{"guid": "e29a65bd-1eaf-4753-bd19-e1e00cc69d77:f6be1553-fbb8-4f25-8c74-cfdf8c6d07e0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:4012200636.1", "spisova_znacka": "7Sžso/16/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/16/2013 z 29. 4. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. apríla 2014, sp. zn. 7Sžso/16/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:4012200636.1", "identifikacne_cislo": "4012200636", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Závadská", "sudca_id": 392, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-elena-zavadska-392", "datum_vydania": "2014-04-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené", "Zrušené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-250j.odsek-1", "nazov": "§ 250j ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-250j.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-250j"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-250j"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f6be1553-fbb8-4f25-8c74-cfdf8c6d07e0", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:4012200636.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:4012200636.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:4012200636.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžso/16/2013\n4012200636\n29. 04. 2014\nJUDr. Elena Závadská\nECLI:SK:NSSR:2014:4012200636.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Závadskej\na členiek senátu JUDr. Mariany Reiffovej a JUDr. Júlie Horskej, v právnej veci žalobcu Borsodi Tranzit\nFoglalkoztatási Közhasznú Nonprofit Korlátolt Felelősségű Társaság, so sídlom Jászi. O. u. 3, 3600\nÓzd, IČO: Cg.05-09-017581, Maďarská republika, zastúpeného JUDr. Ladislavom Csákóm, advokátom\nso sídlom v Rožňave, Hviezdoslavova ul č. 4, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie v Bratislave,\nUl. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej z 31. januára 2012, číslo\n13834-2/2012-BA, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 21. novembra 2012\nč.k. 15S/38/2012-46, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre z 21. novembra 2012, č.k.\n15S/38/2012-46 m e n í tak, že rozhodnutie žalovanej z 31. januára 2012, číslo 13834-2/2012-BA\npodľa § 250j ods. 2 písm. c) OSP zrušuje a vec jej vracia na ďalšie konanie.\nŽalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov prvostupňového konania vo výške 696,65 € a\nodvolacieho konania v sume 161,76 € na účet právneho zástupcu JUDr. Ladislava Csáka, so sídlom v\nRožňave, Hviezdoslavova ul. č. 4, číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX vedeného v I. Y. Rožňava, do troch\ndní od právoplatnosti rozsudku.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Nitre rozsudkom z 21. novembra 2012, č.k. 15S/38/2012-46, podľa § 250j ods. 1 OSP\nzamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia z 31. januára 2012 číslo 13834-2/2012-BA,\nktorým žalovaná zmenila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky v Topoľčanoch z 12. augusta 2011\nčíslo 32062-42/2011-TO vo výrokovej časti tak, že vypustila text: „...§ 210 ods. 1 písm. a) zákona\no sociálnom poistení...\" a doplnila text: § 210 ods. 1 zákona o sociálnom poistení...\", a v ostatnej\nčasti rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdila. Rozhodnutím z 12. augusta 2011 číslo\n32062-42/2011-TO Sociálna poisťovňa, pobočka v Topoľčanoch podľa § 210 ods.1 písm. a) zákona\nč. 461/2003 Z.z., o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom\npoistení“) rozhodla, že pánovi H., občanovi J., 31. decembra 2007 zaniklo povinné nemocenské\npoistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti (ďalej len „ povinné\npoistenie\").