{"guid": "8c9eaee7-4587-498d-9e3c-705106c6f06d:28053aa3-96f9-4b93-9f3a-aae3e70645f3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:4014200017.1", "spisova_znacka": "10Sžd/28/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžd/28/2014 z 10. 12. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 10. decembra 2014, sp. zn. 10Sžd/28/2014, ECLI:SK:NSSR:2014:4014200017.1", "identifikacne_cislo": "4014200017", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 280, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-280", "datum_vydania": "2014-12-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-k", "nazov": "§ 22 ods. 1 písm. k) zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-k", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-22"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-3.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 8/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-3.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1961/135/#paragraf-6a", "nazov": "§ 6a zákona č. 135/1961 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1961/135/#paragraf-6a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/135-1961/paragraf-6a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1990/372#paragraf-22", "/SK/ZZ/2009/8#paragraf-3", "/SK/ZZ/1961/135#paragraf-6a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/28053aa3-96f9-4b93-9f3a-aae3e70645f3", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:4014200017.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:4014200017.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:4014200017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžd/28/2014\n4014200017\n10. 12. 2014\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2014:4014200017.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a\nčlenov senátu JUDr. Jany Henčekovej PhD. a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci žalobcu JUDr. I. R.,\nbytom v T., proti žalovanému Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, Krajské\nriaditeľstvo Policajného zboru v Nitre, Krajský dopravný inšpektorát, Piesková 32, Nitra, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p. KRPZ-NR-KDI-SK-128/2013 zo dňa 16. decembra 2013, o\nodvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/3/2014-49 zo dňa 9. júla 2014, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/3/2014-49 zo dňa 9. júla\n2014 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. p. KRPZ-NR-KDI-SK-128/2013 zo dňa 16. decembra\n2013 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nŽalovaný j e p o v i n n ý\nprávoplatnosti tohto rozsudku.\n\nzaplatiť žalobcovi 70 € na náhradu trov konania v lehote 30 dní od\n\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred orgánmi objasňujúcimi priestupok\nRozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva policajného zboru v Nových\nZámkoch č. ORPZ-NZ-OD12-P-960/2013 zo dňa 2. októbra 2013 v spojení s rozhodnutím žalovaného\nč. KRPZ-NR-KDI-SK-128/2013 zo dňa 16. decembra 2013 bol žalobca uznaný vinným zo spáchania\npriestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. k/ zákona SNR č.\n372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej iba „ZP“) v znení neskorších predpisov pre porušenie ustanovenia §\n3 ods. 2 písm. b/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(ďalej iba „ZCP“), v zmysle ktorého je účastník cestnej premávky povinný poslúchnuť pokyn vyplývajúci\nz dopravnej značky alebo dopravného značenia a žalobca konkrétne neuposlúchol pokyn vyplývajúci\nz dopravnej značky „IP 17a“, ktorá informuje o povinnom platenom parkovacom státí a označuje\nparkovisko, kde zastavenie a státie vozidiel je dovolené len za dodržania podmienok vyplývajúcich z\npoužitej značky a inak je vodičom vozidiel na takto označenom mieste zastavenie a státie zakázané.