{"guid": "4a9b01e8-561c-446b-9de2-74883e04d82c:53d56625-91ef-48a6-be79-7bae2ea304c6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:4012200658.1", "spisova_znacka": "6Sžf/54/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/54/2013 z 18. 7. 2014", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. júla 2014, sp. zn. 6Sžf/54/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:4012200658.1", "identifikacne_cislo": "4012200658", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Hargaš", "sudca_id": 17, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jozef-hargas-17", "datum_vydania": "2014-07-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 221 ods. 1 písm. f) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-221"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/53d56625-91ef-48a6-be79-7bae2ea304c6", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:4012200658.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:4012200658.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:4012200658.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžf/54/2013\n4012200658\n18. 07. 2014\nJUDr. Jozef Hargaš\nECLI:SK:NSSR:2014:4012200658.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobcu: MT PLUS TRADE s.r.o., so sídlom Komjatická\n1455/35, Nové Zámky, IČO: 36 815 471, zast. Mgr. Filipom Osvaldom, advokátom so sídlom vo Zvolene,\nTrhová 1, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná ul. 63, Banská Bystrica,\no preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 10205041/1/986643/2012 z 15. mája\n2012, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 15S/43/2012-42 zo dňa 27. februára\n2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 15S/43/2012-42 zo dňa 27.\nfebruára 2013 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Nitre rozsudkom č. k. 15S/43/2012-42 zo dňa 27. februára 2013, podľa ust. § 250j ods.\n1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte rozhodnutia len „O.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa\nžalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 10205041/1/986643/2012 z 15.\nmája 2012, ktorým žalovaný potvrdil podľa ust. § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb.\no správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o správe daní“ alebo „zák. č. 511/1992 Zb.“) rozhodnutie - dodatočný\nplatobný výmer Daňového úradu Nové Zámky č. 9412301/OSD6/3545/2012/Re z 2. februára 2012,\nktorým správca dane žalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie\nobdobie 4. štvrťrok 2010 v sume 5700 €, ktorý bol žalobcovi odpočítaný od vlastnej daňovej povinnosti v\nnasledujúcom zdaňovacom období 1. štvrťrok 2011. O náhrade trov konania rozhodol súd s poukazom\nna ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal.\nV odôvodnení rozsudku krajský súd s poukazom na základné zásady daňového konania uviedol,\nže zásadnou námietkou žalobcu v konaní bola skutočnosť, že dôkazné bremeno žalobcu nemožno\nvykladať natoľko extenzívne a rozširovať ho na preukázanie akýchkoľvek skutočností, teda i tých,\nohľadne ktorých takáto povinnosť stíha úplne iný subjekt. V tejto súvislosti poukázal na veľmi rozsiahle\ndokazovanie a zisťovanie skutkového stavu zo strany jednak prvostupňového správneho orgánu ako aj\nžalovaného, pričom v daňovom konaní boli vypočutí viacerí svedkovia, a to S., X., konateľ obchodnej\nspoločnosti SALVO s.r.o., W., pričom z výpovedí predmetných svedkov nebola potvrdená skutočnosť\no poskytnutí zdaniteľného plnenia spoločnosťou SALVO s.r.o. žalobcovi. Súd taktiež považoval za\npodstatnú skutočnosť v neprospech žalobcu to, že uzavretie zmluvy o sprostredkovaní medzi žalobcom a\nobchodnou spoločnosťou SALVO s.r.o. nasledovalo potom, ako došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, dohody\no započítaní pohľadávok, resp. tejto zmluve predchádzalo zasadnutie mestského zastupiteľstva Mesta\nLevoča, ktoré prijalo návrh kúpnej zmluvy medzi žalobcom a Mestom Levoča.\nPrvostupňový súd s poukazom na ustanovenie § 24 ods. 1 písm. a/ a b/ zákona č. 563/2009 Z. z., ktoré\ncitoval, dospel k záveru, že žalobca v daňovom konaní nepreukázal skutočnosti, ktoré by odôvodňovali a\npreukazovali nárok na odpočítanie dane z faktúry č. 10/N/0074 z 30. novembra 2010 za sprostredkovanie\n\nobchodu. Podľa jeho názoru napadnuté rozhodnutie žalovaného a jeho postup pri jeho vydávaní sú v\nsúlade so zákonom.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, na základe ktorého žiadal,\naby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného správneho orgánu\nzruší, vec mu vráti na ďalšie konanie a zároveň mu prizná náhradu trov konania, ktoré vyčíslil v rámci\nprílohy pripojenej k odvolaniu.\nŽalobca namietal, že žalovaný napadnutým rozhodnutím porušil jeho práva a oprávnené záujmy.