{"guid": "351606fd-d68f-4fc6-8c49-d1de887555dd:e330ab68-c19e-48b3-8b70-f891e1797c42", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:4013201223.1", "spisova_znacka": "6Sžnč/1/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžnč/1/2014 z 30. 4. 2014", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. apríla 2014, sp. zn. 6Sžnč/1/2014, ECLI:SK:NSSR:2014:4013201223.1", "identifikacne_cislo": "4013201223", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2014-04-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250t.odsek-4", "nazov": "§ 250t ods. 4 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250t.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250t"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250t"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e330ab68-c19e-48b3-8b70-f891e1797c42", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:4013201223.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:4013201223.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:4013201223.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžnč/1/2014\n4013201223\n30. 04. 2014\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2014:4013201223.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: X.. W. P., bytom O. XX, K., proti žalovanému:\nÚrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, so sídlom Továrenská 7, Bratislava,\nv konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky žalobu žalobcu pre nečinnosť žalovaného správneho orgánu\nmieta.\n\nza\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky konanie o preskúmanie listu Telekomunikačného úradu Slovenskej\nrepubliky zo dňa 18. septembra 2013 č.1244/OŠDNR/2013 z a s t a v u j e .\nÚčastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nŽalobca žalobou doručenou Krajskému súdu v Nitre dňa 19. novembra 2013 podanej proti žalovanému\nÚrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb ako právnemu nástupcovi pôvodne\noznačeného žalovaného Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky sa domáhal, aby súd žalovanému\nuložil povinnosť konať a rozhodnúť v lehote 30 dní o jeho podnete a alternatívne žalobca žiadal, aby\nsúd rozhodnutie žalovaného zo dňa 18. septembra 2013 spz. 1244/OŠDNR/2013 zrušil a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie.\nKrajský súd v Nitre uznesením č. k. 11S/374/2013-25 zo dňa 29. januára 2014 postúpil vec v zmysle\nustanovenia § 250d ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246 ods. 2 písm. a/, b/ O.s.p. Najvyššiemu súdu\nSlovenskej republiky ako súdu vecne príslušnému na konanie.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej najvyšší súd) ako súd vecne príslušný na konanie proti\nnečinnosti žalovaného ako orgánu s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky podľa § 246\nods. 2 písm. a/, b/ O.s.p. vec preskúmal bez nariadenia pojednávania (§ 250t ods. 4 prvá veta O.s.p.),\noboznámil sa s administratívnym spisom žalovaného a dospel k záveru, že žalobnému návrhu žalobcu,\nktorým namietal nečinnosť žalovaného a alternatívne žiadal list žalovaného zo dňa 18. septembra 2013\nspz. 1244/OŠDNR/2013, pokiaľ ho súd posúdi ako druhostupňové rozhodnutie, zrušil a vec mu vrátil na\nďalšie konanie, nemožno priznať úspech.\nVzhľadom k tomu, že v zmysle § 1 ods. 1 zákona č. 402/2013 Z. z. bol zriadený Úrad pre reguláciu\nelektronických komunikácií a poštových služieb (ďalej len \"regulačný úrad\"), ktorý je orgánom štátnej\nsprávy s celoslovenskou pôsobnosťou pre oblasť elektronických komunikácií a poštových služieb a v\nzmysle § 12 ods.2 uvedeného zákona regulačný úrad k 1. januáru 2014 sa stal právnym nástupcom\nTelekomunikačného úradu Slovenskej republiky a Poštového regulačného úradu a prešli naň všetky ich\npráva a povinnosti, právomoci a pôsobnosť podľa osobitných predpisov (zákon č. 351/2011 Z. z. v znení\nneskorších predpisov), súd podľa § 107 ods. 4 O.s.p. v spojení s § 246c ods.1 O.s.p. pokračoval v konaní\nna strane žalovaného s vyššie uvedeným právnym nástupcom pôvodne označeného žalovaného.\n\nZ obsahu spisového materiálu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovaného správneho orgánu\nmal najvyšší súd preukázané, že žalobca žalobou podanou proti pôvodne označenému žalovanému\nTelekomunikačnému úradu Slovenskej republiky sa domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť\nkonať a rozhodnúť v lehote 30 dní o jeho podnete a alternatívne žalobca žiadal, aby súd list žalovaného\nzo dňa 18. septembra 2013 spz. 1244/OŠDNR/2013, pokiaľ ho súd posúdi ako druhostupňové\nrozhodnutie, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nŽalobca v dôvodoch žaloby uviedol, že na základe nespokojnosti s vyúčtovaním služieb\ntelekomunikačného operátora Telefónica Slovakia, s.r.o., sa obrátil na žalovaného, aby v zmysle zákona\nč. 351/2011 Z. z. riešil jeho podnet - nespokojnosť s vyúčtovaním služieb a zatajovaním vyúčtovania\nnapriek výslovnej požiadavke. Citujúc právnu úpravu ustanovenú v § 6 ods. 3 písm. d/ v spojení s\n§ 74 ods. 1 uvedeného zákona vyslovil názor, že na konanie podľa § 6 ods. 3 písm. d/ označeného\nzákona nie je pôsobnosť správneho poriadku vylúčená v žiadnom ustanovení tohto zákona a aj napriek\ntomu žalovaný odmietol vo veci konať a rozhodnúť, ako aj odmietol vydať spisový materiál na výslovne\nvyžiadanie a upiera právo účastníkovi konania, ktoré mu priznáva zákon č. 71/1967 Zb.. Tvrdil, že v\ndanom prípade jeho právo na súdnu a inú právnu ochranu nebolo naplnené nečinnosťou žalovaného.