{"guid": "d97f9b86-974c-4206-ae1f-e0e3b9dc1903:cbe9de23-b4f0-44f0-98da-c3e379cf606a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:4206203840.1", "spisova_znacka": "5Oboer/134/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Oboer/134/2013 z 28. 5. 2014", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. mája 2014, sp. zn. 5Oboer/134/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:4206203840.1", "identifikacne_cislo": "4206203840", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Anna Marková", "sudca_id": 266, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-anna-markova-266", "datum_vydania": "2014-05-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-5", "nazov": "§ 243b ods. 5 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243b"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 218 ods. 1 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-218"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243b", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-218"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cbe9de23-b4f0-44f0-98da-c3e379cf606a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:4206203840.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:4206203840.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:4206203840.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Oboer/134/2013\n4206203840\n28. 05. 2014\nJUDr. Anna Marková\nECLI:SK:NSSR:2014:4206203840.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25,\nBratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: Fridrich Paľko, s. r. o., Grôsslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864\n421, proti povinnému: L. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom W., o vymoženie 501,89 EUR s príslušenstvom,\nvedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn.: 8Er 452/2006, o odvolaní a dovolaní oprávneného\nproti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 28. februára 2013, č. k.: 9CoE 223/2012-36, takto\nrozhodol:\n. Konanie o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 28. februára 2013, č. k.:\n9CoE 223/2012-36, v časti týkajúcej sa zamietnutia návrhu na prerušenie konania sa zastavuje .\nII.\nNávrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania sa zamieta.\nDovolanie oprávneného sa odmieta.\nPovinnému sa náhrada trov odvolacieho a dovolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Komárno vydal 26. apríla 2006 poverenie č. 5401 011389 v konaní vedenom pod sp. zn.\n8Er 452/2006 pre súdneho exekútora JUDr. Vladimíra Sucháčka (EX 715/2006). Exekučné konanie sa\nuskutočňuje na základe exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica N 6454/2005, NZ 59443/2005,\nspísaná notárom JUDr. Ondrejom Duriacom v Bratislave 3. decembra 2005. Oprávnený návrhom,\npodaným 31. mája 2012, navrhol zmenu súdneho exekútora a žiadal, aby súd poveril vykonaním\nexekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60.\nOkresný súd Komárno uznesením z 31. júla 2012, č. k.: 8Er 452/2006-12 návrh oprávneného na zmenu\nsúdneho exekútora zamietol, exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. O náhrade trov\nexekúcie súdneho exekútora si vyhradil rozhodnúť v osobitnom uznesení.\nV odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súd preskúmal exekučný titul z hľadiska materiálnej a\nformálnej vykonateľnosti a zistil, že notárka zápisnica má všetky formálne náležitosti v zmysle § 42\nods. 2 Exekučného poriadku. Z materiálnej stránky súd skúmal, či notárska zápisnica má splnené\nhmotnoprávne predpoklady exekučného titulu a skúmal jej prípadný rozpor s právom, rozpor s dobrými\nmravmi. Poukázal na § 41 ods. 2 Exekučného poriadku a § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka a uviedol,\nže v danom prípade povinný na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v jeho mene\nuznal jeho záväzok z úveru a vyjadril súhlas s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice