{"guid": "afc5e235-6c08-4925-be0f-9b7aa11c637f:57e4ddea-dda4-4dd7-bf37-52b7232c2717", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:4012200608.1", "spisova_znacka": "2Sžo/6/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/6/2013 z 29. 1. 2014", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. januára 2014, sp. zn. 2Sžo/6/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:4012200608.1", "identifikacne_cislo": "4012200608", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Singerová", "sudca_id": 248, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-singerova-248", "datum_vydania": "2014-01-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-247.odsek-2", "nazov": "§ 247 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-247.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-247"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-247"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/57e4ddea-dda4-4dd7-bf37-52b7232c2717", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:4012200608.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:4012200608.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:4012200608.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžo/6/2013\n4012200608\n29. 01. 2014\nJUDr. Elena Kováčová\nECLI:SK:NSSR:2014:4012200608.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: T. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. B.\nU.J. XX/W., A., zastúpeného JUDr. Vladimírom Rybovičom, advokátom, so sídlom v Banskej Bystrici,\nNámestie Štefana Moysesa 4, Banská Bystrica, proti žalovanému: Krajskému riaditeľstvu Policajného\nzboru v Nitre, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. AB 694492 zo dňa 16. júna 2012,\no odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/34/2012-43 zo dňa 29. novembra\n2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/34/2012-43 zo dňa 29.\nnovembra 2012 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Nitre napadnutým uznesením zastavil podľa § 250d ods. 3 O.s.p. konanie o žalobe o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o uložení pokuty v sume 15 € v blokovom konaní\nna mieste a to za porušenie ustanovenia § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. Priestupok bol\nvyriešený v blokovom konaní dňa 16. júna 2012 a žalobca bol poučený, že ak pokutu nezaplatí poštovým\npoukazom alebo orgánu, ktorý ju uložil v určenej lehote 15 dní, stáva sa rozhodnutie vykonateľným a\nbude postúpené na právne vymáhanie v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov platných v\nSlovenskej republike a na území členských štátov Európskej únie. Z odôvodnenia uznesenia krajského\nsúdu vyplýva, že v zmysle § 83 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších\npredpisov (ďalej len ,,zákon“) návrh na preskúmanie rozhodnutia o priestupku súdom možno podať\naž po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkoch v správnom konaní a preto sa žalobca nemôže\ndomáhať súdneho prieskumu ním napadnutého rozhodnutia vydaného v blokovom konaní podľa § 84\npriestupkového zákona. V danej veci nebolo vydané žiadne rozhodnutie podľa správneho poriadku,\nna ktorý priestupkový zákon odkazuje a preto bolo potrebné konanie vo veci zastaviť podľa § 250 d/\nods. 3 O.s.p., lebo žaloba smeruje proti rozhodnutiu o uložení pokuty v blokovom konaní, ktoré nemôže\nbyť predmetom preskúmania súdom v správnom súdnictve. Krajský súd považoval tvrdenia žalobcu\nuvedené v návrhu za účelovú obranu, nakoľko nezistil dôvod spochybniť dôkazy, ktoré potvrdzujú, že\npriestupca (žalobca) považoval priestupok za spoľahlivo zistený, nechcel sa podrobiť ďalšiemu konaniu\na nemal potrebnú hotovosť na mieste samom, čo nie je prekážkou prejednania priestupku v blokovom\nkonaní. Podstatné je z hľadiska právneho a zákonných lehôt, že proti uloženiu pokuty v blokovom\nkonaní sa nemožno odvolať (§ 84 ods. 2 priestupkového zákona) a ďalšou rozhodujúcou skutočnosťou\nje skutočnosť, že žalobca nevyužil opravné prostriedky, ktoré mu zákon o správnom konaní umožňoval.