{"guid": "c93ac0d5-bba5-4f3c-b9db-1076a31b2694:579e8ad6-dc29-45ec-8e07-bd0dc6aa7d44", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:4014200133.1", "spisova_znacka": "10Sžd/22/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžd/22/2014 z 12. 11. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 12. novembra 2014, sp. zn. 10Sžd/22/2014, ECLI:SK:NSSR:2014:4014200133.1", "identifikacne_cislo": "4014200133", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 280, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-280", "datum_vydania": "2014-11-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 22 ods. 1 písm. c) zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-22"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-4.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 8/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-4.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/8-2009/paragraf-4"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1990/372#paragraf-22", "/SK/ZZ/2009/8#paragraf-4"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/579e8ad6-dc29-45ec-8e07-bd0dc6aa7d44", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:4014200133.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:4014200133.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:4014200133.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžd/22/2014\n4014200133\n12. 11. 2014\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2014:4014200133.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej\na členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Petra Paludu v právnej veci žalobcu V. Z.,\ntrvale bytom B., zastúpeného JUDr. Ivetou Lenčéšovou, advokátkou, so sídlom Farská 28, Nitra, proti\nžalovanému Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre,\nKrajský dopravný inšpektorát, Piesková 32, Nitra, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\np. KRPZ-NR-KDI-SK-120/2013 zo dňa 9. decembra 2013, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského\nsúdu v Nitre č. k. 11S/15/2014-56 zo dňa 16. apríla 2014, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/15/2014-56 zo dňa 16.\napríla 2014 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. p. KRPZ-NR-KDI-SK-120/2013 zo dňa 9.\ndecembra 2013 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nŽalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu 209,73 € z titulu trov\nprávneho zastúpenia a 70 € na náhradu súdnych poplatkov v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto\nrozsudku.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie o priestupku\nRozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre, Okresného dopravného inšpektorátu č.\nk. ORPZ-NR-ODI2-Pr-l342/2012 zo dňa 5. septembra 2013 v spojení s rozhodnutím žalovaného č. k.\nKRPZ-NR-KDI-SK-120/2013 zo dňa 9. decembra 2013, bol žalobca uznaný za vinného zo spáchania\npriestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. c/ zákona č.\n372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom v čase spáchania skutku, pretože svojim konaním porušil\nustanovenie § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení účinnom v čase spáchania skutkov tým, že\ndňa 8. októbra 2012 o 21.15 h viedol osobné motorové vozidlo značky Hyundai Sonáta, EČ: K. v Nitre\npo ulici Hviezdoslavova, kde bol zastavený hliadkou PMJ OPP KR PZ Nitra, ktorá počas kontroly zistila,\nže žalobca viedol osobné motorové vozidlo i napriek tomu, že má zadržaný vodičský preukaz od 12.\njúna 2010 za pokutu nezaplatenú na mieste, ktorú doposiaľ nevyplatil.\nZa tento priestupok bola žalobcovi podľa § 22 ods. 2 písm. a/ ZoP uložená sankcia - pokuta vo výške\n800,- Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 48 mesiacov. Zároveň bol podľa § 79 ods. 1\nzákona o priestupkoch zaviazaný uhradiť trovy konania vo výške 16,- Eur.