{"guid": "40c9dbb2-b053-4d2f-a760-464ea5ab3e19:073bf4c0-5a8b-43b3-8230-7f73a79df7fa", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:4108207745.2", "spisova_znacka": "1MCdo/1/2011", "nazov": "Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1MCdo/1/2011 z 24. 4. 2014", "citacia": "rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 24. apríla 2014, sp. zn. 1MCdo/1/2011, ECLI:SK:NSSR:2014:4108207745.2", "identifikacne_cislo": "4108207745", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Bajánková", "sudca_id": 238, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-bajankova-238", "datum_vydania": "2014-04-24", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-1", "nazov": "§ 243b ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243b"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243b"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/073bf4c0-5a8b-43b3-8230-7f73a79df7fa", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:4108207745.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:4108207745.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:4108207745.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1MCdo/1/2011\n4108207745\n24. 04. 2014\nJUDr. Jana Bajánková\nECLI:SK:NSSR:2014:4108207745.2\n\nRozhodnutie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne Ing. E. Z., bytom v F., H. X/A, zastúpenej\nJUDr. Zuzanou Bartovou, advokátkou so sídlom v Nitre, Farská 25, proti žalovanej E. T., bytom v T. T.,\nJ. XX, o zaplatenie 19 916,33 € s príslušenstvom vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 19 C\n50/2008, v konaní o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku\nKrajského súdu v Nitre z 23. marca 2010, sp. zn. 6 Co 21/2010, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v v Nitre z\n23. marca\n2010, sp. zn. 6 Co 21/2010 a rozsudok Okresného súdu Nitra z 16.septembra 2009, č.k. 19 C 50/2008\nz r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Nitra na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nŽalobou podanou na Okresnom súde Nitra dňa 10. marca 2008 žalobkyňa spoločne manželom\nžalobcom 1/ RNDr. Ing. E. Z., CSc. ( konanie bolo zastavené uznesením Okresného súdu Nitra z 9.\nmarca 2009 č.k. 19 C 50/2008 - 61 z dôvodu úmrtia žalobcu 1/) domáhala proti žalovanej zaplatenia\nnemajetkovej ujmy po úprave vo výške 19 916,33 € ktorá im bola spôsobená usmrtením ich dcéry pri\ndopravnej nehode, ktorú zapríčinila žalovaná a bola za tento skutok odsúdená rozsudkom Okresného\nsúdu v Leviciach z 28 februára 2007 č.k. 4 T 38/2006 - 405 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v\nNitre z 26. Septembra 2007 sp. zn. 5 To 38/2007. Žalovaná bola uvedeným trestnými rozsudkami uznaná\nvinnou zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods.1, ods. 2 Trestného zákona a\nbol jej uložený trest odňatia slobody dva roky nepodmienečne so zaradením do I. nápravnovýchovnej\nskupiny a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní šiestich rokov. Podľa\n§ 288 ods.1 Trestného poriadku súd poškodenú E. Z. so svojím nárokom na náhradu škody odkázal\nna konanie vo veciach občianskoprávnych. Žalobu odôvodnila tým, že protiprávne konanie žalovanej\nbolo jednorazové, neumožňuje obnovenie pôvodného stavu a nie je možné domáhať sa upustenia\nod neoprávnených zásahov alebo odstránenia následkov. Intenzita, trvanie a rozsah nepriaznivých\nnásledkov nie sú postačujúc pre morálne zadosťučinenie. Smrť jej dcéry uhorením v aute vyvolala a\nvyvoláva u nej ťažké depresívne stavy, je ochudobnená o status rodiča, najmä o výrazný citový vzťah s\ndcérou. Smrťou dcéry sa jej svet prakticky zrútil a ani radosť z vnúčat nedokáže vykompenzovať stratu,\nktorou bola postihnutá. Na základe týchto skutočností je presvedčená, že žalovaná svojím protiprávnym\nkonaním neoprávnene zasiahla do jej práva na súkromie nerušením rodinných vzťahov a celistvosti\nrodiny s trvalými nenapraviteľnými následkami.