\nProti uzneseniu krajského súdu podal žalobca odvolanie a žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec\nvrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že právny názor krajského\nsúdu je nesprávny, ktorý bez ďalšieho skúmania konkrétnych okolností prípadu návrh na preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia zamietol (konanie zastavil) iba z toho dôvodu, že smeroval proti rozhodnutiu\nvydanému v blokovom konaní. Hoci Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí zo\ndňa 16. novembra 2011, sp. zn. 10Sžd/29/2011, konštatoval, že konanie o preskúmanie rozhodnutia\n\nvydaného v blokovom konaní podľa § 84 a nasl. zákona o priestupkoch je potrebné zastaviť, pretože\nneboli vyčerpané riadne opravné prostriedky, nemožno však tento záver Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky automaticky aplikovať na všetky prípady, v ktorých sa žalobca domáha preskúmania bloku na\npokutu súdom. V každom jednotlivom prípade je potrebné skúmať skutkové okolnosti daného prípadu a\nskutkové okolnosti v prípade navrhovateľa sú odlišné od skutkových okolností prípadu prejednávaného\npod sp. zn. 10Sžd/29/2011.\nPodľa názoru žalobcu je blokové konanie osobitným druhom rozhodnutia vydaného v správnom konaní\nskrátenou formou a blok nie je len potvrdením o zaplatení pokuty, ale je osobitným druhom rozhodnutia.\nNamietal nenaplnenie podmienok stanovených v § 84 ods. 1 zákona o priestupkoch a poukázal na to,\nže tieto podmienky pre vydanie rozhodnutia v blokovom konaní však splnené neboli a preto rozhodnutie\no uložení pokuty v blokovom konaní bolo vydané v rozpore s § 84 ods. 1 a z tohto dôvodu je\nnezákonné. Priestupok v čase rozhodnutia správneho orgánu nebolo možné považovať za spoľahlivo\nzistený, nakoľko navrhovateľ sa k spáchaniu priestupku nepriznal, neuznal svoju vinu a trval na tom (a\ndodnes trvá), že sa dňa 16. júna 2012 nedopustil žiadneho konania, ktoré by bolo možné kvalifikovať\nako priestupok. Údajné konanie navrhovateľa, ktorým sa mal podľa tvrdenia oznamovateľky dopustiť\npriestupku, sa neudialo za prítomnosti príslušníkov polície a preto ich rozhodnutie vychádzalo len z\njednostranných a ničím nepodložených tvrdení oznamovateľky priestupku, pričom navrhovateľ tieto\ntvrdenia odmietal.\nĎalej nemožno podľa žalobcu považovať za splnenú ani druhú zákonnú podmienku, že by navrhovateľ\nbol ochotný pokutu zaplatiť. Žalobca je maďarským štátnym občanom a slovenský jazyk neovláda a\npodľa čl.47 Ústavy SR, kto vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa vedie konanie pred súdmi, inými\nštátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy, má právo na tlmočníka. Cudzí štátny príslušník nie je\npovinný si tlmočníka zabezpečiť sám, ale v prípade, že uvedie, že nerozumie jazyku, v ktorom sa konanie\nvedie, je správny orgán povinný tlmočníka do konania pribrať. Rovnako nie je účastník povinný sám\nuviesť, že nerozumie jazyku, v ktorom sa konanie vedie a na uvedené je povinný ho vyzvať správny orgán\nv rámci všetkých relevantných poučení spojených s následným riadnym priebehom priestupkového\nkonania. K prejednaniu priestupku zo dňa 16. júna 2012 však nebol tlmočník prizvaný a dokonca nebol\nprizvaný ani príslušník polície ovládajúcich maďarský jazyk, ako tvrdí žalovaný vo svojom vyjadrení zo\ndňa 25. júla 2012. Koho možno považovať za tlmočníka stanovuje zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch,\ntlmočníkoch a prekladateľoch. Žalobca nebol poučený o svojich procesných právach v jazyku, ktorému\nrozumie, čím došlo k porušeniu jeho ústavného práva a v dôsledku nedostatočného poučenia nemal\nvedomosť o tom, aké sú jeho práva v konaní o priestupku a aké prostriedky na účinnú obranu svojich práv\nmá v tomto konaní k