{"guid": "b2ed7d2e-70e7-472a-b2b7-57c0c5c35336:d2af0a8b-35a0-4341-a0f8-90294b6730bc", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:4013200093.1", "spisova_znacka": "4Sžf/4/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/4/2014 z 1. 4. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 1. apríla 2014, sp. zn. 4Sžf/4/2014, ECLI:SK:NSSR:2014:4013200093.1", "identifikacne_cislo": "4013200093", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Zemková", "datum_vydania": "2014-04-01", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-15.odsek-10", "nazov": "§ 15 ods. 10 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-15.odsek-10", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-29.odsek-8", "nazov": "§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-29.odsek-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-29"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-1", "nazov": "§ 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-19"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/511#paragraf-15", "/SK/ZZ/1992/511#paragraf-29", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-19", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d2af0a8b-35a0-4341-a0f8-90294b6730bc", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:4013200093.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:4013200093.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:4013200093.1/text", "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Sžf/4/2014\n4013200093\n01. 04. 2014\nJUDr. Jana Zemková\nECLI:SK:NSSR:2014:4013200093.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej\nPhD. a zo sudcov JUDr. Eriky Čanádyovej a JUDr. Milana Moravu v právnej veci žalobcu: JOTI, s.r.o.,\nso sídlom časť Částa 280, Kolárovo, IČO: 44 025 424, zastúpený advokátom JUDr. Libor Hetmer,\nadvokát, so sídlom v Nových Zámkoch, Turecká 49, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej\nrepubliky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. 1100304/1/1230156/2012 zo dňa 20. novembra 2012, v konaní o odvolaní žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Nitre č. k. 15S/5/2013-45 zo dňa 2. októbra 2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 15S/5/2013-45 zo dňa 2. októbra\n2013 p o t v r d z u j e .\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nRozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 2. októbra 2013 č. k. 15S/5/2013-45 (ďalej len „krajský\nsúd, prvostupňový súd“), podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol\nžalobu na preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 1100304/1/1230156/2012 zo dňa 20. novembra 2012,\nktorým žalovaný potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Nitra pobočka Komárno (ďalej\nlen „správca dane, prvostupňový správny orgán“) č. 9410401/5/1249491/2012 Kuc zo dňa 25.06.2012,\nktorým podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmene\nv sústavách finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon č. 511/1992 Zb.; zákon o\nspráve daní“) vo väzbe na § 165 ods. 2, 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) vyrubil\nžalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie február 2011\nrozdiel dane z DPH v sume 19.540,10 eura, keď žalobcovi neuznal odpočítanie DPH z dodávateľských\nfaktúr dodávateľa žalobcu obchodnej spoločnosti TOMASPED, s.r.o., so sídlom Farárske 27, Trnava\nIČO: 36246581 za dodávku tovaru - jatočné ošípané fakturované faktúrami č. 201100076/411043,\n201100065/411041, 201100063/411040, 201100058/411039 (ďalej len “posudzované faktúry“), keď\nkonštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal reálnosť posudzovanými faktúrami\ndeklarovaného plnenia.\nKrajský súd v dôvodoch rozsudku konštatoval, že rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu\nbol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2011 v sume\n19.540,10 eura. V podanej žalobe žalobca namietal porušenie procesných ustanovení zákona č.