\nPriestupku sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že dňa 6. júna 2013 o 10.35 hodine parkoval\nna parkovisku na Podzámskej ulici v Nových Zámkoch s osobným motorovým vozidlom zn. Ford s\nevidenčným číslom T. na mieste označenom dopravnou značkou „IP 17a“ bez zaplateného poplatku za\nparkovanie.\n\nZa tento priestupok mu bola uložená pokuta vo výške 50 €, najprv rozkazom o uložení sankcie za\npriestupok zo dňa 30. augusta 2013, neskôr v dvojstupňovom konaní o priestupku..\nOba správne orgány rozhodnutia odôvodnili porušením povinnosti vodiča podľa § 3 ods. 2 písm. b)\nZCP, podľa ktorého je účastník cestnej premávky povinný poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej\nznačky alebo dopravného značenia a žalobca konkrétne neuposlúchol pokyn vyplývajúci z dopravnej\nznačky. Už v konaní pred správnymi orgánmi žalobca tvrdil, že mu nie je známe, že by existovalo\nvšeobecne záväzné nariadenie obce, ktorým by bolo obmedzené užívanie miestnych komunikácií a\nverejných priestranstiev patriacich do majetku mesta Nové Zámky.\nSprávne orgány neakceptovali obranu žalobcu spočívajúcu v tvrdení, že Mesto Nové Zámky nevydalo\nvšeobecne záväzné nariadenie podľa § 6a zákona č. 135/1961 Zb. v znení neskorších predpisov,\npodľa ktorého na účely organizovania dopravy na území obce môže obec ustanoviť všeobecne\nzáväzným nariadením úseky miestnych komunikácií na dočasné parkovanie motorových vozidiel (ďalej\nlen „parkovacie miesta“), ak sa tým neohrozí bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky alebo iný verejný\nzáujem. Parkovacie miesta musia byť označené zvislými a vodorovnými dopravnými značkami. Vo\nvšeobecne záväznom nariadení obec ustanoví spôsob zabezpečenia prevádzky parkovacích miest,\nvýšku úhrady za dočasné parkovanie motorových vozidiel podľa osobitného predpisu, spôsob jej platenia\na spôsob preukázania jej zaplatenia.\nII.\nKonanie pred súdom prvého stupňa\nKrajský súd v Nitre rozsudkom č. k. 11S/3//2014-49 zo dňa 9. júla 2014 zamietol žalobu žalobcu\npodľa § 250j ods. 1 OSP ako nedôvodne podanú, nakoľko nezistil žiadny zo zákonných dôvodov pre\nzrušenie rozhodnutia žalovaného. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že pri preskúmavaní rozhodnutia\nžalovaného zo dňa 16. decembra 2013 vychádzal výlučne z obsahu podanej žaloby, ktorej podstatnou\nčasťou bolo tvrdenie, že rozhodnutie o umiestnení dopravnej značky „IP 17a“ na Podzámskej ulici v\nNových Zámkoch (ktorú žalobca nerešpektoval), resp. pokyn z nej vyplývajúci nie je v súlade s Ústavou\nSR, nálezom Ústavného súdu SR zo dňa 25. mája 2000 v konaní pod sp. zn. III. ÚS 1/2000 a so\nzákonom č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, v\ndôsledku čoho sa potom nemohol dopustiť priestupku, keď na Podzámskej ulici v Nových Zámkoch na\nmieste, kde je umiestnená dopravná značka „IP 17a“ parkoval bez toho, aby zaplatil príslušný poplatok\nza parkovanie, tvrdiac, že obec bez prijatia všeobecne záväzného nariadenia upravujúceho parkovanie\nna pozemných komunikáciách a poskytovania protihodnoty za vyberanie parkovného nesmie parkované\nvyberať, a pokiaľ tak robí, resp. jej príspevková organizácia, postupuje v rozpore so zákonom.\nSúd v predmetnej veci vychádzal z toho, čo bolo nepochybné a čo vyplýva z § 3 ods. 2 zákona č.\n135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov v znení platnom v júni 2013,\nteda z toho, že miestnu štátnu správu vo veciach miestnych komunikácií (ku ktorým patrí i Podzámska\nulica v Nových Zámkoch) vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy a so súhlasom\ndopravného inšpektorátu určujú i používanie dopravných značiek na miestnych komunikáciách, pričom\nna túto ich činnosť sa nevzťahuje ani zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších\npredpisov (ust. § 3 ods. 8 vyššie citovaného zákona), i z nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 24. mája 2000\nsp. zn. III. US 1/00, na ktorý opakovane žalobca poukazoval vyplýva, že obce môžu určovať použitie\ndopravných značiek a povoľovať i vyhradené parkoviská, ale túto otázku nemôžu regulovať všeobecne\nzáväznými nariadeniami, nakoľko im k tomu chýba (v tom čase, teda v čase rozhodovania Ústavného\nsúdu SR) zákonné zmocnenie.