{"guid": "2cb89bc8-d1af-43d7-94d0-05bae84b7743:e80bc9d4-87bf-4dd4-a10b-bf61068d6fd9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:4013200036.1", "spisova_znacka": "10Sžr/80/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžr/80/2013 z 7. 5. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 7. mája 2014, sp. zn. 10Sžr/80/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:4013200036.1", "identifikacne_cislo": "4013200036", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "datum_vydania": "2014-05-07", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 503/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/503-2003/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-3", "nazov": "§ 3 zákona č. 503/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/503-2003/paragraf-3"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/503#paragraf-2", "/SK/ZZ/2003/503#paragraf-3"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e80bc9d4-87bf-4dd4-a10b-bf61068d6fd9", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:4013200036.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:4013200036.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:4013200036.1/text", "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžr/80/2013\n4013200036\n07. 05. 2014\nJUDr. Jana Henčeková\nECLI:SK:NSSR:2014:4013200036.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Petra Paludu v právnej veci navrhovateľov: 1/\nN. H., bytom H., 2/ Ing. F. H., bytom H., 3/ N. H., bytom Q., všetci zastúpení JUDr. Helenou Kontrovou,\nadvokátkou, AK so sídlom Semerovo 414, proti odporcovi: Okresný úrad Nové Zámky, so sídlom Nové\nZámky (pôvodne Obvodný pozemkový úrad v Nových Zámkoch), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nodporcu zo dňa 15.októbra 2012 č. ObPÚ - 23 - 12/6793/MH, o odvolaní odporcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Nitre č. k. 19Sp/5/2013-23 zo dňa 1. marca 2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 19Sp/5/2013-23 zo dňa 1.\nmarca 2013 m e n í tak, že rozhodnutie odporcu č. ObPÚ-23-12/6793/MH zo dňa 15.októbra 2012\npotvrdzuje.\nÚčastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250j ods. 2, písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej\nlen „O. s. p.“) zrušil rozhodnutie odporcu č. ObPÚ-23-12/6793/MH zo dňa 15. októbra 2012, ktorým\nodporca ako správny orgán príslušný podľa § 5 ods. 5 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách,\nusporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových\nspoločenstvách, v nadväznosti na § 5 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom\na o zmene a doplnení zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva\nk pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „reštitučný zákon“) rozhodol, že navrhovateľom\nnenavracia vlastníctvo ani nepriznáva právo na náhradu podľa § 6 ods. 2 reštitučného zákona za\nšpecifikované pozemky v kat. úz. S., zapísané v pozemnoknižnej vložke č. 342, 22 a 171 z dôvodu, že\nnespĺňajú podmienky uvedené v ustanovení § 2 a § 3 zákona.\nKrajský súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že oprávnené osoby si dňa 20. decembra 2004\nuplatnili prostredníctvom splnomocnenej osoby, advokátky JUDr. Heleny Kontrovej, na Obvodnom\npozemkovom úrade v Nových Zámkoch nárok na navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam\nnachádzajúcim sa v kat. území S.. Reštitučný nárok si uplatnili podľa § 3 ods. 1, písm. o/ reštitučného\nzákona, t.j. prevzatie nehnuteľností bez právneho dôvodu. Z dôvodu, že oprávnené osoby nevedeli\npreukázať prechod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v rozhodnom období na štát a z dôvodu, že\nčasť nehnuteľností je vedená na listoch vlastníctva vo vlastníctve J. Y., ktorá ich nadobudla rozhodnutím\nŠtátneho notárstva v Nových Zámkoch č. D 1043/91 po pôvodnom pozemnoknižnom vlastníkovi U. H.\na darovacou zmluvou RI 2488/92, oprávnené osoby, t.j. navrhovatelia podali na Okresný súd v Nových\nZámkoch dňa 2. mája 2005 návrh na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Ako to vyplýva z\n\nrozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 18. marca 2008 č. k. 10C/101/2005-214 a zhodne aj z\nrozsudku Krajského súdu v Nitre sp. zn. 5Co/9/2009, 5Co/10/2009 zo dňa 17. februára 2010, konajúce\nsúdy na základe vykonaného dokazovania zistili, že pôvodným vlastníkom nehnuteľností, ktoré sa mali\nprideliť do vlastníctva rodičom oprávnených osôb bol U. H. s manželkou rod. Q.. Majetok im patriaci\nvlastníckym právom bol ku dňu 1. marcu 1946 skonfiškovaný, t.j. v čase, keď U. H. už nežil(zomrel XX.