\nPoukazom na to, že si bol vedomý povinnosti vyčerpať prostriedky nápravy pre postup podľa § 250t\nO.s.p., vyzval pôvodne označeného žalovaného listom na to, aby konal a rozhodol a súčasne ho\npožiadal o sprístupnenie spisového materiálu a až následne podával predmetnú žalobu. Uviedol, že\nnie je možné akceptovať stav, kedy účastník, ktorý platí za služby, nie je v prípade pochybností o ich\núčtovaní schopný domôcť sa informácií a ani vysvetlení a orgán, ktorý má právomoc rozhodovať, ho\njednoducho odignoruje.\nŽalovaný vo vyjadrení k žalobnému návrhu navrhoval, aby najvyšší súd žalobný návrh žalobcu zamietol.\nV dôvodoch vyjadrenia uviedol nesúhlasné stanovisko k žalobným dôvodom žalobcu. Žalobu považoval\nako neprípustnú v zmysle § 250t ods. 1 O.s.p., keďže žalobca nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie\numožňuje osobitný predpis. V danej súvislosti poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky č. III. ÚS 317/04. Uviedol, že žalobca mal pred podaním žaloby domáhať sa nápravy najmenej\nv rozsahu podania sťažnosti podľa zákona č. 9/2009 Z. z. o sťažnostiach, avšak v období pred podaním\nžaloby a ani po jej podaní neeviduje sťažnosť na postup namietaný žalobcom, a preto má za to, že\nžalobca tento prostriedok nápravy nevyužil.\nK žalobným dôvodom, že žalovaný bol nečinný vo veci účtovania služieb zo strany podniku Telefónica\nSlovákia, s.r.o., zo strany žalovaného došlo k pochybeniu spočívajúceho v odmietnutí výkonu pôsobnosti\nžalovaného podľa § 6 ods. 3 písm. d/ zákona o elektronických komunikáciách a žalovaný nekonal\nv zmysle ustanovení zákona č. 71/1967 Zb., žalovaný konštatoval, že jeho postup predchádzajúci\npodaniu žaloby bol v súlade so zákonom o elektronických komunikáciách, keďže nebolo jednoznačne\npreukázané, že došlo k reklamačnému konaniu a teda nebolo možné určiť ani výsledok reklamácie, čím\nnebolo jednoznačne preukázané naplnenie zákonného predpokladu pre vznik možnosti úradu konať vo\nveci podľa § 75 zákona o elektronických komunikácia, keďže uskutočnenie reklamačného konania je\nnevyhnutnou podmienkou pre mimosúdne riešenie sporu, poukazom na to, že úrad v konaní podľa §\n75 zákona o elektronických komunikácia nemá rozhodovaciu právomoc aj je v podstate v postavení\nmediátora, kde výsledkom úspešného vyriešenia sporu je uzavretie písomnej dohody.\nŽalovaný ďalej konštatoval, že na návrh žalobcu vykonal v spoločnosti Telefónica Slovakia, s.r.o., dohľad\npodľa § 38 zákona o elektronických komunikáciách, pričom nezistil žiadne porušenie povinností. Postup\nspočívajúci v odmietnutí prístupu žalobcu k spisu týkajúceho sa uskutočneného dohľadu považoval za\nsprávny, pretože v procese výkonu dohľadu nemá žalobca postavenie kontrolovanej osoby a zákon o\nelektronických komunikáciách mu nepriznáva právo oboznamovať sa s priebehom kontroly, poukazom\nna to, že na proces dohľadu sa nevzťahuje správny poriadok. Uviedol, že výsledkom dohľadu môže byť\nkonštatovanie, že došlo prípadne nedošlo k porušeniu povinností a až následne úrad začne správne\nkonanie vo veci uloženia pokuty, kde sa rozhoduje o právach a povinnostiach kontrolovanej osoby, v\nktorej súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. júna 2012 sp. zn. 8SŽz 2/2002.\nK námietke žalobcu, ktorou tvrdil, že žalovaný je nečinný, pretože v konaní nepostupoval v súlade\ns § 6 ods. 3 písm. d/ zákona o elektronických komunikáciách, žalovaný, poukazom na čl. 2 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky a § 6 ods. 3 písm. d/ zákona, uviedol, že ustanovenie § 6 ods. 3 písm.d/\nzákona nie je možné považovať za splnomocnenie žalovaného konať vo veci, pretože v ňom absentuje\nrozsah a spôsob možnosti konať; bez uvedených atribútov sa uvedené ustanovenie nedá chápať ako\nnorma zaväzujúca ku konaniu, ktorého výsledkom je alebo môže byť zásah do subjektívnych práv a\npovinností adresátov výkonu verejnej moci; bez jasného určenia rozsahu a spôsobu možností realizácie\n\nverejnej moci nie je možné kreovať dispozíciou štátu nad subjektívnymi právami ako povinnosťami\nfyzických a právnických osôb; uvedené ustanovenie neupravuje dostatočne jasne právomoc žalovaného\nz hmotnoprávneho ani z procesnoprávneho hľadiska, a preto nie je možné domáhať sa na jeho základe\nurčitého konania, keďže ide iba o všeobecné ustanovenie zákona, ktorého konkretizácia je uvedená v\nnásledných ustanoveniach zákona o elektronických komunikáciách.