\n\n511/1992 Zb., stanovených v § 29, ako i porušenie základných zásad daňového konania stanovených § 2\ncitovaného zákona. V súvislosti s porušením procesných ustanovení žalobca poukazoval na § 29 zákona\nč. 511/1992 Zb., na základe ktorého porušenia bol nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávne\nvyvodený právny záver. V tomto smere žalobca poukazoval na nezákonnosť konania správcu dane, ktorý\nurčil deň prerokovania protokolu na deň 15.06.2012, ktorý je zároveň rovný s dňom vypršania 8-dňovej\nlehoty na vyjadrenie sa k protokolu. Keďže lehota na vyjadrenie sa k protokolu uplynula dňa 15.06.2012\no 24,00 hod., podľa žalobcu deň prerokovania protokolu mal byť určený na neskorší termín, najskôr na\n18.06.2012. Správca dane teda vydal platobný výmer skôr t.j. pred ukončením daňovej kontroly.\nPodľa krajského súdu z obsahu administratívneho spisu žalovaného však vyplýva, že výzva správcu\ndane na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie zo dňa 31.05.2012 bola žalobcovi doručená už\ndňa 04.06.2012 a nie dňa 05.06.2012, ako uviedol žalobca v podanej žalobe. V tejto výzve správca dane\nstanovil prerokovanie protokolu o výsledku zistenia z daňovej kontroly na deň 15.06.2012. Z uvedeného\nje preukázané, že správca dane vo výzve určil dátum prerokovania protokolu na deň 15.06.2012, t.j.\n1 deň po uplynutí ôsmych pracovných dní od doručenia protokolu, ktorý bol žalobcovi doručený dňa\n04.06.2012 vo forme prílohy k výzve žalovaného na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie.\nKrajský súd sa preto nestotožnil s tvrdením žalobcu, že lehota na vyjadrenie sa k protokolu uplynula\ndňa 15.06.2012 o 24,00 hod., keďže z vyššie uvedených dôvodov táto lehota žalobcovi uplynula už dňa\n14.06.2012. Žalovaný preto neporušil § 15 ods. 10 zákona č. 511/1992 Zb.. Vo výzve bol žalobca naviac\npoučený, že ak sa v deň určený vo výzve nemôže zúčastniť prerokovania protokolu, je povinný v zmysle\n§ 15 ods. 10 zákona č. 511/1992 Zb. zák. si na tento účel určiť zástupcu, ďalej bol upozornený, že ak\nsa v ustanovený deň nezúčastní na prerokovaní protokolu resp. sa prerokovania nezúčastní ani ním\nzvolený zástupca, bude sa deň určený v tejto výzve považovať, podľa § 15 ods. 12 citovaného zákona,\nza deň prerokovania a doručenia protokolu.\nDňa 13.06.2012, t.j. jeden deň pred uplynutím lehoty ôsmych pracovných dní na vyjadrenie sa k protokolu\ndoručil žalobca žalovanému žiadosť o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k protokolu. V stanovenej\nzákonnej lehote žalobca nedoručil správcovi dane písomné vyjadrenie k protokolu a na jeho prerokovaní\nsa nezúčastnil, čím v zmysle § 15 ods. 12 zákona č. 511/1992 Zb. sa za deň prerokovania a doručenia\nprotokolu považuje deň 15.06.2012, ako deň určený vo výzve. O tomto bol správcom dane spísaný\núradný záznam č. 9410401/5/1085968/2012 zo dňa 18.06.2012. Následne správca dane vydal dňa\n25.06.2012 dodatočný platobný výmer č. 9410401/5/1249491/2012 Kuc, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel\ndane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2011 v sume 19.540,10 eura. Z uvedeného\npostupu správcu dane v súvislosti s vydaním platobného výmeru vyplýva, že žalobcom namietané\nporušenie § 15 ods. 10 a§ 44 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. nebolo preukázané.\nK námietke žalobcu, že správca dane porušil základné zásady daňového konania určené v § 2 ods.\n1, 2, 3, 8 zákona č. 511/1992 Zb., pričom poukazoval na jeho podanie zo dňa 11.06.2012, v ktorom\nžiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k protokolu do 20.06.2012 s tým, že odpoveď s nesúhlasom\ns predĺžením tejto lehoty mu bola doručená až dňa 02.07.2012 krajský súd uviedol, že už vopred išlo o\nprávne bezvýznamnú žiadosť, keďže lehota na vyjadrenie sa k protokolu je lehotou zákonnou a správca\ndane nemá zo zákona oprávnenie na jej predlženie. V tomto bode sa stotožnil s obranou žalovaného\na dodal, že žiadosť žalobcu o predlženie lehoty na vyjadrenie sa k protokolu bola správcovi dane\ndoručená až dňa 13.06.2012, t.j. jeden deň pred uplynutím stanovenej osemdňovej zákonnej lehoty,\npreto nesúhlasil s argumentáciou žalobcu, že na rozhodnutie o predlžení - nepredĺžení predmetného\ntermínu mal správca dane dostatok času a teda mohol toto svoje rozhodnutie oznámiť a doručiť žalobcovi\nešte pred vypršaním termínu 15.06.2012 (podľa súdu lehota uplynula už dňa 14.06.2012 - viď vyššie).