\nNa tento nález Ústavného súdu SR a situáciu obcí vykonávajúcich miestnu štátnu správu vo veciach\nmiestnych komunikácií zákonodarca reagoval zákonom č. 249/2011 Z. z. o riadení bezpečnosti\npozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý s účinnosťou od 1. augusta\n2011 novelizoval zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších\npredpisov tým, že zakotvil do tohto zákona § 6a, ktoré dáva obciam možnosť na ich území ustanoviť\nvšeobecne záväzným nariadením úseky miestnych komunikácií na dočasné parkovanie motorových\nvozidiel, ak sa tým neohrozí bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky alebo iný verejný záujem, pričom\n\ntakto vymedzené úseky miestnych komunikácií musia byť označené zvislými a vodorovnými dopravnými\nznačkami a vo všeobecne záväznom nariadení obec zároveň ustanoví i výšku úhrad) za dočasné\nparkovanie motorových vozidiel podľa osobitného predpisu, spôsob jej platenia a spôsob preukázania\njej zaplatenia. Z dikcie tohto zákonného ustanovenia však jednoznačne vyplýva, že zákonodarca dal\nobciam možnosť (teda neuložil im povinnosť) vyššie uvedené otázky upraviť všeobecne záväzným\nnariadením. Nie je preto v rozpore s Ústavou SR, vyššie uvedeným nálezom Ústavného súdu SR, ani\nv rozpore so zákonom č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších\npredpisov, ak obec (v konkrétnom prípade mesto Nové Zámky) nevydala všeobecne záväzné nariadenie,\nktoré by sa týkalo vyššie uvedenej problematiky parkovania na miestnych komunikáciách, pretože zákon\nobci, resp. mestu takúto povinnosť neukladá, len im dáva možnosť na vydanie všeobecne záväzného\nnariadenia a je na ich rozhodnutí, či zákonom danú možnosť využijú.\nS poukazom na uvedené potom podľa názoru súdu nemožno v predmetnej veci úplne aplikovať nález\nÚstavného súdu SR zo dňa 24. mája. 2000 sp. zn. III. ÚS 1/00, ktorý bol vydaný za účinnosti inej právnej\núpravy (platnej v roku 2000) a predovšetkým riešil inú právnu situáciu (mesto Trnava vydalo v roku\n1997 všeobecne záväzné nariadenie o podmienkach státia v zóne s dopravným obmedzením na území\ncentrálnej mestskej zóny Trnava bez toho, aby bolo dané zákonné zmocnenie na jeho vydanie). Ústavný\nSR súd však vo svojom náleze konštatoval, že je v kompetencii obcí určovať použitie dopravných značiek\na povoľovať vyhradené parkoviská, ale nemôžu (v tom čase, teda v roku 2000) tieto otázky regulovať\nvšeobecne záväzným, nariadením.\nV predmetnej veci je podľa názoru súdu podstatná tá skutočnosť, že žalobca ako vodič motorového\nvozidla s evidenčným číslom T. dňa 6. júna 2013 v čase o 10.35 h na Podzámskej ulici v Nových\nZámkoch nerešpektoval pokyn vyplývajúci z dopravnej značky „IP 17a“ (parkovisko - parkovacie miesta\ns plateným státím) umiestnenej na tejto ulici a so svojim motorovým vozidlom tu parkoval bez platného\nparkovacieho lístka, teda bez zaplatenia parkovného. Zvislá dopravná značka ,.IP 17a“ (parkovisko\n- parkovacie miesta s plateným státím) patrí medzi informatívne prevádzkové dopravné značky a\ninformuje o povinnom platenom parkovacom státí, pričom zároveň označuje parkovisko, kde zastavenie\na státie vozidiel je dovolené len za dodržania podmienok vyplývajúcich z použitej značky a inak je\nvodičom vozidiel na takto označenom mieste zastavenie a státie zakázané. Z obsahu predloženého\nadministratívneho spisu vyplýva, že o umiestnení tejto značky rozhodlo mesto Nové Zámky v máji\n2008 (uznesením mestského zastupiteľstva zo dňa 20. mája 2008 č. 209/200508), čo bolo žalobcovi\noznámené zo strany mesta mailovým podaním zo dňa 23. septembra 2013 na základe jeho žiadosti o\nposkytnutie informácie. Súd je toho názoru, že mesto tak urobilo v rámci zákonom danej kompetencie\nvyplývajúcej z § 3 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v\nznení neskorších predpisov, v zmysle ktorého obce na miestnych komunikáciách a na účelových\nkomunikáciách určujú použitie dopravných značiek a zároveň povoľujú vyhradené parkoviská, a to so\nsúhlasom príslušného dopravného inšpektorátu. O tom, že dopravný inšpektorát súhlas s umiestnením\npredmetnej dopravnej značky na Podzámskej ulici v Nových Zámkoch vydal, svedčí i vyjadrenie kpt.