\nTrval na správnosti svojho postupu v žalobcom namietanej veci ako aj na správnosti vecného a právneho\nvyhodnotenia prejednávaného prípadu.\nNajvyšší súd z predloženého administratívneho spisu zistil, že žalobca na Telekomunikačný úrad\nSlovenskej republiky dňa 14. mája 2013 podal podnet na mimosúdne riešenie sporu. V dôvodoch\npodnetu uviedol, že dňa 8. februára 2013 podal reklamáciu na vyúčtovanie služieb spoločnosti Telefónica\nSlovakia, s.r.o.,; opakovane mu bolo odmietnuté poskytnutie informácií o jeho spotrebe pracovníkmi\noperátora s odôvodnením, že informácie o spotrebe majú zakázané poskytovať zákazníkom; jediná\nmožnosť ako sa dostať k informácii o výške kreditu je jednorazová SMS, kde je aktuálna výška kreditu v\nmomente zaslania správy; ak túto informáciu zákazník chce spochybniť nie je mu poskytnutý ani výpis\nhovorov a ani iný údaj o štruktúre spotreby. Ďalej uviedol, že napriek tomu, že písomne opakovane\nžiadal a trval na svojej požiadavke, mu neprišla žiadna relevantná odpoveď. Poukazom na bod 7. 15\nVšeobecných zmluvných podmienok, ktoré citoval, vyslovil názor, že uvedené podmienky sú protiprávne\nz dôvodu, že znemožňujú zákazníkovi efektívne kontrolovať postup operátora pri vyúčtovaní služieb\na akékoľvek uplatnenie práv je teda ponechané iba na svojvoľnom rozhodnutí operátora. Postupu\noperátora označil za rozporný so zákonom o elektronických komunikáciách č. 351/2011 Z. z. a to najmä\n§ 42 a 43, ako aj v rozpore s čl. 10 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2002/22/ES zo dňa\n7. marca 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných\nsietí a služieb. Súčasne navrhoval, aby Telekomunikačný úrad vykonal dohľad u operátora zameraný na\ndodržiavanie podmienok všeobecného povolenia na poskytovanie služieb a podozrenia z porušovania\npravidiel hospodárskej súťaže, pretože nesprávnym účtovaním je spôsobilý získať profit, ktorý jeho\nkonkurenti, ktorí určujú služby transparentne, nezískajú. Ako prílohu žalobca priložil sťažnosť na\nzákaznícke centrum Telefónica Slovakia, s.r.o., z 8. februára 2013, odpoveď telekomunikačného\noperátora zo dňa 11. februára 2013 a list žalobcu označený ako sťažnosť - reklamácia opakovaná, bez\nuvedenia dátumu.\nŽalovaný na uvedený podnet žalobcovi doručil vyjadrenie zo dňa 27. mája 2013, v ktorom žalobcovi\noznámil poukazom na § 6 ods. 1 písm. b/ zákona č. 351/2011 Z. z., že vo veci jeho podania koná a\npožiadal podnik Telefónica Slovakia, s.r.o., o predloženie vyjadrenia a dokladov s tým, že následne mu\nzašle vyjadrenie v predmetnej veci.\nŽalovaný doručil žalobcovi vyjadrenie vo veci samej listom zo dňa 3. júla 2013, v ktorom ho informoval\no tom, že nakoľko z jeho predložených dokladov vyplynulo, že v uvedenej veci sa neuskutočnilo\nreklamačné konanie, úrad v uvedenom podaní nekonal podľa § 75 zákona č. 351/2011 Z. z.. Ďalej\nžalobcovi oznámil, že podnik Telefónica Slovakia, s.r.o., sa k veci vyjadril tak, že na sťažnosti žalobcu\nodpovedal listom zo dňa 28. februára 2013 a 3. apríla 2013, kde bol žalobca upozornený na možnosť,\nako si môže kontrolovať svoju spotrebu, ako aj skutočnosť, že pre predplatné služby sa podrobné výpisy\nnezasielajú. Žalovaný konštatoval, že v zmysle zákona o elektronických komunikáciách nie je oprávnený\nkonať vo veci činnosti zamestnancov podniku poskytujúceho verejné elektronické komunikačné služby.\nĎalej uviedol, že podniky verejnú službu poskytujú na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb\nza podmienok uvedených v zmluve a príp. vo všeobecných podmienkach podniku na poskytovanie\nslužieb, za cenu uvedenú v cenníku príp. v zmluve a všeobecné podmienky a cenník sú súčasťou\nzmluvy o poskytovaní verejných služieb; ak účastník nie je spokojný s účtovanou cenou, môže ju\nreklamovať spôsobom a v lehote uvedenej v reklamačnom poriadku. Ďalej konštatoval, že podanie\nžalobcu posúdil v rámci kompetencií, ktoré mu vyplývajú zo zákona o elektronických komunikáciách,\npričom nevzniklo oprávnené podozrenie, že podnik Telefónica Slovákia, s.r.o., svojim konaním porušil\nustanovenia zákona o elektronických komunikáciach. Záverom uviedol, že zákon o elektronických\nkomunikáciách neoprávňuje úrad ku skúmaniu, resp. prešetreniu postupu podniku pri vybavovaní\nreklamácie a ak sa účastník domnieva, že podnik postupoval nesprávne alebo ho pri vybavovaní\nreklamácie ukrátil na jeho právach, môže ich uplatniť súdnou cestou žalobou na príslušnom súde.