\nŽalobca v žalobe poukazoval na porušenie dikcie § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. správcom\ndane, keďže žiadal predložiť faktúry vystavené pre žalobcu spoločnosťou TOMASPED, s.r.o., Trnava u\nkonateľa spoločnosti PEXESO, s.r.o., Diakovce S. P., ktorý nikdy nebol konateľom dodávateľskej firmy\nTOMASPED, s.r.o., a v odvolaní predložil písomné čestné vyhlásenie a navrhol doplniť dokazovanie\nvýsluchom svedka U. F., bytom F., konateľa obchodnej spoločnosti TOMASPED, s.r.o., ktorý bol ochotný\npredložiť účtovníctvo spoločnosti za inkriminované obdobie.\n\nK tomuto krajský súd uviedol, že pri zisťovaní, či tovar bol dodaný žalobcovi spoločnosťou TOMASPED,\ns.r.o., či daň touto spoločnosťou bola priznaná a odvedená do štátneho rozpočtu správca dane sa\nsprávne kontaktoval na spoločnosť PEXESO, s.r.o., Diakovce. Ako vyplýva z výpisu z obchodného\nregistra Okresného súdu Trnava u spoločnosti TOMASPED, s.r.o., od 04.03.2011 došlo k zmene\nobchodného mena na PEXESO, s.r.o., a od 30.11.2011 došlo i k zmene sídla spoločnosti na Diakovce\n540. Ako konateľ tejto spoločnosti so vznikom funkcie 15.11.2011 je zapísaný S. P., R.. Tento konateľ\nbol v rámci miestneho zisťovania vypočutý. Uviedol, že spoločnosť od 30.11.2011 nevykonáva žiadnu\nčinnosť. K faktúram, ktoré boli spoločnosťou PEXESO, s.r.o., vystavované pre žalobcu ako odberateľa\nsa vyjadriť nevie, keďže v tomto období nebol konateľom spoločnosti. Doklady spoločnosti u seba nemá,\nnachádzajú sa u účtovníčky v Seredi. Nevedel uviesť, aké doklady sú u nej, ako náhle to zistí, predloží ich\ndňa 20.01.2012 na daňový úrad. Ku skutočnostiam týkajúcim sa zdaniteľných obchodov pre žalobcu ako\nodberateľa sa vyjadriť nevedel. On tieto obchody nerealizoval, pretože v tom období nebol konateľom.\nO tomto úkone bola dňa 12.01.2012 spísaná zápisnica o miestnom zisťovaní č. 9400403/2226/2012/\nSt, Leni. Dňa 20.01.2011 zamestnanci správcu dane telefonicky kontaktovali konateľa spoločnosti p.\nS. P.. Menovaný oznámil, že u účtovníčky v Seredi sa žiadne doklady spoločnosti PEXESO, s.r.o.,\nnenachádzajú, žiadne doklady nemá a nevie, u koho by sa doklady mohli nachádzať.\nII.\nProti tomuto rozsudku podal riadne a včas odvolanie žalobca, v ktorom navrhol rozsudok krajského súdu\nzrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V dôvodoch namietal všetky výroky napadnutého rozsudku,\nktorý podľa jeho názoru bol vydaný predčasne bez toho, aby súd predvolal svedka a vypočul pôvodného\nkonateľa spoločnosti TOMASPED, s.r.o., U. F., ktorý by potvrdil tvrdenie žalobcu, že tovar deklarovaný\nposudzovanými faktúrami bol riadne dodaný, vyfakturovaný a zaplatený. Tvrdil, že prvostupňový súd\nnevykonal tento navrhnutý dôkaz, čím porušil § 120 ods. 1 a § 122 ods. 1 OSP, keď v žalobe dostatočne\nodôvodnil a preukázal závažné procesné pochybenia žalovaného v daňovom konaní, ktoré prvostupňový\nsúd považoval za nedôvodné, nesprávne vyhodnotil vykonané predložené dôkazy a v dôsledku toho\nporušil § 132 OSP. V ďalšom zotrvával na argumentácii uvedenej v žalobe, ktorá podľa jeho názoru je\ndôvodom na vyhovenie žaloby z dôvodov nesprávneho vyhodnotenia skutkového stavu a nevykonania\nnavrhovaného dôkazu prvostupňovým súdom.\nIII.\nŽalovaný sa k odvolaniu vyjadril v písomnom podaní zo dňa 07.01.2014, v ktorom sa pridržiaval\npísomného vyjadrenia k žalobe, ktoré podal podaním zo dňa 20.05.2013.\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (ďalej len „najvyšší súd, odvolací súd“) (§ 246c ods.\n1 veta prvá OSP v spojení s § 10 ods. 2 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu\npredchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá OSP v spojení s § 211 a nasl. OSP) a dospel k záveru,\nže odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania\nv zmysle § 250ja ods. 2 OSP s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť\ndní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nwww.