{"guid": "00c6fe75-e461-48ed-94d0-c54e0bb0b8d8:56fce84b-f703-43c2-9892-625177571b67", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:4012200646.1", "spisova_znacka": "9Sžso/14/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/14/2013 z 25. 6. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. júna 2014, sp. zn. 9Sžso/14/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:4012200646.1", "identifikacne_cislo": "4012200646", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2014-06-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-14", "nazov": "§ 14 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-14", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-15", "nazov": "§ 15 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-15", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-19", "nazov": "§ 19 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-19", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-19"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-14", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-15", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-19"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/56fce84b-f703-43c2-9892-625177571b67", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:4012200646.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:4012200646.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:4012200646.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Sžso/14/2013\n4012200646\n25. 06. 2014\nJUDr. Viera Nevedelová\nECLI:SK:NSSR:2014:4012200646.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej\na členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Márie Usačevovej, v právnej veci žalobcu Borsodi Tranzit\nFoglalkoztatási Közhasznú Nonprofit Korlátolt Felelősségű Társaság, so sídlom Jászi. O. u. 3, 3600\nÓzd, IČO: Cg.05-09-017581, Maďarská republika, zastúpeného JUDr. Ladislavom Csákóm, advokátom\nso sídlom v Rožňave, Hviezdoslavova ul. č. 4, proti žalovanej Sociálnej poisťovni v Bratislave, Ul. 29.\naugusta č. 8, 813 64 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo 7. februára 2012,\nčíslo 10876-2/2012-BA, na odvolanie žalobcu, proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 21. novembra\n2012, č. k. 15S/42/2012-47, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre z 21. novembra 2012, č. k.\n15S/42/2012-47 m e n í tak, že rozhodnutie žalovanej zo 7. februára 2012, číslo 10876-2/2012-BA,\nako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany číslo 32062-87/2011-10 z 15.augusta 2011\nz r u š u j e a vec jej vracia na ďalšie konanie.\nŽalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 858,84 € na účet jeho právneho\nzástupcu JUDr. Ladislava Csákóa, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Nitre rozsudkom z 21. novembra 2012, č. k. 15S/42/2012-47, zamietol žalobu o\npreskúmanie rozhodnutia žalovanej zo 7. februára 2012, číslo 1876-2/2012-BA, ktorým bolo potvrdené\nrozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) z\n15. augusta 2011, číslo 32062-87/2011-TO o zániku povinného nemocenského poistenia, povinného\ndôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti pánovi R. G., nar. X. júla XXXX,\nobčanovi Maďarska dňom 11. marca 2008. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.