\nS. lXXX).\nĎalej, ako uviedol krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, mal za preukázané, že rodičia\noprávnených osôb sa do obce Dubník prisťahovali. Na základe prídelovej listiny z roku 1946 začali v\nobci Dubník užívať nehnuteľnosti, ktoré im boli pridelené a tieto nehnuteľnosti užívali až do doby, kedy\nich museli odovzdať do novo zakladajúceho sa družstva. To, že sa v obci Dubník zdržiavali, resp. bývali\nnasvedčuje aj tá skutočnosť, že sa im v Dubníku narodili 2 deti. Po založení družstva a po odovzdaní\npôdy do Súľova sa pôvodní vlastníci spolu so svojimi deťmi z obce Dubník odsťahovali späť do Súľova.\nZo súdom vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že pôvodná vlastníčka niekoľko rokov cestovala do\nNových Zámkov, aby splácala kúpnu cenu poľnohospodárskej nehnuteľnosti pridelenej im do vlastníctva\nna základe výmeru Povereníctva pôdohospodárskej a pozemkovej reformy v Bratislave zo dňa 9. apríla\n1948.\nPosudzujúc zákonnosť rozhodnutia odporcu súd na základe vykonaného dokazovania, doplneného\nvypočutím oprávnenej osoby zistil, že správny orgán pochybil, keď pred vydaním rozhodnutia riadne\nnezistil všetky skutočnosti potrebné k tomu, aby mohol vo veci vysloviť právny záver týkajúci sa\nvlastníctva oprávnených osôb k pôdohospodárskej nehnuteľnosti, ku ktorej si v zákonom stanovenej\nlehote uplatnili právny nárok. Odporca pri posúdení veci vychádzal len z rozsudkov Okresného súdu\nNové Zámky a Krajského súdu v Nitre, ktorými sa riešila otázka určenia vlastníckeho práva oprávnených\nosôb k nehnuteľnostiam. Tento návrh na súd podali oprávnené osoby z dôvodu, že chceli riešiť „dvojité\nvlastníctvo k nehnuteľnostiam“. Urobili tak napriek tomu, že v konaní na správnom orgáne si uplatnili\nnárok na navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam a správny orgán im v zmysle príslušného zákona\nvlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú vo vlastníctve J. Y., nenavrátil. Z uvedeného dôvodu nie\nje možné zatiaľ hovoriť o tzv. dvojitom vlastníctve.\nZ vyjadrenia oprávnenej osoby, t. j. navrhovateľa v 2. rade na súdnom pojednávaní súd zistil, že právni\npredchodcovia oprávnených osôb výmerom o vlastníctve pridelené poľnohospodárske nehnuteľnosti\nniekoľko rokov užívali. V obci Dubník žili a narodili sa im tam 2 deti a po opustení obce Dubník sa\nnasťahovali späť do Súľova, odkiaľ cestovali do Nových Zámkov, aby pravidelne platili ročné splátky ceny\npoľnohospodárskych nehnuteľností. Na základe uvedeného vyjadrenia navrhovateľa v 2. rade musel\nsúd konštatovať, že správny orgán nevykonal vo veci riadne dokazovanie, nezabezpečil si potrebné\nlistiny a dôkazy, nevypočul oprávnené osoby a vo veci rozhodol predčasne, preto súd jeho rozhodnutie\nzrušil a vec mu vrátil na ďalšie dokazovanie.\nÚlohou odporcu v ďalšom konaní preto bude vo veci doplniť dokazovanie zabezpečením prídelového\nplánu s návrhom na prídelovú cenu, ktorý vypracovala miestna roľnícka komisia a ktorú predložila na\nschválenie okresnej roľníckej komisii, alebo si zabezpečí prídelový plán s rozvrhmi prídelových cien pre\ncelý okres, ktorý preskúmala okresná roľnícka komisia. Vychádzajúc z dikcie § 13 ods. 5 nariadenia\nprídelový plán s rozvrhom prídelových cien by teoreticky bolo možné zabezpečiť aj z archívnych\ndokumentov Povereníctva Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstva a pozemkovú reformu, ktorej\nprídelový plán s rozvrhom prídelových cien predkladala okresná roľnícka komisia.\nProti rozsudku krajského súdu podal odporca odvolanie a navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu\nzmeniť a rozhodnutie odporcu potvrdiť. Odvolanie podal z dôvodu uvedeného v § 205 ods. 2, písm.\nd/ O.s.p., keďže súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, z\ndôvodu uvedeného v § 205j ods. 2, písm. f/ O.s.p., nakoľko rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z\nnesprávneho právneho posúdenia veci ako aj z dôvodu, že v konaní došlo k vade uvedenej v § 221 ods.