ako exekučného\ntitulu splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, a to tak, že uvedené plnomocenstvo bolo vopred\npredtlačené na zmluve o úvere s vopred určeným advokátom. Súd mal preukázané, že plnomocenstvo\nbolo spísané priamo v zmluve o úvere bez ďalšej prezentácie prípadného zmluvného vzťahu uzavretého\nmedzi advokátom a povinným. V konaní tak nebolo preukázané, že dohoda o plnomocenstve bola\nplatne uzavretá. Nemožno konštatovať, že dlžník podpísaním zmluvy o úvere skutočne aj mienil uzavrieť\nzmluvu o plnomocenstve s advokátom Mgr. Tomášom Kušnírom, ktorého vybral a určil oprávnený.\nPovinný nemal možnosť prejaviť slobodnú vôľu pri výbere advokáta, ktorý hájil výlučne len jeho záujmy.\nV danom prípade povinný v zmluve o úvere vystupuje ako spotrebiteľ. Zo zmluvy o úvere je zrejmé,\n\nže povinný obsah dohody o plnomocenstve nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť. Týmto spôsobom\nvznikla značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného.\nPovinný teda nemal žiadnu možnosť zvoliť si pre uvedený úkon vlastného zástupcu. Keďže ide o\nneprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, udelená plná moc je neplatná. O náhrade trov exekúcie\nrozhodol podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a na ich náhradu zaviazal oprávneného, nakoľko\nzavinil zastavenie exekúcie.\nNa odvolanie oprávneného Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, uznesením z 28. februára 2013, č. k.\n9CoE 223/2012-36 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil a návrh oprávneného na prerušenie konania\nzamietol.\nV odôvodnení svojho rozhodnutia sa odvolací súd vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú\na zastavení exekúcie stotožnil s odôvodneným uznesenia súdu prvého stupňa v zmysle § 219\nods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.\"), na ktoré poukázal. Ďalej dodal, že\npoverenie súdneho exekútora nie je súdnym rozhodnutím, nie je spôsobilé vykonať účinky právoplatného\nrozhodnutia o konkrétnej otázke a vytvoriť do budúcna prekážku veci rozhodnutej. Z § 58 ods. 1\nExekučného poriadku vyplýva pre exekučný súd povinnosť v ktoromkoľvek štádiu exekúcie z úradnej\npovinnosti zisťovať, či sú dané dôvody jej zastavenia podľa § 57 ods. 1, 2 Exekučného poriadku.\nOkresný súd neprekročil svoju právomoc, keď posudzoval súvislosti udelenia plnomocentsva povinným\npre Mgr. Kušníra. Jedným zo základných predpokladov materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice\nako exekučného tituluje súhlas povinného s obsahom zápisnice a s jej vykonateľnosťou. Odvolací\nsúd považoval za vecne správny záver súdu prvého stupňa o neakceptovateľnej kolízii záujmov Mgr.\nKušníra pri zastupovaní povinného v procese spísania notárskej zápisnice. V danej veci je nepochybné,\nže pri spísaní zápisnice bol Mgr. Kušnír v kontakte výlučne s oprávneným. Táto skutočnosť vylučuje\nplatnosť takéhoto právneho úkonu. Takýmto dojednaním sa obchádzajú kogentné ustanovenia, týkajúce\nsa zákazu zastupovania dvoch strán, ktorých záujmy kolidujú (§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka\nv spojení s § 18 ods. 1 a § 21 písm. a/ Zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii) a jednak dlžník sa v\npodstate vopred vzdáva svojich práv. Odvolací súd nepovažoval notársku zápisnicu ako exekučný titul\nza súladný so zákonom. K návrhu oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s.