\nPoukázal na extenzívny výklad dôkazného bremena správcom dane s tým, že poukázal na judikatúru\nEurópskeho súdneho dvora, ktorú citoval. Uviedol, že správca dane spochybnil reálne uskutočnenie\nplnenia podľa ust. § 9 ods.1 zákona o DPH, a to bez existencie zákonného dôvodu, nakoľko toto\nplnenie bolo priznané samotným dodávateľom, ktorý ho zahrnul do daňového priznania. Správca dane\nsa dostatočne nevysporiadal s účasťou ďalšej osoby pri dojednávaní prevodu nehnuteľností, o čom\nmal vedomosť, pričom S. svojím vyjadrením nevyvrátila skutočnosť, že sa mohlo jednať o osobu W.\nzastupujúceho spoločnosť SALVO s.r.o., keďže meno osoby nevedela uviesť. Uviedol, že vyjadrenie\nmenovanej nie je dôkazom skutočnosti, že by k sprostredkovaniu obchodu nedošlo, pričom nie je možné\ntolerovať situáciu, kedy by správca dane vychádzal iba z teoretických špekulácií a konštrukcií akokoľvek\npravdepodobných. Správca dane sa taktiež nevysporiadal so skutočnosťou, že podstatnú časť činností\ntýkajúcich sa rokovania, preberania a odovzdávania nehnuteľností vykonával za Mesto Levoča W.,\nktorý však už v čase výkonu daňovej kontroly bol nebohý, skutočnosť ktorá nemôže byť použitá proti\ndaňovému subjektu. Správca dane sa vôbec nevysporiadal s vyjadrením žalobcu o kontakte pána C.\nposlancami, ako aj s účasťou W.. Správca dane sa dopustil porušenia § 2 ods. 3 a § 29 ods. 2 zák. č.\n511/1992 Zb., nakoľko v daňovom konaní neprihliadol na všetko, čo v ňom vyšlo najavo, ako aj nedbal o\nto, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane boli zistené čo najúplnejšie. Správca dane mal\nminimálne preveriť kontakt pána C. a pána Z. s poslancami mestského zastupiteľstva Levoča, ktorí mali\nrozhodnúť o prevode majetku Mesta Levoča. Žalobca taktiež namietal, že mu ako daňovému subjektu\nbolo porušené právo zakotvené v § 15 ods. 5 písm. e/ zák. č. 511/1992 Zb., klásť počas daňovej kontroly\nsvedkom otázky.\nZáverom odvolania žalobca uviedol, že za najdôležitejšiu v tomto konaní považoval smrť p. W.,\nskutočnosť ktorú on ako daňový subjekt skutočne nemohol predpokladať, osoba, ktorá v prípade, že\nby bola nažive, potvrdila by kontakt so spoločnosťou SALVO s.r.o. a v dnešnej dobe by tento spor\nneexistoval. V predmetnej dobe totiž žalobca nepovažoval skutočnosti (napr. mená členov mestského\nzastupiteľstva) na ktoré bol dotazovaný v rámci daňového konania, za relevantné, lebo si bol istý, že\nosoba p. Z. by predmetné kontakty so spoločnosťou SALVO s.r.o. v prípade problému potvrdila.\nŽalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu, uviedol, že odvolanie žalobcu neobsahuje\nžiadne nové skutočnosti ako tie, ku ktorým sa už vyjadril. Preto sa v plnom rozsahu pridržiaval obsahu\nsvojho písomného vyjadrenia k žalobe.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.)\npreskúmal rozsudok krajského súdu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie žalobcu bez\nnariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 a § 250ja ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že napadnutý\nrozsudok je potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátiť\nsúdu prvého stupňa na ďalšie konanie, a to pre závažné procesné pochybenie spočívajúce v jeho\nnedostatočnom odôvodnení.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 O.s.p.).\nPodľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy (t. j. druhej hlavy piatej časti) sa postupuje\nv prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená\nrozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia\na postupu.\nPre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej,\ntretej a štvrtej časti tohto zákona (§ 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.).\n\nPodľa § 250j ods. 1 O.s.p., ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a\nz dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len ,,v medziach žaloby“) dospel k záveru, že rozhodnutie a postup\nsprávneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta.\nV zmysle citovaného ustanovenia § 250j ods. 1 O.s.p. príslušný súd rozhodne vo veci samej tak, že\nžalobu zamietne, ak zistí, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade\nso zákonom. Záver o súlade postupu a rozhodnutia správneho orgánu so zákonom sa týka rozsahu a\ndôvodov, pre ktoré bola žaloba podaná.\nProcesnému právu účastníka konania vznášať v žalobe námietky nezákonnosti voči postupu\na rozhodnutiu správneho orgánu zodpovedá povinnosť správneho súdu preskúmať rozhodnutie\nsprávneho orgánu v rozsahu žalobných námietok, o vznesených námietkach rozhodnúť a pokiaľ ich\nnepovažoval za dôvodné, vysvetliť a vyložiť, z akých dôvodov. Ak tak správny súd neurobí, zaťaží svoje\nrozhodnutie nielen vadami spočívajúcimi v porušení všeobecných procesných princípov - podraditeľných\npod vadu konania v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. - ale súčasne postupuje aj v rozpore so zásadami\nvyjadrenými v druhej hlave, siedmom oddiele Ústavy SR (predovšetkým čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2) a v\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd (ďalej aj „Dohovor“; porov. II. ÚS\n9/00, I. ÚS 35/01, I. ÚS 26/94, IV. ÚS 156/03).