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 1. apríla 2014 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP).\nV správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).\nJednou zo základných zásad daňového konania je v zmysle zákona o správe daní zásada zákonnosti,\nktorá ustanovuje povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní postupovať v súlade so všeobecne\nzáväznými právnymi predpismi (§ 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb.). V zmysle zásady súčinnosti (§ 2\n\nods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.) správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými\nsubjektmi. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada\nvoľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb.), podľa ktorej správca dane hodnotí\ndôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom\nprihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Zásada rovnosti (§ 2 ods. 7 zákona č. 511/1992\nZb.), podľa ktorej všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti, vo svojej\npodstate vychádza z ústavnej zásady rovnosti účastníkov (čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky).\nÚčelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými\nhmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov\npreto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje\npovinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiskálne záujmy štátu, zákon\no správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných\nskutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.\nPodľa § 29 ods. 1 zákona o správe daní dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové\nkonanie.\nPodľa § 29 ods. 2 zákona o správe daní, správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre určenie\ndaňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.\nPodľa § 29 ods. 4 zákona o správe daní, ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno\nzistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti, a ktoré nie sú získané\nv rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov\n(priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky,\nverejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné\nzáznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\nPodľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na\nsprávne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na\nktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť,\nsprávnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.\nPodľa § 15 ods. 10 zákona č. 511/1992 Zb. o výsledku zistenia z daňovej kontroly alebo o určení dane\npodľa pomôcok vyhotoví zamestnanec správcu dane protokol, ktorý doručí podľa § 17 alebo § 17a\nkontrolovanému daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie;\nvo výzve určí dátum prerokovania protokolu, pričom prerokovanie protokolu sa môže uskutočniť až\npo uplynutí lehoty na vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k tomuto protokolu. Kontrolovaný\ndaňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť k protokolu najneskôr do ôsmich pracovných dní\nodo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt\npísomne vzdá práva na vyjadrenie k protokolu alebo požiada správcu dane o prerokovanie protokolu\nv lehote kratšej, ako je určená vo výzve na prerokovanie protokolu, môže zamestnanec správcu\ndane na požiadanie kontrolovaného daňového subjektu prerokovať protokol aj v kratšej lehote. Ak\nsa kontrolovaný daňový subjekt v deň určený vo výzve nemôže zúčastniť na prerokovaní protokolu,\nje povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane je oprávnený na základe písomného\nvyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu alebo z vlastného podnetu v protokole opraviť chyby a\niné nesprávnosti najneskôr v deň jeho prerokovania s kontrolovaným daňovým subjektom alebo s jeho\nzástupcom. Vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k protokolu podľa druhej vety vrátane jeho\nvyhodnotenia správcom dane správca dane zaznamená v dodatku k protokolu. Dodatok k protokolu je\nsúčasťou protokolu.\nPodľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v rozhodnom čase,\ndaňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne\n\nprávo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň\nodovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva do\nkatastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom\ndodania deň odovzdania stavby.\nPodľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň,\nkeď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\nPodľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň\nz tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa ods. 3 a\n7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a\nslužieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd, odvolací súd“) mal z obsahu pripojeného\nadministratívneho ako aj súdneho spisu za preukázané, že správca dane vykonal u žalobcu ako platiteľa\nDPH daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie február 2011.\nNa základe výsledkov daňovej kontroly vykonanej u žalobcu ako platiteľa DPH za zdaňovacie obdobie\nfebruár 2011 bolo správcom dane zistené, že daňový subjekt za kontrolované zdaňovacie obdobie\nnepodal dodatočné daňové priznanie. Na základe kontrolných zistení správca dane žalobcovi neuznal\nodpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodávateľských faktúr v celkovej výške 19.540,10 Eur dodávateľa\nžalobcu obchodnej spoločnosti TOMASPED, s.r.o., Trnava (ďalej len „dodávateľ žalobcu“) za dodávku\ntovaru - jatočné ošípané, účtovanú posudzovanými faktúrami, keď dospel k záveru, že žalobca\nnepreukázal splnenie zákonných podmienok na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1, 2 a v spojení s §\n51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, a vo väzbe na ustanovenia § 29 ods. 1, 2 a 8 zákona 511/1992 Zb., v\nspojení s § 165 zákona č. 563/2009 Z.z.. Žalobca v odvolaní poukazoval na pochybenie prvostupňového\nsúdu, ktorý nevykonal žalobcom navrhovaný dôkaz a to výsluch konateľa dodávateľa žalobcu (F.), ktorý\nbol konateľom v čase plnenia, ktoré je deklarované posudzovanými faktúrami.\nÚlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov (súd na to nemá\nkompetenciu), ale len preskúmať zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, teda či kompetentné\norgány pri riešení konkrétnych otázok (vymedzených žalobou) rešpektovali príslušné hmotnoprávne a\nprocesnoprávne predpisy. Správny súd nie je súdom skutkovým a nemôže nahrádzať konanie správnych\norgánov. Preto krajský súd nepochybil, keď žalobcom navrhnutý dôkaz nevykonal.\nPokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že skutkový stav bol nesprávne právne posúdený, najvyšší súd\nsa s touto námietkou nestotožňuje. Nepostačuje, pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane\nz faktúry, iba jej samotné predloženie, naopak daňovník musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné\nobchody boli reálne uskutočnené. K tejto námietke sa dáva žalobcovi do pozornosti, že v zmysle zákona\no správe daní je dôkazné bremeno na strane daňového subjektu. V daňovom konaní je povinnosťou\ndaňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane, resp. žalovaný, tieto\ndôkazy len vykonáva.\nOdvolací súd ďalej dodáva, že podľa jeho názoru, skutočnosti uvedené v čestných prehláseniach F.\npredložených počas výkonu daňovej kontroly a v odvolacom konaní, bližšie skutkovo nevymedzujú\nokolnosti, na základe ktorých k reálnemu plneniu, ktoré je deklarované posudzovanými faktúrami\ndošlo. V čestných prehláseniach U. F. nie sú uvedené skutkové okolnosti akým spôsobom došlo\nk reálnemu plneniu (akými motorovými vozidlami, absentuje uvedenie identifikačných údajov ŠPZ,\nvodičov, uvedenie akým spôsobom došlo k zaplateniu dopravy, resp. kto prepravu tovaru realizoval,\nabsentuje označenie svedkov, ktorí fyzicky tovar nakladali, vykladali, dôkazy súvisiace s nakladaním,\nvykladaním tovaru, príp. jeho spracovaním), odvolací súd zdôrazňuje, že na posudzovaných faktúrach je\ndeklarované plnenie viac ako 20 tisíc kg jatočných ošípaných, čo predpokladá určité personálne kapacity\nv súvislosti práve s nakládkou, vykládkou, spracovaním tohto tovaru, resp. jeho uskladnením. V čestných\n\nprehláseniach U. F. uvedené skutkové okolnosti, ktoré by dotvrdili reálnosť deklarovaného plnenia,\nabsentujú. Podľa odvolacieho súdu ani prípadný výsluch svedka U. F., ktorý by potvrdil skutočnosti\nuvádzané v čestných prehláseniach a potvrdil svojou výpoveďou reálnosť deklarovaného plnenia\nposudzovanými faktúrami, by nemohla, podľa názoru odvolacieho súdu, „nahradiť“ absenciu ďalších\npodstatných dôkazov, ktoré by boli spôsobilé preukázať skutkové tvrdenia žalobcu, že k reálnemu\nplneniu, ktoré je deklarované posudzovanými faktúrami aj fakticky došlo.