\n\nII.\nKonanie na súde I. stupňa\nŽalobca podal proti prvostupňovému i odvolaciemu rozhodnutiu správnych orgánov žalobu, v ktorej\nnavrhol napadnuté rozhodnutia zrušiť, pretože sa domnieval, že uložená sankcia je neprimerane prísna\nspáchanému priestupku, ktorý priznal a oľutoval.\nKrajský súd v Nitre preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako i postup, ktorý predchádzal jeho\nvydaniu podľa § 247 a nasl. OSP, v rozsahu namietanom žalobou, pričom zistil, že postup pred vydaním\nnapadnutého rozhodnutia i samotné napadnuté rozhodnutie žalovaného je zákonné a preto ho podľa\n§ 250j ods. 1 OSP potvrdil.\nRozsudok odôvodnil tým, že pri preskúmavaní zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu\nsprávneho orgánu sa obmedzil len na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal,\nsú relevantné, najmä kvôli prameňu, z ktorého vychádzajú, alebo či neboli porušené niektoré procesné\nzásady správneho konania a ďalej skúmal, či vykonané dôkazy logicky robia možný skutkový záver,\nku ktorému správny orgán dospel. Pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania\nnapadnutého rozhodnutia, a preto skúmal, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec príslušný\nprávny predpis a dospel k záveru, že oba spravme orgány sa dôsledne riadili procesnými zásadami\nupravenými vo všeobecne záväznom právnom predpise (§ 3 ods. 4, § 32 ods. 1, § 34 ods. 3 zákon č.\n71/1967 Zb. o Správnom poriadku, v znení neskorších predpisov), na ktorý zákon o priestupkoch (§ 51)\nodkazuje a že si zadovážili podklady pre rozhodnutie zákonným spôsobom.\nSpáchanie skutku nebolo sporné, žalobca ho ani nepopiera a dopravného priestupku si bol vedomý, čo\nvyplýva i z jeho vysvetlenia v správe o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 8. októbra 2012, kde\nprehlásil, že „som si vedomý priestupku, ľutujem toho“ a toto svoje prehlásenie i podpísal.\nPremávku na pozemných komunikáciách, práva a povinnosti fyzických osôb, ako aj pôsobnosť orgánov\nštátnej správy a obcí na úseku cestnej premávky, upravuje zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke\na nie je preto sporné, že žalobca sa neriadil týmto zákonom dňa 8. októbra 2012, lebo porušil § 4\nods. 2 písm. a/ citovaného zákona, z obsahu ktorého jednoznačne vyplýva, že vodič nesmie viesť\nmotorové vozidlo bez príslušného vodičského oprávnenia, v čase jeho odobratia alebo „počas zadržania\nvodičského preukazu“. Žalobca dňa 8. októbra 2012 v čase o 21,15 h bol jednoznačne účastníkom\ncestnej premávky a bol povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v zákone č. 8/2009\nZ. z., čo pre vodiča (žalobcu) vyplýva z § 3 citovaného zákona o cestnej premávke. Žalobca svojím\nkonaním porušil citované zákonné ustanovenia, čo bolo nesporne preukázané v konaní pred správnym\norgánom a spáchal dopravný priestupok, za čo mu kompetentný správny orgán v súlade so zákonom\nuložil sankciu.\nKrajský súd vyslovil, že žalovaný, ako i prvostupňový správny orgán sa dôsledne riadili procesnými\nzásadami, ktoré sú obsiahnuté v Správnom poriadku (§ 3 ods. 4, § 32 ods. 1 a § 34 ods. 3), zadovážili\nsi podklady pre rozhodnutie zákonným spôsobom a žalovaný, ako i prvostupňový správny orgán mal\ndostatok podkladov pre vydanie rozhodnutia, ktorým žalobca bol v súlade so zákonom uznaný za\nvinného z priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. c/ zákona\no priestupkoch, a preto v súlade so zákonom bolo jeho konáme kvalifikované ako porušenie § 22 ods.