\nV odôvodnení uviedol, že v podanej žalobe sa žalobca domáhal aplikácie čl. 14 ods. 1 písm. a) nariadenia\nrady EHS č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny,\nktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „nariadenie“)\nz dôvodu, že vyslanie jeho zamestnancov na výkon práce nemalo prekročiť a ani neprekročilo 12\nmesiacov. Podľa čl. 11 ods. 1 písm. a) nariadenia Rady (EHS) č. 574/72, ktorým sa stanovuje postup pri\nvykonávaní nariadenia EHS č. 1408/71, inštitúcie určené príslušným orgánom členského štátu, ktorého\nprávne predpisy zostávajú uplatniteľné, vydajú osvedčenie tzv. formulár E101 v zmysle rozhodnutia č.\n181 zo dňa 13. decembra 2000 o tom, že zamestnanec naďalej podlieha týmto právnym predpisom do\nurčitého dátumu, a to na žiadosť zamestnanca alebo jeho zamestnávateľa v prípadoch uvedených v\nčl. 14 ods. 1 a 14b ods. 1 nariadenia. Z uvedeného vyplýva, že vydanie osvedčenia sa vyžaduje i pre\nprípad, keď predpokladané trvanie práce neprekročí 12 mesiacov.\n\nPre použitie uplatniteľnej legislatívy Maďarska na menovaného zamestnanca, bolo podľa názoru\nkrajského súdu potrebné buď na žiadosť zamestnanca, alebo žalobcu ako jeho zamestnávateľa,\nzabezpečiť vydanie osvedčenia príslušným orgánom v Maďarsku o tom, že tento zamestnanec i naďalej\npodlieha právnym predpisom tohto štátu. Žalobca však v konaní pred správnym orgánom, ale ani pred\nsúdom túto skutočnosť nepreukázal. Krajský súd preto skonštatoval, že žalovaná, resp. prvostupňový\nsprávny orgán správne argumentujú uplatniteľnou legislatívou Slovenskej republiky. Vychádzajúc zo\nznenia ustanovenia § 14, § 15 a § 19 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), ktoré stanovujú osobný rozsah sociálneho poistenia,\nje podľa názoru krajského súdu nepochybné, že zamestnanec žalobcu pán R. v súvislosti s výkonom\npráce na území Slovenskej republiky bol povinne nemocensky, dôchodkovo a v nezamestnanosti\npoistený, a to momentom samotného vykonávania tejto činnosti, resp. práce, t. j. dňom 12. decembra\n2007 a jeho poistenie zaniklo dňom ukončenia vykonávania tejto činnosti, resp. práce, t. j. dňom 11.\nmarca 2008.\nProti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd rozsudok\nkrajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žiadal tiež priznať mu náhradu trov konania.\nŽalobca namietal, že z § 20 písm. a) zákona o sociálnom poistení účinného v čase, keď zamestnancovi\nmalo vzniknúť povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v\nnezamestnanosti (ďalej len „poistenie“), vyplýva, že toto poistenie vzniká fyzickej osobe v pracovnom\npomere odo dňa vzniku pracovného pomeru. Pánovi R. však na území Slovenskej republiky nikdy\nnevznikol žiaden pracovný pomer, tento bol zamestnaný len na území Maďarska. Žalovaná síce uviedla,\nže zamestnancovi vznikol pracovný pomer, ale už neuviedla, kedy a na základe akej právnej skutočnosti,\nnavyše aj v jej administratívnom spise chýba dôkaz o vzniku, dátume, forme a spôsobe pracovného\npomeru. Poukázal aj na čl. 13 ods. 2 písm. f) nariadenia, ktorý nasvedčuje použiteľnosti legislatívy\nMaďarska.\nĎalej namietal, že aplikovateľnosť slovenského práva vylučuje čl. 14 ods. 1 písm. a) nariadenia, v\nzmysle ktorého sa čl. 13 ods. 2 písm. a) nepoužije, pokiaľ osoba, ktorá je zamestnaná na území\nčlenského štátu podnikom, pre ktorý zvyčajne pracuje, a ktorá je vyslaná týmto podnikom na územie\niného členského štátu, aby tam vykonávala prácu pre tento podnik, naďalej podlieha právnym predpisom\nprvého členského štátu za predpokladu, že predpokladané trvanie tejto práce neprekročí 12 mesiacov\na že nie je vyslaná s cieľom, aby nahradila inú osobu, ktorá ukončila dobu svojho vyslania. Aj keď\nzamestnanec nemal vystavený formulár E 101, treba uviesť, že ide o doklad, ktorý nemá konštitutívny\ncharakter; s jeho vydaním sa nespája vznik, zmena či zánik nejakého právneho vzťahu a ide o formalitu.