{"guid": "cd374b48-f4da-4144-9f7e-385f345af286:89b54b1a-c57a-4cfc-8d0e-cc9cfd23cec3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:4013200265.1", "spisova_znacka": "6Sžo/40/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/40/2013 z 30. 7. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. júla 2014, sp. zn. 6Sžo/40/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:4013200265.1", "identifikacne_cislo": "4013200265", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Hargaš", "sudca_id": 17, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jozef-hargas-17", "datum_vydania": "2014-07-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/586/#paragraf-3.odsek-3", "nazov": "§ 3 ods. 3 zákona č. 586/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/586/#paragraf-3.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/586-2003/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/586/#paragraf-3.odsek-4", "nazov": "§ 3 ods. 4 zákona č. 586/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/586/#paragraf-3.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/586-2003/paragraf-3"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/586#paragraf-3"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/89b54b1a-c57a-4cfc-8d0e-cc9cfd23cec3", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:4013200265.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:4013200265.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:4013200265.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžo/40/2013\n4013200265\n30. 07. 2014\nJUDr. Jozef Hargaš\nECLI:SK:NSSR:2014:4013200265.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a členiek\nsenátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Zdenky Reisenauerovej v právnej veci navrhovateľa : A., bytom\nA., právne zastúpený Mgr. Petrom Svitokom, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie Tomášikova\n23/C, Bratislava, proti odporkyni : Slovenská advokátska komora, so sídlom Kolárska 4, Bratislava, IČO :\n30 795 141, právne zastúpenej JUDr. Evou Bušovou, advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie,\nTobrucká 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa proti rozhodnutiu odporkyne č. 984/08 z\n12. mája 2008, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 19Sp/16/2013-191 z\n26. apríla 2013, jednohlasne takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 19Sp/16/2013-191\nz 26. apríla 2013 z m e ň u j e tak, že rozhodnutie odporkyne č. 984/8 z 12. mája 2008 p o t v r d z u j e.\nÚčastníkom náhradu trov konania\n\nn e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre (ďalej len ako „krajský súd“ alebo „súd prvého stupňa“) s\npoukazom na ustanovenie § 250j ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ako „OSP“)\nv spojení s § 250q ods. 2 OSP zrušil opravným prostriedkom napadnuté rozhodnutie č. 984/08 z 12.\nmája 2008, ktorým Predsedníctvo Slovenskej advokátskej komory na svojom zasadnutí dňa 18.04.2008\nrozhodlo podľa § 71 ods. 2 písm. b/ zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení\nzákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení účinnom v čase\nvydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len „zákon č. 586/2003 Z. z.