\nŽalovaná v konaní namietala, že v danom prípade je nárok žalobkyne premlčaný nakoľko nehoda sa\nstala v roku 2005 a žaloba bola podaná na súde až v marci 2008.\nOkresný súd Nitra rozsudkom z 16. septembra 2009 č.k. 19 C 50/2008-116 žalobu zamietol. Žalovanej\nnáhradu trov konania nepriznal. Výrok vo veci samej odôvodnil poukazom na výsledky vykonaného\ndokazovania, ktorými mal preukázané, že žalovaná z nedbanlivosti spôsobila 11. februára 2005\ndopravnú nehodu pri ktorej bola usmrtená O. P., dcéra žalobkyne. V dôsledku tragickej a nečakanej smrti\ndcéry došlo k závažnému zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobkyne spočívajúcom v obmedzení\n\njej súkromného, rodinného a citového života. Poukázal na čl. 19 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky,\nna ustanovenia § 11 až 13 Občianskeho zákonníka a § 100 a § 101 Občianskeho zákonníka a na tú\nskutočnosť, že právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch - tzv. peňažná satisfakcia je osobným\nprávom majetkovej povahy, ktorá podlieha premlčaniu vo všeobecnej premlčacej lehote počítanej od\nokamihu zásahu do práv na ochranu osobnosti. Uviedol, že k vzniku nároku na túto náhradu došlo 11.\nfebruára 2005 ( t.j. dňom, kedy došlo k dopravnej nehode a kedy sa právo mohlo vykonať prvý raz, keďže\nžalobkyňa vedela kto dopravnú nehodu zavinil), nárok bol na súde uplatnený žalobou z 10. marca 2008\na preto vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej posúdil ako dôvodnú, a žalobu zamietol,\nnakoľko je nepriznateľný. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p.\nNa odvolanie žalobkyne Krajský súd v Nitre rozsudkom z 23. marca 2010, sp. zn.\n6\nCo 21/2010 rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Stotožnil sa s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia. Uviedol, že právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ako jedno z\nrelatívne samostatných prostriedkov ochrany osobnosti fyzickej osoby, je právom majetkovej povahy,\nktoré sa premlčuje. K námietkam žalobkyne, že si náhradu nemajetkovej ujmy uplatnila v trestnom\nkonaní, v dôsledku čoho došlo k spočívaniu premlčacej lehoty, dodal, že v trestnom konaní je možné\nuplatniť právo na náhradu škody, pričom náhrada nemajetkovej ujmy ako satisfakcia, resp. reparácia\nnegatívneho zásahu do osobnostných práv nemá v tomto prípade charakter škody ako takej, a preto\nani nemohla byť uplatnená v trestnom konaní. Vychádzajúc zo záveru, že náhrada nemajetkovej ujmy\nnemôže byť uplatnená ako škoda v trestnom konaní, považoval nárok žalobkyne za premlčaný.\nŽalobkyňa nesúhlasila so skutkovými a právnymi závermi okresného a krajského súdu, doručila preto\ngenerálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky podnet na podanie mimoriadneho dovolania, v ktorom\nnavrhla, aby týmto opravným prostriedkom napadol tak rozsudok Okresného súdu Nitra z 16. septembra\n2009 č.k. 19 C 50/2008-116 , ako aj potvrdzujúci rozsudok Krajského súdu v Nitre z 23. marca 2010,\nsp. zn. 6 Co 21/2010.\nGenerálny prokurátor Slovenskej republiky vyhovel podnetu žalobkyne a proti uvedeným rozhodnutiam\npodal mimoriadne dovolanie. Žiadal, aby dovolací súd rozsudky oboch súdov nižších stupňov zrušil\na vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Na odôvodnenie svojho opravného prostriedku\nuviedol, že prvotným pochybením súdov oboch stupňov bolo, že pojem „ poškodený“ vykladali len\npodľa Občianskeho zákonníka bez rešpektovania zákonnej úpravy obsiahnutej v Trestnom poriadku.\nUviedol, že v tomto prípade je dôležité rešpektovať zákonné vymedzenie pojmu „ poškodeného“ v\nTrestnom poriadku, ktorý za poškodeného považuje osobu, ktorej boli porušené zákonom chránené\npráva a zákon umožňuje takejto osobe uplatniť si nárok na náhradu inej škody v rámci trestného konania.