\nŽalovaná navrhla napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť ako vecne správny. Uviedla, že v\nnapadnutom rozhodnutí a následne aj vo vyjadrení k žalobe podrobne zdôvodnila prečo bolo nevyhnutné\nv danom prípade určiť uplatniteľnú legislatívu podľa nariadenia a prečo sa na zamestnanca žalobcu\nvzťahuje práve legislatíva Slovenskej republiky, následkom čoho dotknutému zamestnancovi vzniklo\nna území Slovenskej republiky podľa § 14 ods. 1 písm. a), § 15 ods. 1 písm. a) a § 19 ods. 1\nzákona o sociálnom poistení povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné\npoistenie v nezamestnanosti. V danom prípade bolo nevyhnutné určiť uplatniteľnú legislatívu na\nzáklade príslušného koordinačného nariadenia a následne túto legislatívu aplikovať pri vzniku, resp.\nzániku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia\nv nezamestnanosti, a to z dôvodu, že žalobca je agentúrou dočasného zamestnávania so sídlom v\nMaďarsku, a dotknutí zamestnanci žalobcu, v danom konkrétnom prípade pán G., vykonávali práce v\nobdobí uvedenom v prílohe Zmluvy o dočasnom pridelení pracovníkov na území Slovenskej republiky v\nspoločnosti VALSABBIA SLOVAKIA, spol. s r.o., Bánovce nad Bebravou. Vychádzajúc zo všeobecného\npravidla, na základe ktorého sa určí uplatniteľná legislatíva v oblasti sociálneho zabezpečenia, t. j. z\nčlánku 13 (2) (a) nariadenia, je zamestnanec žalobcu podriadený systému sociálneho zabezpečenia\nčlenského štátu, v ktorom vykonáva svoju činnosť, a to aj napriek skutočnosti, že má bydlisko na území\niného členského štátu, alebo že sa sídlo alebo miesto podnikania podniku alebo jednotlivca, ktorý ju\nzamestnáva, nachádza na území iného členského štátu. Dotknutí zamestnanci žalobcu by podliehali\n\nv oblasti sociálneho zabezpečenia legislatíve Maďarska len v tom prípade, ak by im Maďarsko, ako\nvysielajúci štát, vystavil na obdobie kedy vykonávali práce na území Slovenskej republiky formulár E\n101 (potvrdenie o uplatniteľnej legislatíve). Len v tomto prípade by sa na dotknutých zamestnancov\nžalobcu mohol aplikoval článok 14 (1) (a) nariadenia, tzv. inštitút vyslania. Legislatíva Maďarska by sa\nv oblasti sociálneho zabezpečenia aplikovala aj v prípade, ak by vecne príslušný úrad v Maďarsku po\nvzájomnej dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky udelil dotknutým\nzamestnancom žalobcu na čas, kedy vykonávali práce na území Slovenskej republiky výnimku podľa\nčlánku 17 nariadenia.\nS odkazom na ustanovenia § 14, 15 a 19 zákona o sociálnom poistení, ktoré vymedzujú osobný rozsah\nnemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti, je podľa žalovanej\nzamestnanec žalobcu pán R. v období, kedy vykonával prácu na území Slovenskej republiky, teda od\n12. decembra 2007 do 11. marca 2008 povinne nemocensky poistený, povinne dôchodkovo poistený a\npovinne poistený v nezamestnanosti podľa právneho poriadku Slovenskej republiky.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok\na konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja\nods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu treba vyhovieť.\nV zmysle II. hlavy, článku 13 (9) ods. 1 nariadenia osoby, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, podliehajú\nprávnym predpisom len jedného členského štátu.