skúmaním platnosti\nrozhodcovskej doložky exekučný súd len realizoval svoje oprávnenie vyplývajúce mu z ustanovenia § 44\nods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.\nUstanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka podáva len príkladmý výpočet\nneprijateľných podmienok uvedených v spotrebiteľských zmluvách. Prijateľnosť podmienok uvedených\nv spotrebiteľskej zmluve bolo preto možné skúmať aj z iných hľadísk, než v tomto ustanovení výslovne\nuvedených, najmä z tých, ktoré boli v súlade s výkladovými pravidlami uvedenými v Smernici tak, ako\ntomu bolo v danom prípade.\nKeďže exekučný súd zistil už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, že exekučný titul\nvo forme rozhodcovského rozsudku predloženého oprávneným, je v rozpore so zákonom, dospel k\nsprávnemu záveru, že nie sú splnené podmienky pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Pokiaľ\n\nsúd prvého stupňa predmetnú žiadosť zamietol a odvolací súd jeho rozhodnutie potvrdil, nešlo o prípad\nzamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v situácii, že pre\ntoto zamietnutie neboli splnené zákonné predpoklady. Postup súdov nižších stupňov nemal preto za\nnásledok odňatie možnosti oprávnenému pred súdom konať v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p.\nDovolateľom namietané ďalšie vady konaní a rozhodnutí súdov, t. j. že ich konanie je postihnuté inou\nvadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a že ich rozhodnutia spočívajú na\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. b/, c/ O.s.p.), sú síce prípustnými dovolacími\ndôvodmi, ale prípustnosť dovolania (samé osebe) nezakladajú (vrátane namietaného rozporu so\nzákonom o bankách). Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravené ako\nmimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu;\npokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie\npodrobiť vecnému prieskumu, a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.\nKeďže prípustnosť dovolania oprávneného nemožno vyvodiť z ustanovení § 239 O.s.p. a neboli zistené\nani vady konania v zmysle § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odmietol podľa §\n218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu,\nproti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný.\nV dovolacom konaní úspešnému povinnému vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti\noprávnenému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods.\n1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však žiadne trovy dovolacieho konania nepriznal z\ndôvodu, že nepodal návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy konania podľa § 151 ods. 1 O.s.p. a v\ndovolacom konaní mu ani žiadne trovy konania nevznikli.\n\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov\n3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11CoE/241/2013", "guid": "f9992695-d7f7-4cba-8246-58d4b6544807:74292062-d80b-4285-a465-e91b2c9919c1", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}