“ alebo „zákon o advokácii“), o\nnezapísaní navrhovateľa do zoznamu advokátskych koncipientov vedeného Slovenskou advokátskou\nkomorou dôvodiac, že navrhovateľ sa v minulosti dopustil trestného činu, ktorý aj s prihliadnutím\nna okolnosti, za akých bol spáchaný, spochybňuje, že bude v budúcnosti čestne a svedomito plniť\npovinnosti advokáta, keďže povolanie advokátskeho koncipienta je prípravou na povolanie advokáta,\npričom definícia bezúhonnosti podľa § 3 ods. 3, 4 zákona o advokácii platí aj pre bezúhonnosť\nvyžadovanú ako podmienku na zápis do zoznamu advokátskych koncipientov. O náhrade trov konania\nrozhodol podľa § 246c (správne malo byť uvedené § 246c ods. 1 veta prvá OSP) a § 150 OSP tak,\nže podľa výsledku konania úspešnému navrhovateľovi priznal preukázateľnú náhradu trov konania v\ncelkovej výške 306,96 eur.\nZ odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že krajský súd po opakovanom rozhodovaní bez\nrozhodnutia odvolacieho súdu v merite veci vychádzal z jednotlivých zákonných ustanovení zákona\no advokácii platných a účinných v čase rozhodovania správneho orgánu a dospel k záveru, že\nodporkyňa aplikujúc pri rozhodovaní o nezapísaní navrhovateľa do zoznamu advokátskych koncipientov\n\nustanovenia § 3 ods. 3 a 4, nezákonne nepovažovala navrhovateľa podľa § 3 ods. 3 citovaného zákona\nza bezúhonného na účely tohto zákona napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn.\n5T/16/01 bol navrhovateľ síce uznaný vinným zo spáchania trestného činu, avšak podľa § 24 ods.\n1 písm. a/ vtedy platného Trestného zákona, súd upustil od potrestania obžalovaného navrhovateľa\na na posúdenie bezúhonnosti navrhovateľa použila aj ustanovenie § 3 ods. 4 zákona vysloviac svoj\nsubjektívny názor, že s prihliadnutím na okolnosti, za ktorých bol spáchaný trestný čin, navrhovateľ\nnebude v budúcnosti čestne a zodpovedne plniť povinnosti advokáta. Z dôvodu nesprávneho posúdenia\nbezúhonnosti bol podľa názoru krajského súdu navrhovateľ poškodený na svojich právach, pričom\nzároveň krajský súd považoval za potrebné poznamenať, že zapísanie navrhovateľa do zoznamu\nadvokátskych koncipientov nie je právne nárokovateľným úkonom správneho orgánu.\nKrajský súd z vyššie uvedených dôvodov vyhodnotiac, že rozhodnutie odporkyne vychádza z\nnesprávneho právneho posúdenia veci, toto zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a/ a § 250q ods. 2 OSP a\nvec vrátil odporkyni na ďalšie konanie.\nProti rozsudku krajského súdu podala odporkyňa v zákonnej lehote odvolanie navrhujúc odvolaciemu\nsúdu, aby napadnutý rozsudok podľa § 220 OSP zmenil a rozhodnutie Predsedníctva Slovenskej\nadvokátskej komory č. 984/8 zo dňa 12. mája 2008 potvrdil, alternatívne sa domáhala, aby odvolací súd\nnapadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. h/ OSP zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové\nkonanie a rozhodnutie.\nNestotožniac sa s rozhodnutím krajského súdu uviedla, že rozhodnutím č. 984/8 zo dňa 12. mája\n2008 Predsedníctvo SAK rozhodlo o nezapísaní navrhovateľa do zoznamu advokátskych koncipientov z\ndôvodu, že rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 5T/16/2001 zo dňa 1. februára 2002 bol navrhovateľ\nuznaný vinným z trestného činu podvodu podľa § 9 ods. 2 k § 250 ods. 1, 2 vtedy platného a účinného\nTrestného zákona s tým, že súd od potrestania upustil.\nPoukazujúc na ustanovenie § 3 ods. 4 zákona o advokácii a na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. 1Sžo/190/2008 (správne malo byť uvedené 2Sžo/6/2011 z 19.10.2011), v ktorom najvyšší súd\nkonštatoval, že : „... posúdenie podmienok bezúhonnosti je prísne a neobmedzuje sa len na negatívny\nvýpis z registra trestov, ako je u väčšiny zamestnaní, resp. povolaní, pri ktorých sa preukazovanie\nbezúhonnosti taktiež vyžaduje, ale zisťuje sa jednak z odpisu z registra trestov a dokonca podľa § 3 ods.