\nPoukazujúc na uvedené najvyšší súd odvolacej námietke žalobcu o porušení § 120 a 122 ods. 1 OSP\nprvostupňovým súdom nevyhovel, naviac keď správne súdy nie sú súdmi skutkovými a dokazovanie je\npotrebné vykonať v daňovom konaní. Odvolací súd dáva do pozornosti, že žalobca v administratívnom\nkonaní nenavrhol výsluch uvedeného svedka, ani žiadne iné dôkazy. Predkladal tak, ako odvolací\nsúd konštatoval už vyššie, počas daňovej kontroly tieto listinné dôkazy - čestné prehlásenie U. F.\na iné dôkazy k preukázaniu reálnosti deklarovaného plnenia, okrem predložených faktúr, nepredložil\nani neoznačil, čo jednoznačne vyplýva i z údajov v zápisniciach o ústnom pojednávaní pred Daňovým\núradom Nitra, pobočka Komárno zo dňa 11.04.2012, 14.03.2012, 17.06.2011, rovnako i z obsahu\npripojeného administratívneho spisu.\nNajvyšší súd sa preto stotožnil s názorom krajského súdu, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné\nbremeno v zmysle § 29 ods. 8 zákona o správe daní.\nVo vzťahu k neuneseniu dôkazného bremena žalobcom, odvolací súd dodáva, že žalobca ani v štádiu\nprerokovania protokolu o výsledku zistenia z daňovej kontroly, ešte pred vydaním prvostupňového\nrozhodnutia, ani v odvolacom konaní neuviedol skutkové tvrdenia k preukazovaniu reálnosti dodania\ntovaru a ani nepredložil také dôkazy, ktoré by faktickosť deklarovaných plnení posudzovanými faktúrami\njednoznačne preukázali.\nOdvolací súd nezistil ani pochybenie správnych orgánov žalovaného a správcu dane v súvislosti s\nnámietkou žalobcu, že prvostupňové správne rozhodnutie bolo vydané skôr ako bola daňová kontrola\nukončená. V tomto smere sa plne stotožňuje s argumentáciou, ktorú uviedol k tejto žalobnej námietke\nprvostupňový súd a na ňu v plnom rozsahu odkazuje s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 OSP v\nspojení s § 246c ods. 1 prvá veta OSP.\nOdvolací súd dodáva, že na prejednávanú vec nie je možné aplikovať závery rozsudku Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. značka 3Sžf/1/2010 zo dňa 19. augusta 2010, na ktoré v žalobe žalobca\npoukazoval, ktoré rozhodnutie vychádza z inej skutkovej situácie, keď v tomto uvedenom rozhodnutí\nnebolo sporné reálne dodanie tovaru, ale existovali pochybnosti o osobe dodávateľa - platiteľa DPH, čo\nje však odlišná situácia od posudzovanej veci.\nNajvyšší súd v konaní žalovaného správneho orgánu nezistil ani takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv\nna zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia (§ 250j ods. 3 OSP), v dôsledku čoho nemožno\nkonštatovať, že napadnuté rozhodnutie žalovaného alebo jeho postup nie je v súlade so zákonom.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na vyššie uvedené závery považoval námietky žalobcu\nuvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie\ndanej veci, a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3\nveta druhá OSP a § 219 ods. 1 OSP potvrdil, stotožniac sa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia (§\n219 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), nakoľko pri nedostatku žalobných dôvodov\npre zrušenie napadnutého rozhodnutia nezistil ani okolnosti, ku ktorým by musel prihliadať z úradnej\npovinnosti.\nO náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s §\n246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP, keďže žalobca v odvolacom konaní úspech nemal a\nžalovanému náhrada trov konania zo zákona neprislúcha.\n\nSenát rozhodol pomerom hlasov v pomere 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}}