{"guid": "d927950f-906c-40ce-930d-73d4902551a6:cbeb2e30-2014-4732-88d7-80d0f0821706", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:4012200639.1", "spisova_znacka": "7Sžso/23/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/23/2013 z 29. 4. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. apríla 2014, sp. zn. 7Sžso/23/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:4012200639.1", "identifikacne_cislo": "4012200639", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Závadská", "sudca_id": 392, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-elena-zavadska-392", "datum_vydania": "2014-04-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-20a", "nazov": "§ 20a zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-20a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-20a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-20a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cbeb2e30-2014-4732-88d7-80d0f0821706", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:4012200639.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:4012200639.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:4012200639.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžso/23/2013\n4012200639\n29. 04. 2014\nJUDr. Elena Závadská\nECLI:SK:NSSR:2014:4012200639.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Závadskej\na členiek senátu JUDr. Mariany Reiffovej a JUDr. Júlie Horskej, v právnej veci žalobcu Borsodi Tranzit\nFoglalkoztatási Közhasznú Nonprofit Korlátolt Felelősségű Társaság, so sídlom Jászi. O. u. 3, 3600\nÓzd, IČO: Cg.05-09-017581, Maďarská republika, zastúpeného JUDr. Ladislavom Csákóm, advokátom\nso sídlom v Rožňave, Hviezdoslavova ul. č. 4, proti žalovanej Sociálnej poisťovni v Bratislave, Ul. 29.\naugusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej z 1. februára 2012, číslo 10821-2/2012BA, na odvolanie účastníkov proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 18. septembra 2012, č. k.\n26S/26/2012-47, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre z 18. septembra 2012, č.\nk. 26S/26/2012-47 v časti, týkajúcej sa zrušenia rozhodnutia žalovanej z 1. februára 2012, číslo\n10821-2/2012-BA, p o t v r d z u j e .\nV časti týkajúcej sa náhrady trov konania rozsudok Krajského súdu v Nitre z 18. septembra 2012, č.\nk. 26S/26/2012-47 m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo\nvýške 543,39 € do rúk právneho zástupcu žalobcu JUDr. Ladislava Csáka, so sídlom v Rožňave,\nHviezdoslavova ul. č. 4, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.\nŽalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi aj trovy odvolacieho konania vo výške 165,37 € do rúk právneho\nzástupcu žalobcu JUDr. Ladislava Csáka, so sídlom v Rožňave, Hviezdoslavova ul. č. 4, do troch dní\nod právoplatnosti rozsudku.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Nitre rozsudkom z 18. septembra 2012, č. k. 26S/26/2012-47, zrušil rozhodnutie žalovanej\nz 1. februára 2012 číslo 10821-2/2012-BA podľa § 250j ods. 2 písm. d) OSP a vec jej vrátil na\nďalšie konanie. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 609,39 €.\nNapadnutým rozhodnutím žalovaná zmenila výrok rozhodnutia správneho orgánu 1. stupňa, v ktorom\nvypustila text „... § 210 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení ...“ a doplnila text „ § 210 ods.\n1 zákona o sociálnom poistení ...“ a v zostávajúcej časti potvrdila napadnuté rozhodnutie Sociálnej\npoisťovne, pobočky v Topoľčanoch z 15. augusta 2011 číslo 32062-120/2011-TO, podľa ktorého pánovi\nI.i, občanovi F., zaniklo 26. júna 2010 povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie\na povinné poistenie v nezamestnanosti.