\np. uviedol, že konanie o predbežnej otázke podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ má povahu osobitného\nnesporového a medzitýmneho konania, v ktorom Súdny dvor EU má právomoc vydať rozhodnutie o\nvýklade zakladajúcich zmlúv EÚ, o platnosti a výklade aktov inštitúcií, orgánov, úradov alebo agentúr\nEÚ, výklade štatútov orgánov zriadených aktom Rady ES. Predpokladom povinnosti začať konanie o\npredbežnej otázke týkajúcej sa výkladu komunitárneho práva je v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho\ndvora EÚ predovšetkým skutočnosť, či otázka komunitárneho práva, týkajúca sa platnosti alebo výkladu\núniového práva, je pre riešenie daného prípadu relevantná. Zmyslom riešenia predbežnej otázky nie je\nrozhodnúť konkrétny spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii súdu členskej krajiny, ale zabezpečiť jednotný\nvýklad komunitárneho práva. Odvolací súd teda vôbec nedospel k záveru, že by v prejednávanom\nprípade existovala potreba obrátiť sa s predbežnou otázkou výkladu úniového práva na Súdny dvor EÚ.\nProti napadnutému uzneseniu odvolacieho súdu podal oprávnený odvolanie v časti, ktorou odvolací súd\nzamietol jeho návrh na prerušenie konania podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. a článku\n267 Zmluvy o fungovaní EÚ. Svoje odvolanie odôvodnil predovšetkým tým, že súd mu svojím postupom\nodňal možnosť konať pred súdom podľa § 205 ods. 2 písm. a/ a § 221 ods. 1 písm. d/ O. s. p., že\nrozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p., keď súd\nnesprávne interpretoval a aplikoval ustanovenia § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. a článok 267 Zmluvy o\nfungovaní EÚ v spojení s ustanovením § 36 ods. 5 Exekučného poriadku. Zdôraznil tiež, že napadnuté\nrozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok odôvodnenia, a že v ňom bol nesprávne poučený o\nnemožnosti napadnúť odvolaním výrok o zamietnutí návrhu na prerušenie konania. Za týchto okolností\nje napadnuté rozhodnutie svojvoľné, arbitrárne, porušujúce jeho ústavné právo vyplývajúce z článku 6\nods. 1 Ústavy SR, ako aj z článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nNavrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v označenom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie\nkonanie.\nProti napadnutému uzneseniu odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie, ktoré doplnil podaním\nzo 16. júla 2013 s označením „Doplnenie dovolania o právnu argumentáciu -porušenie práva EÚ a\ninterpretácie práva EÚ Súdnym dvorom EÚ\". Svoje dovolanie odôvodnil ustanovením § 241 ods. 2 písm.\na/ O. s. p. a § 237 písm. a/ O. s. p., že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, pretože súdy\n\noboch stupňov nesprávne interpretovali § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a § 45 ods. 1 a 2 Zákon č.\n244/2002 Z. z.; ustanovením § 237 písm. d/ O. s. p., že v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo,\npretože vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku už bola právoplatne posúdená tým, že exekučný\nsúd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie, ustanovením § 237 písm. f/ O. s. p., že súd mu\nsvojím postupom odňal možnosť konať pred súdom tým, že súdy s oprávneným nekomunikovali o jeho\nprávnych a skutkových návrhoch, nevzali na zreteľ jeho námietky proti prejednaniu veci, konali bez\nnariadenia pojednávania a dokazovania, neumožnili účastníkom konania viesť kontradiktórne konanie\na nerešpektovali jeho právo, aby jeho právna vec bola „vnútroštátnym súdom rozhodovaná na základe\nsprávneho a adekvátneho právneho základu, súčasťou ktorého je po vstupe Slovenskej republiky do\nEÚ aj výklad práva EÚ\", ustanovením § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p., že konanie je postihnuté inou\nvadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, najmä súd nedostatočne zistil skutkový\nstav, pretože nevykonal náležité dokazovanie, ust. § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p., že rozhodnutie súdu\nprvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súdy nesprávne aplikovali a\ninterpretovali § 44 ods. 2, § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 23a\nods. 2 Zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a tiež ustanovenia Smernice Rady 93/13/EHS.