Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10So/56/2013 z 27. 5. 2014 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. mája 2014, sp. zn. 10So/56/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:4012200857.1 Najvyšší súd | 10So/56/2013 | ECLI:SK:NSSR:2014:4012200857.1 | 2014-05-27 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov Citované ustanovenia: § 21 zákona č. 100/1988 Zb., § 259 zákona č. 461/2003 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/079d637e-4c73-48c1-be97-11ba8c157f35 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:4012200857.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10So/56/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4012200857
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Henčeková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:4012200857.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej,
PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci navrhovateľa: T. T.,
nar. XX.XX.XXXX, r.č.: XXXXXX/XXXX, bytom G., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29.
augusta 8, Bratislava, o výšku sumy starobného dôchodku, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne zo
dňa 16.07.2012 č. XXX XXX XXXX X v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 14.02.2013 č. XXX
XXX XXXX X, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 19Sd/246/2012-49
zo dňa 14. júna 2013, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 19Sd/246/2012-49 zo dňa 14.
júna 2013 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie odporkyne zo dňa 16. júla 2012 č. XXX
XXX XXXX, ktorým odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o znovu posúdenie nároku na starobný
dôchodok podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov
a podľa § 259 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z.. Na
základe navrhovateľom podaného odvolania odporkyňa požiadala listom zo dňa 23. novembra 2012
pobočku Komárno o spoluprácu na znovu posúdenie navrhovateľom namietanej zhodnotenej doby
dôchodkového zabezpečenia a hrubých zárobkov za roky 1989, 1990 a 1991 a následne vydala
rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14. februára 2013, ktorým odporkyňa zmenila rozhodnutie č.
XXX XXX XXXX X zo dňa 16. júla 2012 doplnením odôvodnenia rozhodnutia.

Súd v konaní podľa § 2501 a nasl. O.s.p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporkyne a po
oboznámení sa s dávkovým spisom odporkyne dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa
nie je dôvodný.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením § 2501 ods. 2 O.s.p. tak,
že účastníkom ich náhradu nepriznal, pretože navrhovateľ nebol v konaní úspešný a odporkyňa nemá
zo zákona právo na ich náhradu.

Krajský súd dôvodil zákonným ustanovením - § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého v
konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia,
o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody spôsobenú



pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru,
ktoré sa uspokojovali z garančného fondu (ďalej len „peňažná náhrada“) a o nároku na podporu v
nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne
rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným
úrazom alebo chorobou z povolania alebo podpory v nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom
2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody, peňažnej náhrade alebo podpore v nezamestnanosti
už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 s
odchýlkami ďalej ustanovenými.

Uviedol, že predmetom správneho konania vedeného u odporkyni bolo posúdiť, či napriek
právoplatnému rozhodnutiu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30. novembra 2001 o priznaní starobného
dôchodku od 1. decembra 1997, boli resp. neboli započítané hrubé zárobky za rok 1989 a za obdobie
od 1. januára 1990 do 30. apríla 1990. Rozhodnutie odporkyne zo dňa 30. novembra 2001 č. XXX XXX
XXXX X bolo potvrdené právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 13S 380/01-40 zo dňa
3. apríla 2002.

Ako ďalej uviedol je nepochybné, že navrhovateľovi bol od 1. decembra 1997 priznaný starobný
dôchodok v sume 3 363,-Sk mesačne s tým, že po valorizácii dôchodku bola jeho výška upravená
úhrnom na sumu 4 679,-Sk mesačne.

Krajský súd považoval za potrebné poznamenať, že navrhovateľ bol poberateľom mimoriadne
poskytovaného starobného dôchodku už od 1. decembra 1997 na základe rozhodnutia odporkyne č.
XXX XXX XXXX X zo dňa 30. marca 1998, kedy mu bol priznaný dôchodok vo výške 2 642,-Sk mesačne.
S vypočítanou sumou starobného dôchodku od prvopočiatku súhlasil. Na základe ním podaného
opravného prostriedku bolo vydané zmenové rozhodnutie dňa 24. februára 2000. Od samotného
priznania starobného dôchodku navrhovateľ namieta nesprávnosť vydaného rozhodnutia z dôvodu
nesprávnosti výpočtu výšky dôchodku. Navrhovateľ namieta, že pri výpočte dôchodku nebol zohľadnený
ním vykazovaný zárobok v rokoch 1989, 1990 a 1991.