\nPodľa článku 13 (9) ods. 2 písm. a) nariadenia, pokiaľ články 14 až 17 neustanovujú inak, na osobu\nzamestnanú na území jedného členského štátu sa vzťahujú právne predpisy tohto štátu dokonca aj\nvtedy, ak má bydlisko na území iného členského štátu alebo ak sa sídlo alebo miesto podnikania podniku\nalebo fyzickej osoby, ktorá ho zamestnáva, nachádza na území iného členského štátu.\nPodľa článku 14 ods. 1 písm. a) nariadenia článok 13 ods. 2 písm. a) sa použije s nasledujúcimi\nvýnimkami a výhradami: osoba, ktorá je zamestnaná na území členského štátu podnikom, pre ktorý\nzvyčajne pracuje, a ktorá je vyslaná týmto podnikom na územie iného členského štátu, aby tam\nvykonávala prácu pre tento podnik, naďalej podlieha právnym predpisom prvého členského štátu za\npredpokladu, že predpokladané trvanie tejto práce neprekročí 12 mesiacov a že nie je vyslaná s cieľom,\naby nahradila inú osobu, ktorá ukončila dobu svojho vyslania.\nZo spisov vyplýva, že žalobca žiadal o preskúmanie rozhodnutia žalovanej v spojení s prvostupňovým\nrozhodnutím jej pobočky o zániku poistenia pánovi R. občanovi Maďarska, dňom 11. marca 2008.\nZ dôvodov rozhodnutia žalovanej vyplýva, že žalobca je personálnou agentúrou so sídlom v Maďarsku,\nktorá na základe Zmluvy o dočasnom pridelení pracovníkov prideľovala svojich zamestnancov prijatých\nv Maďarsku na výkon činností na území Slovenskej republiky v spoločnosti VALSABBIA SLOVAKIA,\nspol. s r. o. so sídlom v Bánovciach nad Bebravou, Partizánska ul. č. 73.\nNa základe uvedenej Zmluvy o dočasnom pridelení pracovníkov vykonával pán R. činnosť na území\nSlovenskej republiky od 12. decembra 2007 do 11. marca 2008. Vysielajúci štát mu však nevystavil\nformulár E 101, na základe ktorého by tento zamestnanec podliehal právnemu poriadku vysielajúceho\nštátu, teda Maďarska, a ktorý by zbavil zamestnanca a zamestnávateľa plniť povinnosti v oblasti\nsociálneho zabezpečenia v členskom štáte, v ktorom vykonával činnosť.\nNa podklade uvedených skutočností žalovaná vyslovila názor, že na pána R. sa vzťahuje v oblasti\nsociálneho zabezpečenia od 12. decembra 2007 právny poriadok Slovenskej republiky s odkazom na\n\nčlánok 13 (2) (a) nariadenia, teda jeho použitie odôvodňuje všeobecné pravidlo, určujúceho uplatniteľnú\nlegislatívu podľa miesta výkonu práce.\nOdvolací súd dospel k záveru, že žalovaná nepostupovala v konaní tak, aby presne a úplne zistila\nskutočný stav veci. V administratívnom spise chýba pracovná zmluva uzatvorená medzi žalobcom a\nzamestnancom žalobcu, ktorá by preukazovala deň vzniku pracovného pomeru ako aj dohodnuté miesto\nvýkonu práce dotknutého zamestnanca, aby bolo možné zistiť najmä skutočnosť, na území ktorého\nčlenského štátu je dotknutý zamestnanec žalobcu zamestnaný. Bez objasnenia uvedenej skutočnosti\nnie je možné aplikovať ustanovenie článku 13 (2) (a) nariadenia.\nMožno súhlasiť s právnym názorom žalobcu, podľa ktorého sa považuje za formalitu vystavenie\nformulára E 101, o čom svedčí už aj názov článku 11 vykonávacieho nariadenia č. 574/72 (formality\nv prípade vyslania zamestnanca na iné miesto podľa článku 14 ods. 1 a 14b 81 nariadenia a v prípade\ndohôd uzatvorených v súlade s článkom 17 nariadenia). V žiadnom prípade však nemožno bez\nďalšieho skúmania podmienok (upravených v rozhodnutí Správnej komisie Európskych spoločenstiev\npre sociálne zabezpečenie migrujúcich pracovníkov č. 181 z 13. decembra 2000) vysloviť záver, podľa\nktorého ak vysielajúci štát zamestnancovi nevystavil formulár E 101, dokladujúci skutočnosť, že na jeho\nzáklade dotknutý zamestnanec podlieha legislatíve vysielajúceho štátu, sa na zamestnanca vzťahuje\nprávny poriadok Slovenskej republiky.