\nPoukázal na ustanovenie § 46 ods.1 Trestného poriadku, podľa ktorého je poškodený osoba, ktorej bolo\ntrestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené\nči ohrozené jej iné zákonom chránené práva a slobody, a ďalej na ods. 3 tohto istého ustanovenia v\nzmysle ktorého poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhrady škody, ktorá\nmu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku\nuložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený uplatniť najneskoršie do\nskončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania a z návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov\na v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje. Konštatoval, že základné podmienky uplatnenia\nnároku na náhradu škody v trestnom konaní boli splnené; žalobkyňa si nárok na náhradu škody uplatnila\nriadne a včas 22. februára 2006 v zápisnici o výsluchu svedka - poškodeného (č.l. 40 vyšetrovacieho\nspisu ČVS : ORP-114/OVK-LV-2005), čomu zodpovedá aj výrok rozsudku Okresného súdu v Leviciach\nz 28. februára 2007 č.k. 4 T 38/2006-405, ktorým ju odkázal s nárokom na konanie vo veciach\nobčianskoprávnych. Nestotožnil sa s právnym záverom súdov nižších stupňov o premlčaní. V tejto\nsúvislosti uviedol, že v zmysle § 112 veta prvá Občianskeho zákonníka došlo riadnym a včasným\nuplatnením nároku v trestnom konaní k prerušeniu plynutia premlčacej doby; jej plynutie od 22. februára\n2006 do 26. septembra 2007 spočívalo, k jej uplynutiu by došlo s poukazom na ustanovenie § 122 ods.3\nObčianskeho zákonníka najneskôr 16.septembra 2009, a preto ak bol do skončenia premlčacej doby\npodaný na súde návrh na začatie občianskoprávneho konania, stalo sa tak včas a námietka premlčania\nnemohla byť úspešne uplatnená. Otázku premlčania uplatneného nároku v danej veci súdy oboch\nstupňov nesprávne posúdili, čím došlo k porušeniu zákona.\nŽalobkyňa ani žalovaná sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadrili.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní\n(§ 10a ods.\n3 O.s.p.) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor Slovenskej republiky\n(§ 243g O.s.p.) na základe podnetu žalobkyne (§ 243e ods. 1 a 2 O.s.p.),bez nariadenia dovolacieho\npojednávania (§ 243i ods. 2 v spojení s § 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozsudky okresného\na krajského súdu v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie\ngenerálneho prokurátora je dôvodné.\nMimoriadne dovolanie je upravené v štvrtej hlave, štvrtej časti Občianskeho súdneho poriadku. Toto\nsystematické zaradenie je výrazom osobitosti tohto inštitútu ako mimoriadneho opravného prostriedku v\nobčianskom súdnom konaní, prostredníctvom ktorého právna úprava pripúšťa prelomenie právoplatnosti\nsúdnych rozhodnutí, t.j. \"prelomenie\" ich záväznosti a zásadnej nezmeniteľnosti. Ak totiž je súdne\nrozhodnutie právoplatné, ale nie je vecne správne, vzniká rozpor medzi požiadavkou na jeho stabilitu\na požiadavkou na jeho vecnú správnosť. Snaha presadiť vecnú správnosť a spravodlivosť konečného\nmeritórneho rozhodnutia vyneseného v občianskom súdnom konaní bez ohľadu na nezmeniteľnosť a\nzáväznosť súdneho rozhodnutia je legitímna v okamihu, keď sa v konaní alebo v rozhodnutí vyskytnú\ntaké pochybenia, ktoré sú v príkrom rozpore s ústavnými princípmi platiacimi v civilnom procese, pričom\ntieto pochybenia nie sú riešiteľné inak, než použitím mimoriadneho opravného prostriedku.\nV zmysle § 243f ods. 1 Os.p. môže byť mimoriadne dovolanie podané z dôvodu, že: a/ v konaní došlo\nk vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.\nDovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale aj dôvodmi uplatnenými v\nmimoriadnom dovolaní. Obligatórne (§ 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými\nvadami uvedenými § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako boli v mimoriadnom\ndovolaní označené, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.\nMimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej\nzo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový\nstav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k\nnej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny\npredpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne\nprávne závery.