\n1, písm. h/ O.s.p., keďže súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne\nustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.\n\nUviedol, že podľa dôkazov, ktoré mal správny orgán k dispozícii bolo zistené, že nebol preukázaný\nprechod vlastníckeho práva v rozhodnom období na štát, tak ako je to uvedené v ust. § 3 reštitučného\nzákona. Žiadatelia nepredložili správnemu orgánu žiadny doklad, ktorým by tento prechod preukázali.\nSamotné konštatovanie, že nehnuteľnosť prešla na štát podľa § 3 ods. 1 písm. o/ reštitučného zákona\nbez právneho dôvodu nepostačuje.\nPoukázal na určovacie rozsudky Okresného súdu v Nových Zámkoch ako i Krajského súdu v Nitre, z\nobsahu ktorých vyplynulo, že žiadatelia nie sú oprávnenými osobami v zmysle § 2 reštitučného zákona.\nPrávni predchodcovia žiadateľov neboli určení za vlastníkov nehnuteľností z dôvodu, že pôvodný\nvlastník nehnuteľností U. H. zomrel ešte dňa XX. S. XXXX, nemohlo mu byť preto rozhodnutie platne\nani účinne doručené a voči nemu platí, akoby tieto rozhodnutia neboli vydané, teda nemohli ani\nnadobudnúť platnosť a vykonateľnosť, takže nemohlo dôjsť ani k zavŕšeniu konfiškačného procesu. Pre\ntúto skutočnosť nemožno prihliadať na výmer o vlastníctve pôdy z roku 1948 ako na listinu, ktorá by\nzakladala vlastníctvo právnych predchodcov žiadateľov.\nNavrhovatelia navrhli rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Uviedli, že si ako oprávnené\nosoby uplatnili nárok, kde uviedli ako reštitučný titul, v zmysle § 3 ods. 1 písm.o/ reštitučného\nzákona, prevzatie nehnuteľností bez právneho dôvodu. Pozemky, ktoré sú predmetom nároku boli\nskonfiškované. Následne štát ako vlastník ich použil podľa predpisov o II. Pozemkovej reforme a\nodpredal prídelcom, právnym predchodcom navrhovateľov. Nehnuteľnosti boli podľa ust. nar. číslo\n104/1945 Sb. SNR v znení nar. čís. 64/46 Sb. SNR konfiškované na účely II. Pozemkovej reformy.\nRozhodnutie o konfiškácii je uvedené v pozemnoknižnej vložke. Dokladom preukazujúcim konfiškáciu je\nsíce Rozhodnutie Konfiškačnej komisie a Upovedomenie povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej\nsekcie „B“ Bratislava, podľa ktorého rozhodnutia a upovedomenia, presne podľa nar. čís. 104/Sb. SNR.\nPredsedníctvo SNR na návrh Povereníctva rozhodlo o osobe Ľudovíta Bothó, že je zradca a nepriateľ\nslovenského národa. Ku konfiškácii došlo zo zákona, s okamžitou platnosťou a bez náhrady. Nebolo\npotrebné vydať o konfiškácii rozhodnutie.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal rozsudok krajského\nsúdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie odporcu\nje dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 3\nO.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli\na na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nssr.sk. Rozsudok bol verejne\nvyhlásený dňa 7. mája 2014 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).\nV zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov s účinnosťou odo dňa 1. októbra 2013 obvodné úrady zriadené podľa\npredpisov účinných do 30. septembra 2013 sú okresné úrady podľa tohto zákona a podľa ods. 4\ncitovaného ustanovenia pôsobnosť obvodného úradu životného prostredia, obvodného pozemkového\núradu, obvodného lesného úradu, obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie\na správy katastra ustanovená osobitnými predpismi prechádza na okresný úrad. Do postavenia\nObvodného pozemkového úradu v Nových Zámkoch ako pôvodne žalovaného správneho orgánu preto\nnastúpil z titulu zákonných zmien Okresný úrad Nové Zámky.\nPodľa § 1 zákona, tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa\nosobitného predpisu. Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria\na) poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria,\nb) lesný pôdny fond.\nPodľa § 3 ods. 1 zákona, oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát\nalebo na inú právnickú osobu v dôsledku taxatívne uvedených skutočností (písm. a/ až t/).