\n2 písm. a/ v spojení s § 137 ods. 2 písm. p/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Žalobca si bol\nvedomý svojho protizákonného konania, znaky ktorého sú upravené v zákone o priestupkoch, v spojení\nso zákonom o cestnej premávke. Svoje konanie opätovne oľutoval i v priebehu nariadeného ústneho\npojednávania dňa 5. septembra 2013 a svoju ľútosť vyjadril v podstate tak, že „i napriek tomu, že mám\nzadržaný vodičský preukaz za to, že som dostal pokutu, ktorú som do dnešného dňa nevyplatil, vtedy\nsom jazdil preto, lebo som išiel pozrieť priateľku, ktorá býva na Klokočine v Nitre, na ulici K.\". Podľa\nnázoru súdu žalobca, ktorý porušil pravidlá cestnej premávky, takýmto výkladom sa snažil iba zmierniť\nnásledky svojho protiprávneho konania, ktorého si musel byť vedomý, keď sadal v tento deň a v túto\nhodinu do uvedeného motorového vozidla, na ktorom i jazdil, teda uviedol ho do pohybu a išiel ním po\nmiestnej komunikácii v Nitre za svojou priateľkou, hoci si bol vedomý, že porušuje zákon tým, že nemá\nvodičský preukaz, ktorým príslušný vodič preukazuje oprávnenie pohybovať sa motorovým vozidlom po\n\nkomunikáciách. Žalobca svojím vyjadrením popísal iba motív konania (pohnútku), lebo chcel navštíviť\nsvoju priateľku, avšak pohnútka je súčasťou subjektívnej stránky priestupku a na motív, ako i ciele možno\ndobre usudzovať i zo správania sa páchateľa priestupku a za danej situácie je nevyhnutné vziať do\núvahy všetky okolnosti súhrnne, najmä osobu páchateľa, spôsob vystupovania na verejnosti a podobne.\nZ § 2 zákona o priestupkoch jednoznačne vyplýva, že priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje\nalebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo inom zákone.\nV danej veci bolo nesporne preukázané, že žalobca ako vodič zavinene porušil zákaz vyplývajúci z § 4\nods. 2 písm. a/ zákona o cestnej premávke a podľa § 3 citovaného zákona na zodpovednosť za dopravný\npriestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti.\nPokiaľ ide o uložené sankcie za tento priestupok, žalovaný postupoval podľa § 12 ods. 1 a § 22 ods.\n2 zákona o priestupkoch, keď mu uložil sankciu formou pokuty v sume 800,- eur a zákaz činnosti viesť\nmotorové vozidlo na dobu 48 mesiacov, čo i vo svojom rozhodnutí odôvodnil, a preto podľa názoru\nsúdu rozhodnutie je vydané v súlade s § 47 a nasledovné Správneho poriadku, v ktorom jasne opísal\nskutok, správne ho podradil aj pod príslušné hmotnoprávne ustanovenia zákona o cestnej premávke\na priestupkového zákona, preto neobstojí námietka žalobcu uvedená v žalobe. Správne prihliadol na\nosobu páchateľa priestupku, keď v rozhodnutí uviedol, že žalobca je držiteľom vodičského oprávnenia\nna skupinu „B“ od roku 2008 a v evidenčnej karte vodiča má zaznamená dve porušenia zákona, z\nčoho jedno je za vedenie vozidla bez potrebného vodičského oprávnenia, avšak v období dvoch rokov\nnemá v EK evidovaný žiadny priestupok. Aj podľa názoru súdu správny orgán poukázal na konanie\nžalobcu pri ukladaní sankcie, ktoré správne považoval za vedomé a úmyselné konanie žalobcu a ide\no závažné porušenie jeho povinností i s poukazom na § 137 ods. 2 písm. p/ zákona č. 8/2009 Z. z.\no cestnej premávke, lebo jazdil motorovým vozidlom počas zadržania vodičského preukazu. Správne\npostupovali oba správne orgány, keď u žalobcu prihliadli i na okolnosti spáchania priestupku a samotný\npostoj žalobcu ako priestupcu, že jeho vyjadrenie k porušeniu zákona o cestnej premávke možno chápať\nako účelovú obranu, ktorá mu však nemôže privodiť priaznivejšie rozhodnutie, lebo od počiatku si bol\nvedomý porušenia zákona svojím konaním a správny orgán uložil sankciu v strednom pásme zákonného\nrozpätia, čo i logicky odôvodnil vo svojom rozhodnutí. Pri ukladaní trestu vo svojom myšlienkovom\npochode nevybočil zo zákonného rámca postihu za konkrétny dopravný priestupok.\nNeobstojí potom námietka žalobcu uvedená v žalobe, že rozhodnutie je nezákonné a pokiaľ ide o\nnálezy Ústavného súdu uvedené v žalobe, ako i rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, k tomu súd uvádza\niba toľko, že žalobca neuviedol, v ktorých bodoch je zhoda záverov týchto rozhodnutí s rozhodnutím\nžalovaného správneho orgánu, v súvislosti s konaním žalobcu a porušením zákona zo strany žalobcu\nv preskúmavanej veci.