\n4 zákona o advokácii na nesplnenie podmienky bezúhonnosti postačuje preukázateľné spochybnenie\nčestného a svedomitého plnenia povinností advokáta.“ a taktiež na rozhodnutie Krajského súdu v\nBratislave sp. zn. 3S/125/2010, v ktorom sa uvádza, že : „... pri posudzovaní bezúhonnosti osoby, ktorá\nmá byť zapísaná do zoznamu advokátskych koncipientov, nesmú vzniknúť žiadne pochybnosti o tom,\nči v budúcnosti bude táto osoba schopná dodržiavať pravidlá požadované pri výkone koncipientskej\npraxe a následne pri výkone advokácie.“ uviedla, že Predsedníctvo Slovenskej advokátskej komory,\npo oboznámení s charakterom trestnej činnosti navrhovateľa, malo preukázateľne spochybnené, že\nnavrhovateľ bude čestne a svedomito plniť povinnosti advokátskeho koncipienta a preto obligatórnu\npodmienku ustanovenú v § 62 ods. 1 písm. c/ zákona č. 586/2003 Z. z. - bezúhonnosť toho, kto má byť\nzapísaný do zoznamu advokátskych koncipientov, nemohlo považovať za splnenú.\nNavrhovateľ k odvolaniu odporkyne písomne nevyjadril.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení\ns § 246c ods. 1 veta druhá OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo\nv rozsahu podaného odvolania, odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja\nods. 2 OSP v spojení s § 250l ods. 2 OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne\npäť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nwww.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211\nods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne je dôvodné.\nV správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe opravných prostriedkov prípady, v ktorých zákon\nzveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych\norgánov (§ 250l ods. 1 OSP).\n\nPodstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v\nsprávnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím\nči postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak\nkonanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania\ns rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide.\nZ obsahu predloženého administratívneho spisu, ako aj z výsledkov doterajšieho priebehu konania\nodvolací súd zistil, že Predsedníctvo Slovenskej advokátskej komory rozhodlo o nezapísaní\nnavrhovateľa do zoznamu advokátskych koncipientov, keďže podľa § 3 ods. 4 zákona o advokácii\nnespĺňal podmienku bezúhonnosti, pretože sa v minulosti dopustil trestného činu, ktorý aj s prihliadnutím\nna okolnosti, za akých bol spáchaný spochybňuje, že bude v budúcnosti čestne a svedomito plniť\npovinnosti advokáta. S uvedeným sa krajský súd nestotožnil a dospel k záveru, že odporca vec\nnesprávne právne posúdil, nakoľko navrhovateľ spĺňal podmienky bezúhonnosti stanovené v § 3 ods.\n3 zákona o advokácii.\nPodľa § 3 ods. 1 zákona o advokácii komora zapíše do zoznamu advokátov na písomnú žiadosť do\ndvoch mesiacov odo dňa jej doručenia toho, kto\na) je plne spôsobilý na právne úkony,\nb) získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte\nvysokej školy v Slovenskej republike 4) alebo má uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní\ndruhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou,\nc) získal najmenej trojročnú prax ako advokátsky koncipient,\nd) zložil advokátsku skúšku,\ne) je bezúhonný,\nf) nemá právoplatne uložené disciplinárne opatrenie vyčiarknutie zo zoznamu advokátov alebo\ndisciplinárne opatrenie vyčiarknutie zo zoznamu koncipientov [§ 56 ods. 2 písm. e)],\ng) nemá uložené disciplinárne opatrenie vyčiarknutie zo zoznamu komerčných právnikov, disciplinárne\nopatrenie zbavenie notárskeho úradu, disciplinárne