\nKrajský súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovanej ako i jej postup sú v súlade\nso zákonom. V odôvodnení uviedol, že Národný fond zdravotného poistenia, odbor pre medzinárodné\nzáležitosti z Maďarska požiadal o pomoc vo veci poistného vzťahu dočasných pracovníkov na\nSlovensku prijatých žalobcom ako personálnou agentúrou s cieľom poskytnúť ich slovenskej spoločnosti\nVALSABBIA SLOVAKIA, s.r.o. Bánovce nad Bebravou základe zmluvy o dočasnom pridelení\n\npracovníkov zo 14. mája 2007, z 15. decembra 2007 a z 28. decembra 2009. V mennom zozname\nosôb, ktoré pracovali na území Slovenskej republiky bol uvedený aj H., ktorý tu vykonával prácu od 12.\ndecembra 2007 do 31. decembra 2007. Žalobca nepreukázal, že mu príslušný orgán v Maďarsku vydal\nosvedčenie (tzv. formulár E 101) o tom, že zamestnanec podlieha právnym predpisom tohto štátu. S\npoukazom na § 14, § 15 a § 19 zákona o sociálnom poistení bol preto zamestnanec žalobcu v súvislosti\ns výkonom práce na území Slovenskej republiky povinne nemocensky a dôchodkovo poistený a rovnako\nv nezamestnanosti poistený. Pán JV. nebol síce v pracovnom pomere s VALSABBIA SLOVAKIA, s.r.o.\nBánovce nad Bebravou, ale so žalobcom ako zamestnávateľom bol na výkon práce v tejto spoločnosti\npridelený, preto krajský súd zaujal právny názor, že ustanovenie § 20 písm. a/ zákona o sociálnom\npoistení treba vykladať v nadväznosti na skutočný výkon práce. Povinné poistenie preto H. vzniklo 12.\ndecembra 2007 a zaniklo 31. decembra 2007. Iný výklad by znamenal, že tento zamestnanec žalobcu\nby nebol počas tohto výkonu práce nikde povinne poistený.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca odvolanie. Namietal, že krajský súd nerozhodol vecne\nsprávne lebo nesprávne vec právne posúdil. Nevyvodil žiadne závery zo skutočnosti, že správny orgán\npreskúmavané rozhodnutie založil na zistení, že dotknutému zamestnancovi JV. vznikol pracovný\npomer na území Slovenskej republiky. Pracovný pomer na území Slovenskej republiky dotknutému H.\nnikdy nevznikol, lebo bol zamestnanom v hlavnom pracovnom pomere u žalobcu. Nemohlo mu potom\nvzniknúť a ani zaniknúť povinné poistenie. Ďalej poukázal na článok 13 ods. 2 písm. a) a články 14\naž 17 nariadenia Rady EHS č. 1408, z ktorých nie je možné dospieť k záveru, že sa na menovaného\nvzťahovala slovenská legislatíva, keďže nebol nikde inde zamestnaný než na území Maďarska, a preto\npráve v dôsledku formulácie citovanej normy sa naňho nemôžu vzťahovať právne predpisy žiadnej\ninej krajiny než Maďarska. Aplikovateľnosť slovenského práva vylučuje podľa jeho názoru aj článok\n14 ods. 1a cit. nariadenia. Podotkol, že vydanie osvedčenia príslušným orgánom nemá konštitutívny\nvýznam, s jeho vydaním alebo nevydaním sa nespája vznik, zmena či zánik právneho vzťahu resp.\nprávnej skutočnosti, keďže aj samotné nariadenie upravujúce status quo hovorí o osvedčení len ako o\nformalite. Ďalej namietal, že krajský súd nevyvodil žiadne závery zo snahy žalovanej preklenúť absenciu\nzákonných náležitosti výkladom právnych noriem a aplikačnou praxou na riešenie otázky existencie\nzákonného poistenia, a tak nahradiť činnosť zákonodarcu v tejto veci. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok\nkrajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súčasne žiadal priznať náhradu trov odvolacieho\nkonania vo výške 161,76 €.