\nNavrhol, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a uznesenie súdu prvého stupňa\nzrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov dovolacieho\nkonania a navrhol, aby dovolací súd rozhodol o odložení vykonateľnosti napadnutého uznesenia. Taktiež\nnavrhol, aby dovolací súd konanie prerušil podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. a Súdnemu dvoru\nEurópskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne otázky,\nktoré bližšie v dovolaní špecifikoval.\nPovinný sa k odvolaniu dovolaniu oprávneného nevyjadril.\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd\") najskôr skúmal, či sú dané procesné\npredpoklady, za splnenia ktorých môže konať o odvolaní oprávneného proti napadnutému uzneseniu\nKrajského súdu v Nitre v časti o zamietnutí návrhu na prerušenie konania.\nOprávnený v procesnom postavení, v ktorom sa nachádza v preskúmavanej veci, bol už účastníkom\nkonania vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných konaniach pred najvyšším súdom, v ktorých\n- tak, ako aj v tomto prípade - podal odvolanie proti rozhodnutiu krajského súdu; najvyšší súd konanie\no jeho odvolaniach v týchto veciach zastavil (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu zo 14. marca\nsp. zn. 3 Cdo 28/2013 a sp. zn. 3 Cdo 24/2013, ako aj z 25. marca 2013 sp. zn. 3 Co 7/2013) s tým, že\nodvolaním možno napadnúť len rozhodnutie súdu prvého stupňa (rozhodnutie krajského súdu, ktorým\nbol v odvolacom konaní zamietnutý návrh na prerušenie konania, a ktorým bolo potvrdené odvolaním\nnapadnuté rozhodnutie, nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého stupňa, ale je rozhodnutím\nodvolacieho súdu) a najvyšší súd na rozhodnutie o odvolaní smerujúcom proti rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu nie je funkčne príslušný (§ 9 ods. 1 a 2 O. s. p. a § 10 ods. 1 a 2 O. s. p.). Najvyšší súd na uvedené\nrozhodnutia v podrobnostiach poukazuje s tým, že aj v preskúmavanej veci sa stotožňuje s právnymi\nzávermi v nich vyjadrenými.\nVzhľadom na to, že funkčná príslušnosť najvyššieho súdu na prejednanie odvolania oprávneného nie je\ndaná, najvyšší súd konanie o odvolaní zastavil (§ 103 a 104 ods. 1 O. s. p.).\nII. Najvyšší súd ako súd do volací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie proti napadnutému\nuzneseniu odvolacieho súdu podal včas oprávnený zastúpený v súlade s § 241ods. 1 veta druhá O.\ns. p., skúmal najskôr, či je dôvodný jeho návrh na prerušenie dovolacieho konania podľa § 109 ods. 1\npísm. c/ O. s. p.\nK podobnému návrhu oprávneného na prerušenie dovolacieho konania sa už najvyšší súd vyjadril vo\nviacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých ten istý oprávnený vystupoval\nv procesnom postavení dovolateľa. Ako príklad najvyšší súd uvádza rozhodnutia sp. zn. 5 Cdo 370/2012\nz 15. mája 2013 a sp. zn. 6 Cdo 350/2012 z 15. mája 2013, na ktoré v podrobnostiach poukazuje s tým, že\ns právnymi závermi v nich vyjadrenými sa stotožňuje aj v preskúmavanej veci, pre účely ktorej najvyšší\nsúd dodáva, že Súdny dvor EÚ má právomoc vydať rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa\ntýkajú: a) výkladu zmlúv; b) platnosti a výkladu aktov inštitúcii, orgánov alebo úradov alebo agentúr\nEurópskej únie. Pokiaľ ale procesný postup súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie konania podľa\n\n§ 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p., má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie je žiadny dôvod pre\nprerušenie konania.\nVzhľadom na uvedené najvyšší súd návrh na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol.\nIII. V ďalšom dovolací súd bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) skúmal, či\noprávneným podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,proti ktorému ho zákon pripúšťa.\nDovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť právoplatné rozhodnutia\nodvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). V prejednávanej veci dovolanie\nsmeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie\nprípustné, sú uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O. s. p. Napadnuté uznesenie ale nevykazuje znaky žiadneho\nz nich. Vzhľadom na uvedené, prípustnosť dovolania nie je v zmysle § 239 ods. 1 a 2 O. s. p. proti\nnapadnutému uzneseniu daná.\nPrípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len ak v konaní došlo k\nniektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 O. s. p. Oprávnený procesné vady konania\nv zmysle § 237 písm. b/, c/, e/ a g/ O. s. p. netvrdil a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní\nnajavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.\nK obsahovo rovnakým námietkam oprávneného, z ktorých vyvodzuje prípustnosť a opodstatnenosť\ndovolania podaného v preskúmavanej veci, sa už najvyšší súd vyjadril vo viacerých iných skutkovo a\nprávne obdobných právnych veciach, v ktorých ten istý oprávnený vystupoval v procesnom postavení\ndovolateľa. Ako príklad uvádza najvyšší súd rozhodnutia sp. zn. 5 Cdo 370/2012 z 15. mája 2013, sp.\nzn. 6 Cdo 350/2012 z 15. mája 2013, sp. zn. 5 Oboer 47/2013 z 21. októbra 2013 a sp. zn. 5 Oboer\n29/2013 z 19. septembra 2013 a konštatuje, že právne závery, ku ktorým dospel v týchto rozhodnutiach,\nsú plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci.\nV uvedených rozhodnutiach najvyšší súd konštatoval, že:\nPrípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu (§ 237 písm. a/ O. s. p.) je daná, iba ak\nsúd rozhodol vo veci, o ktorej nemal rozhodnúť; rozhodovanie súdov v exekučných veciach ale vyplýva\npriamo zo zákona (viď napríklad § 29, § 38 ods. 3 a § 44 ods. 1 Exekučného poriadku).\nVydanie poverenia na vykonanie exekúcie, nie je rozhodnutím vo veci samej, a preto nezakladá prekážku\nprávoplatne rozhodnutej veci v zmysle v § 237 písm. d/ O. s. p. (viď aj rozhodnutie najvyššieho súdu z\n1. februára 2012 sp. zn. 5 Cdo 205/2011 a tiež Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13. júna 2012\nsp. zn. III. ÚS 254/2012).\nExekúciu možno vykonať aj na podklade notárskej zápisnice, ktorá má náležitosti uvedené v § 41\nods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku; ak tieto náležitosti nemá, nejde o vykonateľný exekučný titul.\nAk je za exekučný titul označená notárska zápisnica, je exekučný súd povinný skúmať, či na jej\npodklade možno vykonať exekúciu (porovnaj obdobne R 58/1997). Pokiaľ notárska zápisnica nie je\nvykonateľný exekučný titul, je exekúcia neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania\n(I. ÚS 151/2011 a I. ÚS 155/2011). Najdôležitejšou náležitosťou notárskej zápisnice ako exekučného\ntituluje súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Ak niekto ako zástupca vysloví za\npovinnú osobu takýto súhlas napriek tomu, že nie je oprávnený za ňu konať, nejde o súhlas povinnej\nosoby. Zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného (§\n22 ods. 2 Občianskeho zákonníka) - o taký prípad ide tiež vtedy, keď určitý nebankový subjekt má\nvopred vytypovaného „zástupcu\" druhej zmluvnej strany, následné úkony ktorého sledujú nie záujmy\nním zastupovanej zmluvnej strany, ale záujmy nebankového subjektu. Dohoda o zastúpení je v tomto\nprípade neplatná (§ 39 Občianskeho zákonníka), preto je absolútne neplatný aj Mgr. Tomášom Kušnírom\nudelený „súhlas\" s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, v dôsledku čoho chýba podstatná náležitosť jej\nmateriálnej vykonateľnosti (§ 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku).\nAk sa exekúcia navrhuje na podklade notárskej zápisnice, ktorá nemá náležitosti vykonateľného\nexekučného titulu (§ 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku), ide o dôvod, so zreteľom na ktorý treba\n\nžiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť (prípadne, ak táto\nokolnosť vyjde najavo až po poverení súdneho exekútora, exekučné konanie zastaviť).