\nPodľa právneho názoru generálneho prokurátora súdy nižšieho stupňa vec nesprávne právne posúdili,\nkeď pojem „ poškodený“ vykladali len podľa Občianskeho zákonníka bez rešpektovania zákonnej úpravy\nobsiahnutej v Trestnom poriadku, ktorý za poškodeného považuje osobu, ktorej boli porušené zákonom\nchránené práva a následne zákon umožňuje v rámci trestného konania uplatniť si mimo iných nárok na\nnáhradu inej škody.\nSúdy nižšieho stupňa pri skutkovom zistení, že konaním žalovanej došlo k závažnému zásahu do\npráva na ochranu osobnosti žalobkyne spočívajúcom v obmedzení jej súkromného, rodinného a\ncitového života vyslovili názor, že právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je jednorazové\nprávo a toto právo nemožno podradiť pod inštitút záväzkových vzťahov. Je to právo na osobitnú\nformu ochrany osobnosti neviazané na žiadne iné právo, ktoré vzniká okamihom zásahu do osobnosti\nfyzickej osoby, nevyžaduje potrebu predchádzajúceho uplatnenia u osoby do práv zasahujúcej a\nnekonštituuje sa súdnym rozhodnutím. Uplatnenie práv na náhradu škody v trestnom konaní a vôbec\nexistencia a trvanie trestného alebo iného konania voči osobe zasahujúcej do osobnosti fyzickej osoby\nnemá vplyv na plynutie premlčacej doby (nespôsobí prerušenie je plynutia), ale má vplyv len na\npreukázanie zodpovednosti deklaratórnym rozhodnutím. Zodpovednosť za zásah do práv žalobkyne\nako fyzickej osoby, je zodpovednosť objektívna, neviazaná na zavinenie, teda nie je závislá na trestnom,\npriestupkovom, správnom alebo inom konaní a bez možnosti sa vyviniť. Právo na náhradu nemajetkovej\nujmy v peniazoch je osobným právom majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej\npremlčacej dobe počítanej od okamihu zásahu t.j. dňom kedy došlo k dopravnej nehode a kedy sa právo\n\nmohlo vykonať prvý raz. Oba súdy dospeli k záveru, že nárok žalobkyne na túto náhradu vznikol 11.\nfebruára 2005 a pretože bol na súde uplatnený až 10. marca 2008, urobila tak oneskorene a jej právo\nsa náhradu nemajetkovej ujmy sa premlčalo.\nOdvolací súd na doplnenie dodal, že v trestnom konaní je možné uplatniť právo na náhradu škody.\nNáhrada nemajetkovej ujmy ako satisfakcie, resp. reparácia negatívneho zásahu do osobnostných práv\nnemá v danom prípade charakter škody ako takej a preto ani nemohla byť uplatnená v rámci trestného\nkonania. Ak si žalobkyňa aj náhradu nemajetkovej ujmy v trestnom konaní uplatnila, v rámci toho\nkonania nemohlo byť o nej ani rozhodované, nakoľko v adhéznom konaní sa môže konať iba o skutočne\nvzniknutej škode (nie náhrade nemajetkovej umy). Uplatnenie práv majúcich základ v ochrane osobnosti\nv rámci trestného konania, nemôže mať potom vplyv na plynutie premlčacej lehoty.\nPodstatné pre vec je preto zodpovedanie otázky, či právo z porušenia osobnostných práv fyzickej\nosoby podľa § 13 ods.2 Občianskeho zákonníka podlieha premlčaniu a či uplatnením práva na náhradu\nnemajetkovej umy v peniazoch v trestnom konaní nastalo spočívanie plynutia premlčacej doby.\nVo vzťahu k prvej otázke premlčateľnosť práva na náhradu nemajetkovej umy v peniazoch je potrebné\nodpovedať kladne a túto otázku oba súdy nižšieho stupňa posúdili správne. Súdna prax a tiež judikatúra\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky je v tomto smere jednotná v názore, že právo na náhradu\nnemajetkovej umy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka je jedným z relatívne\nsamostatných prostriedkov ochrany práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby; vzniká vtedy, ak\nmorálne zadosťučinenie nepostačuje a pokiaľ došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo jeho\nvážnosti v spoločnosti a aj keď ide o satisfakciu v oblasti nemateriálnych osobnostných práv, jeho\nvyjadrenie v peniazoch spôsobuje, že ide o osobné právo majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje\nvo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe (porovnaj napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky z 25. septembra 2008 sp. zn. 5 Cdo 278/2007, R 75/2008, R 58/2014).