\nŽalovaná žiadala napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť ako vecne správny. Uviedla, že svoj\nprávny názor odôvodnila príslušnými koordinačnými právnymi predpismi, ktoré upravujú sociálne\nzabezpečenie migrujúcich pracovníkov v rámci členských štátov Európskej únie. Namietala, že\nv preskúmavanom rozhodnutí netvrdila, že zamestnancovi vznikol na území Slovenskej republiky\npracovný pomer, ale podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona o sociálnom poistení rozhodovala\no zániku povinného poistenia H. aplikovaním koordinačného nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 zo\n14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne\nzárobkovo činné osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva v znení neskorších\nzmien a doplnkov (ďalej aj „nariadenie\"), ktorým je viazaná z dôvodu, že žalobca je agentúrou\ndočasného zamestnávania so sídlom v Maďarsku a dotknutí zamestnanci žalobcu, v danom prípade\npán H., vykonávali práce v období uvedenom v prílohe Zmluvy o dočasnom pridelení pracovníkov na\núzemí Slovenskej republiky v obchodnej spoločnosti VALSABBIA SLOVAKIA, spol. s r.o., Bánovce nad\nBebravou. Vychádzajúc z článku 13 (2) (a) nariadenia je zamestnanec žalobcu pokrytý systémom\nsociálneho zabezpečenia členského štátu, v ktorom vykonáva svoju činnosť, a to aj napriek skutočnosti,\nže má bydlisko na území iného členského štátu alebo že sa sídlo alebo miesto podnikania podniku alebo\njednotlivca, ktorý ho zamestnáva, nachádza na území iného členského štátu. Dotknutí zamestnanci\nžalobcu by podliehali v oblasti sociálneho zabezpečenia legislatíve Maďarska len v tom prípade, ak by im\nMaďarsko ako vysielajúci štát vystavil na obdobie, kedy vykonávali práce na území Slovenskej republiky,\nformulár E 101 (potvrdenie o uplatniteľnej legislatíve). Legislatíva Maďarska by sa v oblasti sociálneho\nzabezpečenia aplikovala aj v prípade, ak by vecne príslušný úrad v Maďarsku po vzájomnej dohode\ns Ministerstvom práce, sociálnych veci a rodiny Slovenskej republiky udelil dotknutým zamestnancom\nžalobcu na čas, kedy vykonávali práce na území Slovenskej republiky výnimku podľa článku 17\nnariadenia. Ďalej poukázal na články 11 a 80 nariadenia a na rozhodnutie č. 181 z 13. decembra\n2000, publikovaného v Úradnom vestníku Európskej únie, ktoré precizuje podmienky vyslania upravené\nv nariadení a na Kódex dobrej praxe, z ktorých vyplýva, že\nformulár E 101 je nevyhnutným\n\ndokladom preukazujúcim uplatniteľnú legislatívu pre sociálne zabezpečenie migrujúcich pracovníkov.\nZamestnanom žalobcu nebolo vystavené v Maďarsku potvrdenie o uplatniteľnej legislatíve (formulár E\n101), nebola udelená podľa článku 17 výnimka, preto nie je možné určiť uplatniteľnú legislatívu podľa\nčlánku 14 (1) (a) alebo článku 17 nariadenia tak, ako uvádza žalobca v odvolaní. Z vyjadrenia Országos\nEgészségbiztosítási Pénztáí (OEP), Nemzetkózi és Európai Integrációs Fóosztálky, Budapešť vyplýva,\nže formuláre E 101 nemôžu byť vystavené. Na zamestnanca žalobcu H. v období od 12. decembra\n2007 do 31. decembra 2007, kedy vykonával práce na území Slovenskej republiky, sa vzťahuje v oblasti\nsociálneho zabezpečenia legislatíva Slovenskej republiky a to aj napriek skutočnosti, že bydlisko tohto\nzamestnanca a sídlo jeho zamestnávateľa sa nachádzajú na území Maďarska. Počas obdobia určeného\nzamestnávateľom je potom povinne nemocensky poistený, povinne dôchodkovo poistený a povinne\npoistený v nezamestnanosti podľa zákona o sociálnom poistení.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10, § 246c a § 250ja OSP preskúmal\nnapadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru,\nže odvolanie žalobcu je dôvodné.\nSociálne poistenie zamestnancov, pohybujúcich sa v rámci Európskej únie v relevantnom období\nupravovalo nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho\nzabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva.\nV zmysle II. hlavy, článku 13 (9) ods. 1 nariadenia osoby, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, podliehajú\nprávnym predpisom len jedného členského štátu.\nPodľa článku 13 (9) ods. 2 písm. a) nariadenia pokiaľ články 14 až 17 neustanovujú inak, na osobu\nzamestnanú na území jedného členského štátu sa vzťahujú právne predpisy tohto štátu dokonca aj\nvtedy, ak má bydlisko na území iného členského štátu alebo ak sa sídlo alebo miesto podnikania podniku\nalebo fyzickej osoby, ktorá ho zamestnáva, nachádza na území iného členského štátu.\nPodľa článku 14 ods. 1 písm. a) nariadenia článok 13 ods. 2 písm. a) sa použije s nasledujúcimi\nvýnimkami a výhradami: osoba, ktorá je zamestnaná na území členského štátu podnikom, pre ktorý\nzvyčajne pracuje, a ktorá je vyslaná týmto podnikom na územie iného členského štátu, aby tam\nvykonávala prácu pre tento podnik, naďalej podlieha právnym predpisom prvého členského štátu za\npredpokladu, že predpokladané trvanie tejto práce neprekročí 12 mesiacov a že nie je vyslaná s cieľom,\naby nahradila inú osobu, ktorá ukončila dobu svojho vyslania.\nZo spisov vyplýva, že žalobca žiadal o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej v spojení\ns prvostupňovým rozhodnutím (pobočky) o zániku povinného nemocenského poistenia, povinného\ndôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnancovi žalobcu, pána H.,\nobčana J., s účinnosťou od 31. decembra 2007.\nPred posudzovaním vecnej správnosti rozsudku súdu prvého stupňa musel odvolací súd skúmať, či\nžalobca bol rozhodnutím a postupom žalovanej ukrátený na svojich právach, čo je podľa názoru\nžalovanej nevyhnutným predpokladom na podanie žaloby.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti uvádza, že podľa druhej hlavy piatej časti\nObčianskeho súdneho poriadku súdy rozhodujú o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych\norgánov, pričom platí, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia správnych orgánov s\nvýnimkou tých, ktoré zákon výslovne zo súdneho prieskumu vylučuje. Rozhodnutia, ktoré súdy\nnepreskúmavajú, a teda sú zo súdneho prieskumu vylúčené, sú taxatívne vymedzené v § 248\nObčianskeho súdneho poriadku. Preskúmavané rozhodnutie žalovanej však nezodpovedá žiadnemu z\nkritérií, uvedených v tomto ustanovení.\n\nRozhodnutie žalovanej deklaruje zánik sociálneho poistenia k určitému dňu vo vzťahu k zamestnancovi\nžalobcu, čo má priamy dopad na povinnosti žalobcu ako zamestnávateľa tohto zamestnanca podľa\nzákona o sociálnom poistení (napr. ako platiteľa poistného), a preto predmetom súdneho preskúmania\nje rozhodnutie, ktorým môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu priamo\ndotknuté. Následne je už predmetom samotného súdneho preskúmania skutočnosť, či bol žalobca\nukrátený na svojich právach.\nV konaní nebolo dostatočne preukázané, či zamestnanec žalobcu, ktorý vykonával na základe Zmluvy o\ndočasnom pridelení pracovníkov na území Slovenskej republiky prácu v období od 12. decembra 2007\ndo 31. decembra 2007, podlieha v oblasti sociálneho zabezpečenia právnym predpisom Slovenskej\nrepubliky alebo právnym predpisom Maďarska.\nZ dôvodov rozhodnutia žalovanej súd zistil, že žalobca je personálnou agentúrou so sídlom v Maďarsku,\nktorá na základe Zmluvy o dočasnom pridelení pracovníkov prideľovala svojich zamestnancov prijatých\nv Maďarsku na výkon činností na území Slovenskej republiky v spoločnosti VALSABBIA SLOVAKIA,\nspol. s r. o. so sídlom v Bánovciach nad Bebravou, Partizánska ul. č. 73.