\nK listu žalovaného zo dňa 3. júla 2013 podal žalobca vyjadrenie zo dňa 11. augusta 2013 doručené\nžalovanému dňa 19. augusta 2013, v ktorom uviedol že vo svojom podnete výslovne žiadal, aby úrad\nvykonal dohľad v zmysle zákona a súčasne rovnako z podnetu a súvisiacich listiny vyplýva, že je spor o\nkvalitu a cenu služby; nežiadal, aby mu operátor posielal faktúry o spotrebe, ale namietal pravdepodobne\nnesprávne účtovanie ceny služieb, čo je v zmysle § 6 ods. 3 písm. d/ zákona v kompetencii úradu. Tvrdil,\n\nže úrad listom zo dňa 3. júla 2013 nevyčerpal celý rozsah jeho podnetu, a preto má zato, že úrad bol\nnečinný a nezaoberal sa podnetom. Žiadal o zaslanie kópie spisu vrátane vyjadrenia operátora k jeho\npodnetu. Záverom uviedol, že jeho podnet preukázateľne obsahoval žiadosť o vykonanie dohľadu.\nŽalovaný na uvedený list žalobcu odpovedal listom označeným ako stanovisko zo dňa 18. septembra\n2013, v ktorom okrem ďalšieho uviedol, že v prípade podnetu žalobcu ceny ani podnik poskytujúci službu\nnie sú regulované a úrad nemá kompetenciu nariadiť alebo určiť podniku Telefónica Slovákia, s.r.o. výšku\nceny za poskytnutú službu ani žiadať od uvedeného podniku odôvodnenie cien a následne určiť úpravu\nceny. Oznámil žalobcovi, že na základe jeho podnetu vykonal v podniku Telefónica Slovakia, a s.r.o.,\nv dňoch 25. júna 2013 - 2. júla 2013 štátny dohľad, kde úrad kontroloval plnenie určitých ustanovení\nzákona o elektronických komunikáciách. Konštatoval, že z dôvodu, že žalobca nie je účastníkom konania\nv prípade štátneho dohľadu vykonaného v podniku Telefónica Slovakia, s.r.o., úrad nie je oprávneným\nmu zaslať požadované dokumenty, ani kópiu zo štátneho dohľadu uskutočneného úradom v uvedenom\npodniku.\nPodľa § 250t ods. 1 O.s.p., fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy\nnekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v\nkonaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať\na rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje\nosobitný predpis.\nPodľa § 250t ods. 4 O.s.p., súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie,\nvo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania\na primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť.\nSúd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh\nsúd zamietne.\nÚčel ochrany práv v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy spočíva v úmysle zákonodarcu\nzabezpečiť ochranu práv fyzických alebo právnických osôb, ak orgán verejnej správy nekoná bez\nvážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný\ntak, že sa fyzická alebo právnická osoba môže domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej\nsprávy konať a rozhodnúť. Predpokladom priznania uvedenej ochrany fyzickej alebo právnickej osoby\nsúdom v zmysle uvedenej právnej normy je preukázanie, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho\ndôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom, tým, že je v konaní nečinný a jeho\nnečinnosťou by mohli byť práva alebo právom chránené záujmy fyzickej alebo právnickej osoby,\ndomáhajúcej sa takejto ochrany návrhom, porušené alebo inak dotknuté. Súčasne zákonodarca určuje\nako ďalšiu zákonnú podmienku podmieňujúcu prípustnosť domáhať sa ochrany proti nečinnosti orgánu\nverejnej správy využitie prostriedkov, ktorých použitie ustanovuje osobitný predpis, ktorých využitie\nzákonodarca predpokladá pred podaním žaloby proti žalovanému správnemu orgánu, ktorou sa domáha\nzačatia konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy.\nV súlade s teóriou štátu a práva konaním správneho orgánu možno rozumieť vydanie správneho\naktu, ako aj ďalšie úkony správneho orgánu vydané alebo vykonané v čase od začatia konania až do\nprávoplatnosti rozhodnutia, ktoré sú upravené právnymi normami.\nZa nečinnosť orgánu verejnej správy sa považuje postup správneho orgánu, ktorý v konaní nekoná\nspôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom, teda nečinnosťou orgánu verejnej správy sa\nrozumie jeho pasivita vo veciach, ktoré mu boli predložené na rozhodnutie, aj keď niet žiadnej zákonnej\nalebo faktickej prekážky na to, aby správny orgán konal a o veci rozhodol. Nečinnosť môže spočívať v\nopomenutí správneho orgánu vykonať predpísaný úkon alebo v zbytočných prieťahoch v jeho postupe,\nale môže spočívať aj v tom, že namiesto rozhodnutia správny orgán tvrdí nedostatok svojej právomoci\na vec vybaví iba listom alebo informáciou, prípadne záznamom v spise.