\nV odôvodnení uviedol, že vo výrokovej časti rozhodnutia správny orgán rieši otázku vzniku takéhoto\npoistenia, na čo v odôvodnení nadväzuje citácia § 20 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom\n\npoistení v znení neskorších predpisov, (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) v zmysle ktorého\npovinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti\nzamestnanca vzniká fyzickej osobe v pracovnom pomere odo dňa vzniku pracovného pomeru a zaniká\ndňom skončenia pracovného pomeru. V ďalšej časti odôvodnenia však už správny orgán neuviedol, ako\ncitované ustanovenie v danej veci aplikoval.\nKrajský súd ďalej uviedol, že z rozhodnutia nie je zrejmé, na základe čoho správny orgán konštatuje, že\nmenovanému zanikol pracovný pomer 26. júna 2010 na základe ukončenia jeho vyslania žalobcom a\nmedzi kým mal tento pracovný pomer vzniknúť, keď v administratívnom spise sa údaj o tomto pracovnom\nvzťahu nenachádza. Vyjadrenia účastníkov konania podľa názoru krajského súdu preukazujú, že\nzamestnancom žalobcu bol pán I. a že jeho pracovný pomer so žalobcom nevznikol v deň, keď začal\nvykonávať prácu na území Slovenskej republiky. Správny orgán skúmal, právo ktorého štátu treba\nv danej veci použiť, ale nezaoberal sa otázkou, na základe akých skutočností, úvah a ustanovení\nhmotnoprávnych predpisov dospel k záveru, že zamestnancovi žalobcu pánovi I. T. 26. júna 2010\nzaniklo povinné poistenie. Z rozhodnutia správneho orgánu tiež nemožno zistiť ustanovenie právneho\npredpisu, na základe ktorého rozhodol. Podľa názoru krajského súdu týmto postupom žalovaná aj\nsprávny orgán prvého stupňa znemožnili žalobcovi, aby mohol z rozhodnutia zistiť, či, kedy a na základe\nakého zákonného ustanovenia mu povinné poistenie vzniklo alebo zaniklo.\nProti rozsudku krajského súdu podala včas odvolanie žalovaná a žiadala, aby odvolací súd rozsudok\nkrajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V prípade, ak odvolací súd nevyhovie odvolaniu,\nžalovaná žiadala zmeniť rozsudok v časti výroku o trovách konania tak, že je povinná zaplatiť náhradu\ntrov vo výške 543,39 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.\nNamietala, že žalobca je agentúrou dočasného zamestnávania so sídlom v Maďarsku, a dotknutí\nzamestnanci žalobcu (v konkrétnom prípade pán J., Z.) vykonávali práce v období uvedenom v prílohe\nZmluvy o dočasnom pridelení pracovníkov na území Slovenskej republiky v spoločnosti VALSABBIA\nSLOVAKIA, spol. s r.o., Bánovce nad Bebravou, a preto bolo nevyhnutné určiť uplatniteľný právny\nporiadok na základe príslušného koordinačného nariadenia a následne ho aplikovať pri vzniku, resp.\nzániku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia\nv nezamestnanosti. Uviedla, že všeobecné pravidlo, na základe ktorého sa určí v oblasti sociálneho\nzabezpečenia uplatniteľné právo, je uvedené v článku 13 (2) (a) nariadenia o uplatňovaní systémov\nsociálneho zabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva v znení\nneskorších zmien a doplnkov, na základe ktorého zamestnanec zvyčajne podlieha systému sociálneho\nzabezpečenia členského štátu, v ktorom vykonáva svoju činnosť, a to aj napriek skutočnosti, že má\nbydlisko na území iného členského štátu, alebo že sa sídlo alebo miesto podnikania podniku alebo\njednotlivca, ktorý ho zamestnáva, nachádza na území iného členského štátu. Z tejto všeobecnej zásady\nnariadenie ustanovuje výnimky v článku 14 (1) (a), ktorý sa vzťahuje na vyslaných zamestnancov a v\nčlánku 17 nariadenia.