\nNejde o vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p., ak súd oboznamovanie s obsahom listín,\nktoré je zamerané na posúdenie, či k návrhu na vykonanie pripojený exekučný titul je formálne aj\nmateriálne vykonateľný, nevykonal na pojednávaní a za prítomnosti oprávneného a povinného; obdobne\n- teda aj bez nariadenia pojednávania, vykonania dokazovania a osobnej účasti oprávneného - môže\nexekučný súd dospieť k tomuto záveru aj pri riešení identickej otázky (vykonateľnosti exekučného titulu)\nv neskorších štádiách exekučného konania.\nUvedené právne závery dovolací súd zastáva aj v preskúmavanej veci. Námietka oprávneného, že súdy\noboch stupňov nevytýčili vo veci ústne pojednávanie, aj keď podľa zákona tak boli povinné urobiť, nie je\ndôvodná. Tak, ako správne poznamenal oprávnený, zákonom č. 230/2012 Z. z. účinným od 9. augusta\n2012 bol novelizovaný Exekučný poriadok, ktorý ust. § 57 Exekučného poriadku doplnil o ods. 5, v zmysle\nktorého súd nariadi pojednávanie, ak rozhoduje podľa § 57 ods. 1 písm. g/ a k/. Oprávnený namietal,\nže súd prvého stupňa v danom prípade vyhlásil exekúciu za neprípustnú, a následne ju zastavil, preto\nmal postupovať podľa uvedeného ustanovenia. Tvrdenie oprávneného však nie je dôvodné. Súd prvého\nstupňa nemohol postupovať podľa uvedeného ustanovenia, pretože v danom prípade exekúciu zastavil\nuznesením z 31. októbra 2011 a uvedené ustanovenie nadobudlo účinnosť až 9. augusta 2012. Odvolací\nsúd v danom prípade postupoval v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a o odvolaní oprávneného rozhodol\nbez nariadenia pojednávania. V danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie v\nzmysle § 214 ods. 1 O. s. p. a rovnako nebol splnený ani jeden z ostatných dvoch dôvodov (§ 214 ods.\n1 písm. b/ a c/ O. s. p.), pre ktoré predseda senátu odvolacieho súdu musí vždy nariadiť pojednávanie.\nZ uvedeného vyplýva, že nariadenie pojednávania bolo na úvahe odvolacieho súdu. Rovnako dovolací\nsúd nevzhliadol dôvody, pre ktoré by bolo potrebné nariadiť pojednávanie, či už pred súdom prvého\nstupňa alebo pred odvolacím súdom.\nV tejto súvislosti dovolací súd považuje za potrebné uviesť, že v štádiu, pri ktorom súd skúma, či žiadosť\no udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul\nnie sú v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), sa vychádza z tvrdení oprávneného\nuvedených v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. V tomto štádiu súd nevykonáva\ndokazovanie (§ 122 až § 124 O. s. p.), postačujúce je, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne\nosvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín. Vzhľadom na to\noboznamovanie sa obsahom listín za účelom posúdenia predpokladov na zastavenie exekúcie nemusí\nvykonávať na pojednávaní za prítomnosti oprávneného a povinného.\nNa podporu uvedených záverov dovolací súd uvádza, že Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení\nsp. zn. II. Ú S 160/2013 považoval vyššie uvedenú argumentáciu za primeranú odpoveď k námietke\noprávneného, že preskúmanie a vyhodnotenie obsahu listín (dokazovanie) v exekučnom konaní bolo\nvykonané bez jeho účasti, napriek tomu, že v konaní malo byť nariadené pojednávanie a že mu\nbolo odopreté právo vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom. Ústavný súd porovnal na účely overenia\nslovenského prekladu rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-l37/08 viaceré jeho jazykové verzie a\ndospel k výkladu, že všetky zhodne potvrdzujú záväzok súdu ex offo nariadiť „vyšetrovanie\" (a nie\n„dokazovanie\") za účelom zistenia, či súdna doložka tvorí súčasť spotrebiteľskej zmluvy podliehajúcej\nsmernici Rady 93/13 EHS. V zmysle uvedeného výkladu ústavný súd konštatoval, že vnútroštátny súd\nje povinný „vyšetrovaním\" ex offo zisťovať skutkový stav na účely efektívnej ochrany spotrebiteľa podľa\núniového práva a takýmto postupom nedochádza k porušeniu práv oprávneného na verejné prejednanie\nveci a vyjadrenie sa k vykonaným dôkazom.\nDovolací súd sa stotožnil s názorom, že v danom prípade notárska zápisnica - z dôvodov vysvetlených\nuž súdmi nižších stupňov - nie je vykonateľný exekučný titul.