\nNa základe Zmluvy o dočasnom pridelení pracovníkov vykonával pán H. činnosť na území Slovenskej\nrepubliky od 12. decembra 2007. Vysielajúci štát mu však nevystavil formulár E 101, na základe ktorého\nby tento zamestnanec podliehal právnemu poriadku vysielajúceho štátu, teda Maďarska, a ktorý by\nzbavil zamestnanca a zamestnávateľa plniť povinnosti v oblasti sociálneho zabezpečenia v členskom\nštáte, v ktorom vykonával činnosť.\nNa podklade uvedených skutočností žalovaná vyslovila názor, že na pána H. sa vzťahuje v oblasti\nsociálneho zabezpečenia právny poriadok Slovenskej republiky s odkazom na článok 13 (2) (a)\nnariadenia, teda jeho použitie odôvodňuje všeobecné pravidlo, určujúceho uplatniteľnú legislatívu podľa\nmiesta výkonu práce.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky však dospel k záveru, že žalovaná nepostupovala v konaní tak, aby\npresne a úplne zistila skutočný stav veci. V administratívnom spise chýba pracovná zmluva uzatvorená\nmedzi žalobcom a zamestnancom žalobcu, ktorá by preukazovala deň vzniku pracovného pomeru ako aj\ndohodnuté miesto výkonu práce dotknutého zamestnanca, aby bolo možné zistiť najmä skutočnosť, na\núzemí ktorého členského štátu je dotknutý zamestnanec žalobcu zamestnaný. Bez objasnenia uvedenej\nskutočnosti nie je možné aplikovať ustanovenie článku 13 (2) (a) nariadenia.\nMožno súhlasiť s právnym názorom žalobcu, podľa ktorého sa považuje za formalitu vystavenie\nformulára E 101, o čom svedčí už aj názov článku 11 vykonávacieho nariadenia č. 574/72 (formality\nv prípade vyslania zamestnanca na iné miesto podľa článku 14 ods. 1 a 14b 81 nariadenia a v\nprípade dohôd uzatvorených v súlade s článkom 17 nariadenia). V žiadnom prípade však nemožno bez\nďalšieho skúmania podmienok, upravených v rozhodnutí Správnej komisie Európskych spoločenstiev\npre sociálne zabezpečenie migrujúcich pracovníkov č. 181 z 13. decembra 2000 (ďalej aj „rozhodnutie\nsprávnej komisie č. 181“)) vysloviť záver, podľa ktorého ak vysielajúci štát zamestnancovi nevystavil\nformulár E 101, dokladujúci skutočnosť, že na jeho základe dotknutý zamestnanec podlieha legislatíve\nvysielajúceho štátu, sa na zamestnanca vzťahuje právny poriadok Slovenskej republiky.\nŽalovaná charakteru formulára E 101 dostatočnú pozornosť nevenovala. Z rozhodnutia správnej komisie\nEurópskych spoločenstiev pre sociálne zabezpečenie migrujúcich pracovníkov č. 181 z 13. decembra\n2000 bodu 6 vyplýva, že formulár E 101 by bolo vhodnejšie vydať pred začatím danej doby; môže však\nbyť vydané počas tejto doby alebo dokonca po jej uplynutí, v takom prípade môže mať retroaktívny\núčinok.\nZ uvedeného možno vyvodiť, že formulár E 101 je možné vydať i po uplynutí doby vyslania, a preto\nžalobkyňa bola povinná dôsledne sa zaoberať aj podmienkami pre uplatňovanie článku 14 ods. 1\n\nnariadenia a spolupracovať s príslušnou inštitúciou Maďarskej republiky, ktorá povinnosť jej vyplýva\nnielen z nariadenia (čl. 84 a čl. 86), ale tiež z predmetného rozhodnutia správnej komisie č. 181.\nV nadväznosti na tieto skutočnosti mala žalovaná tiež zisťovať právne postavenie inštitúcie Országos\nEgészségbiztosítási Pénztár (OEP) v Maďarskej republike, s ktorou komunikovala. Tvrdenie žalovanej,\nže ide o maďarskú inštitúciu sociálneho zabezpečenia, nie je dostatočne doložené. Na č.l. 25\nadministratívneho spisu sa nachádza list tejto inštitúcie, v záhlaví ktorého je uvedený názov „National\nHealth Insurance Fund“ (Národný fond zdravotného poistenia), z čoho vyplývajú pochybnosti o\nskutočnosti, aký druh poistenia uvedená inštitúcia vlastne vykonáva.