\nŽalovaná charakteru formulára E 101 dostatočnú pozornosť nevenovala. Z rozhodnutia správnej\nkomisie Európskych spoločenstiev pre sociálne zabezpečenie migrujúcich pracovníkov č. 181 z 13.\ndecembra 2000 (ďalej len „rozhodnutie správnej komisie č. 181“) bodu 6 vyplýva, že formulár E 101 by\nbolo vhodnejšie vydať pred začatím danej doby; môže však byť vydané počas tejto doby alebo dokonca\npo jej uplynutí, v takom prípade môže mať retroaktívny účinok.\n\nZ uvedeného možno vyvodiť, že formulár E 101 je možné vydať i po uplynutí doby vyslania, a preto\nžalovaná bola povinná dôsledne sa zaoberať aj podmienkami pre uplatňovanie článku 14 ods. 1\nnariadenia a spolupracovať s príslušnou inštitúciou Maďarskej republiky, povinnosť, ktorá jej vyplýva\nnielen z nariadenia (čl. 84 a čl. 86), ale tiež z predmetného rozhodnutia správnej komisie č. 181.\nV nadväznosti na tieto skutočnosti mala žalovaná tiež zisťovať právne postavenie inštitúcie „Országos\nEgészségbiztosítási Pénztár“ (OEP) v Maďarskej republike, s ktorou komunikovala. Tvrdenie žalovanej,\nže ide o maďarskú inštitúciu sociálneho zabezpečenia, nie je dostatočne doložené. Na č. l. 25\nadministratívneho spisu sa nachádza list tejto inštitúcie, v záhlaví ktorého je uvedený názov\n„National Health Insurance Fund“ (Národný fond zdravotného poistenia), z čoho vyplývajú pochybnosti\no skutočnosti, aký druh poistenia uvedená inštitúcia vlastne vykonáva.\nNeuniklo tiež pozornosti odvolacieho súdu, že výrok rozhodnutí správnych orgánov neobsahuje\nzákonom predpísané náležitosti, lebo nie je v ňom uvedené ustanovenie právneho predpisu, podľa\nktorého sa rozhodlo, čo je v rozpore s § 209 ods. 3 zákona o sociálnom poistení.\nNeušlo pozornosti odvolacieho súdu, že žalovaná i prvostupňový správny orgán svojím postupom\nv správnom konaní odňali tiež možnosť konať pred správnym orgánom zamestnancovi žalobcu. Z\nadministratívneho spisu žalovanej vyplýva, že rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany\nz 22. augusta 2011, číslo 32578-101/2011-TO bol uvedenému zamestnancovi žalobcu ustanovený\nopatrovník na obhajovanie jeho práv z dôvodu, že účastník konania nemôže konať samostatne, pretože\njeho pobyt nie je známy. Toto rozhodnutie bolo doručované verejnou vyhláškou podľa § 212 ods. 14\nzákona o sociálnom poistení.\nPodľa zákona o sociálnom poistení doručenie verejnou vyhláškou použije organizačná zložka Sociálnej\npoisťovne v prípade, keď účastníci konania alebo ich pobyt alebo sídlo nie sú jej známi (§ 212 ods.\n\n13). V administratívnom spise sa však nachádza zoznam osôb ako príloha listu Národného fondu\nzdravotného poistenia, Budapešť z 30. novembra 2009, číslo 12-5732/09, v ktorom pod číslom 13 je\nuvedený aj pán G., spolu s dátumom narodenia a adresou. Pobyt účastníka nemohol byť preto pre\nžalovanú, resp. prvostupňový orgán neznámy. Nebolo preto možné rozhodnúť o ustanovení opatrovníka\nz uvedeného dôvodu a rozhodnutie o ustanovení opatrovníka doručiť verejnou vyhláškou a následne s\ntakto ustanoveným opatrovníkom konať v správnom konaní.\nVzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovanej ako aj\nrozhodnutie prvostupňového správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, a\ntaktiež zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, a preto rozsudok krajského súdu\nzmenil, napadnuté rozhodnutie žalovanej i pobočky zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie v\nsúlade s § 250ja ods. 3 v spojení s § 250j ods. 2 písm. a), c) OSP.