opatrenie zbavenie výkonu exekútorského úradu,\ndisciplinárne opatrenie zbavenie výkonu funkcie prokurátora alebo disciplinárne opatrenie odvolanie z\nfunkcie sudcu podľa osobitných predpisov,\nh) nie je v čase zápisu v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu s výnimkou\npedagogickej, publicistickej, literárnej, vedeckej alebo umeleckej činnosti a nevykonáva ani činnosť,\nktorá je nezlučiteľná s povahou a etickými princípmi advokátskeho povolania,\ni) splnil povinnosti podľa § 12 ods. 3, § 27 a § 28 ods.1,\nj) zložil sľub podľa odseku 6.\nPodľa § 3 ods. 3 zákona o advokácii za bezúhonného sa na účely tohto zákona nepovažuje ten, kto\nbol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, a ak ide o obzvlášť závažný zločin, trestný čin\nzneužívania právomoci verejného činiteľa, trestný čin prijímania úplatku, trestný čin podplácania a trestný\nčin nepriamej korupcie, ani ten, komu bolo odsúdenie za takýto trestný čin zahladené alebo na ktorého\nsa hľadí, ako kedy nebol za takýto trestný čin odsúdený podľa osobitného predpisu.\nPodľa § 3 ods. 4 zákona o advokácii bezúhonný na účely tohto zákona nie je ani ten, u koho je\npreukázateľne spochybnené, že bude čestne a svedomito plniť povinnosti advokáta.\n\nPodľa § 3 ods. 5 zákona o advokácii bezúhonnosť sa preukazuje odpisom registra trestov nie starším\nako tri mesiace.\nSpornou medzi účastníkmi konania vyvstala právna otázka, či odporkyňa, s prihliadnutím na druh a\ncharakter trestného činu, ktorého sa dňa 7.9.1998 dopustil navrhovateľ, nespadajúceho do skupiny\ntrestných činov taxatívne vymedzených v ustanovení § 3 ods. 3 zákona o advokácii [obzvlášť závažný\nzločin, trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa, trestný čin prijímania úplatku, trestný čin\npodplácania a trestný čin nepriamej korupcie (resp. podľa Trestného zákona účinného do 31.12.2005\nobzvlášť závažný úmyselný trestný čin, trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa, trestný čin\nprijímania úplatku a inej nenáležitej výhody, trestný čin podplácania a trestný čin nepriamej korupcie)],\nktoré bránia vysloveniu bezúhonnosti advokáta, resp. advokátskeho koncipienta aj v prípade, pokiaľ bolo\nodsúdenie za takýto trestný čin zahladené alebo na ktorého sa hľadí, ako keby nebol za takýto trestný čin\nodsúdený podľa osobitného predpisu (Trestného zákona) bola legitímna označiť navrhovateľa, na účely\nzápisu do zoznamu advokátskych koncipientov, za žiadateľa nespĺňajúceho podmienku bezúhonnosti v\nsúlade s ustanovením § 3 ods. 4 zákona o advokácii účinného v čase vydania rozhodnutia.\nZ vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že požiadavka bezúhonnosti je jednou z podmienok\nzápisu žiadateľa do zoznamu advokátov, resp. advokátskych koncipientov vedeného komorou.\nBezúhonnosť osoby bola v súlade v § 3 ods. 3 a 4 zákona o advokácii účinného v čase vydania\nrozhodnutia posudzovaná na základe jej negatívneho vymedzenia a bola rozdelená do dvoch stupňov.\nPrvým je právo a povinnosť komory skúmať na základe odpisu z registra trestov, či žiadateľ o zápis do\nzoznamu advokátov, resp. advokátskych koncipientov nebol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný\nčin. Ak áno, skúma, či bolo odsúdenie za taký trestný čin zahladené alebo sa na žiadateľa hľadí, ako\nkeby nebol za taký trestný čin odsúdený. Výnimku predstavujú trestné činy taxatívne vymenované v § 3\nods. 3 zákona o advokácii, kedy komora aj pri zistení, že odsúdenie za taký trestný čin bolo zahladené,\nresp. sa na žiadateľa hľadí, ako keby nebol za taký trestný čin odsúdený, je povinná zamietnuť žiadosť\no zápis do zoznamu advokátov resp. advokátskych koncipientov.