\nZákonnou náležitosťou návrhu na začatie konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy je tiež\ntvrdenie navrhovateľa, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným\npríslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, teda tvrdenie o tom, že v konaní\nniet žiadnej prekážky na úkony správneho orgánu, a napriek tomu správny orgán nekoná, a toto\nnekonanie je nečinnosťou, majúcou za následok zásah orgánu verejnej správy do práv alebo právom\nchránených záujmov navrhovateľa. Zákonodarca v právnej úprave ustanovenej v štvrtej hlave piatej časti\nObčianskeho súdneho poriadku (§ 250t) predpokladá preukázanie, že nekonanie správneho orgánu je\nv rozpore s konkrétnym zákonným ustanovením, ktoré obsahuje príkaz pre správny orgán postupovať,\n\nkonať, vykonávať určité procesné úkony a rozhodovať (k tomu pozri napr. rozhodnutia Ústavného súdu\nSlovenskej republiky I. ÚS 225/08, III. ÚS 282/08, III. ÚS 70/09). Pod nečinnosťou orgánu verejnej správy\ntreba rozumieť nie len absolútnu nečinnosť, ale aj to, ak orgán verejnej správy koná spôsobom, ktorý\nznamená porušenie práva na konanie bez zbytočných prieťahov.\nZákonodarca účel zákona č. 351/2011 Z. z. ustanovuje v § 1 ods.1, v ktorej právnej norme\nupravuje predmet úpravy tak, že tento zákon upravuje podmienky na poskytovanie elektronických\nkomunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb, podmienky na používanie rádiových\nzariadení, reguláciu elektronických komunikácií, práva a povinnosti podnikov a užívateľov elektronických\nkomunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb, ochranu elektronických komunikačných\nsietí a elektronických komunikačných služieb, efektívne využívanie frekvenčného spektra a čísel,\noprávnenia a povinnosti k cudzím nehnuteľnostiam v súvislosti so zriaďovaním a prevádzkovaním\nelektronických komunikačných sietí, ochranu súkromia a ochranu spracúvania osobných údajov v oblasti\nelektronických komunikácií a pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti elektronických komunikácií.\nZákonodarca pôsobnosť úradu ustanovuje v právnej norme § 6 ods. 3 zákona č. 351/2011 Z. z.,\nv zmysle ktorej právnej úpravy úrad ako národný regulátor a cenový orgán v oblasti elektronických\nkomunikácií a) vykonáva reguláciu elektronických komunikácií, b) zabezpečuje medzinárodné vzťahy v\noblasti elektronických komunikácií na úrovni regulačných orgánov, aktívne sa podieľa na činnosti Orgánu\neurópskych regulátorov pre elektronické komunikácie (ďalej len \"orgán európskych regulátorov\"), pričom\npodporuje jeho ciele súvisiace s presadzovaním väčšej koordinácie a konzistentnosti pri regulácii, c)\nspolupracuje s ministerstvom pri vypracúvaní návrhu národnej tabuľky frekvenčného spektra a vykonáva\nsprávu frekvenčného spektra, d) chráni záujmy koncových užívateľov s ohľadom na kvalitu a ceny\nslužieb, e) plní povinnosti podporujúce efektívnu hospodársku súťaž, efektívne investície a inovácie,\nrozvoj spoločného trhu Európskej únie, záujmy všetkých občanov členských štátov na území Slovenskej\nrepubliky, zodpovedajúci prístup k sieťam, prepojenie sietí a interoperabilitu služieb a chráni slobodu\nvýberu prevádzkovateľa, f) vydáva všeobecne záväzné právne predpisy podľa tohto zákona, g) vydáva\nVestník Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky (ďalej len \"vestník\"), h) určuje administratívne\núhrady podľa odseku, i) vedie mimosúdne riešenie sporov, j) poskytuje informácie koncovým užívateľom\nv súvislosti so službami, vykonáva užívateľské prieskumy, zverejňuje ich a využíva ich vo svojej činnosti,\nk) plní úlohy súvisiace s obmedzením vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na využívanie nehnuteľností\nna účely zabezpečenia služieb a s obmedzením vlastníckeho práva k hnuteľným veciam obmedzením\nalebo zákazom používania vysielacích telekomunikačných zariadení a okruhov v čase vojny a vojnového\nstavu, l) vykonáva štátny dohľad nad elektronickými komunikáciami (ďalej len \"dohľad\"), m) ukladá\nsankcie za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom, n) uznáva osobitnú odbornú spôsobilosť\nna obsluhu vybraných rádiových zariadení podľa osobitného predpisu, o) vykonáva ďalšie činnosti podľa\nosobitných predpisov.\nV právnej norme § 74 ods.1 zákona č. 351/2011 Z. z. zákonodarca ustanovuje, že na konanie podľa tohto\nzákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní a to zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní\nv znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok) ak zákon č. 351/2011 Z. z. neustanovuje\ninak. V konaniach taxatívne ustanovených v § 74 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z. z. vylučuje postup\npodľa správneho poriadku, keď v tejto právnej úprave stanoví, že všeobecný predpis o správnom\nkonaní sa nevzťahuje na a) vydanie primeraného dočasného opatrenia (§ 10 ods. 8), b) určenie metódy\nkalkulácie cien (§ 12 ods. 5), c) vydávanie všeobecného povolenia (§ 14), d) určenie relevantných trhov a\nanalýzu relevantných trhov (§ 16 a 17), e) výberové konanie na pridelenie frekvencií (§ 33), f) vydávanie\nosvedčení o osobitnej odbornej spôsobilosti (§ 37), g) nariadenie odstránenia nedostatkov (§ 38 ods.