\nBc. N. H. zo dňa 25. septembra 2013, o ktorom mal vedomosť i žalobca, nakoľko v podanej žalobe\nnaň poukazoval. V predmetnej veci je potrebné uviesť, že na určenie použitia dopravných značiek na\nmiestnych komunikáciách a povolenie vyhradených parkovísk na týchto komunikáciách sa nevzťahuje\nzákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, čo znamená, že obec o tomto nie\nje povinná vydať rozhodnutie. Musí však urobiť taký úkon, z ktorého je zrejmé, že využila svoju zákonom\ndanú kompetenciu. V konkrétnom prípade mesto Nové Zámky, resp. jeho mestské zastupiteľstvo prijalo\ndňa 20. mája 2008 uznesenie, ktorým boli vymedzené platené parkoviská na území mesta a zároveň\nboli vymedzené miestne komunikácie s vyznačením plateného parkoviska.\nPodľa názoru súdu je nedôvodná i námietka žalobcu, že mesto tak nemohlo urobiť, nakoľko nemalo\nna to zákonné zmocnenie. Zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení\nneskorších predpisov účinnom v roku 2008, už v tom čase umožňoval obciam pri výkone miestnej štátnej\nsprávy vo veciach miestnych komunikácií vykonávať prenesený výkon štátnej správy a na miestnych\nkomunikáciách určovať so súhlasom dopravného inšpektorátu použitie dopravných značiek, dopravných\nzariadení a povoľovať vyhradené parkoviská.\nV obdobnej veci už opakovane rozhodoval i Najvyšší súd SR (rozsudok v konaní pod sp. zn.\n2Sžo/41/2008 a 1Sžd/19/2011) a právnym názorom vyjadreným v týchto rozhodnutiach sa súd riadil.\n\nS poukazom na uvedené zistenia vyplývajúce z predloženého administratívneho spisu súd nemal\npochybnosti o tom, že dopravný priestupok kladený žalobcovi za vinu sa stal tak, ako to vyplýva z\nrozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a že žalobca sa tohto priestupku dopustil. Žalovaný\nvo veci rozhodoval dňa 16. decembra 2013 na základe odvolania žalobcu, pričom rozhodnutie\nprvostupňového správneho orgánu zo dňa 2. októbra 2013 potvrdil. Podľa názoru súdu sa žalovaný v\ndôvodoch svojho rozhodnutia logicky a vecne správne vysporiadal s jednotlivými námietkami žalobcu\nv podanom odvolaní. V konaní správnych orgánov súd nezistil také pochybenia, a to ani procesné, z\nktorých by bolo možné vyvodiť porušenie práv žalobcu ako účastníka priestupkového konania. Správne\norgány dostatočným spôsobom zistili skutkový stav a vyvodili z neho správny právny záver, pričom ich\nrozhodnutia sú vecne správne a zákonu zodpovedajúce. Taktiež bol dodržaný i procesný postup vo\nvzťahu k žalobcovi, ktorý bol riadne predvolaný na ústne pojednávanie, na ktorom mu bolo oznámené,\nže je obvinený zo spáchania konkrétneho priestupku (§ 22 ods. 1 písm. k/ zákona č. 372/1990 Zb. o\npriestupkoch v znení neskorších predpisov), ku ktorému mal možnosť sa vyjadriť, bol oboznámený s\npodkladmi rozhodnutia a spôsobom ich získania, čo potvrdil i svojim podpisom.\nIII.\nOdvolanie, vyjadrenie\nV zákonnej lehote napadol uvedený rozsudok odvolaním žalobca, v ktorom poukázal opakovane na\nnevydanie všeobecne záväzného nariadenia Mesta Nové Zámky v zmysle § 6a zákona č. 135/1961\nZb. o pozemných komunikáciách. Citoval nielen už uvedený nález ústavného súdu z roku 2000 a\nďalšie rozhodnutia, ale aj rozsudok 10Sžd/23/2013 zo dňa 11. septembra 2013, ktorý na rozdiel od\ntých, o ktoré sa pri svojom rozhodovaní opieral prvostupňový súd konštatoval, že k tomu, aby bolo\nmožné postihnúť vodiča za parkovanie na platenom parkovisku bez zaplatenia poplatku za parkovanie\nje nevyhnutné v priestupkovom konaní nielen zistiť, či vodič stál na mieste, ktoré je označené za platené\nparkovisko dopravnou značkou, ale či je také miesto označené právne dovoleným spôsobom v súlade s\nplatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, a to najmä ak obvinený z priestupku poukazuje na\nprotiprávnosť vyberania poplatku za parkovanie na verejnom priestranstve a teda i zriadenia plateného\nparkoviska a označenia miesta dopravnou značkou IP-17 platené parkovisko.