\n\nČlánok 14 (1) (a) nariadenia upravuje inštitút vyslania. Zamestnanci sa počas doby vyslania preukazujú\nv štáte vykonávania zamestnania formulárom E 101 (potvrdenie o uplatniteľnej legislatíve), ktorý vystaví\nvysielajúci štát, a na základe ktorého zamestnanec podlieha naďalej právnym predpisom vysielajúceho\nštátu, ak ho zamestnávateľ dočasne vyslal vykonávať činnosť na územie iného členského štátu\n(prijímajúci štát). Zamestnancovi žalobcu vysielajúci štát (teda Maďarsko) nevystavil formulár E 101, a\nvýnimka podľa článku 17 nariadenia, ktorú by po vzájomnej dohode s Ministerstvom práce, sociálnych\nvecí a rodiny Slovenskej republiky mohol udeliť vecne príslušný úrad v Maďarsku, tiež nebola udelená.\nZ tohto dôvodu žalovaná nebola oprávnená pri určení uplatniteľnej legislatívy vychádzať z článku 14\n(1) (a) nariadenia. Na túto skutočnosť žalovanú upozornila listom z 30. novembra 2009 maďarská\ninštitúcia sociálneho zabezpečenia „Országos Egészségbiztosítási Pénztár (OEP), Nemzetközi és\nEurópai Integrációs Föosztálky, Budapešť“. Žalovaná preto dospela k názoru, že sa na uvedeného\nzamestnanca žalobcu, ktorý v období od 7. januára 2010 do 26. júna 2010 vykonával činnosť na území\nSlovenskej republiky, vzťahuje v oblasti sociálneho zabezpečenia právny poriadok Slovenskej republiky.\nV danom prípade považovala za postačujúcu skutočnosť, že vykonával práce na území iného členského\n\nštátu Európskej únie bez ohľadu na skutočnosť, že jeho pracovný pomer vznikol podľa maďarských\nprávnych predpisov. Podľa názoru žalovanej na zamestnanca žalovanej sa vzťahoval osobný rozsah\nnemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti bol podľa § 14, § 15\na § 19 zákona o sociálnom poistení. Navyše, žalobca nebol rozhodnutím a postupom žalovanej ukrátený\nna svojich právach, čo je nevyhnutným predpokladom na podanie žaloby.\nVo vzťahu k výroku o trovách konania žalovaná namietala, že podľa § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 71/1992\nZb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon o súdnych poplatkoch“), je predmetné konanie od poplatku oslobodené, a preto by mala byť\nzaviazaná uhradiť len trovy právneho zastúpenia.\nProti rozsudku krajského súdu v časti týkajúcej sa trov konania, podal včas odvolanie aj žalobca.\nNamietal, že prvostupňový súd mu nepriznal právo na náhradu trov konania za jeden úkon, a to za\npísomné stanovisko k vyjadreniu žalovanej k žalobe.\nŽalobca navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu vo veci samej potvrdiť ako vecne správny a žiadal\npriznať právo na náhradu trov konania. Uviedol, že rozhodnutím žalovanej bol na svojich právach\nukrátený už len tým, že odvodová povinnosť by bola v Maďarsku a na Slovensku rozdielna, čím sa\ndotýka jeho ústavou garantovaného práva vlastniť majetok. Podľa jeho názoru žalobca splnil podmienky,\nuvedené vo výnimke, v zmysle ktorej podľa nariadenia podlieha predpisom prvého členského štátu,\nak predpokladané trvanie práce zamestnanca na Slovensku neprekročí 12 mesiacov. Nevyplnenie\nformulárov, na ktoré poukazuje žalovaná označil za formálny administratívny dôvod, ktorý možno\nkonvalidovať.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10, § 246c a § 250ja OSP preskúmal\nnapadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru,\nže odvolanie žalovanej bolo dôvodné len v časti týkajúcej sa trov konania a odvolanie žalobcu nebolo\npodané dôvodne.