\nSúd je toho názoru, že žalovaný správny orgán riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a\nzákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci (v súlade s nálezom napr. Ústavného súdu SR I\nÚS 241/07, I ÚS 342/2010 a pod.). Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho\na spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru), ktoré vylučujú\nľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť\ndôkazy a svoje rozhodnutie náležité odôvodniť. Žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere\nuvádza dôvody, na ktorých sa výrok rozhodnutia zakladá. Súd dáva do pozornosti žalobcu rozhodnutie\nESĽP prípad Garcia Ruiz c. Španielsko z 21. 01. 1999 a zdôrazňuje, že judikatúra ESĽP a ani Ústavný\nsúd pritom nevyžadujú, aby na každý argument účastníka konania bola daná odpoveď v odôvodnení\nrozhodnutia, ale iba na taký argument, ktorý je pre rozhodnutie danej voči rozhodujúci a vyžaduje sa\nšpecifická odpoveď.\nIII.\nOdvolanie, vyjadrenie\nProti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že prvostupňový súd sa\nžiadnym spôsobom v odôvodnení nevysporiadal s namietanými skutočnosťami uvedenými v žalobe,\npričom pri posudzovaní zákonnosti vydaného rozhodnutia postupoval prísne formálne a vec nesprávne\nprávne posúdil. Poukázal najmä na prísnu sankciu, ktorej neodôvodnenie vytkol i žalovaný, keď\nrozhodnutím z júla 2013 zrušoval prvé rozhodnutie ODI Nitra o priestupku. Oprávnene preto v novom\n\nrozhodnutí očakával miernejšiu sankciu. Nestalo sa tak a žalovaný nové rozhodnutie s tou istou sankciou\nakceptoval bez odôvodnenia.\nĎalej žalobca zdôraznil, že „Správny súd nesmie svojvoľne zasahovať do zákonnej úvahy, a preto\nmoderácia je prípustná najmä v prípadoch sankcií, ktoré boli uložené zjavne neproporcionálne a\nneprimerane povahe skutku a jeho dôsledkom. Ukladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje v\nrámci úvahy správneho orgánu (diskrečná právomoc), zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu, v\nktorom správny orgán v zákonom stanovených medziach uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie,\npričom použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie,\nktoré je výsledkom tohto procesu (uváženia) musí byť aj náležité odôvodnené.“ (Rozsudok Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky z 2. júna 2011, sp. zn. 8Sžo/163/2010)\nPrvostupňový súd sa podľa žalobcu vo svojom rozhodnutí v žiadnom ohľade nevysporiadal s\nnamietanými skutočnosťami v postupe správnych orgánov v oboch stupňoch, pričom tento svoj postup\nani žiadnym relevantným spôsobom nezdôvodnil. V konkrétnostiach namietaných skutočností odkázal\nna písomné vyhotovenie žaloby.\nV závere poukázal na svojvôľu ODI v Nitre, ktorý najprv nereagoval a po urgenciách nevyhovel žiadosti\no odklad uloženej sankcie s odôvodnením, že na povolenie odkladu nie je právny nárok. V dôsledku toho\nbolo podané prokurátorské upozornenie, pri vybavení ktorého konštatovala, že „Uvedeným postupom\nsprávneho orgánu bol porušený § 83 ods. 4 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších\npredpisov a rovnako aj ustanovenie § 51 ustanoveného zákona. ... správny orgán mal zákonnú povinnosť\nžiadosti vyhovieť a splnenie povinnosti odložiť až do rozhodnutia o žalobe.“\nŽalobca navrhol zmeniť rozsudok Krajského súdu v Nitre tak, že odvolací súd zruší rozhodnutie\nžalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie. Uplatnil si nárok na trovy konania v sume 568,16 €.\nŽalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že prvostupňový správny orgán pri ukladaní sankcie sa\ndôkladne zaoberal všetkými hľadiskami, ktoré zákon pri hodnotiacej úvahe ustanovuje, obstaral si za\ntým účelom potrebné dôkazy, vyvodil z nich skutkové a právne zistenia a až potom na základe zákonom\npovolenej voľnej úvahy pri rešpektovaní zmyslu a účelu zákona a medzí dospel pri dodržaní pravidiel\nlogického posudzovania k rozhodnutiu. Vyrovnal sa tiež so všetkými hľadiskami pre uloženie sankcie v\nzmysle ustanovenia § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch, a nie iba s niektorými, ním vybranými. Za daný\ndopravný priestupok bolo možné v zmysle ustanovenia § 22 ods. 2 písm. c/ zákona o priestupkoch uložiť\npokutu od 300,- € do 1300,- € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá od jedného do piatich rokov.\nV závere uviedol, že je vylúčené, aby žalobca vystupoval v postavení, ktoré by ho oprávňovalo riadiť,\nalebo rozhodovať v procese objasňovania, alebo konania o priestupku a už vôbec nie posudzovať výšku\nsankcie, ktorá by postačovala na jeho vlastnú nápravu.\nNapadnutý rozsudok navrhol potvrdiť.\nIV.\nKonanie pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky\nako súdom odvolacím\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho\nporiadku v znení neskorších predpisov, ďalej len „OSP“, v spojení s § 10 ods. 2 OSP), preskúmal\nnapadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá OSP v spojení s\n§ 211 a nasl. OSP) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.\nPodľa § 250ja ods. 2 OSP odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie\nje v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje za\npotrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie.\n\nOdvolací súd vzhľadom na nepochybné dôkazy preukazujúce vinu žalobcu nepovažoval za potrebné na\nprejednanie veci nariaďovať pojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom.\nDeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a\nna internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne\nvyhlásený 12. novembra 2014 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP).\nPredmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie, ktorým bol žalobca uznaný za vinného z priestupku\npodľa § 22 ods. 1 písm. c/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch na vyššie uvedenom skutkovom\nzáklade, za ktorý mu bola podľa § 22 ods. 2 písm. a/ ZoP uložená sankcia - pokuta vo výške 800,- Eur\na zákaz riadiť motorové vozidlá na dobu 48 mesiacov a tiež povinnosť uhradiť trovy konania vo výške\n16,- Eur.\nPodľa § 2 ods. 1 ZoP, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem\nspoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny\ndelikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.\nPodľa § 4 ods. 2 písm. a / ZCP (účinného v posudzovanom období), vodič nesmie viesť motorové vozidlo\nbez príslušného vodičského oprávnenia, v čase jeho odobratia alebo počas zadržania vodičského\npreukazu; to neplatí, ak sa učí viesť motorové vozidlo v autoškole, podrobuje sa skúške z vedenia\nmotorového vozidla alebo má povolenú jazdu podľa § 70 ods. 4 a § 71 ods. 2.\nPodľa § 137 ods. 2 písm. p/ ZCP, porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je, vedenie\nmotorového vozidla bez príslušného vodičského oprávnenia, bez osoby spolujazdca podľa § 74 ods.\n2 alebo počas zadržania vodičského preukazu; to neplatí, ak sa osoba učí viesť motorové vozidlo v\nautoškole, podrobuje sa skúške z vedenia motorového vozidla alebo má povolenú jazdu podľa § 70 ods.\n4 a § 71 ods. 2.\nPodľa § 12 ods. 1 ZCP, pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku,\nnajmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru\nzavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok\npostihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.