\nRovnako nie je dôvodná námietka oprávneného, týkajúca sa nedostatočného odôvodnenia písomného\nvyhotovenia rozhodnutí súdov oboch stupňov. Súd prvého stupňa v odôvodení svojho rozhodnutia\nzrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody rozhodnutia. Rovnako odvolací súd v odôvodnení svojho\nrozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil\n(aj s poukazom na obsah a dôvodnosť odvolania oprávneného). Ich rozhodnutia nemožno považovať\n\nza svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súdy sa pri výklade a aplikácii\nzákonných predpisov neodchýlili od znenia príslušných ustanovení a nepopreli ich účel a význam.\nV súvislosti s námietkou oprávneného, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá má za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci treba uviesť, že táto vada je relevantným dovolacím dôvodom (§ 241\nods. 2 písm. b/ O. s. p.), avšak (na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O. s. p.) nezakladá\n(súčasne) aj prípustnosť dovolania. To isté platí aj o námietke oprávneného, ktorou namieta nesprávne\nprávne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.).\nVzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť z\nustanovenia § 239 O. s. p. a iné vady konania v zmysle § 237 O. s. p. neboli dovolacím súdom zistené.\nPreto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie oprávneného odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. c/ v\nspojení s § 243b ods. 5 O. s. p., ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je tento\nopravný prostriedok prípustný.\nIV. Právo na náhradu trov odvolacieho konania vzniklo povinnému v zmysle 243b ods. 5 O. s. p. v spojení\ns § 224 ods. 1 O. s. p. a § 146 ods. 2 O. s. p., nakoľko oprávnený zavinil, že sa odvolacie konanie muselo\nzastaviť, a preto mu vznikla povinnosť nahradiť trovy tohto konania. V dovolacom konaní vzniklo právo\nna náhradu trov dovolacieho konania úspešnému povinnému zmysle § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s §\n224 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p., t. j. podľa úspechu účastníkov v dovolacom konaní. Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky však žiadne trovy odvolacieho a dovolacieho konania povinnému nepriznal z\ndôvodu, že nepodal návrh na ich priznanie.\nToto rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9CoE/223/2012", "guid": "b5898746-ca94-4336-a3b9-7c0fea172939:06f970c6-bfa8-4a40-aec9-785a689e4e0f", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:84c67250-252f-4da7-8856-56535825b24e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 254/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 254/2012 z 13. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-13", "citacie_n": 132, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:84c67250-252f-4da7-8856-56535825b24e"}, {"guid": "ussr:65c8f817-7118-40bd-91b1-89c5ffc00292", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 155/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 155/2011 z 27. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-27", "citacie_n": 73, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:65c8f817-7118-40bd-91b1-89c5ffc00292"}, {"guid": "ussr:c47c95a4-5aca-4309-b73d-b3eefad04b3b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 151/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 151/2011 z 20. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-20", "citacie_n": 73, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c47c95a4-5aca-4309-b73d-b3eefad04b3b"}, {"guid": "59395e39-f4c8-4ea6-97a9-c102f89a86f6:1d4e479a-f864-43bd-a0c5-1f6ded92299d", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2013:8312202865.1", "spisova_znacka": "3Co/7/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co/7/2013 z 22. 1. 2013", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2013-01-22", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8312202865.1"}], "citovane_v": []}