\n7), h) vydávanie ochranných opatrení (§ 39), i) reguláciu cien pri prenositeľnosti čísel (§ 48 ods. 3), j)\nmimosúdne riešenie sporov (§ 75).\nV právnej norme § 74 ods.3,4 zákona č. 351/2011 Z. z. zákonodarca ustanovuje, že proti rozhodnutiu\núradu podľa odseku 1 možno podať rozklad. Rozklad proti rozhodnutiu úradu podľa § 12, § 18 až 25\nnemá odkladný účinok. O rozklade rozhoduje predseda úradu na základe návrhu ním zriadenej osobitnej\nkomisie.\nNa preskúmanie rozhodnutí a postupov úradu je vecne príslušný Najvyšší súd Slovenskej republiky (§\n246 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku)..\n\nPokiaľ žalobca v dôvodoch žaloby tvrdil, že žalovaný porušil jeho právo na inú právnu ochranu,\nkeď odmietol konať vo veci jeho podnetu - nespokojnosť s vyúčtovaním služieb a zatajovaním\nvyúčtovania napriek výslovnej požiadavke, v ktorom vyjadril svoju nespokojnosť s vyúčtovaním služieb\ntelekomunikačného operátora Telefónica Slovakia, s.r.o., poukazom na právnu úpravu ustanovenú v § 6\nods. 3 písm. d/ v spojení s § 74 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení\nneskorších predpisov, vysloviac názor, že na konanie podľa § 6 ods. 3 písm. d/ označeného zákona nie\nje pôsobnosť správneho poriadku vylúčená, najvyšší súd sa s uvedeným tvrdením žalobcu nestotožnil.\nPodľa § 75 ods. 1,2,3,4,5 zákona č. 351/2011 Z. z. účastník môže predložiť úradu spor s podnikom,\nktorý poskytuje siete alebo služby, v oblasti upravenej týmto zákonom, a to až po reklamačnom konaní,\nak nesúhlasí s výsledkom reklamácie alebo so spôsobom jej vybavenia.\nNávrh na začatie mimosúdneho riešenia sporu obsahuje a) meno, priezvisko a elektronickú alebo\npoštovú adresu účastníka, b) názov a sídlo podniku, c) predmet sporu, d) odôvodnenie nespokojnosti\ns výsledkami reklamácie, e) návrh riešenia sporu.\nNávrh na začatie mimosúdneho riešenia sporu predloží účastník bezodkladne, najneskôr do 45 dní od\ndoručenia vybavenia reklamácie.\nÚčastník a podnik môžu navrhovať dôkazy a ich doplnenie, predkladať podklady potrebné na vecné\nposúdenie sporu. Úrad predložený spor rieši nestranne s cieľom jeho urovnania. Lehota na ukončenie\nmimosúdneho riešenia sporu je 60 dní od podania úplného návrhu, v zložitých prípadoch 90 dní od\npodania úplného návrhu.\nVýsledkom úspešného vyriešenia sporu je uzavretie písomnej dohody, ktorá je záväzná pre obe strany\nsporu.\nVychádzajúc zo skutkových zistení daného prípadu vyplývajúcich zo spisu, súčasť ktorého tvoril\nadministratívny spis žalovaného, žalovaný resp. jeho právny predchodca bol oprávnený sa zaoberať\npodnetom žalobcu, v ktorom vyjadril svoju nespokojnosť s vyúčtovaním služieb poskytovaných mu\ntelekomunikačným operátorom Telefónica Slovakia, s.r.o. len za splnenia zákonných podmienok\nustanovených v § 75 zákona č. 351/2011 Z. z.. Nemožno súhlasiť s názorom žalobcu, že povinnosťou\nžalovaného bolo v danom prípade postupovať podľa § 6 ods. 3, písm. d/, v zmysle ktorého úrad chráni\nzáujmy koncových užívateľov s ohľadom na kvalitu a ceny služieb, pretože zákonodarca v ustanovení\n§ 6 ods.3 uvedeného zákona upravuje pôsobnosť úradu, ktorú úrad realizuje v zmysle hmotnoprávnej\na procesnoprávnej úpravy zákona o elektronických komunikáciách v súlade s účelom a cieľom tohto\nzákona a v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Žalobca svojím tvrdením vytrhol z\nkontextu zákona jednu z jeho pôsobností zákonom stanovených, pretože v zmysle § 6 ods.3 zákona\núrad taktiež plní povinnosti podporujúce efektívnu hospodársku súťaž, efektívne investície a inovácie,\nrozvoj spoločného trhu Európskej únie, záujmy všetkých občanov členských štátov na území Slovenskej\nrepubliky, zodpovedajúci prístup k sieťam, prepojenie sietí a interoperabilitu služieb a chráni slobodu\nvýberu prevádzkovateľa (§ 6 ods.3, písm. f/), vedie mimosúdne riešenie sporov (§ 6 ods.3, písm. i),\nvykonáva štátny dohľad nad elektronickými komunikáciami (§ 6 ods. 3, písm. l/) a pod.. V zmysle\nlogického a racionálneho výkladu právnej normy ustanovenej v § 6 ods. 3 tohto zákona je potrebné\nposudzovať pôsobnosť úradu v kontexte s účelom zákona (1 ods. 1), v zmysle ktorého je úrad oprávnený\naj povinný v rámci výkonu svojej právomoci chrániť záujmy koncových užívateľov s ohľadom na kvalitu\na ceny služieb. Pokiaľ žalobca v podnete vyjadril svoju nespokojnosť s vyúčtovaním služieb svojho\nzmluvného telekomunikačného operátora, bol úrad povinný sa týmto podnetom zaoberať v súlade svojho\noprávnenia v zmysle § 6 ods.3, písm. i/ zákona a skúmať splnenie zákonných podmienok zákonom o\nelektronických komunikáciách stanovených v § 75 tohto zákona, na ktoré konanie však zákonodarca\nvylúčil postup podľa správneho poriadku, keď v právnej norme § 74 ods. 2, písm. j/ zákona č. 351/2011\nZ. z. stanoví, že všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na