\nSociálne poistenie zamestnancov, pohybujúcich sa v rámci Európskej únie v relevantnom období\nupravovalo nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971, o uplatňovaní systémov sociálneho\nzabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva (ďalej len\n„nariadenie“).\nV zmysle II. hlavy, článku 13 (9) ods. 1 nariadenia osoby, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, podliehajú\nprávnym predpisom len jedného členského štátu.\nPodľa článku 13 (9) ods. 2 písm. a) nariadenia pokiaľ články 14 až 17 neustanovujú inak, na osobu\nzamestnanú na území jedného členského štátu sa vzťahujú právne predpisy tohto štátu dokonca aj\nvtedy, ak má bydlisko na území iného členského štátu alebo ak sa sídlo alebo miesto podnikania podniku\nalebo fyzickej osoby, ktorá ho zamestnáva, nachádza na území iného členského štátu.\nPodľa článku 14 ods. 1 písm. a) nariadenia článok 13 ods. 2 písm. a) sa použije s nasledujúcimi\nvýnimkami a výhradami: osoba, ktorá je zamestnaná na území členského štátu podnikom, pre ktorý\nzvyčajne pracuje, a ktorá je vyslaná týmto podnikom na územie iného členského štátu, aby tam\nvykonávala prácu pre tento podnik, naďalej podlieha právnym predpisom prvého členského štátu za\npredpokladu, že predpokladané trvanie tejto práce neprekročí 12 mesiacov a že nie je vyslaná s cieľom,\naby nahradila inú osobu, ktorá ukončila dobu svojho vyslania.\nZo spisov vyplýva, že žalobca žiadal o preskúmanie rozhodnutia žalovanej v spojení s prvostupňovým\nrozhodnutím jej pobočky o vzniku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového\n\npoistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnancovi žalobcu, pánovi I., občanovi F. s\núčinnosťou od 26. júna 2007.\nPred posudzovaním vecnej správnosti rozsudku súdu prvého stupňa musel odvolací súd skúmať,\nči žalobca bol rozhodnutím a postupom žalovanej ukrátený na svojich právach, čo je podľa názoru\nžalovanej nevyhnutným predpokladom na podanie žaloby.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti uvádza, že podľa druhej hlavy piatej časti\nObčianskeho súdneho poriadku súdy rozhodujú o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych\norgánov, pričom platí, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia správnych orgánov s\nvýnimkou tých, ktoré zákon výslovne zo súdneho prieskumu vylučuje. Rozhodnutia, ktoré súdy\nnepreskúmavajú, a teda sú zo súdneho prieskumu vylúčené, sú taxatívne vymedzené v § 248\nOSP. Preskúmavané rozhodnutie žalovanej však nezodpovedá žiadnemu z kritérií uvedených v tomto\nustanovení.\nRozhodnutie žalovanej deklaruje vznik sociálneho poistenia k určitému dňu vo vzťahu k zamestnancovi\nžalobcu, čo má priamy dopad na povinnosti žalobcu ako zamestnávateľa tohto zamestnanca podľa\nzákona o sociálnom poistení (napr. ako platiteľa poistného), a preto predmetom súdneho preskúmania\nje rozhodnutie, ktorým môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu priamo\ndotknuté. Následne je už predmetom samotného súdneho preskúmania skutočnosť, či bol žalobca\nukrátený na svojich právach.\nV konaní nebolo dostatočne preukázané, či zamestnanec žalobcu, ktorý vykonával na základe Zmluvy\no dočasnom pridelení pracovníkov na území Slovenskej republiky prácu v období od 7. januára 2010 do\n26. júna 2010 (č. l. 10 p.v. ), podlieha v oblasti sociálneho zabezpečenia právnym predpisom Slovenskej\nrepubliky alebo právnym predpisom Maďarska.