dispozícii. Preto samotný podpis žalobcu na bloku na pokutu nemožno pokladať za\nprejav jeho ochoty zaplatiť pokutu, s obsahom práva podpisovanej listiny nebol riadne oboznámený a\nbol uvedený do omylu, nakoľko mal za to, že pokiaľ predkladanú listinu nepodpíše, nebude môcť opustiť\npolicajnú stanicu a preto jeho podpis nemohol byť prejavom jeho určitej a vážnej vôle. O problémoch\nnavrhovateľa v komunikácii s príslušníkmi polície v dôsledku absencie tlmočníka svedčí i nesprávne\nuvedený údaj na pokutovom bloku v kolónke ,,zamestnávateľ“. Na bloku je uvedené, že žalobca je\nnezamestnaný, čo sa však nezakladá na pravde. Týmto konaním došlo i k porušeniu § 3 ods. 2 zákona\nč. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Žalobca uloženú pokutu dodnes nezaplatil a nebol ju ochotný zaplatiť\nani pri podpisovaní pokutového bolo, o čom svedčí aj skutočnosť, že ju nezaplatil na mieste a to napriek\ntomu, že sa nejedná o tak vysokú sumu, ktorú by nemal možnosť na mieste zaplatiť. Žalobca nemá\nk dispozícii v danom prípade iný opravný prostriedok, ktorým by dosiahol nápravu stavu vyvolaného\nnezákonným rozhodnutím krajského súdu, čím mu bolo odňaté právo konať pred súdom zakotvené\nv čl. 46, ods. 1, 2 Ústavy SR. Taktiež na samotnom tlačive bloku na pokutu je výslovne uvedené\npoučenie o možnosti domáhať sa preskúmania rozhodnutia súdom. V danom prípade je potrebné, aby\nsúd zohľadnil tú skutočnosť, že žalobca je cudzím štátnym občanom, ktorý nehovorí po slovensky a\nnebol mu poskytnutý tlmočník. Žalobca v závere svojho odvolania poukázal na rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky zo dňa 13. mája 2010, sp. zn. 3Sžo/19/2009, ktorým bol potvrdený rozsudok\nkrajského súdu o zrušení rozhodnutia o uložení blokovej pokuty za spáchanie priestupku. Z uvedeného\nrozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že pokiaľ neboli splnené podmienky pre\nblokové konanie, je možné rozhodnutie o uložení blokovej pokuty zrušiť v rámci konania o preskúmanie\nrozhodnutia správneho orgánu súdom. Keďže je medzi účastníkmi konania sporné, či boli splnené\npodmienky pre blokové konanie, je potrebné vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie a vo veci\nnariadiť pojednávanie za účelom skúmania postupu správneho orgánu v blokovom konaní.\n\nŽalovaný správny orgán sa ku odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta\nprvá O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo\nz dôvodov a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nO.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a dospel k záveru,\nže napadnuté uznesenie krajského súdu je potrebné z dôvodov jeho nepreskúmateľnosti zrušiť a vec\nmu vrátiť na ďalšie konanie z nasledovných dôvodov :\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia, alebo zrušujú práva, alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 O.s.p.).\nV správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).\nPodľa § 84 za priestupok možno uložiť pokutu v blokovom konaní, ak je spoľahlivo zistený, nestačí\ndohováranie a obvinený z priestupku je ochotný pokutu (§ 13 ods. 2) zaplatiť(ods. 1).\nProti uloženiu pokuty v blokovom konaní sa nemožno odvolať (ods. 2).\nPodľa § 85 ods. 4 veta druhá zákona na pokutových blokoch sa vyznačia údaje o tom, komu, kedy a za\naký priestupok bola pokuta v blokovom konaní uložená.\nPodľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb., priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne naruší\nobčianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým\nobvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním,\nZa priestupok podľa odseku 1 písm. a/ možno uložiť pokutu do 33 €, za priestupok podľa odseku 1 písm.\nb/ až d/ pokutu do 99 € a za priestupok podľa odseku 1 písm. c/ pokutu do 331 €.