\nPodľa § 12 ods. 1 ZoP, pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku,\nnajmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru\nzavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok\npostihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.\nPodľa § 22 ods. 1 písm. c/ ZoP, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí\nten, kto vedie motorové vozidlo bez príslušného vodičského oprávnenia, bez osoby spolujazdca alebo\npočas zadržania vodičského preukazu okrem prípadu, ak sa učí viesť motorové vozidlo v autoškole,\npodrobuje sa skúške z vedenia motorového vozidla alebo má v čase zadržania vodičského preukazu\npovolenú jazdu.\nPodľa § 22 ods. 1 písm. a/ ZoP, za priestupok podľa odseku 1 písm. a/ až c/ sa uloží pokuta od 300 eur\ndo 1 300 eur a zákaz činnosti od jedného roku do piatich rokov.\nPodľa § 51 zákona ZoP, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie\no priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.\nPodľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti\ns účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy\npríležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia,\na uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie\ntýka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov\nneutrpeli v konaní ujmu.\nPodľa § 3 ods. 5 SP, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu\nveci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch\nnevznikali neodôvodnené rozdiely.\n\nPreskúmaním predloženého spisového materiálu Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací\nzistil, že správne orgány aplikovali správne najmä ustanovenia zákona o priestupkoch na vzniknutú\nsituáciu, najmä na posúdenie skutku, nie však na uloženú sankciu.\nZo skutkových zistení vyplýva bez akýchkoľvek pochybností, a žalobca to ani nepopieral, že jazdil\nnapriek tomu, že mal pre nezaplatenú pokutu zadržaný vodičský preukaz. Ohľadne zistenia skutkového\nstavu teda nevznikli pochybnosti.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací spravujúc sa citovanými ustanoveniami zákonov\nprisvedčil tvrdeniu žalobcu, že po zrušení prvého rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu\nrozhodnutím žalovaného zo dňa 2. júla 2010, v ktorom žalovaný vytkol nedostatok odôvodnenia uloženej\nsankcie, právom očakával uloženie miernejšej sankcie. Nielen z dôvodu zrušenia prvostupňového\nrozhodnutia a dôvodov uvedených žalovaným v tomto rozhodnutí, ale aj preto, že posudzujúc\nnebezpečnosť prerokúvanej veci v porovnaní s inými vecami podľa zásady odcitovanej v § 3 ods. 5 SP,\nje sankcia aj podľa § 12 ods. 1 ZoP neprimerane prísna a neodôvodnená.\nNie je možné, aby sankcia za jazdu pod vplyvom alkoholu, ktorá bola príčinou dopravnej nehody s\nnásledkami na zdraví jej účastníkov bola postihovaná porovnateľne, ako jazda bez vodičského preukazu\nbez toho, aby pri nej nastali akékoľvek iné škodlivé následky.\nNie je totiž postačujúce, ak je uložená sankcia v rozsahu, ktorý síce zákon pripúšťa, ale správny orgán\nmusí v odôvodnení rozhodnutia uviesť skutočnosti, ktoré ho viedli k uloženiu sankcie aj pokiaľ ide o jej\nvýšku. Sankcia nemá byť pomstou, ale nápravným prostriedkom, ktorý má viesť priestupcu k zmene\nsvojho postoja k priestupku - ku konaniu, ktorého sa dopustil a za ktorý bol postihnutý. Sankcia musí byť\ni spravodlivá v zmysle primeranosti, účelnosti a odôvodnenosti, pretože inak by neviedla k náprave, ale\nnaopak k vzdoru a odporu voči orgánom štátu a k opakovanému porušovaniu zákonov.\nAk aj žalovaný uprednostnil represívny charakter sankcie, čomu v zásade niet čo vytknúť, tento by mal\nbyť porovnateľný s represiou za priestupky podobného druhu.\nAk žalobca svoje konanie oľutoval, je to fakt, ktorý je zaznamenaný v priestupkovom spise a žalovaný\nby nemal prispôsobovať interpretáciu vyjadrenia žalobcu k spáchaniu priestupku podľa vlastných\ndomnienok.