mimosúdne riešenie sporov (§\n75). Zo skutkových zistení jednoznačne vyplýva, že v danom prípade žalobca v podnete vyjadril svoju\nnespokojnosť s vyúčtovaním služieb poskytovaných mu uvedeným telekomunikačným operátorom len\nveľmi všeobecne, pričom nepredložil úradu žiaden doklad preukazujúci spor s podnikom - uvedeným\ntelekomunikačným operátorom, ktorý mu poskytol služby v oblasti upravenej týmto zákonom, ako ani\nnepredložil žiaden doklad o tom, že tomuto sporu predchádzalo reklamačné konanie. Vzhľadom k\nuvedenému žalovaný nemal oprávnenie konať vo veci podnetovanej žalobcom, ktorú skutočnosť riadne\nžalobcovi oznámil listom zo dňa 3. júla 2013 a 18. septembra 2013. Z uvedených dôvodov nemožno\nhovoriť, že žalovaný resp. jeho právny predchodca bol v konaní nečinný.\nNajvyšší súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu, že žalovaný odmietol vo veci jeho podnetu konať\na rozhodnúť, ako aj odmietol mu vydať spisový materiál na výslovne vyžiadanie, čím mu upiera právo\n\núčastníkovi konania, ktoré mu priznáva zákon č. 71/1967 Zb.. Zo skutkových zistení vyplýva, že žalovaný\nresp. jeho právny predchodca v danom prípade považoval podnet žalobcu za podnet na vykonanie\ndohľadu u zmluvného telekomunikačného operátora a na základe tohto podnetu žalobcu dohľad v\npodniku aj vykonal a to v dňoch 25. júna 2013 - 2. júla 2013, o ktorej skutočnosti žalobcu oboznámil\npísomne listom z 18. septembra 2013.\nPodľa § 38 ods.1,2,3,7 zákona č. 351/2011 Z. z. dohľad sa uskutočňuje a) kontrolou plnenia povinností\na podmienok určených týmto zákonom, všeobecnými povoleniami, rozhodnutiami úradu, všeobecne\nzáväznými právnymi predpismi vydanými podľa tohto zákona a kontrolou dodržiavania povinností,\nobmedzení a podmienok, ak to ustanovuje osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorou\nje Slovenská republika viazaná, b) kontrolou dodržiavania podmienok uvádzania telekomunikačných\nzariadení a zariadení, ktoré môžu byť zdrojom elektromagnetického rušenia, na trh a do prevádzky, c)\nkontrolou technického stavu telekomunikačných zariadení, sietí a vedení, d) opatreniami na odstránenie\nzistených nedostatkov, e) ochranou proti rušeniu vrátane sledovania a zisťovania zdroja rušenia\nprevádzky sietí, služieb a zariadení, f) ukladaním ochranných opatrení.\nKontrolovanou osobou môže byť podnik alebo iná osoba, ktorá má povinnosti podľa tohto zákona,\nosobitného predpisu alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.\nÚrad vykonáva dohľad podľa odseku 1 písm. a) fyzickou kontrolou u kontrolovanej osoby, monitoringom\nfrekvenčného spektra alebo administratívnou kontrolou údajov a dokladov, ktoré má úrad k dispozícii\nzo svojej úradnej činnosti.\nÚrad a) určí kontrolovanej osobe v písomnom oznámení o zistených nedostatkoch alebo v zápise o\nvýsledku kontroly primeranú lehotu na vyjadrenie sa k výsledkom kontroly, b) preverí opodstatnenosť\nnámietok vo vyjadrení kontrolovanej osoby k zisteným nedostatkom, prihliadne na opodstatnené\nnámietky a oboznámi s nimi kontrolovanú osobu, c) nariadi odstránenie zistených nedostatkov v\nprimeranej lehote, ktorú určí; to sa nevzťahuje na nedostatky podľa § 31 ods. 9 a § 34 ods. 3.\nZ citovanej právnej úpravy vyplýva, že úrad vykonáva dohľad u kontrolovanej osoby, ktorou môže\nbyť podnik alebo iná osoba, ktorá má povinnosti podľa tohto zákona, osobitného predpisu alebo\nmedzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná (§ 38 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z.\nz.). Dohľad sa uskutočňuje kontrolou plnenia povinností a podmienok určených uvedeným zákonom,\nvšeobecnými povoleniami, rozhodnutiami úradu, všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými\npodľa tohto zákona a kontrolou dodržiavania povinností, obmedzení a podmienok, ak to ustanovuje\nosobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, kontrolou\ndodržiavania podmienok uvádzania telekomunikačných zariadení a zariadení, ktoré môžu byť zdrojom\nelektromagnetického rušenia, na trh a do prevádzky, kontrolou technického stavu telekomunikačných\nzariadení, sietí a vedení, (§ 38 ods. 1 písm. a/b/,c/ zákona č. 351/2011 Z. z.). Vykonávanie dohľadu\núradom u kontrolovanej osoby nie je konaním, v ktorom sa koná a rozhoduje o právach, právom\nchránených záujmoch alebo o povinnostiach kontrolovanej osoby, a preto sa naň nevzťahuje všeobecný\npredpis o správnom konaní. Na základe výsledkov zistených vykonaním dohľadu úrad podľa §\n38 ods.7 zákona č. 351/2011 Z. z. určí kontrolovanej osobe v písomnom oznámení o zistených\nnedostatkoch alebo v zápise o výsledku kontroly primeranú lehotu na vyjadrenie sa k výsledkom kontroly,\npreverí opodstatnenosť námietok vo vyjadrení kontrolovanej osoby k zisteným nedostatkom, prihliadne\nna opodstatnené námietky a oboznámi s nimi kontrolovanú