\nZ obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca sa domáha preskúmania rozhodnutia, ktorým\nmu bola dňa 16. júna 2012 uložená v blokovom konaní pokuta 15 €. Žalobca nespochybnil, že pokutu\nna mieste zaplatil, o čom prevzal potvrdenku - blok na 15 €. Podľa vyjadrenia žalovaného a založenej\nprílohy bol príslušný pokutový blok riadne vypísaný podľa predtlače, zaevidovaný a obsahuje všetky\núdaje vyžadované v § 85 ods. 4 zákona č. 372/1990 Zb.\nPredmetom posúdenia súdom je v danom prípade otázka, či rozhodnutie o pokute vydané v skrátenom\nblokovom konaní v zmysle § 84 ods. 1 zákona 372/1990 Zb. môže byť za daného skutkového a právneho\nstavu predmetom preskúmavacieho súdneho konania.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky mal z obsahu napadnutého uznesenia Krajského súdu v Nitre za\npreukázané, že krajský súd sa bližšie žalobnými bodmi žalobcu nezaoberal. Zaoberal sa iba otázkou, či\nrozhodnutie o pokute vydané v skrátenom blokovom konaní v zmysle § 84 ods.1 priestupkového zákona\npodlieha súdnemu prieskumu podľa piatej časti hlavy druhej O.s.p.\nJe nepochybné, že uloženie pokuty v blokovom konaní je individuálnym správnym aktom vydaným\npríslušným správnym orgánom, ktorým dochádza k zásahu do práv a povinností dotknutého priestupcu.\nV tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že jednou z podmienok prípustnosti vydania rozhodnutia v\nblokovom konaní podľa § 84 ods. 1 zákona je skutočnosť, že priestupca je ochotný pokutu zaplatiť.\nĎalšou podmienkou, ktorá musí byť kumulatívne splnená je, že priestupok bol spoľahlivo zistený.\n\nV prípade, ak by priestupca nepovažoval priestupok za spoľahlivo zistený, prípadne by z iného dôvodu\nnebol ochotný pokutu zaplatiť, nasledovalo by riadne priestupkové konanie, ktorého súčasťou by bolo aj\ndokazovanie. Začatím takéhoto správneho priestupkového konania teda fakticky disponuje osoba, ktorá\nsa mala priestupku dopustiť. Priestupca teda buď považuje priestupok za spoľahlivo zistený, nechce sa\nďalšiemu konaniu podrobiť a súhlasí so sankciou uloženou v blokovom konaní alebo priestupok nemá\nza preukázaný, nesúhlasí so zaplatením pokuty a využije svoje právo na začatie správneho konania o\npriestupku.\nPodľa § 247 ods. 2 O.s.p. pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je\npredpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných\nprostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.\nV danom v prípade však žalobca namietal, že priestupkové konanie nebolo vedené v jazyku, ktorému\nby on porozumel, nemal možnosť oboznámiť sa riadne so skutkom, ktorý sa mu kladie za vinu, vyjadriť\nsa k nemu a účinne sa brániť. Podľa žalobcu rozhodnutie o priestupku vychádza len z tvrdení A.. U. I.\na nedostatočne zisteného skutkového stavu.\nV danom prípade Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že policajný orgán ustálil, že ide o priestupok\nproti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a to\nlen zo žalobného návrhu žalobcu. Zo žaloby vyplýva, že žalobca sa mal priestupkového konania dopustiť\ndňa 16. júna 2012 o 15:50 hod. v Želiezovciach hrubým správaním proti A.. U. I., nar. XX.X.XXXX,\ntrvale bytom K. XXXX/XX, I. - E., prechodne bytom A. XX, XXX XX Y.. Priestupkové konanie malo byť\nzačaté na základe podnetu A.. U. I., ktorá je matkou žalobcovho syna maloletého A. K., nar. X.X.XXXX.\nNavrhovateľ je údajne oprávnený stretávať sa s maloletým v čase určenom predbežným opatrením\nnariadeným Okresným súdom Levice dňa 2. mája 2012, č. k. 9P/119/2011-136. Podľa žalobcu A.. U.\nI. sústavne bráni žalobcovi v stretávaní sa s maloletým, čím marí výkon súdneho rozhodnutia a dňa\n16. júna 2012 síce umožnila stretnutie žalobcu s maloletým A., avšak toto stretnutie sa skončilo tým,\nže žalobcu obvinila z toho, že sa mal voči nej dopustiť hrubej neslušnosti, avšak žalobca sa nedopustil\nžiadneho konania, ktoré by malo povahu priestupku. Podľa žalobcu zavolaním polície išlo zo strany A..