\nZ dôvodov rozhodnutia žalovanej súd zistil, že žalobca je personálnou agentúrou so sídlom v Maďarsku,\nktorá na základe Zmluvy o dočasnom pridelení pracovníkov prideľovala svojich zamestnancov prijatých\nv Maďarsku na výkon činností na území Slovenskej republiky v spoločnosti VALSABBIA SLOVAKIA,\nspol. s r. o. so sídlom v Bánovciach nad Bebravou, Partizánska ul. č. 73.\nNa základe uvedenej Zmluvy o dočasnom pridelení pracovníkov vykonával pán I. činnosť na území\nSlovenskej republiky od 7. januára 2010. Vysielajúci štát mu však nevystavil formulár E 101, na základe\nktorého by tento zamestnanec podliehal právnemu poriadku vysielajúceho štátu, teda Maďarska, a ktorý\nby zbavil zamestnanca a zamestnávateľa plniť povinnosti v oblasti sociálneho zabezpečenia v členskom\nštáte, v ktorom vykonával činnosť.\nNa podklade uvedených skutočností žalovaná vyslovila názor, že v oblasti sociálneho zabezpečenia sa\nvzťahuje na pána I. od 7. januára 2010 právny poriadok Slovenskej republiky s odkazom na článok 13\n(2) (a) nariadenia, teda jeho použitie odôvodňuje všeobecné pravidlo, určujúceho uplatniteľnú legislatívu\npodľa miesta výkonu práce.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky však dospel k záveru, že žalovaná nepostupovala v konaní tak, aby\npresne a úplne zistila skutočný stav veci. V administratívnom spise chýba pracovná zmluva uzatvorená\nmedzi žalobcom a zamestnancom žalobcu, ktorá by preukazovala deň vzniku pracovného pomeru ako aj\ndohodnuté miesto výkonu práce dotknutého zamestnanca, aby bolo možné zistiť najmä skutočnosť, na\núzemí ktorého členského štátu je dotknutý zamestnanec žalobcu zamestnaný. Bez objasnenia uvedenej\nskutočnosti nie je možné aplikovať ustanovenie článku 13 (2) (a) nariadenia.\nMožno súhlasiť s právnym názorom žalobcu, podľa ktorého sa považuje za formalitu vystavenie\nformulára E 101, o čom svedčí už aj názov článku 11 vykonávacieho nariadenia č. 574/72 (formality\n\nv prípade vyslania zamestnanca na iné miesto podľa článku 14 ods. 1 a 14b 81 nariadenia a v\nprípade dohôd uzatvorených v súlade s článkom 17 nariadenia). V žiadnom prípade však nemožno bez\nďalšieho skúmania podmienok (upravených v rozhodnutí Správnej komisie Európskych spoločenstiev\npre sociálne zabezpečenie migrujúcich pracovníkov č. 181 z 13. decembra 2000) vysloviť záver, podľa\nktorého, ak vysielajúci štát zamestnancovi nevystavil formulár E 101, dokladujúci skutočnosť, že na jeho\nzáklade dotknutý zamestnanec podlieha legislatíve vysielajúceho štátu, sa na zamestnanca vzťahuje\nprávny poriadok Slovenskej republiky.\nŽalovaná charakteru formulára E 101 dostatočnú pozornosť nevenovala. Z rozhodnutia správnej komisie\nEurópskych spoločenstiev pre sociálne zabezpečenie migrujúcich pracovníkov č. 181 z 13. decembra\n2000 (ďalej len „rozhodnutie správnej komisie č. 181“) bodu 6 vyplýva, že formulár E 101 by bolo\nvhodnejšie vydať pred začatím danej doby; môže však byť vydané počas tejto doby alebo dokonca po\njej uplynutí, v takom prípade môže mať retroaktívny účinok.\nZ uvedeného možno vyvodiť, že formulár E 101 je možné vydať i po uplynutí doby vyslania, a preto\nžalobkyňa bola povinná dôsledne sa zaoberať aj podmienkami pre uplatňovanie článku 14 ods. 1\nnariadenia a spolupracovať s príslušnou inštitúciou Maďarskej republiky, povinnosť, ktorá jej vyplýva\nnielen z nariadenia (čl. 84 a čl. 86), ale tiež z predmetného rozhodnutia správnej komisie č. 181.