\nSúčasťou práva na súdnu ochranu a na spravodlivý proces je nepochybne aj právo na riadne\nodôvodnenie súdneho verdiktu, ktoré je aj zárukou toho, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny. Je\npredpokladom toho, aby strany mohli účinne uplatňovať právo na opravné prostriedky. Napokon je\npredpokladom kontroly výkonu spravodlivosti zo strany verejnosti.\nV odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa\nvo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí,\nktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa\npri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd\ndbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé (§ 157 ods. 2 O.s.p.).\nCitované zákonné ustanovenie je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie súdu musí obsahovať dostatočné\ndôvody, na základe ktorých je založené.\nSúčasťou práva na riadne odôvodnenie je aj to, aby sa súd riadne vysporiadal so všetkými relevantnými\nnámietkami účastníka konania. Nedostatočné vysporiadanie sa s námietkami účastníka konania\nspôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia.\nOdvolací súd z obsahu odvolania zistil, že v podstate v celom rozsahu kopíruje obsah žaloby, v rozsahu\nktorej bol prvostupňový súd povinný zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného správneho orgánu\npreskúmať.\nPosudzujúc obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku, odvolací súd zistil, že krajský súd sa v\nodôvodnení svojho rozsudku s námietkami žalobcu dôsledne nevysporiadal, resp. prevažnú časť z nich\nponechal úplne bez povšimnutia.\nPokiaľ teda v posudzovanej veci krajský súd nepreskúmal komplexne žalobcove námietky,\npodľa názoru odvolacieho súdu postupoval nedôsledne, čím postihol napadnutý rozsudok znakom\nnepreskúmateľnosti odvolacím súdom, pričom uvedeným postupom bolo porušené právo žalobcu na\nspravodlivý a riadny súdny proces, právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na\nnezávislom a nestrannom súde ako aj zásada spravodlivého procesu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 38 ods. 2\nListiny základných práv a slobôd. Ústavný súd SR už vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na\nspravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom\nsúdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ (IV. ÚS 115/03).\n\nV správnom súdnictve je súd viazaný žalobou vymedzeným rozsahom a dôvodmi preskúmania\nzákonnosti napadnutého rozhodnutia, čomu zodpovedá povinnosť súdu rozhodnúť o všetkých bodoch\nžaloby a v odôvodnení sa s nimi vysporiadať.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky preto musel napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. v\nspojení s § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.),\na to bez toho, aby sa zaoberal hmotnoprávnou stránkou odvolania.\nV ďalšom konaní bude povinnosťou prvostupňového súdu prejednať vec v medziach podanej žaloby,\ndôsledne sa vysporiadať so všetkými námietkami žalobcu, znovu o nej rozhodnúť a svoje rozhodnutie\naj riadne a presvedčivo odôvodniť.\nV novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho\nkonania (§ 224 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvej O.s.p.).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "15S/43/2012", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1e3b881d-067e-4832-afcb-46fc571b68ef", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 156/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 156/03 z 29. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-29", "citacie_n": 73, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e3b881d-067e-4832-afcb-46fc571b68ef"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:a88ea17a-22ba-4399-aa9e-3397c0e83a36", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 35/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 35/01 z 27. 11. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-11-27", "citacie_n": 213, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a88ea17a-22ba-4399-aa9e-3397c0e83a36"}, {"guid": "ussr:fb2204aa-9ade-423c-85bb-7a3aa7273786", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.9.2000.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 9/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 9/00 z 27. 4. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-04-27", "citacie_n": 523, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.9.2000.1"}, {"guid": "ussr:ee98ae3f-dc93-4f8e-8766-3f372395cb3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 26/94", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/94 z 10. 5. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-05-10", "citacie_n": 1929, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1"}], "citovane_v": []}