Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Tost/5/2014 z 4. 6. 2014 Citácia: uznesenie Najvyššieho súdu SR z 4. júna 2014, sp. zn. 4Tost/5/2014, ECLI:SK:NSSR:2014:4013010006.1 Najvyšší súd | 4Tost/5/2014 | ECLI:SK:NSSR:2014:4013010006.1 | 2014-06-04 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 193 ods. 1 písm. c) TP, § 192 ods. 2 TP, § 394 ods. 1 TP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f4ec5d33-49ca-4e41-9cdd-8a5fe78a582a Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:4013010006.1 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Najvyšší súd 4Tost/5/2014 4013010006 04. 06. 2014 JUDr. Emil Bdžoch ECLI:SK:NSSR:2014:4013010006.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Emila Bdžocha a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Viliama Dohňanského na neverejnom zasadnutí 4. júna 2014 v trestnej veci odsúdeného S. L. o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 21. januára 2014, sp. zn. 1Ntok 2/2013, takto rozhodol: Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť odsúdeného S. L. sa z a m i e t a . odôvodnenie: Napadnutým uznesením krajský súd podľa § 399 ods. 2 Tr. por. zamietol návrh odsúdeného S. L. na povolenie obnovy konania v trestnej veci Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 1T 26/01, ktoré sa skončilo právoplatným odsudzujúcim rozsudkom z 12. marca 2002 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. septembra 2002, sp. zn. 6To 36/2002, pretože nezistil podmienky obnovy podľa § 394 Tr. por. Proti tomuto uzneseniu hneď po jeho vyhlásení na verejnom zasadnutí v konaní o obnove podal sťažnosť odsúdený S. L. s odôvodnením, že „nie je vinný v takej miere, ako bol odsúdený a trest voči nemu považuje za likvidačný. Takýto trest mu neprospieva, ale mu pohoršuje“. V písomných dôvodoch v podstate bližšie poukázal na to, že trest odňatia slobody, ktorý vykonáva je pre neho i po rokoch strávených vo väzení neprimerane prísny, i keď si je vedomý, že sa dopustil trestnej činnosti krátko potom, čo sa vrátil z výkonu trestu za obzvlášť závažnú trestnú činnosť (vraždy). Teraz vykonávaný trest mu pre jeho prísnosť nedáva nádej, že v budúcnosti bude riadne žiť. Navrhol preto vyhovieť jeho žiadosti a povoliť obnovu konania vo výroku o treste. Na podklade podanej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia a konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť odsúdeného S. L. nie je dôvodná. Prvostupňový súd postupoval v súlade so stavom veci a zákonom, keď zistil, že nie sú splnené zákonné podmienky na povolenie obnovy konania v posudzovanej trestnej veci. Obžalovaný S. L. bol v pôvodnom konaní uznaný za vinného v bode 1/ z trestného činu brania rukojemníka spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 234a ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. ako obzvlášť nebezpečný recidivista podľa § 41 ods. 1 Tr. zák., v bode 2/ - z trestného činu vydierania spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 235 ods. 1 Tr. zák., z trestného činu ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 221 ods. 1 Tr. zák., z trestného činu obmedzovania osobnej slobody spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 231 ods. 1 Tr. zák., v bode 3/ z trestného činu porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., z pokusu trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 8 ods. 1 k § 222 ods. 1 Tr. zák., ako obzvlášť nebezpečný recidivista podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. Za to bol obžalovaný S. L. odsúdený podľa § 234a ods. 2 Tr. zák. s použitím § 35 ods. 1 a § 42 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 14 rokov. Podľa § 39a ods. 2 písm. c/ Tr. zák. na výkon trestu bol zaradený do tretej nápravnovýchovnej skupiny. Podľa § 72 ods. 2 písm. b/, ods. 4 Tr. zák. mu bolo uložené ambulantné protialkoholické liečenie. Z ustanovenia § 394 od. 1 Tr. por. vyplýva, že „obnova konania, ktorá sa skončila právoplatným rozsudkom, sa povolí, len ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodiť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom, na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom testu. Základným predpokladom pre povolenie obnovy konania teda je zistenie, či po právoplatnom rozhodnutím vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy uvedené v ustanovení § 394 ods. 1 Tr. por. Len po tomto zistení možno uvažovať o ďalších podmienkach rozhodných pre povolenie obnovy v danom prípade vo výroku o treste. V posudzovanej veci sa tak nestalo. Odsúdený S. L. v návrhu na obnovu konania neuviedol žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by neboli známe súdu v pôvodnom konaní, pri rozhodovaní o treste, preto správne rozhodol súd prvého stupňa, keď návrh odsúdeného zamietol podľa § 394 ods. 1 Tr. por. Za toho stavu úvahy súdu prvého stupňa o tom, či uložený trest odňatia slobody vo výmere 14 (štrnásť rokov) trestné je, alebo nie je likvidačný, nie sú priliehavé a sú nadbytočné. Navyše, keď v konaní o obnove nemožno preskúmavať vecnú správnosť rozsudku vydaného v základnom konaní. Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky sťažnosť odsúdeného S. L. ako nedôvodnú zamietol v zmysle § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.