\nVo vzťahu k druhej otázke je potrebné uviesť, že poškodení RNDr. Ing. Miroslav Ondrejička CSc a\nIng. Mária Ondrejičková - rodičia nebohej RNDr. Izabely Koreňovej, v trestnom konaní neuplatnili si\nnáhradu škody, ale si uplatnili náhradu nemajetkovej ujmy za zásah do ich súkromia a rodinného života,\nku ktorému došlo smrťou ich dcéry v dôsledku protiprávneho konania žalovanej. Uvedené vyplýva z\ntrestného spisu Okresného súdu Levice sp. zn. 4 T 38/2006, zápisnica o výsluchu svedka - poškodeného\nz 22. februára 2006 (č.l. 40 vyšetrovacieho spisu ČVS : ORP-114/OVK-LV-2005), ako aj z výroku\nrozsudku Okresného súdu v Leviciach z 28. februára 2007 č.k. 4 T 38/2006-405, ktorým ich odkázal s\nnárokom na konanie vo veciach občianskoprávnych.\nPodľa § 287 ods.1 veta prvá Trestného poriadku ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým\nspôsobil inému škodu uvedenú v § 46 ods.1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému\nnahradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený.\nPoškodený je osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna\nalebo iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody ( § 46\nods.1 veta prvá Trestného poriadku).\nPodľa § 46 ods.3 Trestného poriadku poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok\nna náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v\nodsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený\nuplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť\nzrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje.\nTrestné právo v zmieňovanom ustanovení § 46 ods.1 veta prvá Trestného poriadku definuje obsah\npojmu škoda nie v zmysle dnes už postupne prekonanej a prekonávanej predstavy o škode ako zásahu\nvýlučne do majetkových práv poškodeného, ale nazerá na škodu modernejším, vyspelo európskym\n\nchápaním ako protiprávny zásah do materiálnych i nemateriálnych práv, pričom výsledkom takéhoto\nzásahu môže byť logicky nielen ujma materiálna (majetková, či peňažná) ale aj ujma nemateriálna,\nteda ujma či škoda, ktorá sa neprejaví vo sfére materiálnej, ale vo sfére inej, tvorenej všetkými ostatnými\nprávami inej, nie materiálnej, povahy ktorým právny poriadok priznáva právnu ochranu a ich porušenie,\nresp. zásah do takýchto práv sankcionuje. Trestný poriadok teda vníma škodu ako škodu majetkovú,\nmorálnu a inú, pričom obsahovo odkazuje na porušenie, či ohrozenie iných zákonných práv a slobôd\npoškodeného s tým, že pojem morálna a iná škoda, vo vzťahu k škodlivému následku spôsobenému\nzavineným protiprávnym konaním sankcionovaným normami trestného práva, treba vnímať ako pojmy,\nktoré sú v priamej súvislosti so všeobecným pojmom nemajetková ujma v civilnom práve, ktorý je\nobsahovo natoľko rôznorodý, ako sú rôznorodé zákonné práva a slobody, ktoré podliehajú zákonnej\nochrane.\nVzhľadom k uvedenému pri rozhodovaní o nároku na náhradu škody v adhéznom konaní je nutné\nrešpektovať hmotnoprávne ustanovenia osobitných predpisov, na ktorých je uplatnený nárok založený\na ktorými sa tiež riadi. Tieto predpisy špecificky upravujú vznik nároku na náhradu škody, jeho obsah\na rozsah, spôsob náhrady.\nPodľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia\ndoba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.\nPodľa § 112 veta prvá Občianskeho zákonníka ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo\nu iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia\npo dobu konania neplynie.