\nV nadväznosti na tieto skutočnosti mala žalovaná tiež zisťovať právne postavenie inštitúcie „Országos\nEgészségbiztosítási Pénztár“ (OEP) v Maďarskej republike s ktorou komunikovala. Tvrdenie žalovanej,\nže ide o maďarskú inštitúciu sociálneho zabezpečenia, nie je dostatočne doložené. Na č. l. 17\nadministratívneho spisu sa nachádza list tejto inštitúcie, v záhlaví ktorého je uvedený názov „National\nHealth Insurance Fund“ (Národný fond zdravotného poistenia), z čoho vyplývajú pochybnosti o\nskutočnosti, aký druh poistenia uvedená inštitúcia vlastne vykonáva.\nBez toho, aby žalovaná zisťovala, či OEP je orgánom s rovnakými kompetenciami ako má žalovaná, či je\noprávnený vykonávať sociálne poistenie v rozsahu ako má žalovaná podľa zákona o sociálnom poistení,\njeho tvrdenia žalovaná vzala za základ svojho rozhodovania, a to bez toho, aby tvrdené skutočnosti boli\npreverené dôkazmi.\nV ďalšom konaní bude nutné, aby žalovaná spolupracovala s príslušnou inštitúciou Maďarskej republiky\n(čl. 84, čl. 84a a čl. 86 nariadenia). Najmä bude potrebné vyžiadať si potvrdenia o registrácii uvedeného\nzamestnanca, prípadne, či mu bola registrácia právoplatne zrušená a od kedy k tomu došlo, preveriť,\nči prípadné zrušenie registrácie nebolo následne maďarským súdom zrušené. Z administratívneho\nspisu vyplýva, že poistné pomery zamestnancov žalobcu na základe rozhodnutia maďarského súdu\nneboli zrušené a naďalej sú platné, a preto bude tiež potrebné overiť si uvedenú skutočnosť v prípade\nuvedeného zamestnanca. Bez preverenia týchto skutočností žalovaná nemohla rozhodnúť tak, aby\npredchádzala k dvojitému plateniu poistného z rovnakého titulu v dvoch štátoch Európskej únie.\nOkrem uvedených pochybení, žalovaná svojim postupom v správnom konaní odňala tiež možnosť konať\npred správnym orgánom zamestnancovi žalobcu pánovi I.. Z administratívneho spisu žalovanej vyplýva,\nže rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany z 22. augusta 2011, číslo 32578-114/2011-TO\nbol uvedenému zamestnancovi žalobcu ustanovený opatrovník na obhajovanie jeho práv z dôvodu, že\núčastník konania nemôže konať samostatne, pretože jeho pobyt nie je známy. Toto rozhodnutie bolo\ndoručované verejnou vyhláškou podľa § 212 ods. 14 zákona o sociálnom poistení.\nPodľa zákona o sociálnom poistení doručenie verejnou vyhláškou použije organizačná zložka Sociálnej\npoisťovne v prípade, keď účastníci konania alebo ich pobyt alebo sídlo nie sú jej známe (§ 212 ods. 13\nzákona o sociálnom poistení). V administratívnom spise sa však nachádza zoznam osôb ako príloha listu\nNárodného fondu zdravotného poistenia, Budapešť z 30. novembra 2009, číslo 12-5732/09, v ktorom\npod číslom 12 je uvedený aj pán J., spolu s dátumom narodenia a adresou. Pobyt účastníka nemohol byť\npreto pre žalovanú, resp. prvostupňový orgán neznámy a následne nebolo možné z uvedeného dôvodu\n\ndoručovať rozhodnutie o ustanovení opatrovníka verejnou vyhláškou. Doručenie tohto rozhodnutia je\npreto neúčinné a uvedené rozhodnutie ani nenadobudlo právoplatnosť. V ďalšom konaní sa žalovaná\nvysporiada aj s týmto nezákonným stavom.\nNeuniklo tiež pozornosti odvolacieho súdu, že výrok rozhodnutí správnych orgánov neobsahuje\nzákonom predpísané náležitosti, lebo nie je v ňom uvedené ustanovenie právneho predpisu, podľa\nktorého sa rozhodlo, čo je v rozpore s § 209 ods. 3 zákona o sociálnom poistení.