\nNavrhol zmeniť napadnutý rozsudok tak, že odvolací súd zruší napadnuté i jemu predchádzajúce\nsprávne rozhodnutie o priestupku a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie.\nŽalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu opakovane tvrdil, že žalobca porušil ustanovenie o\nnerešpektovaní riadne osadenej dopravnej značky „IP 17a“ - Parkovisko - parkovacie miesta s plateným\nstátím na vyznačených miestnych komunikáciách mesta Nové Zámky, čím naplnil zákonné znaky\npriestupku. Navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa.\nIV.\nKonanie pred odvolacím súdom\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho\nporiadku v znení neskorších predpisov, ďalej len „O. s. p.“, v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal\nnapadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení\ns § 211 a nasl. O. s. p.) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.\nDeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a\nna internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne\nvyhlásený dňa 10. decembra 2014 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).\nPodľa § 2 ods. 1 ZP, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti\na je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt\npostihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.\n\nOdvolací súd sa nestotožňuje s právnym názorom krajského súdu a k veci uvádza nasledujúce:\nPodľa článku 13 ods. 1 písm. a/ Ústavy Slovenskej republiky povinnosti možno ukladať zákonom alebo\nna základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd.\nOsadenie dopravnej značky obcou, resp. jej orgánmi nie je samo osebe, bez ohľadu na to, o akú\nznačku ide, uložením povinnosti v zmysle tohto článku. Mesto Nové Zámky na to bolo oprávnené\npri výkone miestnej štátnej správy vo veciach miestnych komunikácií vykonávať prenesený výkon\nštátnej správy a na miestnych komunikáciách určovať so súhlasom dopravného inšpektorátu použitie\ndopravných značiek, dopravných zariadení podľa § 3 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných\nkomunikáciách (ďalej aj cestný zákon), podľa ktorého miestnu štátnu správu vo veciach miestnych\nkomunikácií a účelových komunikácií vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. Obce\nna miestnych komunikáciách a na účelových komunikáciách určujú použitie dopravných značiek,\ndopravných zariadení a povoľujú vyhradené parkoviská. Obce v rámci preneseného výkonu štátnej\nsprávy prejednávajú priestupky podľa § 22c tohto zákona na úseku miestnych komunikácií a účelových\nkomunikácií.\nNa rozdiel od tohto však osadenie dopravnej značky „IP 17a“ - Parkovisko - parkovacie miesta s plateným\nstátím predpokladá a vyžaduje existenciu žalobcom namietaného všeobecne záväzného nariadenia\nMesta Nové Zámky v zmysle zmocňovacieho ustanovenia § 6a cestného zákona. Je tomu tak z dôvodu,\naby mesto pri vyžadovaní plnenia povinnosti platiť za parkovanie, resp. pri jej ukladaní konalo v súlade\ns uvedeným ústavným článkom - na základe zákona. Ak by tomu tak nebolo, ktokoľvek by mohol osadiť\nakúkoľvek dopravnú značku s obsahom, ktorý iným - účastníkom cestnej premávky - ukladá povinnosti\nsprávať sa určitým spôsobom.