\nPremlčanie je uplynutie času stanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by\nprávo bolo vykonané, v dôsledku čoho môže povinný subjekt čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou\npremlčania. Účelom inštitútu premlčania je na jednej strane viesť oprávneného (veriteľa) k tomu, aby\nv prípade nesplnenia záväzku povinným (dlžníkom) zbytočne neodkladal uplatnenie svojho práva, na\ndruhej strane poskytnúť dlžníkovi nástroj na obranu proti veriteľovi, ktorý svoje právo neuplatnil v\nstanovenej lehote. Premlčacou dobou sa rozumie doba, v ktorej musí byť vykonané právo, aby nedošlo k\njeho premlčaniu. Vznesenie tejto námietky nemá za následok zánik samotného práva; dlžníkom účinne\nvznesená námietka premlčania bráni súdnej vymáhateľnosti premlčaného práva. Námietka premlčania\nmôže byť úspešne uplatnená len za predpokladu, že sa veriteľ svojho práva behom premlčacej doby\nnedomáhal uplatnením na súde.\nUstanovenie § 112 Občianskeho zákonníka upravuje spočívanie premlčania iba v tom prípade, ak veriteľ\nv premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne\npokračuje. Za uplatnenie práva, ktorého cieľom je zachovanie premlčacej doby, treba považovať úkon\noprávneného smerujúci k tomu, aby bolo rozhodnuté o existencii daného práva. Právo na náhradu škody\nsa v občianskoprávnom konaní uplatňuje žalobou (v trestnom konaní uplatnením nároku poškodeného\nv tzv. adhéznom konaní).\nAko už bolo spomenuté vyššie žalobkyňa si uplatnila právo u iného príslušného orgánu v rámci trestného\nkonania riadne a včas v súlade s ustanovením § 46 ods.3 Trestného poriadku dňa 22. februára 2006\na so svojím nárokom na náhradu škody bola odkázaná na konanie vo veciach občianskoprávnych,\na to rozsudkom Okresného súdu Levice z 28. Februára 2007, č.k. 4T 38/2006 -405 v spojení s\nrozsudkom Krajského súdu v Nitre z 26. septembra 2007 sp. zn. 5 To 38/2007. Znamená to, že\nriadnym a včasným uplatnením nároku v trestnom konaní došlo k prerušeniu plynutia premlčacej doby od\nuplatnenia nároku do konečného rozhodnutia, ďalej, že nedošlo k uloženiu povinnosti nahradiť uplatnenú\nškodu a poškodená (žalobkyňa) bolo s týmto uzrozumená a plynutie premlčacej doby pokračovalo ďalej\npokračovalo až do úplného vyčerpania.\nV prejednávanej veci zo spisu vyplýva, že k udalosti, od ktorej žalobkyňa odvíja svoj nárok na\nnemajetkovú ujmu, došlo 11. februára 2005, nárok na jej náhradu si uplatnila voči žalovanej v trestnom\nkonaní 22. februára 2006, ktoré skončilo právoplatným rozsudkom 26. septembra 2007 a že po ukončení\ntrestného konania uplatnila si rovnaký nárok v občianskoprávnom konaní. Pri zistení, že občianskom\n\nsúdnom konaní si nárok uplatnila voči žalovanej návrhom, ktorý bol Okresnému súdu Nitra doručený\n10.marca 2008 a potom pri správnom výklade pojmov poškodený a škoda v zmysle Trestného poriadku,\nje nesprávnym právnym posúdením súdov oboch stupňov, že žalobkyňa si nárok uplatnila po uplynutí\ntrojročnej premlčacej doby, pretože ak sa poškodený so svojím nárokom pripojí k trestnému stíhaniu\nv čas, teda počas plynutia premlčacej doby a v konaní riadne pokračuje, plynutie premlčacej doby\nsa zastaví. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu škody v adhéznom konaní je nutné rešpektovať\nhmotnoprávne ustanovenia osobitných predpisov, na ktorých je uplatnený nárok založený a ktorými\nsa tiež riadi. Tieto predpisy špecificky upravujú vznik nároku na náhradu škody, jeho obsah a rozsah,\nspôsob náhrady. Potom pri rozhodovaní o neoprávnených zásahoch do osobnostných práv a právnych\nprostriedkoch nápravy sa rozhoduje podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka.\nÚvahy súdov nižšieho stupňa o plynutí premlčacej lehoty a v dôsledku toho aj záver, že žalobkyňa\nsi uplatnila právo na náhradu nemajetkovej ujmy po uplynutí objektívnej trojročnej premlčacej lehoty,\nnezodpovedajú ustanoveniam § 101 a § 112 veta prvá Občianskeho zákonníka.\n\nZ uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti\npodľa § 243b ods. 1 O.s.p. zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie.\nV novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného i dovolacieho konania (§ 243d ods. 1\nO.s.p.).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov\n3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6Co/21/2010", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}