\nDruhým stupňom, ktorým zákon o advokácii účinný v čase vydania rozhodnutia a v podstate až\ndo 1.1.2013, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 335/2012 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.\n586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní\n(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a\ndopĺňajú niektoré zákony, rozširoval negatívne vymedzenie bezúhonnosti, predstavovala a v súčasnosti\naj predstavuje, avšak pod označením „spoľahlivosť“, požiadavka, že správanie žiadateľa nezakladá\npochybnosť, že bude čestne a svedomito plniť povinnosti advokáta. Táto požiadavka ide nad rozsah\nsprávania zakladajúceho trestnú zodpovednosť osoby za úmyselný trestný čin. Zahŕňa v sebe teda\nprávo a povinnosť komory brať do úvahy nedbanlivostné trestné činy, priestupky, ale aj ďalšie aspekty\nsprávania žiadateľa, ktoré nie sú ani priestupkom, ani trestným činom. V rámci tejto činnosti komora\nprihliada na všetky okolnosti skutkov, ktoré berie do úvahy, avšak, samozrejme, nie je oprávnená sama\nurobiť záver o tom, či bol spáchaný trestný čin alebo iný delikt s výnimkou deliktov postihovaných v\nzmysle zákona o advokácii ako disciplinárne previnenie.\nIným správaním, na základe ktorého sa posudzovala tzv. spoločenská bezúhonnosť v zmysle § 3 ods.\n4 zákona o advokácii účinného v čase vydania rozhodnutia a v súčasnosti tzv. spoľahlivosť, sa rozumie\naj povaha trestnej činnosti podľa § 3 ods. 3 zákona o advokácii v prípade, že naň komora s ohľadom na\nzahladenie, resp. zákonnú požiadavku hľadieť na žiadateľa, ako keby nebol za taký trestný čin odsúdený,\nnebude prihliadať. Pod povahou trestnej činnosti sa rozumie napríklad právna kvalifikácia skutku, čas,\nkedy bol spáchaný, uložený trest atď.. Stačí pritom, aby správanie žiadateľa zakladalo pochybnosť o\njeho tom, že bude čestne a svedomito plniť povinnosti advokáta (bližšie pozri rozsudok Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 5Sžo/29/2012 z 29.10.2012).\nNavrhovateľ bol rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 5T/16/01 z 1.2.2002 uznaný za vinného pre\ntrestný čin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 250 ods. 1 a 2 Trestného zákona účinného\n\ndo 31.12.2005 na tom skutkovom základe, že dňa 7.9.1998 v Nitre uzatvoril po zaplatení poplatku vo\nvýške 152,09 € (4.582,-Sk) s A. Slovenská agentúra pre pomoc a podporu Nitra pracovnú zmluvu,\nktorou bol založený fiktívny pracovný pomer na dobu určitú v trvaní 5-tich dní od 7.9.1998 do 11.9.1998,\npričom takto konal spoločne s A., v úmysle uviesť do omylu Okresný úrad práce v Nitre, aby tento\nA. priznal podporu v nezamestnanosti, na ktorú za iných okolností nemal nárok, Okresný úrad práce\nv Nitre ho následne po skončení pracovného pomeru a predložení príslušných dokladov zaradil do\nevidencie nezamestnaných a priznal mu podporu v nezamestnanosti, pričom za obdobie od 12.9.1998\ndo 11.3.1999 mu vyplatil podporu v nezamestnanosti vo výške 1075,48 € (32.400 Sk) a uhradil odvody\ndo fondov vo výške 247,13 € (7.445 Sk), čím spôsobil Okresnému úradu práce v Nitre celkovú škodu vo\nvýške 13226,61 € (39.845 Sk). Podľa § 24 ods. 1 písm. a) Trestného zákona účinného do 31.12.2005\nsúd upustil od potrestania obžalovaného majúc za to, že ak vzhľadom na povahu spáchaného činu a\nna doterajší život páchateľa možno dôvodne očakávať, že už prejednanie veci pred súdom postačí na\njeho nápravu.