\nBez toho, aby žalovaná zisťovala, či OEP je orgánom s rovnakými kompetenciami ako má žalovaná, či je\noprávnený vykonávať sociálne poistenie v rozsahu ako má žalovaná podľa zákona o sociálnom poistení,\njeho tvrdenia žalovaná vzala za základ svojho rozhodovania, a to bez toho, aby tvrdené skutočnosti boli\npreverené dôkazmi.\nV ďalšom konaní bude nutné, aby žalovaná spolupracovala s príslušnou inštitúciou Maďarskej republiky\n(čl. 84, čl. 84a a čl. 86 nariadenia). Najmä bude potrebné vyžiadať si potvrdenia o registrácii uvedeného\nzamestnanca, prípadne či mu bola registrácia právoplatne zrušená a od kedy k tomu došlo, preveriť, či\nprípadné zrušenie registrácie nebolo následne maďarským súdom zrušené. Z administratívneho spisu\nvyplýva (č.l. 29, 30), že poistné pomery zamestnancov žalobcu na základe rozhodnutia maďarského\nsúdu neboli zrušené a naďalej sú platné, a preto bude tiež potrebné overiť si uvedenú skutočnosť v\nprípade uvedeného zamestnanca. Bez preverenia týchto skutočností žalovaná nemohla rozhodnúť tak,\naby predchádzala k dvojitému plateniu poistného z rovnakého titulu v dvoch štátoch Európskej únie.\nOkrem uvedených pochybení, žalovaná svojim postupom v správnom konaní odňala tiež možnosť konať\npred správnym orgánom zamestnancovi žalobcu pánovi H. Z administratívneho spisu žalovanej vyplýva,\nže rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany z 19. augusta 2011 číslo 32578-42/2011-TO\nbol uvedenému zamestnancovi žalobcu ustanovený opatrovník na obhajovanie jeho práv z dôvodu, že\núčastník konania nemôže konať samostatne, pretože jeho pobyt nie je známy. Toto rozhodnutie bolo\ndoručované verejnou vyhláškou podľa § 212 ods. 14 zákona o sociálnom poistení.\nPodľa zákona o sociálnom poistení doručenie verejnou vyhláškou použije organizačná zložka Sociálnej\npoisťovne v prípade, keď účastníci konania alebo ich pobyt alebo sídlo nie sú jej známi (§ 212 ods. 13\nzákona o sociálnom poistení). V administratívnom spise sa však nachádza zoznam osôb ako príloha\nlistu Národného fondu zdravotného poistenia, Budapešť z 30. novembra 2009, číslo 12-5732/2009, v\nktorom pod číslom 37 je uvedený aj pán H. spolu s dátumom narodenia aj adresou jeho bydliska. Pobyt\núčastníka nemohol byť preto pre žalovanú, resp. prvostupňový orgán neznámy a následne nebolo možné\nz uvedeného dôvodu doručovať rozhodnutie o ustanovení opatrovníka verejnou vyhláškou. Doručenie\ntohto rozhodnutia je preto neúčinné a uvedené rozhodnutie ani nenadobudlo právoplatnosť. V ďalšom\nkonaní sa žalovaná vysporiada aj s týmto nezákonným stavom.\nNeuniklo tiež pozornosti odvolacieho súdu, že výrok rozhodnutí správnych orgánov neobsahuje\nzákonom predpísané náležitosti, lebo nie je v ňom uvedené ustanovenie právneho predpisu, podľa\nktorého sa rozhodlo, čo je v rozpore s § 209 ods. 3 zákona o sociálnom poistení.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že súd prvého stupňa nerozhodol vecne správne, keď nezistil\nnezákonnosť preskúmaného rozhodnutia odporkyne. Rozsudok súdu prvého stupňa preto podľa § 220\nOSP zmenil tak, že rozhodnutie žalovanej z 31. januára 2012, číslo 13834-2/2012-BA podľa § 250j\nods. 2 písm. c) OSP zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\nV ďalšom konaní bude potrebné, aby žalovaná doplnila dokazovanie naznačeným smerom. Taktiež bude\nnevyhnutné, aby žalovaná postupovala v úzkej spolupráci s príslušnou inštitúciou Maďarskej republiky\ntak, aby žalobca nebol ukrátený na svojich právach a aby prípadne došlo s príslušnou inštitúciou\nMaďarskej republiky k dohode o legislatíve uplatniteľnej na daný prípad.\n\nO náhrade trov celého konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 246c ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1\na § 250k ods. 1 OSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov za úkony, ktoré účelne vynaložil\nna uplatnenie práva, ktoré právny zástupca vyčíslil podaním z 9. novembra 2012 (č.l. 35 spisu) a v\nodvolaní zo 6. februára 2013.