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky vyhovel odvolaniu žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Nitre\nv časti týkajúcej sa trov konania, lebo konanie je od poplatku oslobodené podľa § 4 ods. 1 písm. c)\nzákona o súdnych poplatkoch. Krajský súd žalobcovi priznal na náhradu aj 66 € za zaplatený súdny\npoplatok za žalobu a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky v časti, týkajúcej sa trov konania podľa §\n220 OSP rozsudok Krajského súdu v Nitre z 18. septembra 2012, č. k. 26S/26/2012-47 zmenil a priznal\nžalobcovi náhradu trov prvostupňového konania zníženú o zaplatený súdny poplatok. Pre úplnosť treba\nuviesť, že z § 11 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch vyplýva, že poplatok sa vráti, ak ho zaplatil ten, kto\nnebol povinný platiť a o tomto vrátení poplatku rozhodne i bez návrhu súd, ktorý bezdôvodne zaplatený\npoplatok prevzal.\nOdvolaniu žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre, v časti týkajúcej trov konania najvyšší\nsúd nevyhovel, lebo v odôvodnení predmetného rozsudku sa krajský súd dostatočne a presvedčivo\nvysporiadal s tým, prečo žalobcovi nepriznal náhradu za jeden úkon právnej pomoci - stanovisko k\nvyjadreniu k žalobe z 27. augusta 2012. S uvedeným odôvodnením sa Najvyšší súd Slovenskej republiky\nstotožňuje a tiež nepokladá uvedený úkon právnej pomoci za účelne vynaložený, navyše sa v ňom\nneuvádzajú žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by neboli tvrdené už v žalobe.\nOdvolací súd preto považoval rozsudok Krajského súdu v Nitre z 18. septembra 2012, č. k.\n26S/26/2012-47 v prvom výroku, ktorým Krajský súd v Nitre zrušil rozhodnutie žalovaného z 1. februára\n2012 číslo 10829-2/2012-BA za vecne správny a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v tejto\nčasti podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. V časti týkajúcej sa trov konania Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky rozhodol podľa § 220 OSP a rozsudok Krajského súdu v Nitre z 18. septembra 2012, č.\nk. 26S/26/2012-47 zmenil tak, že priznal žalobcovi náhradu trov konania zníženú o zaplatený súdny\npoplatok vo výške 543,39 €.\nV ďalšom konaní bude potrebné, aby žalovaná doplnila dokazovanie naznačeným smerom, taktiež bude\nnevyhnutné, aby žalovaná postupovala v úzkej spolupráci s príslušnou inštitúciou Maďarskej republiky\ntak, aby žalobca nebol ukrátený na svojich právach a aby prípadne došlo s príslušnou inštitúciou\nMaďarskej republiky k dohode o legislatíve uplatniteľnej na daný prípad.\nO náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 246c ods. 1 v spojení s § 224\nods. 1 a § 250k ods. 1 OSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov za právne zastúpenie\nadvokátom podľa § 11 ods. 4 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z.\no odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.\nAdvokátovi patrí odmena za jeden úkon právnej pomoci, vyjadrenie k odvolaniu žalovanej z 22. marca\n2013 vo výške jednej šestiny výpočtového základu v sume 130,16 € a 7,81 € paušálnu náhradu\nhotových výdavkov, spolu 137,97 €. Advokát je platiteľ DPH, potom sa odmena advokáta zvyšuje o 20\n% DPH, o sumu 27,4 €. Náhrada trov odvolacieho konania je v sume 165,37€.\nŽalobca požiadal o náhradu trov za podanie z 11. decembra 2013, ktoré odvolací súd nepokladá za\núčelne vynaložené na uplatnenie alebo bránenie práva v zmysle § 142 ods. 2 OSP v spojení s § 246c\nOSP, pretože v tomto podaní žalobca len oznámil, že Najvyšší súd Slovenskej republiky medzičasom\nvydal už viacero rozhodnutí s rovnakým právnym základom.\n\nZa úkon právnej služby, a to za podanie odvolania z 21. januára 2013 proti výroku o trovách rozsudku\nKrajského súdu v Nitre, odvolací súd žalobcovi náhradu nepriznal, lebo nebol v tejto časti úspešný (§\n246c ods. 1, § 224 ods. 1 a § 250k ods. 1 OSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}