\nU. I. pravdepodobne len o ďalšiu snahu zabrániť nerušenému priebehu stretnutiu žalobcu s maloletým\na spôsobiť žalobcovi problémy.\n,,Ústava Slovenskej republiky umožňuje prostredníctvom čl. 51, ods. 1, aby zákonodarca vymedzil, resp.\nobmedzil prieskumnú pôsobnosť správneho súdnictva. Avšak z čl. 46, ods. 2 veta druhá Ústavy SR nado\nvšetku pochybnosť vyplýva záver (výkladové pravidlo čl. 152, ods. 4 Ústavy SR), že žiadne rozhodnutie\nsprávneho orgánu týkajúce sa základných práv a slobôd (či už hmotnoprávnej alebo procesnej povahy)\nnesmie byť vylúčené z právomoci správneho súdnictva.\nNa základe uvedených zistení ako aj právnych záverov môže Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade\ns čl. 152, ods. 4 Ústavy SR vysloviť právny názor, že ani čl. 46, ods. 2 ani iné články Ústavy SR nebránia\ntomu, aby sa v správnom súdnictve za určitých skutkových okolností nepreskúmavali rozhodnutia o\npriestupku riadne vydané v blokovom konaní.\nPodľa čl. 152, ods. 4 Ústavy SR výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných\nvšeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.“\nÚstava SR umožňuje prostredníctvom čl. 51, ods. 1, aby zákonodarca vymedzil, resp. obmedzil\nprieskumnú pôsobnosť správneho súdnictva. Z čl. 46, ods. 2 veta druhá ústavy nado všetku pochybnosť\nvyplýva však ústavná maxima (viď citované výkladové pravidlo čl. 152, ods. 4 Ústavy SR), že žiadne\nrozhodnutie správneho orgánu týkajúce sa základných práv a slobôd (či už hmotnoprávnej alebo\nprocesnej povahy) z právomoci správneho súdnictva nesmie byť vylúčené.\n\n,,Podľa čl. 46, ods. 2 Ústavy SR kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej\nsprávy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví\ninak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných\npráv a slobôd.“\nV preskúmavanej veci je nepochybné, že v priestupkovom konaní bolo konané so žalobcom, ktorý je\nosobou cudzej štátnej príslušnosti (Maďarsko). Nakoľko žalobca z tohto titulu opakovane poukazoval na\nto, že z dôvodu neovládania slovenského jazyka je pre neho napadnuté rozhodnutie nezrozumiteľné,\nmusel sa Najvyšší súd Slovenskej republiky primárne zaoberať s touto námietkou.\n„Aj na zahraničného občana sa vzťahuje nevyvrátiteľná domnienka ustanovená v § 2 zákona č. 1/1993\nZ. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky.\nPodľa § 2 zákona č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky o všetkom, čo bolo v Zbierke\nzákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka;\ndomnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná.\nJe celkom logické, že uvedená domnienka by bola veľmi obtiažne aplikovateľná na každý priestupok,\nresp. iný správny delikt spáchaný cudzincom, ak by slovenský právny poriadok naznačenú tvrdosť\nzákona nezmierňoval priznaním nasledujúcich osobitných procesných a základných práv takémuto\ncudzincovi.\nMedzi podstatné zmierňujúce prvky pre znalosť slovenského práva cudzincom patrí základné právo na\ntlmočníka pre každého, kto vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa vedie aj priestupkové konanie (viď\nčl. 47, ods. 4 Ústavy SR), a toto predstavuje tiež výnimku z povinnosti komunikovať s orgánmi štátu v\nštátnom jazyku (§ 7 zákona č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky).\nMinimálne rovnaký rozsah procesných práv Slovenská republika prijatím Rezolúcie (77) 31 z 28.\nseptembra 1977 o ochrane jednotlivca pred rozhodnutiami správnych orgánov deklarovala, že ako člen\nRady Európy prostredníctvom svojho vnútroštátneho poriadku bude ponúkať tento minimálny štandard\nprocesných práv každému subjektu v správnom konaní na všetkých úrovniach orgánov verejnej správy.\nUvedený medzinárodnoprávny rámec bol Výborom ministrov Rady Európy v roku 1991 pre oblasť\nsprávneho trestania modifikovaný Odporúčaním č. (91) 1.