\nAdvokátovi na súde prvého stupňa patrí odmena za štyri úkony právnej pomoci, a to príprava a prevzatie\nzastúpenia 24. februára 2012, podanie žaloby 7. marca 2012, účasť na pojednávaní krajského súdu 7.\nnovembra 2012 po 127,17 € za úkon, za účasť na pojednávaní 21. novembra 2012, pri ktorom došlo\niba k vyhláseniu rozhodnutia, advokát vyčíslil náhradu v sume 31,79 €, štyri krát paušálna náhrada\nhotových výdavkov za rok 2012 po 7,63 €\nza úkon, spolu 443,82 € (§ 11 ods. 4 a § 13a ods.\n1 písm. a/,c/ a d/ a ods. 4, § 15 písm. a/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.\n655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „vyhláška\").\nOdvolací súd žalobcovi z vyúčtovanej náhrady nepriznal náhradu za úkon právnej pomoci - písomné\nstanovisko k vyjadreniu k žalobe z 1. októbra 2012 z dôvodu, že tento úkon právnej pomoci nepokladá\nza účelne vynaložený. V písomnom stanovisku žalobca neuvádza žiadne nové relevantné skutočnosti,\nktoré by neboli tvrdené už v žalobe a navyše toto stanovisko mohol žalobca prezentovať na už\nvyhlásenom pojednávaní na 7. novembra 2012, na ktorom sa aj zúčastnil.\nĎalej advokátovi patrí náhrada preukázaných cestovných výdavkov, a to dvakrát za cestu na\npojednávanie osobným motorovým vozidlom NISSAN PATHFINDER z Rožňavy do Nitry a späť. Jedna\nspiatočná cesta z Rožňavy do uvedeného miesta meria 2 x 244 km = 488 km, pri dvoch cestách spolu\n976 km. Spotreba vozidla je 9,8 litra PHM po 1 499 €, amortizácia po 0,183 € za každý ubehnutý\nkilometer. Výška cestovného predstavuje sumu vo výške 327,99 € (§ 16 ods. 4 vyhlášky).\nAdvokátovi patrí náhrada za stratu času na ceste z Rožňavy do Nitry a späť za účasť na pojednávaní\n7. novembra 2012 a 21. novembra 2012. Jedna spiatočná cesta z Rožňavy na uvedené miesto trvá 2 x\n7 za začatú polhodinu strávenú cestovaním, pri dvoch cestách sú to 28 polhodiny. Náhrada za stratu\nčasu v uvedenej veci predstavuje 28 x 12,72 € = 356,16 € (§ 17 ods. 1 vyhlášky).\nV deň účastí advokáta na pojednávaniach sa konali aj ďalšie 4 pojednávania pod spisovými značkami\n15S/56/2012, 15S/34/2012, 15S/52/2012, 15S/42/2012, na tom istom súde medzi tými istými účastníkmi\nkonania, s temer s totožným predmetom konania, preto advokátovi patrí len alikvotná časť z celkovej\nsumy cestovného a náhrady za stratu času, t. j. vo výške 1/5 z celkovej vyúčtovanej sumy cestovného\nv sume 65,60 € a náhrada za stratu času v sume 71,23 €, spolu 136,83 € (§ 17 ods. 2 vyhlášky).\nNáhradu trov právneho zastúpenia na súde prvého stupňa predstavuje sumu 580,65 €. Advokát je\nplatiteľom DPH, a preto k tejto sume je potrebné prirátať 116 € ako 20 % DPH (§ 18 ods. 3 vyhlášky),\nčo činí spolu 696,65 €.\nV odvolacom konaní patrí advokátovi odmena za jeden úkon právnej pomoci, a to za podanie odvolania\n6. februára 2013 vo výške jednej šestiny výpočtového základu v sume 130,16 € a 7,81 € paušálnu\nnáhradu hotových výdavkov, spolu 137,97 €. Táto suma sa zvyšuje o 20 % DPH , t.j. o sumu 27,40 € .\nNáhrada trov odvolacieho konania je v sume 165,37 € (§ 11 ods. 4, § 13a ods. 1 písm. c/ a § 15 písm.\na/, § 18 ods. 3 vyhlášky). Žalobca v odvolacom konaní vyčíslil náhradu trov konania vo výške 161,76 €,\nodvolací súd mu preto náhradu trov konania priznal v tejto vyčíslenej sume.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "15S/38/2012", "guid": "4e9a1db7-2992-4c46-ac40-b4f7d278caeb:70cb4a5e-bc5b-44c2-b343-0136f4804d9c", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}