\nAk z evidenčnej karty vodiča vyplýva, že žalobca nebol dva roky pred spáchaním priestupku postihnutý\nza iný priestupok, malo by to nájsť odraz v uloženej sankcii.\nSankcia by tiež mala odrážať pohnútku žalobcu - z akého dôvodu jazdil bez vodičského oprávnenia,\nčo sledoval touto jazdou, či nemohol použiť iné prostriedky na dopravu, alebo je len prostým\nprejavom pohŕdania uloženou sankciou - zadržania vodičského oprávnenia za nezaplatenú pokutu, ktorú\nneakceptuje.\nTieto aspekty hodnotenia a odôvodnenia uloženej sankcie zjavne v napadnutom rozhodnutí žalovaného\nv rozpore s § 12 ods. 1 ZoP, ale i prvostupňového správneho orgánu, ba i krajského súdu (ktorý uviedol\nlen formálne konštatovania o správnosti odôvodnenia uloženej sankcie a zaoberal sa len čiastočne\nosobou priestupcu) chýbajú, napraviť ich však môže i samotný žalovaný bez toho, aby vec vrátil\nprvostupňovému správnemu orgánu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací nahliadol do viacerých rozhodnutí žalovaného a\nporovnávajúc sankcie v týchto priestupkových veciach a v prerokúvanej je najmä uloženie sankcie\nzákazu činnosti takmer na hornej hranici zákonom stanovenej sadzby drakonické a neodôvodniteľné.\nPodobne, aj keď nie tak prísne, sa javí aj výška uloženej pokuty - v strede sadzby - najmä so zreteľom\nna to, že ide fakticky o páchateľa, na ktorého sa hľadí, akoby predtým trestaný nebol.\nPri tejto úvahe odvolací súd pripomína žalovanému, ale aj prvostupňovému súdu znenie ustanovenia §\n108 ods. 5 ZCP, podľa ktorého údaje o skutočnostiach uvedených v odsekoch 1, 2 a 4 sa vedú v evidencii\nvodičov päť rokov od vykonania sankcie za priestupok, od vykonania trestu za spáchaný trestný čin a\nod uplynutia doby ochranného liečenia alebo od skončenia platnosti inštruktorského preukazu; údaje\no porušení pravidiel cestnej premávky požitím alkoholu alebo inej návykovej látky alebo odmietnutím\n\npodrobiť sa vyšetreniu na ich zistenie sa vedú 10 rokov. Po uplynutí tejto doby sa tieto údaje natrvalo\nzničia.\nAk teda sú takéto údaje v evidenčnej karte vodiča, nemožno na ne prihliadať a nesmú tam, podľa zákona,\nani byť.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky preto zmenil napadnutý rozsudok podľa § 250ja ods. 3 OSP tak, že\nzrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie s právnym názorom, že\nv danej veci je potrebné prehodnotiť sankciu a uložiť ju tak, aby bola v súlade s citovanými ustanoveniami\na spĺňala účel, pre ktorý bola uložená.\nPodľa § 250ja ods. 4 OSP súd prvého stupňa aj správny orgán sú viazané právnym názorom odvolacieho\nsúdu, ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie.\nV.\nTrovy konania\nO trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 250k ods. 1 OSP v\nspojení s § 224 ods. 1 a 2 OSP a § 246c ods. 1 vety prvej OSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal ich\nnáhradu, a to 70 € z titulu zaplatených súdnych poplatkov (2x 35 € za žalobu a odvolanie) a 209,73 €\nz titulu trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie\nžaloby a podanie odvolania) po 61,87 € podľa § 11 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. + 3x paušálna\nnáhrada po 8,04 €, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu do 30 dní od\nprávoplatnosti tohto rozsudku.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11S/15/2014", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:96bdb114-e7c3-452b-94b1-80f8a2a0cc09", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 342/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 342/2010 z 8. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-08", "citacie_n": 384, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:96bdb114-e7c3-452b-94b1-80f8a2a0cc09"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}], "citovane_v": []}