\nPodľa článku 47 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie každý, koho práva a slobody garantované\nprávom Únie sú porušené, má právo na efektívny opravný prostriedok pred súdom v súlade s\npodmienkami ustanovenými v tomto článku.\nV hore vymedzenom právnom rámci mohol potom žalobca ako cudzinec postihnutý správnym trestaním\nna území Slovenskej republiky v uvedenom priestupkovom konaní využiť svoje procesné práva, resp.\npoukazovať na skutočnosť, že konajúce správne orgány mu tieto práva nepriznali.“\nDo uvedeného vnútroštátneho súboru patria najmä ústavné právo na tlmočníka v priestupkovom konaní\n(čl. 47, ods. 4 Ústavy SR), subsidiárne pôsobiace základné pravidlá konania vymenované v Správnom\nporiadku. Naopak do medzinárodnoprávnej ochrany cudzinca je nutné zaradiť najmä hore uvedené\nprávne akty Rady Európy (Rezolúcia č. /77/ 31 o ochrane jednotlivca pred rozhodnutiami správnych\norgánov a Odporúčanie č. /91/ 1 o správnom trestaní) a Európskej únie (najmä Charta základných práv\nEurópskej únie). Popri nich je tiež nutné zdôrazniť napríklad čl. 14, ods. 3 písm. a/ Medzinárodného\npaktu o občianskych a politických právach\nNajvyšší súd Slovenskej republiky pripúšťa, že iná situácia by nastala, pokiaľ by žalobca ako cudzí štátny\npríslušník bol o svojom obvinení z priestupku ako aj o následkoch prejavenia ochoty zaplatiť blokovú\npokutu riadne poučený.\nNapriek tvrdeniu žalovaného o riadnej komunikácii príslušným policajtom so žalobcom v jeho rodnom\njazyku, v ktorom sú podrobne vysvetlené všetky informácie potrebné k vysvetleniu prebiehajúcej\n\nkontroly, sankcií a postupu polície, sa však žiadne dôkazy preukazujúce, že by k riadnemu poučeniu\nžalobcu zákonným spôsobom došlo, sa v administratívnom spise policajného orgánu nenachádzajú.\nSamotná listina/blok na pokutu/založená žalovaným do súdneho spisu nepreukazuje, že by sa s ňou\nžalobca konkrétne oboznámil, porozumel jej, resp. ďalšie informácie nevyžadoval, a ani z jej obsahu\nnevyplýva, že by táto listina naplnila hore uvedené požiadavky.\nNeexistencia listinných dokladov v spise žalovaného osvedčujúcich priebeh blokového konania a\nspochybňovanie legality blokového konania prostredníctvom správneho odvolania vytvára skutkovo\nkonkrétne nejasnú situáciu, pri riešení ktorej sa Najvyšší súd Slovenskej republiky musí v zmysle zásady\n„in dubio pro reo“ prikloniť zatiaľ v prospech argumentácie žalobcu.\nNie je možné prehliadnuť ani tvrdenie žalovaného, že hoci mala policajná hliadka žalobcu poučiť\nprostredníctvom ústnej informácie o jeho právach a povinnostiach, avšak krajský súd sa nezaoberal\notázkou, či žalobca bol poučený o možných právnych následkoch odsúhlasenia blokového konania.\nSplnenie uvedenej notifikačnej povinnosti je pred uložením blokovej pokuty najmä u cudzích štátnych\npríslušníkov v zmysle zásady legality podľa § 3 ods. 1 a 2 Správneho poriadku v spojení s § 51 zákona\nč. 372/1990 Zb. o priestupkoch nutne očakávané, lebo ide o opatrenie zmierňujúce negatívne dôsledky\nzásady neznalosť práva neospravedlňuje („ignorantio iuris neminem excusat“) voči cudziemu štátnemu\npríslušníkovi.\nZ argumentácie žalobcu nie je možné zatiaľ vylúčiť, že ako cudzí štátny príslušník mohol mať nejasnosti\nnielen ohľadne obsahu ale aj rozsahu konkrétnej povinnosti správneho práva.\nUšlo pozornosti Krajského súdu v Nitre, že žalovaný nakoľko je presvedčený o správnosti a zákonnosti\nsvojho postupu vo vzťahu k žalobcovi ako cudziemu štátnemu príslušníkovi navrhol za týmto účelom\npriamo vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe žalobcu vykonať i výsluch svedkov a to policajtov ppráp.\nC.W. a npor. J. L., ktorí mali byť v policajnej hliadke, ktorá sankcionovala blokovou pokutou žalobcu a\ntiež výsluch svedkyne A.. U. I., ktorá mala policajnú hliadku privolať.