\nV ďalšom konaní bude nutné, aby žalovaná, resp. prvostupňový správny orgán spolupracovali\ns príslušnou inštitúciou Maďarskej republiky (čl. 84, čl. 84a a čl. 86 nariadenia). Najmä bude\npotrebné vyžiadať si potvrdenia o registrácii uvedeného zamestnanca, prípadne, či mu bola registrácia\nprávoplatne zrušená a od kedy k tomu došlo, preveriť, či prípadné zrušenie registrácie nebolo následne\nmaďarským súdom zrušené. Taktiež je potrebné konať riadne so zamestnancom žalobcu a vysporiadať\nsa s otázkou, či vôbec išlo o vyslanie vzhľadom na odvolaciu i žalobnú námietku žalobcu, že trvanie\npráce neprekročilo 12 mesiacov a vyslanie nebolo na účel nahradenia inej osoby.\nO náhrade trov konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 246c ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 a § 250k\nods. 1 OSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu pozostávajúcu z náhrady trov právneho\nzastúpenia, a to: odmeny advokáta podľa § 11 ods. 4 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v\nznení neskorších predpisov za 3 úkony právnej služby v roku 2012 (prevzatie a príprava právneho\nzastúpenia + podanie žaloby + účasť právneho zástupcu na pojednávaní krajského súdu 7. novembra\n2012) 3x 127,17 € = 381,51 € + jeho účasť na pojednávaní dňa 21. novembra 2012 vo výške 31,79\n€ podľa § 14 ods.4 vyhl.č.655/2004 Z.z. v znení platnom do 30.júna 2013 + režijný paušál 4 x 7,63 €\nvo výške 30,52 €.\nAdvokát vyčíslil aj trovy cestovného a náhrady za stratu času. Cestovné na pojednávania krajského súdu\nčinilo celkovo 327,99 €, t.j. 2x z Rožňavy do Nitry a späť (4x 244 km = 976 km pri spotrebe vozidla\nNISSAN PATHFINDER 9,8 l PHM po 1,499 € a amortizácia 0,183 €/km). Náhradu stratu času vyúčtoval\nza 2x 7 polhodín za každé pojednávania, spolu 28 polhodín po 12,72 € (356,16 €). Z celkovej sumy\ncestovného a náhrady za stratu času vzhľadom na to, že sa na krajskom súde v tie isté dni zúčastnil na\nďalších 4 pojednávaniach vyúčtoval tieto položky v 1/5, t.j. v sume 136,83 € (684,15 : 5).\nTrovy prvostupňového konania patria žalobcovi v celkovej výške 696,78 € (580,65 € + 20 % DPH).\nŽalobcovi patrí aj náhrada trov odvolacieho konania, a to za podanie odvolania z 02.02.2013 vo výške\n130,16 € + režijný paušál 7,81 € + 20 % DPH v celkovej výške 161,76 € tak, ako ich právny zástupca\nžalobcu vyčíslil v odvolaní z 2. februára 2013.\nCelkovú výšku priznaných trov konania v sume 858,84 € je žalovaná povinná zaplatiť na účet právneho\nzástupcu navrhovateľa, vedený v UniCreditBank Slovakia, a. s. Rožňava č. 6771074005/1111 do troch\ndní od právoplatnosti tohto rozsudku (§ 149 ods.1 v spojení s § 160 ods.1 O.s.p.).\nOdvolací súd nepriznal žalobcovi trovy právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby, a to za stanovisko\nžalobcu z 01.10.2012. Odvolací súd tieto trovy nepovažoval za účelne vynaložené, lebo v uvedenom\nstanovisku žalobca neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by neboli tvrdené už v žalobe.\nŽalobca uplatnil aj náhradu trov za zaplatený súdny poplatok vo výške 66 €. Konanie vo veciach\nsociálneho poistenia je od poplatku oslobodené podľa § 4 ods. 1 písm. c) zákona o súdnych poplatkoch.\n\nV zmysle § 11 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch sa poplatok vráti, ak ho zaplatil ten, kto nebol povinný\nplatiť a o tomto vrátení poplatku rozhodne i bez návrhu súd, ktorý bezdôvodne zaplatený poplatok\nprevzal.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}