Podľa názoru krajského súdu vysloveného v odôvodnení rozsudku v prípade navrhovateľa je potrebné
zdôrazniť, že navrhovateľ v roku 1989 vykonával služby na základe povolenia Miestneho národného
výboru Dulovce, t.j. bol súkromným podnikateľom na základe rozhodnutia MNV Dulovce zo dňa 1.
októbra 1988 č.j. 104/1988. Jeho hrubý zárobok činil po odpočítaní nákladov 20% 70 180,-Kčs (čistý
ročný príjem 60 364,-Kčs), nakoľko úľava na dani prevyšovala samotnú daň, nebolo možné v zmysle
platných predpisov daň vyrubiť. Konkrétne celkový príjem 87 725,-Sk, výdavky 20% - 17 545,-Sk, zostal
k dani podrobený príjem 70 170,-Sk, daň činila 22 670,-Sk, daňová úľava 23 335,-Sk. Doklad o zaplatení
dane z príjmu za rok 1989 sa na Obecnom úrade v Dulovciach nenachádza.

Čo sa týka kalendárneho roku 1990 úlohou odporkyne bolo opakovane posúdiť hrubé zárobky
navrhovateľa za obdobie od 1. januára 1990 do 30. apríla 1990. Ďalšie obdobie sa posudzovať nemohlo
z dôvodu, že podľa čl. IV ods.2 Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 123/1990 Zb.
v znení účinnom k 1. máju 1990 zabezpečenie občanov poskytujúcich vecné plnenie a výkony na
základe povolenia národného výboru zaniklo dňom 30. apríla 1990. Pokiaľ títo občania po 30. apríli
1990 boli zúčastnení na sociálnom zabezpečení ako samostatne zárobkovo činné osoby, považoval sa
za ich príjem v období od 1. januára 1990 do 30. apríla 1990 príjem, ktorý zodpovedal priemernému
mesačnému príjmu ustanovenému z vymeriavacích základov v období od 1. mája 1990 do 31. decembra
1990. Občan poskytujúci služby na základe povolenia národného výboru bol zúčastnený v kalendárnom
roku 1990 na nemocenskom a dôchodkovom zabezpečení len vtedy, ak z príjmu dosiahnutého z
výkonu povolenej činnosti v predchádzajúcom kalendárnom roku 1989 bol povinný platiť daň z príjmov
obyvateľstva. Dani z príjmov obyvateľstva za rok 1990 podliehal len príjem dosiahnutý v kalendárnom
roku, ktorý bol vyšší ako 6 000,-Sk.

Ako uviedol krajský súd z opakovaného dokazovania vo veci nesúhlasu navrhovateľa so spôsobom
výpočtu jeho sumy starobného dôchodku z dôvodu, že odporkyňa mu neuznala skutočný zárobok za
rok 1989 a zhodne z dôvodu, že mu neuznala ani zárobok za obdobie od 1. januára 1990 do 31. apríla



1990 opakovane, napriek právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 13S 284/01-40 zo dňa 3.
apríla 2002, ktorý bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2So 146/02
zo dňa 22. augusta 2002 vyplynulo, že navrhovateľovi v roku 1989 nevznikla povinnosť platiť daň z
príjmu obyvateľstva, t.j. platiť daň ako samostatne zárobkovo činnej osobe z dôvodu, že v roku 1989
mal vyššiu daňovú úľavu na základe výnosu FMF č. 44/1989 Zb. (23 335,-Sk) ako činila jeho samotná
daň z príjmu (22 670,-Sk). To znamená, že vymeriavací základ navrhovateľa za rok 1989 bol v sume
0,-Sk. Dodatočne vyrubiť daň v zmysle platných predpisov tiež nebolo možné. Na základe uvedeného
opakovaného šetrenia odporkyňa dospela zhodne ako pri nepriznaní samotného starobného dôchodku
k rovnakému záveru a to, že v roku 1989 navrhovateľ nezaplatil poistné na dôchodkové zabezpečenie.