\nTak ako v žalobe aj v odvolaní žalobca predovšetkým namietal porušenie jeho základného práva\ngarantovaného čl. 47 ods. 4 ústavy (kto vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa vedie konanie podľa\nodseku 2, má právo na tlmočníka). Odvolací súd súhlasí s jeho tvrdeniami, že správny orgán je povinný\nuvedenú zásadu akceptovať najmä z dôvodu ochrany základných práv jednotlivca, keď je priestupcom\nzahraničný štátny občan a vtedy, ak od tohto jednotlivca žiada, aby niečo osobne vykonal. V prípade,\nak je účastníkom správneho konania zahraničný občan a policajný orgán trvá na tom, že tento je\npovinný niečo osobne vykonať, resp. v danom prípade by policajný orgán trval na tom, že žalobca je\npovinný osobne sa vyjadriť k určitým skutočnostiam, resp. niečo iné osobne vykonať, tak v takomto\nprípade, by zahraničný štátny občan mal právo na tlmočníka a povinnosťou policajného orgánu by bolo\nmu tohto zabezpečiť, pričom by bolo spravodlivé od policajného orgánu očakávať, že nielen aktívne\nzískaná vedomosť o neovládaní slovenského jazyka účastníkom, ale aj iné náznaky osvedčujúce v\nkaždom štádiu konania túto skutočnosť, ho prinútia, aby preveril schopnosť účastníka komunikovať s\nním v slovenskom jazyku.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné zdôrazniť, že v zmysle článku 6 ods. 3 písm. e/\nDohovoru je potrebné rešpektovať, že každý obvinený z trestného činu má právo na bezplatnú pomoc\ntlmočníka. Toto právo sa aplikuje nielen na písomné, ale aj na ústne prejavy. Táto skutočnosť znamená,\nže potom i obvinený z priestupku, ktorý nerozumie alebo nehovorí jazykom používaným na správnom\norgáne, má právo v konaniach proti nemu iniciovaných na bezplatnú právnu pomoc tlmočníka pri\ntlmočení tých procesných úkonov, ktorých zmysel potrebuje pochopiť alebo, ktoré potrebuje pretlmočiť\ndo jazyka používaného správnym orgánom, aby bol proces pre neho spravodlivý. Nakoľko Dohovor\npoužíva pojem \" tlmočník \", nie \" prekladateľ \" možno z toho vyvodiť záver, že pomoc tlmočníka (ústne\ntlmočenie) by mala byť taká, že umožní obvinenému z priestupku poznať podrobnosti prípadu proti\nnemu a brániť sa, najmä však, že bude môcť pred správnym orgánom prezentovať svoju verziu udalosti.\nAby bolo právo na pomoc tlmočníka praktické a efektívne, povinnosť vnútroštátnych orgánov sa\nneobmedzuje na ustanovenie tlmočníka podľa zákona o znalcoch a tlmočníkoch ako sa to mylne\ndomnieva žalobca, ale postačí, ak vnútroštátne orgány vykonajú a zabezpečia obvinenému z priestupku\n\npraktické a efektívne poskytnutie tlmočníckych služieb (viď rozsudok ESLP Cuscani v. Spojené\nkráľovstvo zo dňa 24. septembra 2002 č. 23771/96).\nVzhľadom na uvedené skutočnosti a skutkové okolnosti daného prípadu bude potrebné, aby krajský\nsúd v ďalšom konaní uvedených svedkov vypočul k predmetu konania a v závislosti od vyhodnotenia\njednotlivých dôkazov vo veci rozhodol. Odvolací súd však nevylučuje ani rovnaké opätovné rozhodnutie\nkrajského súdu, avšak táto skutočnosť bude závisieť od vyhodnotenia jednotlivých dôkazných\nprostriedkov.\nŽalovaný totiž vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe poukazoval na skutočnosť, že žalobcovi bolo\nprostredníctvom konajúceho policajta nadporučíka J. L. poskytnuté v maďarskom jazyku príslušné\npoučenie o jeho procesných právach v súvislosti s prejednávanú vecou.\nPodľa názoru odvolacieho súdu žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení logicky argumentoval, keď\nvysvetlil i podľa žalobcu spornú skutočnosť s príslušným údajom - kolónkou o zamestnávateľovi.\nVzhľadom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 221 ods. 1 písm. c/ v spojení\ns § 246c ods. 1 O.s.p. napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a\nrozhodnutie, pričom v novom rozhodnutí krajský súd odstráni vytknuté nedostatky a vo veci opätovne\nrozhodne.\nV novom rozhodnutí rozhodne krajský súd zároveň i o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224\nods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11S/34/2012", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}