\nOdvolací súd v tomto smere už v rozhodnutí citovanom žalobcom v odvolaní sp. zn. 10Sžd/23/2013 zo\ndňa 11. septembra 2013 doslova uviedol:\n„K tomu, aby bolo možné postihnúť vodiča za parkovanie na platenom parkovisku bez zaplatenia\npoplatku za parkovanie je nevyhnutné v priestupkovom konaní nielen zistiť, či vodič stál na mieste,\nktoré je označené za platené parkovisko dopravnou značkou, ale či je také miesto označené právne\ndovoleným spôsobom v súlade s platnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, a to najmä,\nak obvinený z priestupku poukazuje na protiprávnosť vyberania poplatku za parkovanie na verejnom\npriestranstve a teda i zriadenia plateného parkoviska a označenia miesta dopravnou značkou IP-17\nplatené parkovisko.\nV právnom štáte musí mať každý postup i vyberanie parkovného na platenom parkovisku svoju oporu\nv právnych predpisoch a nemôže byť svojvoľné. Ak dôjde k zriadeniu plateného parkoviska a vyberaniu\nparkovného za jeho použitie v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom alebo predpismi,\nnemôže sa vodič, ktorý ho použije bez zaplatenia parkovného, dopustiť priestupku podľa § 22 ods. 1\npísm. k/ ZoP so zreteľom na § 25 ods. 1 písm. o/ ZCP, pretože nie je preukázaná subjektívna stránka\npriestupku uvedená v ustanovení § 3 a 4 ods. 1 ZoP. Samotné naplnenie skutkovej podstaty priestupku\nbez toho, aby bola preukázaná subjektívna stránka podľa § 4 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v\nznení neskorších predpisov, nie je možné. Na preukázanie subjektívnej stránky niekedy pri priestupku\nnepostačuje len konštatovanie, že neznalosť zákona neospravedlňuje a prosté konštatovanie porušenia\npovinnosti vodiča.“\nV prerokúvanom prípade je zrejmé, že v čase spáchania konania vykazujúceho niektoré znaky\npriestupku neexistovala právna norma - všeobecne záväzné právne nariadenie Mesta Nové Zámky,\nktorá by v súlade s ustanovením § 8 ods. 5 zákona o obecnom zriadení č. 369/1990 Zb. umožňovala\nobmedziť používanie verejne prístupného majetku obce za odplatu.\nZ týchto dôvodov bolo preukázané, že žalobca neporušil nielen ustanovenie § 25 ods. 1 písm. o/, ale\nani § 3 ods. 2 písm. b/ ZCP, pretože parkoval na verejnom priestranstve patriacom Mestu Nové Zámky,\nna ktorom parkovanie pre neexistenciu uvedenej právnej normy nemohlo byť ani označené ako platené\nparkovisko, ani spoplatnené.\nAk žalobca nevedel o existencii normy, ktorá mu zakazuje zastavenie a státie vozidla na parkovisku za\núhradu, pretože taká, ktorá by takú povinnosť upravovala, neexistovala, a teda o nej žalobca ani vedieť\n\nnemohol, nie je dané ani žalobcove zavinenie priestupku z nevedomej nedbanlivosti a žalovaný, resp.\nna jeho pokyn prvostupňový správny orgán, bude musieť priestupkové konanie zastaviť podľa § 76 ods.\n1 ZoP, pretože skutok, o ktorom sa konalo, nie je priestupkom.\nOdvolací súd na margo tvrdenia súdu prvého stupňa, že § 6a cestného zákona neprikazuje prijať obci\nvšeobecne záväzné nariadenie o platenom parkovaní na pozemných komunikáciách spravovaných\nobcou - ide iba o možnosť obce prijať takéto nariadenie, uvádza, že takýto výklad by bol v rozpore so\nzmyslom ustanovenia § 6a a napokon i citovaného článku 13 Ústavy.\nAk obec, či mesto raz rozhodne, že časť miestnych komunikácií napr. pre účely parkovania spoplatní,\nmusí tak urobiť všeobecne záväzným nariadením, na ktorého prijatie ho zmocňuje § 6a cestného\nzákona. Nemusí tak urobiť iba v prípade, ak k spoplatneniu miestnych komunikácií na účely parkovania\nnepristúpi.\nZ týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací odvolaniu žalobcu vyhovel a\nnapadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil podľa § 250ja ods. 3 OSP tak, že zrušil napadnuté\nrozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom je podľa § 250ja ods. 4 OSP viazaný\nprávnym názorom odvolacieho súdu.\nV.\nTrovy konania\nO trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 250k ods. 1 OSP\nv spojení s § 224 ods. 1 a 2 OSP a § 246c ods. 1 vety prvej OSP tak, že žalobcovi, ktorý mal v\nkonaní úspech, priznal náhradu trov prvostupňového i odvolacieho súdneho konania v sume 70 €,\npozostávajúcu zo súdneho poplatku za podanú žalobu a odvolanie (2 x 35 €).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}