U druhého namietaného obdobia 1. januára 1990 do 31. decembra 1990 bol zhodnotený hrubý zárobok
vo výške 4 800,-Sk. Poistné za toto obdobie navrhovateľ však zaplatil až za obdobie od mája až
december vo výške 100,-Sk. To znamená, keďže poistné je 25% z vymeriavacieho základu, vymeriavací
základ navrhovateľa bol 400,-Sk mesačne za obdobie od 1. januára 1990 až do 31. decembra 1990.
Podľa čl. IV. ods.2 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 123/1990 Zb. pokiaľ
občania poskytujúci služby na základe povolenia národného výboru boli po 30. apríli 1990 zúčastnení
na sociálnom zabezpečení ako samostatne zárobkovo činné osoby, považoval sa za ich príjem v období
od 1. januára 1990 do 30. apríla 1990 príjem, ktorý zodpovedal priemernému mesačnému príjmu
ustanovenému vymeriavacích základov v období od 1. mája 1990 do 30. decembra 1990. Z tohto
vyplýva, že hrubý zárobok za obdobie od 1. januára 1990 do 30. apríla 1990, t.j. v namietanom období
bol 1 600,-Sk mesačne. Za mesiac január až marec navrhovateľ zaplatil poistné 100,-Sk mesačne, za
apríl poistné 200,-Sk. Z uvedeného vyplýva, že vymeriavací základ za mesiace január až marec bol 400,-
Sk mesačne a za apríl 800,-Sk. Výška hrubých zárobkov za uvedené obdobie bola stanovená správne.
Dani z príjmu obyvateľstva však za rok 1990 podliehal len ten príjem, ktorý v roku 1990 bol vyšší ako 6
000,-Sk. V prípade navrhovateľa sa tak nestalo. Pre dôchodkové zabezpečenie od 1. januára 1990 do
30. apríla 1990 nebolo relevantné, či bol dôchodkovo zabezpečený v predchádzajúcom kalendárnom
roku, ale čo dosiahol v predchádzajúcom kalendárnom roku 1989 uvedený príjem, čo v danom prípade
preukázané nebolo.

Národná poisťovňa vznikla od 1. januára 1993. To znamená, že pred 1. januárom 1993 samotné platenie
sociálneho poistenia do fondu sociálneho poistenia neexistovalo. Odvody boli v tom čase realizované
formou dani. Navrhovateľ v roku 1989 žiadnu daň nezaplatil. Za rok 1989 má navrhovateľ zhodnotených
365 dní poistenia.

Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ včas odvolanie.

Uviedol, že takmer 15 rokov sa domáha, aby mu odporkyňa prehodnotila výšku jeho starobného
dôchodku a to hlavne za obdobie od 1. októbra 1988 do 30. apríla 1990.

Podľa jeho názoru si na uvedené obdobie odporkyňa vyhotovila vlastné evidenčné listy, podľa ktorých
vypočítala dôchodok, pričom evidenciu vedie MNV.

Poukázal na skutočnosť, že mal udelené povolenie na poskytovanie služieb podľa Nariadenia vlády č.
2/1988 Zb.. Hrubým zárobkom k 1. máju bol príjem po odpočítaní nákladov a nie vymeriavací základ
SZČO.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p., napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo preskúmal bez pojednávania v súlade s § 250ja
ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky udáva, zhodne s názorom vysloveným v rozsudku krajského súdu,
že predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu odporkyne č. XXX XXX



XXXX X zo dňa 16. júla 2012, ktorým bola žiadosť navrhovateľa o znovu posúdenie nároku na starobný
dôchodok podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a
podľa § 259 zákona č.461/2003 Z.z. v znení zákona č. 721/2004 Z.z. zamietnutá.

Ako je zrejmé navrhovateľ namieta, že pri výpočte dôchodku nebol zohľadnený ním vykazovaný zárobok
v rokoch 1989, 1990 a 1991.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti dôvodov rozhodnutia ďalšie dôvody.

Krajský súd v Nitre správne výstižne a vyčerpávajúco v napadnutom rozhodnutí poukázal na dôvody,
ktoré ho viedli k potvrdeniu napadnutého rozhodnutia odporkyne. Tieto odvolací súd považuje za
vyčerpávajúce, logické a v súlade so zákonom. Odvolací súd na ne odkazuje a nemá k nim, čo dodať.

Z vyššie uvedených dôvodov aj odvolací súd považoval rozhodnutie odporkyne za zákonné a preto
rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa § 219 od. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku,
lebo navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný a odporkyni náhrada trov nepatrí zo zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.