\n\nAko vyplýva z obsahu pripojených spisov, vrátane spisu administratívneho, odporca začal vo veci konať\nna základe podania navrhovateľov doručeného dňa 20. decembra 2004, ktorým si v zákonnej lehote\nuplatnili nárok na navrátenie vlastníctva v zmysle zákona č. 503/2003 Z.z. k pozemkom v k. ú. S.. Vo\nsvojej žiadosti uviedli, že nehnuteľnosti prešli na štát podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. o/ reštitučného\nzákona. Odporca rozhodnutím Č.j.: ObPÚ-23-12/6793 zo dňa 15. októbra 2012 ich reštitučnému nároku\nnevyhovel - k predmetným pozemkom im nenavrátil vlastníctvo ani nepriznal právo na náhradu podľa §\n6 ods. 2 reštitučného zákona, pretože v rozhodujúcom období neprešli na štát alebo na inú právnickú\nosobu spôsobom uvedeným v ustanovení § 3 reštitučného zákona.\nOdvolací súd uvádza, že časť nehnuteľností je vedená na liste vlastníctva vo vlastníctve J. Y., ktorá\nich nadobudla rozhodnutím Štátneho notárstva v Nových Zámkoch sp. zn. D 1043/91 po pôvodnom\npozemnoknižnom vlastníkovi U. H. a darovacou zmluvou RI 2488/92.\nAko bolo vyššie uvedené navrhovatelia podali určovacie žaloby, pričom z rozsudkov súdov (rozsudok\nOkresného súdu v Nových Zámkoch č.k. 10C/101/2005-414 zo dňa 18. marca 2008, rozsudok\nKrajského súdu v Nitre č.k. 5Co/9/2009-292 zo dňa 17. februára 2010) jednoznačne vyplýva, že právni\npredchodcovia žiadateľov B. H. a Y. H., rod. I., neboli určení za vlastníkov nehnuteľností, keďže pôvodný\nvlastník nehnuteľností U. H. v čase vydania rozhodnutia Konfiškačnej komisie v sídle ONV v Nových\nZámkoch zo dňa 26. júla 1946 č. 27/23a-1946 už nežil, nakoľko ako je zrejmé z jeho úmrtného\nlistu zomrel dňa XX.S. XXXX. Z uvedených dôvodov mu nemohlo byť platne a účinne ani doručené\nrozhodnutie, ktoré nemohlo nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť a teda ani nemohlo dôjsť platne\nk zavŕšeniu konfiškačného procesu. Pre túto skutočnosť nie je možné prihliadať na výmer o vlastníctve\npôdy zo dňa 9. apríla 1948, ako na listinu, ktorá by zakladala vlastníctvo právnych predchodcov\nžiadateľov k prideleným nehnuteľnostiam. Nakoľko nebol dodržaný zákonný postup voči U. H., nedošlo\nku konfiškácii jeho majetku a štát sa nemohol stať vlastníkom pozemkov, ktoré teda následne nemohol\nprideliť právnym predchodcom navrhovateľov.\nV zmysle zásady materiálnej pravdy, ktorou je ovládané správne konanie, si odporca ako príslušný\nsprávny orgán zaobstaral všetky potrebné podklady pre spoľahlivé zistenie skutočného stavu veci.\nOdporca sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vyrovnal so skutkovými tvrdeniami navrhovateľov a\nobjasnil chronológiu udalostí so záverom, že zistený skutkový stav nenaplnil skutkovú podstatu ani\njedného z taxatívne stanovených reštitučných titulov podľa § 3 reštitučného zákona. Odporca rozhodol v\nsúlade so zákonom a v medziach reštitučných nárokov, ktoré zákon za splnenia stanovených podmienok\numožňuje priznať.\nOdvolací súd po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia odporcu, ako aj postupu, ktorý predchádzal jeho\nvydaniu, konštatuje, že zásada zákonnosti rozhodovania bola v tomto prípade dodržaná. Odporca\nsa v odôvodnení rozhodnutia opieral o relevantné právne ustanovenia a jeho argumentácia spĺňala\npodmienky logickej nadväznosti. Odvolací súd sa stotožnil s jeho právnym názorom, že navrhovateľom\nnemohlo byť navrátené vlastníctvo k pozemku ani priznaná náhrada podľa reštitučného zákona, pretože\nv konaní nebolo preukázané, že sporné pozemky prešli na štát v rozhodujúcom období.\nNáprava krívd podľa reštitučného zákona je prípustná len vo vecnom a časovom rozsahu ním\nvymedzenom, preto vlastníctvo k pozemkom, ktoré neprešli na štát alebo inú právnickú osobu spôsobom\ntaxatívne vymedzeným v § 3 zákona, nemôže riešiť ani odporca v rámci reštitučného konania a ani súd\nv rámci rozhodovania o opravnom prostriedku proti jeho rozhodnutiu.\nNa základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok\nodporcu, odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok nie je vydaný v súlade so zákonom,\npreto ho postupom podľa § 220 O.s.p. zmenil a rozhodnutie odporcu ako zákonné potvrdil.\n\nO trovách súdneho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 v spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p.\ntak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, pretože navrhovatelia nemali úspech a odporca na náhradu\ntrov konania nemá zákonný nárok.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}}