osobu, nariadi odstránenie zistených\nnedostatkov v primeranej lehote, ktorú určí. Na postup úradu podľa § 38 ods.7 sa však správny poriadok\nnevzťahuje, pretože zákonodarca v § 74 ods.2, písm. g/ zákona č. 351/2011 Z. z. vylučuje postup podľa\nsprávneho poriadku, keď v tejto právnej úprave stanoví, že všeobecný predpis o správnom konaní sa\nnevzťahuje na nariadenie odstránenia nedostatkov (§ 38 ods. 7). Účastníkom dohľadu vykonávajúceho\núradom bol len podnik ako kontrolovaná osoba, v danom prípade zmluvný telekomunikačný operátor\nžalobcu (Telefónika Slovakia, s.r.o.), a preto nebol dôvod, aby žalovaný spisový materiál týkajúci sa tohto\ndohľadu a teda aj zápis o výsledku kontroly doručil žalobcovi, keďže žalobca nebol účastný predmetného\ndohľadu, o ktorej skutočnosti žalobcu písomne upovedomil. Vzhľadom k uvedenému najvyšší súd dospel\nk záveru, že žalovaný postupoval v súlade so zákonom, a preto ani v tejto časti žalobných námietok\nnemožno považovať postup žalovaného za nečinnosť.\nNajvyšší súd súhlasí s tvrdením žalobcu, že účastník, ktorý platí za služby, má právo v prípade\npochybností o ich účtovaní na informácie a vysvetlenia. Nemožno súhlasiť však s jeho tvrdením, že\norgán, ktorý má právomoc rozhodovať, ho jednoducho odignoroval. Zo skutkových zistení jednoznačne\nvyplýva, že úrad v danom prípade písomne listom zo dňa 3. júla 2013 ako aj z 18. septembra 2013\n\nžalobcu informoval o postupnosti uplatnenia práv účastníka v prípade pochybností o vyúčtovaní služieb s\npoučením o jeho práve si uplatniť svoje právo žalobou v občianskoprávnom konaní na príslušnom súde.\nNajvyšší súd neprihliadol na návrh žalovaného, aby súd odmietol žalobu žalobcu ako neprípustnú,\npretože žalobca nevyužil prostriedky nápravy pre postup podľa § 250t O.s.p., pretože žalobca vyzval\npôvodne označeného žalovaného listom na to, aby konal a rozhodol a súčasne ho požiadal o\nsprístupnenie spisového materiálu a až následne podával predmetnú žalobu, ktoré podanie posudzujúc\npodľa jeho obsahu možno považovať za sťažnosť podľa zákona č. 9/2009 Z. z. o sťažnostiach.\nVychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a z obsahu spisového materiálu žalovaného správneho\norgánu najvyšší súd dospel k záveru, že na vyhovenie návrhu v danej veci nebola splnená zákonná\npodmienka ustanovená v právnej norme § 250t ods. 1 veta prvá O.s.p., a to, že by žalovaný vo veci\npodnetu žalobcu nekonal bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom.\nVzhľadom k uvedenému Najvyšší súd Slovenskej republiky žalobu žalobcu, v časti ktorou sa domáhal\nproti nečinnosti žalovaného, v zmysle § 250t ods. 4 poslednej vety O.s.p. ako nedôvodnú zamietol.\nNajvyšší súd posudzoval dôvodnosť žaloby aj vzhľadom k alternatívnemu návrhu žalobcu, ktorým\nžalobca žiadal, aby súd list Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky zo dňa 18. septembra 2013\nspz. 1244/OŠDNR/2013 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z obsahu uvedeného listu vyplýva, že\núrad týmto listom informoval žalobcu o svojom postupe a zisteniach na základe podnetu žalobcu zo dňa\n14. mája 2013. Uvedeným listom nebolo rozhodnuté o právach, právom chránených záujmoch alebo\npovinnostiach žalobcu, čím nespĺňa zákonné náležitosti rozhodnutia orgánu verejnej správy v zmysle\nprávnej úpravy ustanovenej v § 244 ods. 3 O.s.p.. Pokiaľ by sa však aj pripustilo, že týmto listom mohli\nbyť dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu, tento list nepodlieha súdnemu\nprieskumu, pretože bol vydaný prvostupňovým správnym orgánom, keďže v zmysle 74 ods. 2 zákona\nč. 351/2011 Z. z. súdnemu prieskumu podlieha rozhodnutie predseda úradu na základe návrhu ním\nzriadenej osobitnej komisie o rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu úradu. Zo skutkových okolností\nvšak vyplýva, že žalobca proti predmetnému listu úradu zo dňa 18. septembra 2013 rozklad nepodal.\nZ uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý je podľa § 74 ods.4 zákona č. 351/2011\nZ. z. vecne príslušný na preskúmanie rozhodnutí a postupov úradu v zmysle § 246 ods. 2 O.s.p., konanie\no žalobe v časti, ktorou žalobca alternatívne žiadal, aby súd list Telekomunikačného úradu Slovenskej\nrepubliky zo dňa 18. septembra 2013 spz. 1244/OŠDNR/2013 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie,\nzastavil podľa § 250d ods. 3 O.s.p., pretože žaloba smeruje proti listu, ktorý nie je rozhodnutím, resp.\nsmeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmania súdom.\nO náhrade trov konania rozhodol najvyšší súd v zmysle 250t ods. 5 v spojení s § 250k ods.1 O.s.p..\nNáhradu trov konania účastníkom nepriznal z dôvodu, že žalobca bol v tomto konaní neúspešný a\nžalovanému zákonodarca právo na náhradu trov konania nepriznáva.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}