\nVzhľadom na to, že od potrestania páchateľa (navrhovateľa), ktorý sa dopustil úmyselného trestného\nčinu, bolo upustené, spáchaný trestný čin nemožno posudzovať podľa § 3 ods. 3 zákona o advokácii, ale\nvýlučne v intenciách tzv. morálnej bezúhonnosti (v súčasnosti „spoľahlivosti“) podľa § 3 ods. 4 zákona\no advokácii.\nVyššie uvedeným právnym záverom zodpovedá aj právny názor najvyššieho súdu obsiahnutý v\nrozsudku sp. zn. 2Sžo/6/2011, na ktorý odporkyňa vo svojom odvolaní poukazovala.\nPodľa názoru najvyššieho súdu správanie navrhovateľa, ktoré zadalo príčinu negatívneho rozhodnutia\nkomory o jeho žiadosti o zápis do zoznamu advokátskych koncipientov, jednoznačne spochybňuje, že\nby v budúcnosti čestne a svedomito plnil povinnosti advokáta. Trestný čin podvodu (§ 250 zákona č.\n140/1961 Zb. - t. j. Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005; dnes § 221 Trestného zákona)\nje v zmysle štruktúry Trestného zákona trestným činom proti majetku a z hľadiska zavinenia sa jedná o\númyselný trestný čin. Navrhovateľ spáchaním trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1 a 2 Trestného\nzákona účinného do 31.12.2005 spolupáchateľstvom a uvedením do omylu, seba obohatil a spôsobil tak\nna cudzom majetku škodu nie malú. Teda navrhovateľ svojim protiprávnym úmyselným konaním sám\nvyvolal zákonnú prekážku, následkom ktorej je, že nie je možné nad všetky pochybnosti prijať záver, že\nna neho možno hľadieť ako na osobu spoločensky bezúhonnú resp. spoľahlivú.\nNa tomto mieste najvyšší súd považuje za potrebné uviesť, že výkon advokátskeho povolania nie je\nprávne nárokovateľný a je teda legitímne, aby podmienky prístupu k tomuto povolaniu určil štát vo\nforme zákona (zákon č. 586/2003 Z. z.). Preto neobstojí námietka navrhovateľa uvedená v opravnom\nprostriedku, že rozhodnutím Predsedníctva Slovenskej advokátskej komory bolo obmedzené jeho právo\nna slobodný výkon povolania podľa Čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\nSprávnosť postupu Predsedníctva Slovenskej advokátskej komory, ktoré svojím rozhodnutím rozhodlo\npodľa § 71 ods. 2 písm. b) zákona č. 586/2003 Z. z. o nezapísaní navrhovateľa do zoznamu\nadvokátskych koncipientov vedeného Slovenskou advokátskou komorou je možné indikovať aj s\npoukazom na novelizované znenie ustanovenia § 3 ods. 1 písm. f) a ods. 4 zákona o advokácii,\nktoré s účinnosťou od 1. januára 2013 vyžaduje ako podmienku zápisu do zoznamu advokátov, resp.\nadvokátskych koncipientov aj spoľahlivosť, ktorá bola do 31.12.2012 v rámci rozhodovacej činnosti\nsúdov označovaná ako tzv. spoločenská bezúhonnosť.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky z vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru, že krajský súd pochybil,\nkeď svojím rozhodnutím zrušil napadnuté rozhodnutie odporkyne č. 984/08 z 12. mája 2008 a preto\npostupom podľa § 250ja ods. 3 vety prvej OSP v spojení s § 250q ods. 2 OSP napadnutý rozsudok súdu\nprvého stupňa zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie odporkyne č. 984/8 z 12. mája 2008 potvrdil.\nO trovách konania rozhodol odvolací súd v súlade s ustanovením podľa § 250k ods. 1 OSP a § 250l ods.\n2 OSP v spojení s § 246c ods.1 veta prvá OSP a § 224 ods. 1 OSP tak, že účastníkom konania náhradu\n\ntrov konania nepriznal, nakoľko navrhovateľ nebol v konaní úspešný a odporkyni napriek jej úspechu v\nodvolacom konaní náhrada trov konania zo zákona neprislúcha.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "19Sp/16/2013", "guid": "3f0f3ea5-3cad-40ff-b7e5-4c4a9803db14:c1b1a330-3c2a-4fd0-8c78-f0f4528197b8", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}